Je verejnosť dnes pripravená počuť pravdu?

Skúsme sa pozrieť na lesné hospodárstvo ako na sektor, ktorý je dlhodobo v komunikačnej defenzíve.

Čo ohrozuje existenciu lesov a lesníctva? Prepíše vláda rekordný počet chránených území? Lesníci, nečakajte nič dobré!, Ako ďalej s Naturou 2000?, Míňame čas, peniaze a energiu v „zákopovej vojne " dvoch koncepcií. Komu slúži mŕtvy les? Kde hľadať príčinu hlbokého prepadu hodnoty ľudskej práce? Je verejnosť v dnešnej dobe pripravená počuť pravdu?

 

Namiesto úvodu som vybral názvy príspevkov z lesníckych odborných periodík, ktoré vyšli v rokoch 2013 až 2014. Som však presvedčený, že odborná lesnícka verejnosť by si vedela doplniť ďalšie názvy, ktoré by vystihovali problémy súčasného lesníctva (kalamity, financovanie verejnoprospešných funkcií lesa, poľovníctvo, cena dodávateľských prác, zákon o pozemkových spoločenstvách, štátna správa, podpora lesníctva z EÚ, vzťah štátnych a neštátnych majiteľov/obhospodarovateľov lesa, vplyv politiky, atď.).

S trochou škodoradosti sa však môžeme potešiť  tým, že ani v zahraničí to nie je oveľa lepšie.

Na dokreslenie problémov vzťahov lesného hospodárstva a ochrany prírody veľmi dobre poslúži článok z periodika Forstinfo 02/2014, ktoré vydáva Bavorské ministerstvo pre výživu, poľnohospodárstvo a lesy. Na úvod v článku Lesné hospodárstvo a ochrana prírody - karikatúra verejnej diskusie v Nemecku sa autor Günter Biermayer (zamestnanec ministerstva) zamýšľa nad vzťahom verejnosti k obhospodarovaniu lesov. Ďalej som si dovolil voľný preklad niektorých častí príspevku.

Ťažba dreva – nie, ďakujem. Tento slogan z roku 1980 prispel k tomu, že veľa našich spoluobčanov má porozumenie pre výchovné zásahy v mladých porastoch. Toto predsa patrí k výchove lesa. Ale ťažiť zdravé dospelé stromy, získavať drevo zo starých porastov – ďakujem, nie. Dnes je vzťah širokej verejnosti k lesom viac na emocionálnej než pragmatickej úrovni. Pre väčšinu obyvateľov Nemecka predstavuje les poslednú divočinu, ktorá sa musí chrániť a najlepšie ponechať ju bez zásahov. Les má predovšetkým slúžiť na oddych a turizmus. Nábytok a iné výrobky z dreva pochádzajú predsa z veľkých nábytkárskych firiem, a dajú sa kúpiť v nákupných centrách. Nanešťastie k tomu existuje ešte malá skupina lesníkov, ktorí tento prístup ešte posilňujú. Bez toho, aby sa červenali, profitujú z úsilia a práce svojich predchodcov, ktorí zakladali a starali sa o les, nerobia ale nič pre budúcnosť lesov. Bez ľudského pričinenia, neexistuje však žiaden les, ktorý zodpovedá ideálnym predstavám lesa väčšiny našich spoluobčanov – pôvodné pralesy vypadajú úplne inak.

Toľko na dokreslenie situácie na západ od našich hraníc. Myslím si, že stačí vymeniť v tomto preklade Nemecko za Slovensko a platí to aj u nás. Predsa sme už v niečom dobehli bohatšiu časť Európy!

 

Aké sú možnosti?

Možné je teda konštatovať, že aj inde to nie je oveľa lepšie a niekde možno aj horšie. Zostáva otázka, čo však s tým? Sú dve možnosti, a to buď rezignovať a neustále zdôrazňovať ako nám všetci okolo nás škodia alebo sa pokúsiť to zmeniť pomocou práce s verejnosťou. Je však potrebné hneď povedať, že ide o dlhodobý proces, ktorý nie je možné nikdy definitívne vyhrať, ale samozrejme je možné ho definitívne prehrať.

Žijeme v dobe, kedy nestačí len kvalitne a dobre si vykonávať svoju prácu, ale je nevyhnutné o výsledkoch svojej práce aj neustále a aktívne informovať svoje okolie. Inak povedané „Obal predáva“.

 

Viac sa dočítate v článku Ing. Milana Sarvaša, PhD., v najnovšom vydaní nášho časopisu.