Vplyv náhodných ťažieb na trh a obchod s drevom

V prvých mesiacoch roka 2014 došlo vo viacerých krajinách strednej a južnej Európy k rozsiahlym náhodným ťažbám spôsobeným predovšetkým abiotickými škodlivými činiteľmi.

 

V prvom februárovom týždni 2014 došlo vplyvom extrémnych snehových prívalov, vetra a mrazu k rozsiahlej kalamite v Slovinsku, Chorvátsku a v južných častiach Rakúska. Nánosy ťažkého snehu a námraza spôsobili škody (likvidáciu) až na 40 percent lesných porastov Slovinska. Objem poškodeného dreva v Slovinsku sa odhaduje na 3 až 4 milióny m3.  Úplne zničených bolo 485 600 ha lesných porastov a približne 3,5 milióna hektárov lesných porastov Slovinska bolo poškodených alebo negatívne ovplyvnených touto kalamitou. Objem poškodeného dreva v Slovinsku predstavuje vyše 90 percent ročného etátu tejto krajiny.

 

K veľkým škodám došlo aj v Chorvátsku, kde sa objem poškodeného dreva vplyvom námraz odhaduje taktiež na zhruba 4 milióny m3, predovšetkým listnatých drevín. Výška škôd bola vyčíslená na približne 50 miliónov eur. Mohutná masa snehu spôsobila škody tiež na juhu Rakúska, hlavne v spolkových krajinách Korutánsko, Štajersko, Solnohradsko. Spolu bola výška škôd odhadnutá na približne 400 tisíc m3. Rakúsko a Slovinsko sa dohodli na vzájomnej kooperácii pri odstraňovaní škôd.

 

V dňoch 14. a 15. mája 2014 bola na území celého Slovenska intenzívna zrážková činnosť, kde napríklad v Tatranskej Javorine zaznamenali rekordný denný úhrn zrážok 141,3 mm, pričom aj v  predchádzajúcich dvoch týždňoch prevládalo chladné a daždivé počasie. Kvôli vysokým rozdielom tlaku vzduchu v Európe došlo k mimoriadnej situácii, keď rýchlosť vetra dosahovala v nárazoch až 100 km/h. Pre porovnanie, pri víchrici Alžbeta z 19. 11. 2004 rýchlosť vetra dosiahla 140 km/h, v nárazoch do 240 km/h. Faktory ako vysoká vlhkosť pôdy v dôsledku intenzívnej zrážkovej činnosti a veľká hmotnosť korún stromov, spolu s mimoriadnou silou vetra, spôsobili vyvrátenie stromov a následné poškodenie porastov na rozsiahlom území.

 

Objem poškodeného dreva z vetrovej kalamity je 4  072 279 m3, z toho v štátnych subjektoch 2  354 253 m3, v neštátnych 1  718  026  m3. Zo štátnych subjektov Lesy SR, š. p., predbežne odhadujú kalamitu v objeme 2 154 900 m3, Štátne lesy TANAP-u na 134  803 m3, Vojenské lesy a  majetky, š. p. 52 870 m3. Približne 56  percent pripadá na ihličnatú a 44  percent na listnatú kalamitnú hmotu. Z uvedených čísiel vyplýva, že ide o druhú najväčšiu kalamitu za posledných 20 rokov. V záujme vyhnutia sa nárastu škôd v pokalamitnom období, k čomu došlo napríklad po kalamite z roku 2004, je nevyhnutné všetku kalamitnú hmotu spracovať do apríla 2015. V opačnom prípade bude časová a finančná náročnosť potrebných opatrení narastať, dôjde k  poškodeniu ďalších porastov a k nárastu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie  (GUBKA et al. 2014).

 

Tieto rozsiahle náhodné ťažby v prvých 5 mesiacoch spôsobili, že na stredoeurópskom trhu pribudol neplánovaný objem dreva vo výške takmer 13 miliónov m3. Čo to urobilo s cenou dreva?

Jozef Suchomel a Miloš Gejdoš

(Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu.)