s Ing. Jozefom Spevárom, štátnym tajomníkom MPRV SR

Štátny alebo neštátny? Vždy je to les, len s dobrým alebo horším hospodárom.

O Ako celkovo hodnotíte súčasnú situáciu v lesnom hospodárstve z pohľadu lesníka a najvyššieho predstaviteľa tohto odvetvia?

Lesné hospodárstvo za posledné desaťročia ťažko skúša zvýšený podiel kalamít -  náhodných ťažieb, čo má negatívny vplyv na hospodárenie v lesoch, lesné ekosystémy a prírodu ako takú. Príčiny tohto stavu sa pravdepodobne odvíjajú od očakávaných zmien klímy, ktoré jednoducho už pociťujeme v častých a extrémnych zmenách v počasí, konkrétne v striedaní období dažďov, sucha, veľa snehu, zimu bez snehu a podobne, čo má za následok negatívne pôsobenie abiotických činiteľov v podobe nárazových, prepadových vetrov, prípadne snehu a následne pôsobenie sekundárnych biotických činiteľov v podobe podkôrného hmyzu, prípadne húb. A toto platí tak pre ihličnaté porasty ako aj listnaté porasty.
Ťažko sa pozerá širokej verejnosti, ale tak isto aj odbornej lesníckej verejnosti na desiatky, stovky, tisícky hektárov vyvrátených, polámaných stromov na Liptove, Horehroní, Spiši, Gemeri, Kysuciach, Orave, ale aj v iných pohoriach v rámci Slovenska. A ešte ťažšie pri následnom spracovávaní kalamity, či už v blate, snehu alebo na suchu – vtedy to vyzerá najdeprimujúcejšie.

 

O Laická verejnosť najmä túto činnosť vníma veľmi citlivo a mnohokrát aj posudzuje prácu lesníka len z tohto pohľadu. A to sa týka aj pri úmyselných ťažbách vychádzajúcich z Programov starostlivosti o les...

 

  Preto jednou z dôležitých činností, s ktorými sa musí moderný odborný lesný hospodár zžiť je „vedieť predať svoju robotu“. Presvedčiť verejnosť o dôležitosti svojho povolania, ktoré vzhľadom na dlhý vývojový cyklus lesa, je aj poslaním. Ďalšou dôležitou úlohou je vysvetliť verejnosti, že ekosystémové služby, ktoré les plní a verejnosť ich užíva, majú svoju hodnotu a svoju cenu.  Čiže musíme ich jasne definovať, ktoré sú to, čo plnia a oceniť ich. A hlavne, že je to produkt, respektíve tovar prírody, ktorý svojou odbornou činnosťou v lese  „vyrobí“ lesný hospodár – lesník. Ďalej vedieť vysvetliť verejnosti, že len zásluhou dlhodobej a cielenej lesopestovateľskej činnosti podrastovým, prípadne výberkovým hospodárskym spôsobom, maloplošnou formou, ktorá ovplyvňuje druhové zloženie a štruktúru porastu, pestovaním zmiešaných porastov, ktoré sú odolnejšie voči pôsobeniu abiotických aj biotických škodlivých činiteľov môžeme mať na Slovensku 714 chránených území z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov na výmere 3 348 571 ha, konkrétne štyri Biosférické rezervácie, štrnásť Ramarských lokalít, dve Územia prírodného dedičstva UNESCO, 41 Chránených vtáčích území, 473 Území európskeho významu, 180 Území nahlásených na Karpatskú konvenciu. A zachovajú sa len vtedy, keď budeme v lesoch naďalej hospodáriť v tomto duchu a v zmysle schválených Programov starostlivosti o les, pretože tržby z predaja dreva predstavujú veľmi životaschopný  mechanizmus financovania ochrany prírody. Zatiaľ je to akoby neprípustné alebo úmyselne prehliadané. Prečo?

 

O Aké legislatívne zmeny v rámci lesného hospodárstva pripravuje ministerstvo v novom roku 2015?

Keďže v minulom roku bola prijatá pomerne rozsiahla novela našej nosnej právnej normy zákona o lesoch č.326/2005 Z. z. účinná od 1. júla 2014, sa v roku 2015 veľké legislatívne zmeny neplánujú.
Ministerstvo predložilo koncom roka 2014 na schválenie, v súvislosti s vypracovaním novej metodiky stanovenia klasifikácie lesných oblastí a podoblastí Slovenska podľa stupňa ohrozenia požiarom, návrh novely Vyhlášky MPRV SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Nová metodika bola vypracovaná ako súčasť vyhodnocovania implementácie opatrenia „Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení“ Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013. Na základe novej metodiky sa znížil počet lesných oblastí a podoblastí Slovenska zaradených do najvyššej kategórie stupňa ohrozenia požiarom. Účinnosť uvedenej novely vyhlášky je navrhovaná na 15. februára 2015. 

