Ako vplýva legislatíva ochrany prírody na stav lesa? Lokálne víťazstvo, alebo prehra systému?

Cieľom a víziou LESOV SR, štátny podnik je trvalo udržateľný rozvoj štátnych lesov, ktorý vytvorí základ pre zachovanie prírody, uspokojovanie potrieb spoločnosti, ekonomiky a optimálne zhodnocovanie lesného majetku štátu. žiaľ, túto víziu sa čím ďalej tým ťažšie darí napĺňať...

 

Posilňovaním pozície ochrany prírody, hlavne nadobudnutím účinnosti zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) dochádza k tlaku zo strany ochranárov na zmenu doterajšej filozofie starostlivosti o les smerom k bezzásahu. Sú popierané všetky (nesporne úspešné a efektívne) postupy lesníckeho manažmentu, a naopak, bezzásah je presadzovaný ako najvhodnejší, všeriešiaci fenomén. K ústupu od tejto filozofie nedochádza aj napriek vyslovene negatívne dosiahnutým výsledkom hlavne na územiach nelesných biotopov (na nelesných biotopoch sa chybná starostlivosť prejaví vzhľadom na neporovnateľne kratší rastový proces do niekoľkých rokov). Je zarážajúce, že nikto doposiaľ za to nebol vzatý na zodpovednosť, ale čo je ešte horšie, nepoučili sme sa ani na chybách tých, čo ich spôsobili.

V prípade lesných biotopov je priebeh postupného zhoršovania zdravotného stavu a ekologickej stability v porovnaní s nelesnými biotopmi pomalší, ale o to nezvratnejší, respektíve ťažšie napraviteľný.

 

Obštrukciami sme prišli o vzácny čas

Významný vplyv na celkové zhoršenie zdravotného stavu lesov mala vetrová a následne podkôrniková kalamita z novembra 2004. Tá totižto vznikla v najnevhodnejšom možnom termíne, kedy sa začínali formovať a presadzovať nové filozofické idei ochrany prírody veľmi intenzívne a nekompromisne. Výsledný efekt nemusel byť až taký dramatický, keby bola spoločnosť pripravená prijímať lesníkmi overené a efektívne okamžité riešenia (ako tomu bolo napríklad počas kalamity Osrblie v roku 1996). Na rozdiel od kalamity na Osrblí, sa ochrana poškodených lesov po kalamite Alžbeta realizovala v médiách v úzkej súčinnosti s rôznymi nátlakovými akciami environmentálnych aktivistov. Obštrukciami v správnych konaniach, ktorými mali byť vydávané súhlasy na menežmentové zasahovanie v chránených územiach (zdôrazňujeme, že v drvivej väčšine išlo o územia s nižším ako 5. stupňom ochrany prírody) sme prišli o vzácny čas, kedy bolo ešte možné kalamitu „dostať pod kontrolu“ a tak sme umožnili podkôrnemu hmyzu nekontrolovane sa šíriť aj do kalamitou nezasiahnutých území. Ak aj boli vydané nejaké súhlasy (napríklad na sprístupnenie kalamitných území), tak väčšinou to bolo po agrotechnickom termíne, respektíve keď už bola kalamitná situácia úplne iná, ako v čase podávania žiadosti. Na výsledný efekt správnych konaní mali a majú rozhodujúci vplyv subjekty (mimovládne organizácie), ktoré nenesú za výsledný efekt nijakú zodpovednosť. Na druhej strane, užívatelia pozemkov sa musia podriadiť takémuto postupu napriek tomu, že z donútenia vlastne porušujú § 5 ods. 5 zákona o ochrane prírody: „užívateľ pozemku je povinný pri jeho bežnom obhospodarovaní zabezpečiť priaznivý stav časti krajiny“.

Na vytváranie „bezzásahových území“ v nižších než v 5. stupni ochrany prírody s obľubou ochranári využívajú územia NATURA 2000 ako argument na nezasahovanie. Na jednej strane formálne konštatujú, že územia NATURA 2000 nie sú bezzásahové, o čom svedčí fakt, že len malej časti území NATURA 2000 bol priradený 5. stupeň ochrany prírody. Na druhej strane systematicky presadzujú obmedzenia, ktoré presahujú rámce stupňov ochrany prírody pridelené jednotlivým územiam NATURA 2000.

