Prečo nalievame obrovské peniaze do neefektívnej ochrany prírody?

Systém ochrany prírody na Slovensku nezodpovedá ekonomickým možnostiam štátu.

Tento nepružný neefektívny systém ochrany na jednej strane nie je schopný ochrániť (zachovať) skutočné hodnoty, na druhej strane zbytočným obmedzovaním, naopak, generuje škody (zánik predmetu ochrany a zhoršenie ekologickej stability, zdravotného stavu z dôvodu zákonom stanoveného takzvaného bezzásahu), zvyšuje náklady a straty užívateľom pozemkov a tým aj štátnemu rozpočtu.

 

Do Koncepcie ochrany prírody, ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č.471/2006 sa z tohto dôvodu dostal medzi strategické ciele cieľ: Prehodnotiť súčasnú sústavu chránených území a vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nevýšenia plochy národnej sústavy chránených území.

 

Aj programové vyhlásenia vlád SR (august 2006, august 2010, máj 2012) obsahovali v kapitolách pojednávajúcich o ochrane prírody tiež prísľub (záväzok) prehodnotiť chránené územia a prispôsobiť ich (pri dodržaní medzinárodných záväzkov) možnostiam štátu a ekonomickej situácii krajiny. Doposiaľ žiadna vláda nenašla politickú odvahu na to, aby zracionalizovala, zefektívnila a zreálnila systém ochrany prírody. Nevykonaním tohto nevyhnutného, zdanlivo nepopulárneho kroku však riskujeme podstatne viac a to viac je, že po ukončení možnosti čerpania nemalých finančných prostriedkov štrukturálnych fondov na ochranu prírody sa tento systém jednoducho zrúti z dôvodu chýbajúcich vlastných zdrojov na financovania predimenzovaného a neefektívneho systému ochrany prírody.

 

Ochranu prírody je pritom možné spraviť účinnou, efektívnou a aj z finančného hľadiska únosnou, ale je potrebné vykonať jej dôsledné a dôrazné prehodnotenia. Systém treba prehodnotiť nielen čo sa týka výmery a stupňov ochrany prírody, ale hlavne spôsobu ochrany. Dnes sme svedkami zbytočného (kontraproduktívneho) obmedzovania činností, ktoré formovali (udržiavali) predmety ochrany chránených území v minulosti v takom stave, že Slovensko malo na Európske pomery jednu z najviac zachovalých prírod v EÚ. Za posledné roky sa však výrazným spôsobom zmenil systém ochrany a aj stav chránených území. Mnohé krátkozraké a nepremyslené obmedzenia „v mene ochrany prírody“ spôsobili zánik predmetu ochrany nejednej lokality. Zákaz pasenia, kosenia zlikvidoval postupným zarastením mnohé lokálne chránené územia. Plošné, zavádzanie bezzásahového režimu v lesoch, bez zváženia kde, v akej výmere, pri splnení akých podmienok, ale hlavne bez dôslednej ochrany v ochranných pásmach týchto území proti šíreniu škodcov do okolitých lesov, má za následok tisícky hektárov rozpadajúcich sa smrečín a státisíce eur užívateľov pozemkov, ktoré museli vynaložiť na záchranu lesov, respektíve na zmiernenie jeho negatívneho dopadu. Výsledok? Za mimoriadne vysokých nákladov (ktoré v minulosti nemali obdobu) sme sa dopracovali k výrazne zhoršenému stavu prírody v SR (ktorý tiež v minulosti nemal obdobu).

 

Výsledkom tohto vývoja je, že Slovensko má dnes, na základe nezávislého monitoringu ISPRA najhorší zdravotný stav lesov z celého regiónu strednej a východnej Európy (ForestEurope, UNECE, FAO, 2011)

 

Slovensko neefektívne míňa peniaze štrukturálnych fondov na rôzne prevažne „nič neriešiace“ projekty. A aj na tzv. prehodnotenie CHÚ s nulovým efektom, neuvedomujúc si, že pravdepodobne už nikdy nebudeme disponovať finančnými prostriedkami na opätovné „skutočné“ prehodnotenie, pretože EÚ neumožňuje opakované čerpanie financií na ten istý účel a SR na to nikdy nebude mať z vlastných zdrojov.

Ing. Ján Švančara a kol.

(Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu.)