Pretlak dreva, ktoré si ťažko nájde domáci trh
Zhovárame sa s Ing. Jozefom Spevárom, štátnym tajomníkom
Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka Slovenskej republiky.
Ešte do 10. septembra ste pôsobili vo funkcii výrobno-technického riaditeľa štátneho podniku Lesy SR. Preto náš rozhovor smeruje k aktuálnej téme štátneho podniku – ku kalamite. Plány, ktoré malo vedenie podniku na tento rok padli už 15. mája spolu s miliónmi kubíkov dreva pováľanými víchricou Žofia. Národné lesnícke centrum vo Zvolene vytvorilo o mesiac neskôr satelitné snímky územia Slovenska, ktoré zachytávajú túto kalamitu a spresňujú rozsah škôd. Aké sú najaktuálnejšie údaje? Aj čo sa týka pomeru medzi listnatými a ihličnatými drevinami a regionálneho rozlíšenia v rámci Slovenska?
Prvé informácie, ako to už pri takýchto neočakávaných prírodných kalamitách býva, boli opatrné a postupné. Rozsah škôd spôsobených vetrom na lesných porastoch na celom území podniku narastal zo dňa na deň. Objemy v metroch kubických narastali na Gemeri, Horehroní, Liptove, Orave, Rimavskej Sobote, Košiciach a lokálne aj v iných regiónoch. Na základe prvých telefonických informácií od riaditeľov odštepných závodov som už od 16. do 17. mája vedel, že to bude kalamita veľkého rozsahu, ktorá postihla listnaté aj ihličnaté porasty, rubné aj predrubné, rozptýlene aj sústredene.
Prvoradou úlohou vonkajšej prevádzky od samého začiatku bolo monitorovanie a kvalifikované odhady kalamity podľa lesných porastov, objemy v kubíkoch, sústredená alebo rozptýlená kalamita, pomer ihličnatá a listnatá hmota, pomer vývraty – zlomy, podiely sortimentov, iné škody na majetku Slovenskej republiky, to znamená na lesných cestách, budovách a podobne. Rozsah veternej kalamity naznačil, že je to v prvom rade ekologická katastrofa s lokálnym dopadom na postihnuté územia, ktorá bude mať vplyv na plnenie všetkých celospoločenských funkcií, ktoré les plní v danom území s dopadom na faunu, flóru a človeka ako takého. Takže už v tejto fáze po skúsenostiach z minulosti, ktoré mám, som myslel na to, čo nás v najbližšom období čaká - harmonogramy spracovania, harmonogramy obnovy lesných porastov, náklady na ošetrovanie mladých lesných porastov, aby čím skôr plnili všetky verejno-prospešné funkcie lesa a tým pádom plnili ekosystémové služby. Postupným upresňovaním rozsahu tejto kalamity vonkajšou prevádzkou v spolupráci s pracovníkmi nášho odboru informačných a komunikačných technológií a v spolupráci s Národným lesníckym centrom vo Zvolene boli zistené tieto údaje: kalamita spolu - 2 155 830 m3, z toho ihličnatá 1 040 441 m3 a listnatá 1 115 389 m3. Sústredenej kalamity evidujeme zhruba 1 465 tisíc m3 a rozptýlenej okolo 690 tisíc m3. Najviac sú postihnuté dreviny buk, smrek, lokálne dub, jedľa a ostatné dreviny.
Čo sa týka regionálneho rozlíšenia, tak najviac kalamity padlo na odštepných závodoch Rimavská Sobota: 370 tisíc m3, Beňuš: 307 500 m3, Revúca: 295 tisíc m3, Liptovský Hrádok 183 550 m3, Námestovo: 166 200m3 a Košice: 113 tisíc m3. V ostatných závodoch to už boli údaje pod 100 tisíc m3. Napríklad odštepné závody Kriváň: 91 400 m3, Rožňava: 92 tisíc m3 a okolo 70 tisíc m3 na závodoch Sobrance, Prešov, Čierny Balog, Slovenská Ľupča. Kalamita Žofia zachytila menšími množstvami, ako som doteraz spomenul, prakticky každý z 23 odštepných závodov Lesov SR, š. p.
Jedným z prvých krokov bolo stretnutie riaditeľov odštepných závodov najviac a najmenej postihnutých kalamitou, aby sa dohodli na vzájomnej pomoci. Išlo o riešenie náročnej logistiky, určenie optimálneho počtu ľudí, techniky, odvozných miest...
Presne 20. mája 2014 zasadol kalamitný štáb pod vedením generálneho riaditeľa Lesov SR, š. p. za účasti rezortného ministra a generálneho riaditeľa lesníckej sekcie MPRV SR na Odštepnom závode Rimavská Sobota. Po krátkom oboznámení sa o rozsahu kalamity a prijatých opatreniach sme sa presunuli do lesných porastov najviac postihnutej Lesnej správy Hnúšťa. Terénnou pochôdzkou sme obhliadli komplexy totálne vyvrátených, prevažne listnatých lesných porastov. Tu bola aj prvá tlačovka s novinármi priamo na tvári miesta. Pohľady to boli priam deprimujúce nielen pre nás lesníkov, ktorí už z minulosti máme skúsenosti s kalamitami, ale najmä pre verejnosť žijúcu v blízkom okolí. Už sme mali prvé kvalifikované odhady aj z iných odštepných závodov, takže sme vedeli, že kalamita v rámci nášho podniku bude veľkého rozsahu a bude si vyžadovať mimoriadne opatrenia.
