Aké významné kalamity v posledných rokoch postihli naše lesy?

Od roku 1986 do roku 2013 sa objem náhodnej (respektíve presnejší názov „sanitárnej“) ťažby pohyboval od 1,7 mil. m³ až po 5,1 mil. m³.

 

 

Kalamity primárne spôsobené abiotickými činiteľmi

Vetrová kalamita „Ivan“ z 8.júla1996

Celkový objem kalamitného dreva po vetrovej smršti sa pohyboval na úrovni 1,5 mil. m³, čo v tom čase predstavovalo približne 30 % ročnej ťažby dreva na Slovensku. Kalamita postihla väčšinou organizácie štátnych lesov – spolu 93 % drevnej hmoty (OLZ Kriváň, OLZ Slovenská Ľupča, OLZ Čierny Balog, a OLZ Beňuš), menej neštátne subjekty – 7 % (Lesy mesta Brezno, Obecné lesy Ľubietová, Pozemkové spoločenstvo Valaská, ZVSL Horný Tisovník, VLM LUC „Ostrôžky“, ULPS Horná Lehota a Spoločenstvo „Ostrôžka“ v Detve). Z hľadiska druhovej štruktúry bol najviac poškodený smrek (1,1 mil. m³), potom buk (200 tis. m³) a jedľa (160 tis. m³). Počasie v druhej polovici 1996 nebolo priaznivé pre vývoj podkôrnikovitých, čo sa prejavilo stagnáciou ich vývoja najmä v auguste až septembri. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné v tomto období vykonávať v kalamitných oblastiach špeciálne obranné opatrenia. O to väčší dôraz sa kládol na prípravu prác pre jarné a letné obdobie 1997. Do jari 1997 sa z celkového objemu spracovalo približne 40 % hmoty. Väčšina nespracovanej hmoty zostala na OLZ Čierny Balog, OLZ Slovenská Ľupča, Lesy mesta Brezno a Obecné lesy Ľubietová. Vzhľadom na zvýšenú početnosť podkôrnikovitých (najmä lykožrúta smrekového), v celej postihnutej oblasti vzniklo akútne nebezpečenstvo jeho premnoženia. V tom čase išlo o jednu z najväčších kalamít na Slovensku.

 

Počas tohto 28-ročného obdobia bola priemerná výška náhodnej ťažby 3,0 mil. m³ ± 1,18 mil. m³. V relatívnom vyjadrení sa výška náhodnej ťažby pohybovala od 30,6 % až po 65,9 % s priemernou mierou 48,0 % ± 10,5 %. Nárast a vysoká miera náhodných ťažieb sme zaznamenali v rokoch 1988-1990, 1994-1997. Nasledujúce obdobie až do roku 2004 bola situácia viac-menej stabilizovaná na úrovni okolo 40 %. Koncom roka 2004 sa vyskytla vetrová kalamita Alžbeta s rozsiahlymi dôsledkami. Spracovaný objem tejto kalamitnej hmoty podstatne ovplyvnil objem vyťaženej hmoty v roku 2005 a čiastočne aj v roku 2006. Z mnohých dôvodov ponechávaná atraktívna a kalamitná hmota mala zásadný význam pre vývoj sekundárnych škodlivých činiteľov, predovšetkým podkôrnych druhov hmyzích škodcov v rokoch 2005 až 2010. Znamená to, že ešte aj v nasledujúcich rokoch zostávala alebo vznikala nová kalamitná hmota, ktorá nebola spracovávaná. K nej pribudla vetrová kalamita Kyrill a Filip z roku 2007 v smrekových porastoch. Kulminácia kalamity podkôrneho hmyzu bola v roku 2009. Vetrová kalamita Gizela z roku 2010 poškodila listnaté a borovicové porasty na západnom Slovensku. Medzi najvýznamnejšie kalamity sa zaradila najmä posledná z mája tohto roku (píšeme o nej na inom mieste – poznámka redakcie).