O Môžete nám prezradiť, aké priority máte pri riešení problémov v štátnych a osobitne v neštátnych lesoch?

 

Úvodom tejto otázky poviem, že už je veľmi ťažko povedať, že čo uprednostňovať pre štátne a čo pre neštátne lesy. Nechcem ukrivdiť jedným ani druhým. Ja sa už snažím to nedeliť a pozerať sa na lesnícky sektor ako na celok. Les, či štátny alebo neštátny je vždy les, len môže mať dobrého alebo zlého vlastníka, užívateľa alebo obhospodarovateľa.

 

Jednou z hlavných priorít nasledujúceho obdobia v lesníckom sektore je dokončenie spracovania následkov veternej kalamity Žofia z mája 2014. Nielen ukončenie samotného  spracovania, ale súbežne s týmto aj začatie obnovy a revitalizácie už spracovaných porastov.

 

Dôležitým faktorom pri obnove postihnutých porastov bude využitie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka  SR na roky 2014 až 2020. Ako som už spomenul, v decembri 2014  bol návrh tohto programu 2014 - 2020 zaslaný do Bruselu na schválenie Európskou komisiou a momentálne čakáme na schválenie, ktoré by malo byť koncom januára 2015.  Ako náhle bude Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 schválený, musíme v čo najkratšom čase vypísať výzvy na jednotlivé opatrenia, aby obhospodarovatelia lesov vedeli čím skôr čerpať alokované prostriedky. Toto sa samozrejme vzťahuje aj na iné opatrenia v rámci Programu rozvoja vidieka pre lesnícky sektor.

 

Ďalšia prioritou sú Programy starostlivosti o les. V posledných mesiacoch minulého roku tiež veľmi rezonovali v lesníckej verejnosti. Z akých zdrojov budú financované, kto bude zabezpečovať  výber vyhotovovateľov, akým spôsobom a podobne. V konečnom dôsledku, aká bude kvalita nových Programov starostlivosti o les? Naše ministerstvo pristupuje k tejto problematike veľmi citlivo a zodpovedne, pretože výsledok tvorby týchto programov berieme ako základný programový dokument, ktorý je zo zákona nástrojom v prvom rade vlastníka a tiež štátu na zabezpečenie obhospodarovania lesa v intenciách trvalo udržateľného hospodárenia v zmysle záverov druhej ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe, v Helsinkách. V roku 2015 sa obnovujú Lesné celky na výmere 176 340 ha v zmysle zákona o lesoch § 40 odsek 2. Financovanie bude zabezpečené z časti zo zdrojov štátneho rozpočtu a z časti z prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020  alokovaných v pod opatrení 8.5 po schválení tohto programu na roky 2014 až 2020 v takej výške, aby to nebolo na úkor kvality samotného Programu starostlivosti o les. Poverenou osobou na zabezpečenie verejného obstarávania Programu starostlivosti o les v roku  2015 je Národné lesnícke centrum Zvolen. Po schválení Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 technicky doriešime financovanie a celý proces obnovy Programu starostlivosti o les na roky 2016 - 2020 tak, aby bol dodržaný § 40 odsek 2. aj 3. v primeranej kvalite.

 