Následne 23. mája 2014 sme zvolali mimoriadnu pracovnú poradu riaditeľov všetkých odštepných závodov s vedením podniku v Turčianskych Tepliciach. V snahe urýchliť spracovanie rozsiahlej náhodnej ťažby a s cieľom zabrániť vzniku následnej kôrovcovej kalamity v ihličnatých porastoch, spracovaním cenných sortimentov a piliarskej guľatiny listnatých sortimentov, aby došlo čo možno k najmenšiemu znehodnoteniu, bol na tejto porade dohodnutý a vydaný Pokyn na zabezpečenie jej spracovania.
Stručne spomeniem hlavné body z tohto pokynu, ako zastavenie obnovnej úmyselnej ťažby a predrubnej úmyselnej ťažby nad 50 rokov do odvolania, okamžité nasadenie techniky vlastných kapacít z odštepného závodu lesnej techniky na sprístupňovanie a spracovanie kalamity, vyčíslovanie škôd na majetku, spresňovanie výšky kalamity, vypracovať návrh výpomoci pre najpostihnutejšie závody Rimavská Sobota, Revúca a Beňuš menej postihnutými odštepnými závodmi, vytvoriť prednostné podmienky na realizáciu drevnej hmoty z kalamitných závodov v drevine smrek a buk, zmluvne zabezpečiť a prednostne realizovať predaj drevnej hmoty zo spracovanej kalamity, vypracovať analýzu dopadu kalamity na ekonomiku podniku s návrhom príslušných opatrení.
Koncom mája bol vydaný Príkazný list generálneho riaditeľa štátneho podniku o Výpomoci pri spracovaní kalamity na odštepných závodoch Rimavská Sobota, Revúca a Beňuš, v ktorom už boli riešené konkrétne veci s presunom pracovníkov a techniky z výpomocných závodov na kalamitné závody. V tomto príkaznom liste boli riešené všetky organizačné a logistické postupy, ktoré súvisia s výpomocou až po dodržiavanie všetkých zásad pri bezpečnosti práce, ochrany majetku štátneho podniku, riadnej a transparentnej evidencii drevnej hmoty. Tento príkazný list prerokovala mimoriadna pracovná porade 2. júna 2014 na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici, kde sa zúčastnili riaditelia odštepných závodov, ktoré boli najviac postihnuté kalamitou spoločne s vedúcimi výrobno-technických a ekonomicko-obchodných úsekov.
Udalosti nabrali rýchly spád, pretože vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí už o dva dni neskôr vyhlásila mimoriadnu situáciu v územiach postihnutých živelnou pohromou podľa okresov, kde množstvo kalamity bolo na úrovni minimálne 40 tisíc m3 alebo je sústredená na ploche väčšej než tri hektáre.
Pretože podnik je závislý predovšetkým na dodávateľských prácach, mali by ich predchádzať verejné obstarávania. Čas je však v tejto krízovej situácii prvoradým nepriateľom. Ako to je v tomto prípade? Platí nejaká výnimka?
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik pristúpil k priamemu zadaniu prác v ťažbovej činnosti po veternej kalamite z 15. mája 2014 pri uvoľňovaní prístupových ciest a zvážnic v zmysle § 6b, ods. 2 písm. c) zákona č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zmysle rámcovej dohody uzatvorenej medzi š. p. LESY SR a dodávateľmi prác, ktorí vzišli ako víťazní z procesu verejného obstarávania ťažbovej činnosti na roky 2013 – 2016. Podľa spomínaného ustanovenia zákona o ochrane pred požiarmi sme povinní udržiavať lesnú dopravnú sieť a zdroje vody na hasenie požiarov v stave umožňujúcom príjazd hasičskej techniky a uskutočnenie zásahu. A na základe rámcovej dohody si vyhradzujeme právo zadať objednávku na priamo v prípade situácie bezprostredne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, kalamity bezprostredne ohrozujúcej životné prostredie a bezprostredného ohrozenia majetku. Spomínané uznesenie vlády SR vyhlásením mimoriadnej situácie v územiach postihnutých živelnou pohromou podľa okresov umožnilo nášmu ministerstvu dočasne obmedziť účinnosť Príkazného listu ministra č. 86, pri nadobúdaní tovarov a služieb nevyhnutných pre zabezpečenie likvidácie následkov veternej smršte.
Vráťme sa však k pôvodnej téme – k mimoriadnej udalosti, ktorá postihla lesy Slovenska. Najväčšou obavou bolo, čo spravia vysoké teploty a priame slnko s ležiacimi bukovými kmeňmi. Naplnili sa tieto negatívne prognózy?
Žiaľ, napĺňajú sa. Verili sme, že najmä tam, kde sú vývraty, kde je teda čiastočné spojenie koreňového koláča s kmeňom a korunou, tak transpirácia bude ako-tak prebiehať a znehodnotenie sa bude odďaľovať, najmä na lokalitách severnejších expozícii, prípadne tienistejších údolí alebo pri rozptýlenej kalamite. Teplé a vlhké počasie, ktoré doteraz prevládalo, vytvorilo pre vznik zaparenia buka priam ideálne podmienky a v súčasnosti evidujeme zaparenie – zníženie technickej kvality dreva nielen na súvislých kalamitných plochách, ale aj v porastoch s rozptýlenou kalamitou pod materským porastom. Samozrejme, je to strata na speňažení. Taká istá je situácia aj v neštátnom sektore a s pribúdajúcim časom sme si vedomí, že bude pretlak takéhoto dreva, ktoré v konečnom dôsledku ani nebude možné kapacitne umiestniť na domácom trhu.
Zvykli si odberatelia dreva na to, že sa zmenili miesta odberu dreva, ktoré prispôsobujete najviac postihnutým lokalitám a tým sa prepravné vzdialenosti a ich náklady zvyšujú?
Viac v aktuálnom vydaní časopisu...
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