Vetrová kalamita „Paulína“ v bučinách z 22.júna1999

Najvážnejšou udalosťou, ktorá ovplyvnila situáciu v zdravotnom stave porastov v roku 1999, bola vetrová kalamita z júna, keď po dlhotrvajúcom daždi prišiel silný a nárazový vietor. Následkom bolo poškodenie lesných porastov v objeme zhruba 1 mil. m³ drevnej hmoty. Výnimočným javom kalamity bolo, že vetrová kalamita prevládala v listnatých porastoch, ktoré sú spravidla oveľa stabilnejšie než smrečiny. K najviac postihnutým subjektom patril štátny podnik Lesy Trenčín. Kalamita im poškodila 436 tis. m³ drevnej hmoty, z toho škody na listnáčoch predstavujú 349 tis. m³. Najviac postihnutými lesnými správami podniku boli lesné správy Duchonka, Kulháň a Dubodiel. V štátnom podniku Lesy Bratislava spôsobila kalamita škody v rozsahu 232 tis. m³ dreva a v Stredoslovenských lesoch, š. p., Banská Bystrica sa podpísala pod 180 tis. m³ drevnej hmoty. Plánovalo sa, že kalamitné drevo sa spracuje v priebehu dvoch rokov. Straty z dôvodu zvýšených nákladov na spracovanie kalamity a na odstraňovanie jej dôsledkov boli vykalkulované na 520 mil. Sk (vyše 17 mil. €). Situácia bola o to komplikovanejšia, že 85 % kalamity tvorila listnatá hmota (najmä buk) a hrozilo znehodnotenie dreva zaparením. Napriek značnému úsiliu najväčším problémom bol odbyt bukovej hmoty, čo sa prejavilo na spomalení spracovávania kalamity. Ku koncu roka 1999 zostávalo v porastoch približne štvrtina až polovina kalamitnej hmoty, ktorá sa potom spracovala v priebehu roka 2000.

Ľadovica „Tamara“ z 24.–26.januára 2001

Najvýznamnejší nárast kalamitnej hmoty oproti predošlým rokom zaznamenala námrazová kalamita. Kalamita tohto charakteru nemá v novodobej histórii slovenského lesníctva obdobu. V dňoch 24.–26. januára 2001 sa pri prúdení vlhkého vzduchu od juhu až juhovýchodu v južnej časti Banskobystrického kraja vyskytli výdatné zrážky najmä vo forme dažďa so snehom, mrznúceho dažďa a mrznúceho mrholenia. Takto sa na drevinách vytvorila mimoriadne hrubá vrstva ľadu, ktorá poškodzovala prevažne listnaté porasty všetkých vekových tried. Celkovo ľadovica (zľadovatelá forma námrazy) poškodila 487 tis. m³ dreva, z toho sa ku koncu roka spracovalo 466 tis. m³. Najviac poškodenou drevinou bol buk - 280 tis. m³, dub - 90 tis. m³, smrek - 30 tis. m³ a hrab - 20 tis. m³. Z hľadiska vlastníctva Lesy SR evidovali 350 tis. m³ (najmä OZ Krupina, Kriváň a Hnúšťa), v neštátnych lesoch boli tieto škody cez 100 tis. m³.

Vetrová kalamita „Sabína“ z 27.–28.októbra 2002 a „Klaudia“ zo 16.–17.novembra 2002

V októbri a novembri 2002 spôsobil vietor kalamitné poškodenie lesných drevín spolu v objeme 1,5 mil. m³, pričom v októbri to bolo 350 tis. m³ a v novembri viac ako 1,1 mil. m³. Najviac poškodenou drevinou počas týchto dvoch kalamít bol smrek (1,2 mil. m³), ďalej buk (170 tis. m³) a dub (40 tis. m³). Konkrétne, v dňoch 27. a 28. októbra 2002 sa Slovenskom prehnala víchrica. Najviac polomov spôsobila v lesných porastoch na Spiši, v Podtatranskej kotline a na Horehroní. Objem polomov bol približne 350 tis. m³, z toho v správe Lesov SR 250 tis. m³. Najviac poškodené odštepné závody boli Liptovský Hrádok, Prešov, Čierny Balog a Kriváň. V Štátnych lesoch TANAP-u to bolo 30 tis. m³. Druhá víchrica v dňoch 16. a 17. Novembra 2002 spôsobila ešte väčšie polomy - 1,1 mil. m³. Len v oblasti Štátnych lesov TANAPu to bolo viac ako 70 tis. m³. Závažné vetrové polomy vznikli aj v ostatných národných parkoch a chránených územiach (3. - 5. stupeň územnej ochrany prírody)

Vetrová kalamita „Alžbeta“ z 19. novembra 2004

Presne 19. novembra 2004 prešiel cez Slovensko stred tlakovej níže a s ňou spojený výrazný studený front. Ich prechod sprevádzali prudké nárazy vetra, na Horehroní až 120 až 230 km.hod.^-1 Kalamita najviac zasiahla oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Oravy a Slovenského rudohoria. K 31.decembru 2005 sme zaevidovali 5 300 tis. m³ kalamitnej hmoty, z ktorej bolo spracovaných 4 671 tis. m³, čo je 88,1 % . Z poškodeného objemu dreva bolo 90 % smreka.