A tak sa stáva, že lesné menežmentové postupy, prostredníctvom ktorých boli lesy udržiavané v takom stave, že vzhľadom na európske pomery máme jednu z najrozsiahlejších sústav NATURA 2000, sú „považované za činnosti, ktoré nesúvisia so starostlivosťou o ochránené územia a preto je ich potrebné podrobiť posudzovaniu vplyvu na územia NATURA 2000 podľa § 28 zákona o ochrane prírody (čl. 6 ods.3.Smernice rady 92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín - ďalej len smernica o biotopoch).

 

Aké je vysvetlenie zákonodarcov Európskej únie?

Ďalším príkladom „predimenzovaného“ a neobjektívneho prístupu je považovanie lesníckych činností za činnosti, ktoré „sú vedené s úmyslom „úmyselne zraňovať alebo usmrcovať živočíchy v ich prirodzenom areáli, úmyselne ich rušiť, ..... podľa § 35 zákona o ochrane prírody (čl. 12 smernice o biotopoch). O tom, že žiadna lesnícka činnosť nie je vedená s úmyslom poškodzovať prírodu netreba zrejme ani diskutovať. Samotní zákonodarcovia EU výrazom „úmyselne“ deklarovali, že ich zámer nie je ochromiť fungovanie štátov EU tým, že „zakážu“ všetko, čo hoci aj teoreticky môže mať za dôsledok poškodenie predmetu ochrany, ale iba tie aktivity, ktoré nie sú pre dané územie typické, udržiavacie, respektíve rutinne vykonávané pred a počas vyhlasovania území NATURA 2000. Napríklad aj pri automobilovej doprave môže dôjsť k neúmyselnému usmrteniu chráneného živočícha (a aj k nemu dochádza) a napriek tomu, nikoho nenapadlo podmieniť používanie áut dôslednému posúdeniu dopadu na životné prostredie, prípadne podmieniť jeho používanie vydaním nejakých výnimiek, alebo súhlasov.

Keď vezmeme do úvahy, že 60,74 % plochy lesných porastov v správe LESOV SR, štátny podnik sa nachádza v niektorej z kategórií chránených území (z toho 26,2 % v územiach európskeho významu a 45,2 % v chránených vtáčích územiach), tak veľmi rýchlo pochopíme, že tak urbanizovaná krajina ako je Slovensko, musí mať veľmi zodpovedne nastavený systém ochrany prírody, aby sme nepremyslenými krokmi nemrhali jedinou obnoviteľnou surovinou, ktorou disponujeme, prípadne zhoršili stav prírody a to všetko v rozpore s kritériami trvalej uržateľnosti. Pripomíname že ochranu prírody, respektíve území NATURA 2000 je možné realizovať aj s nižšími nákladmi a nižšími stratami na výnosoch než je tomu dnes. Pre

o tomu tak nie je, hlavne vo väzbe na nepriaznivú ekonomickú situáciu a pretrvávajúcu krízu, je skutočne zarážajúce.

Na záver zdôrazňujeme a sme si vedomí toho, že je stále ešte čo zlepšovať v lesníckom menežmente a máme záujem systém starostlivosti o lesy neustále zlepšovať. Na druhej strane, očakávame skutočne odbornú (nie ideologickú) diskusiu, ako nastaviť pravidlá starostlivosť o lesy v chránených územiach v intenciách trvalej udržateľnosti.

 

Bohužiaľ, dnes je riešenie problému (odstránenie prekážok riešenia) ako zabezpečiť starostlivosť lesov na strane ochrany prírody. Sektor lesníctva má v tom dlhodobé praktické skúsenosti. Chyba je v tom, že moderná ochrany prírody nemá záujem využívať pozitívne skúsenosti svojich predchodcov lesníkov a ďalej ich rozvíjať, ale si izolovane formuje vlastné ideové postupy bez záujmu riešenia okrem environmentálnej oblasti aj sociálne a ekonomické aspekty využitia krajiny, čo bolo pôvodným poslaním lesníctva.

 

(Príspevok odznel na tohtoročnej konferencii o ochrane lesov v Smokovciach ešte v čase, keď sme nečakali, že naše lesy prepadne v máji ďalšia mimoriadne ničivá veterná kalamita. O to viac je obsah príspevku naliehavejší. Text na našej webovej stránke je krátený, viac v časopise – poznámka redakcie)

 

Ctibor Határ, Jozef Spevár, Ľuboslav Mika

Lesy SR, š.p.