„Multifunkčný potenciál lesov je riadený udržateľným a vyváženým spôsobom, ktorý umožňuje správne fungovanie vitálnych ekosystémových služieb našich lesov. Úloha znie, ktoré sú to – aká je ich definícia, čo plnia a ich cena.“
Ďalšou prioritou   je zabezpečenie 2. Cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR od 1. januára 2015. Jej výsledky budú slúžiť predovšetkým pre štátnu správu, obhospodarovateľov lesov, spracovateľov dreva, odborné a výskumné inštitúcie pre účely operatívneho a strategického plánovania, riadenia a rozhodovania. Uskutočnenie 2. Cyklu si vyžaduje tiež zabezpečenie 10-ročnej periodicity zisťovania v súlade so schváleným projektom z roku 2004.
Ďalšou prioritou  sú Ekosystémové služby. Zabezpečenie toho, že multifunkčný potenciál lesov EÚ, samozrejme Slovenska nevynímajúc, je riadený udržateľným a vyváženým spôsobom, ktorý umožňuje správne fungovanie vitálnych ekosystémových služieb našich lesov. Úloha znie, ktoré sú to – ich definícia, čo plnia a ich cena. V spolupráci s Ministerstvom životného prostredia máme zástupcov  nášho rezortu a NLC Zvolen v podskupinách pracovnej skupiny MAES – SK / Mapovanie a hodnotenie ekosystémových služieb/ , ktorí na tejto úlohe pracujú. Prvé výsledky by mali byť známe už do konca tohto roku.
Nedá mi nespomenúť, aj keď je to veľmi citlivá téma – dane z lesných pozemkov. V odpovedi na poslednú otázku nášho rozhovoru  popisujem genézu, ako sa dospelo k 10-násobku základnej sadzby dane za lesné pozemky. Tiež tam uvádzam, že to môže mať ďalšie negatívne dopady na obhospodarovateľov lesov. Keďže hovoríme o uprednostňovaní priorít na riešenie, chceme čím skôr hľadať  všetky možnosti  na zmiernenie toho násobku. Možno najschodnejšia a okamžitá je cesta cez Združenie miest a obcí Slovenska, aby to uplatňovanie „až do výšky 10-násobku základnej sadzby“ nebolo uplatňované paušálne, bez rozmýšľania a pohľadu  do budúcnosti, čiže krátkozrako. Tu vidím priestor, či pre štátne lesy, ale najmä neštátne – obecné, mestské, cirkevné, pozemkové spoločenstvá aj fyzické osoby pre seriózne vyjednávanie a argumentáciu s obcami a mestami.

O Mimoriadne zložitou a dlhodobo stále nevyriešenou témou lesného hospodárstva je jeho financovanie...

Ani v roku 2015 nie je reálne očakávať zvýšenie finančných prostriedkov do lesného hospodárstva z vlastných zdrojov ani zo štátneho rozpočtu. Vlastné zdroje z predaja dreva sa budú u subjektov, ktorých lesy boli rozvrátené kalamitou Žofia znižovať, a to najmä z dôvodu zníženia kvality dreva z náhodných ťažieb, kde bude dominantným sortimentom listnatá vláknina. Celkovú finančnú situáciu subjektov obhospodarujúcich lesy nepriaznivo ovplyvňuje i daň z lesných pozemkov. V roku 2013 sa za lesné pozemky zaplatila  daň o vyše  1 milióna eur vyššia než v roku 2012. Podľa poslaneckého pozmeňujúceho návrhu zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady  odhlasovaného Národnou radou Slovenska 30. októbra 2014 s účinnosťou od 1. decembra 2014, má správca dane možnosť zvýšiť sadzbu dane pre lesné pozemky až do výšky 10-násobku základnej sadzby, čo môže vytvoriť predpoklady na ďalšie negatívne dopady na obhospodarovateľov lesov.

V tejto situácii pre rok 2015 je potrebné zvýšiť snahu na získavanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Takto získané finančné prostriedky použiť v maximálnej možnej miere na financovanie potrieb lesnej prevádzky, najmä projektov ozdravných opatrení a obnovy lesa v lesoch postihnutých  pôsobením škodlivých činiteľov a ušetrené finančné prostriedky z vlastných zdrojov použiť na dlhodobo poddimenzované činnosti, ktorých podpora nie je z verejných zdrojov možná, respektíve vzhľadom ma finančnú náročnosť je nepostačujúca.

V súčasnosti sa slovenské lesníctvo z pohľadu možnosti získavania finančnej podpory z verejných zdrojov nachádza v prelomovom období. V roku 2013 sa skončilo programovacie obdobie rokov 2007 až 2013 a skončila sa i platnosť schém štátnej pomoci a platnosť Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013.

V roku 2013 a 2014 sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva vypracovala nové schémy štátnej pomoci umožňujúce poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie mladých lesných porastov na kalamitných plochách, výchovu mladín - prečistky a na rozvoj rekreačných funkcií lesa. Zároveň bol vypracovaný návrh nového Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020. Predmetný návrh bol postúpený začiatkom decembra 2014 na schválenie Európskou komisiou. Celková predpokladaná čiastka alokovaná do lesného hospodárstva v rámci Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 bude 223,7 mil. eur.

Zhováral sa Ján Fillo

(Krátené - viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu.)