Poškodená plocha v pôsobnosti Lesov SR sa v priebehu roka 2005 odhadovala na 1,993 mil. m³ na ploche 13 372 ha, z toho plocha na obnovu 2 193 ha. Z organizačných jednotiek podniku boli najviac poškodené lesné porasty v odštepných závodoch v oblasti Nízkych Tatier, kde zaznamenali 68 % kalamitnej hmoty (1,355 mil. m3) a to na OZ Beňuš 943 tis. m³ (47 %), OZ Čierny Balog 232 tis. m³ (12 %) a OZ Liptovský Hrádok 186 tis. m³ (9 %). Na ostatnom území Lesy SR boli poškodené lesné porasty na OZ Námestovo (232 tis. m³) na území Oravy, OZ Revúca (120 tis. m³) najmä v oblasti Muránskej planiny a OZ Kriváň (53 tis. m³) v oblasti Slovenského rudohoria.

Na území v správe Štátnych lesov TANAP-u z celkového rozsahu 2 030 tis. m³ kalamity na ploche viac než 12 tis. ha bolo do konca roka 2005 spracovaných 1 741 tis. m³, čo je 85 %. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica.

Snehová kalamita „Trojkráľová“ z januára 2006

Objem realizovanej náhodnej ťažby spôsobenej ťažkým snehom z prelomu rokov 2005 a 2006 bol 460 tis. m³, čo je viac než snehová kalamita za deväť predchádzajúcich rokov spolu. Išlo o zimné obdobie extrémne bohaté na sneh, pričom ťažký mokrý sneh spôsoboval najmä vrcholcové zlomy v smrečinách a borinách. Poškodenie snehom bolo situované do smrekových oblastí a to v Banskobystrickom (140 tis. m³) a Žilinskom kraji (260 tis. m³). K najviac poškodeným okresom patrili Námestovo (97 tis. m³), Čadca (72 tis. m³), Brezno (56 tis. m³), Považská Bystrica (29 tis. m³), Turčianske Teplice (24 tis. m³), Revúca (22 tis. m³) a Žilina (21 tis. m³). Najviac poškodenou drevinou bol smrek (400 tis. m³), podstatne menej borovica (29 tis. m³) a buk (15 tis. m³).

Vetrová kalamita „Kyrill“ z 18. a 19. januára 2007

Vetrová kalamita Kyrill poškodila lesy najmä v západnej Európe. Celkový objem poškodenej drevnej hmoty dosiahol 55 mil. m³, najviac v Nemecku (20 mil. m³), ďalej v Česku (10 mil. m³) a v Rakúsku (2 mil. m³). Na Slovensku boli škody relatívne nízke, do 400 tis. m³, prevažne bol poškodený smrek (90 %) v oblasti Nízkych Tatier.

Vetrová kalamita „Filip“ z 23.–24. augusta 2007

V tom čase sa Slovenskom prehnala víchrica. Išlo o južný vietor, ktorý poškodil lesy na strednom Slovensku, najmä v oblastiach od Rimavskej Soboty. Vietor prešiel cez hrebeň Nízkych Tatier v oblasti Čertovice, poškodil severnú časť Nízkych Tatier a skončil až v Podtatranskej kotline. Vo Vysokých Tatrách boli už škody minimálne. Objem poškodenej drevnej hmoty dosahoval 1 mil. m³, z toho 800 tis. m³ v pôsobnosti Lesov SR, š.p. a 200 tis. m³ u neštátnych subjektov, najmä Lesy mesta Brezno, s.r.o. Poškodenie ihličnatých drevín dosahovalo 640 tis. m³ (najmä smrek 600 tis. m³), listnatých drevín 360 tis. m³ (najmä buk).

Z evidovaných 800 tis. m³ kalamitnej hmoty v Lesoch SR bolo 500 tis. m³ smrekovej a to najmä na OZ Liptovský Hrádok (LHC Malužiná, LHC Čierny Váh a LHC Liptovská Teplička), menej na OZ Beňuš, OZ Čierny Balog, OZ Rožňava a OZ Košice a 300 tis. m³ listnatej hmoty najmä na OZ Rimavská Sobota (LHC Hnúšťa). Z 200 tis. m³ kalamitnej hmoty neštátnych subjektov išlo zo 70 % o smrekovú hmotu, 30 % o bukovú hmotu. Veľké množstvo polomov (až 700 tis. m³) však ku koncu roka 2007 nebolo z rôznych dôvodov spracovaných a to najmä na OZ Liptovský Hrádok.

Vetrová kalamita „Gizela“ zo 17.–19. mája 2010

Od konca apríla do konca tretej dekády mája 2010 bolo na Slovensku chladno s pretrvávajúcimi výdatnými zrážkami. Dážď spôsoboval postupné zamokrenie pôdy, takže následne silný vietor oprávnene vyvolával obavy z možných kalamít. Rýchlosť vetra v nárazoch od 17. do 19. mája 2010 dosahovala až 70 km.hod.^-1. Objem poškodenej drevnej hmoty v lesoch po tejto veternej kalamite bol 465 tis. m³, viac poškodené boli listnaté porasty (80 %) a to na juhu a juhozápade Slovenska, menej ihličnany (20 %) na strednom a severnom Slovensku. Na východnom Slovensku neboli zaznamenané významné poškodenia porastov. Išlo prevažne o rozptýlenú kalamitnú hmotu. K najviac poškodeným subjektom patrí OZ Smolenice (220 tis. m³), Mestské lesy Krupina (25 tis. m³), OZ Prievidza 20 tis. m³, OZ Trenčín 10 tis. m³ a Lesy mesta Brezno, s.r.o. 7 500 m³. V regióne Liptov, Orava a Kysuce spolu 50 tis. m³, Tatry 15 tis. m³.

V roku 2010 bol priemerný ročný úhrn zrážok na 203 meteorologických staniciach viac ako 1220 mm (priemer je 750 mm). Bolo to najviac od doby merania zrážok na Slovensku (1878). Na Záhorí rozptýlenú kalamitu v borovicových porastoch nebolo možné ešte v ten rok spracovať kvôli zamokreným porastom a lesným cestám. Dôsledkom aj toho faktoru bolo to, že sa na poškodených boroviciach premnožil podkôrny a drevokazný hmyz (Ips acuminatus, Tomicus minor, Tomicus piniperda, Phaenops cyanea). Kalamita biotických škodcov tak pretrváva od roku 2012 až do roku 2014.

 

Kalamity spôsobené hmyzími a hubovými škodcami

Kalamita podkôrneho hmyzu v smrečinách 1993-2012

V období rokov 1993 až 2012 (20 rokov) sa spracovalo 23,1 mil. m³ drevnej hmoty poškodenej lykožrútom smrekovým. Avšak v posledných 10 rokoch z tohto obdobia sa spracovalo až 18,1 mil. m³, čo je 78 %. Kalamita podkôrneho a drevokazného hmyzu kulminovala v roku 2009, keď sa spracovalo takmer 3,2 mil. m³ drevnej hmoty. Najviac poškodenými regiónmi boli smrekové oblasti lesov Slovenska: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Kysuce, Orava, Spiš a Gemer.

Kalamita podpňovky smrekovej 1993-2012

Za 20-ročné obdobie (1993-2012) sa spracovalo 2,38 mil. m³ drevnej hmoty poškodenej podpňovkou. Za posledných 10 rokov to bolo až 91 % z 20 ročného objemu, to znamená 2,16 mil. m³. Najviac poškodenými regiónmi sú Kysuce, ďalej Vysoké Tatry, Orava a Spiš. Najviac poškodzovanou drevinou bol smrek.

Kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej 1972-2012

Posledné kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej sa na Slovensku vyskytovalo v rokoch 2003 – 2006, kedy bolo spolu rôznou intenzitou defoliovaných 50 tis. ha, takmer na 100 % boli napadnuté dubiny. Vrchol gradácie bol v roku 2004, kedy bolo poškodených 21 tis ha lesov. Obrana leteckými aplikáciami prípravkov na ochranu lesa sa realizovala v roku 2004 na 8 tis. ha, 2005 na 16 tis. ha a v roku 2006 na 6 tis. ha.

Kalamitné hynutie jaseňov 2004 - 2013

Zastúpenie jaseňa v lesoch Slovenska je 1,5 %, čo je približne 30 tis. ha. V roku 2004 a hromadne v roku 2005 sa v niektorých oblastiach Slovenska (Košice, Čadca, Spišská Magura, Rajec) začalo objavovať hynutie jaseňov, zvlášť mladín. Stromy v najviac poškodených porastoch sú vo veku 2 – 30 rokov a všetky prejavujú výrazné príznaky chradnutia s rôznym stupňom poškodenia. Výhonky napadnuté hubou čiašočka jaseňová Hymenoscyphus pseudoalbidus (ana. (Chalara fraxinea) sú defoliované od terminálu v dĺžke niekoľkých centimetrov až niekoľkých metrov. Na kôre výhonkov sa objavuje zmena sfarbenia pletiva od zelenej farby cez hnedú, oranžovohnedú, až po čiernu niekedy s ostrým ohraničením medzi farbami a s plameňovitým tvarom. Okrem toho sú jasene poškodzované podkôrnym hmyzom (Leperisinus fraxini, L. crenatus), podpňovkou a zverou. Ku koncu roka 2013 predpokladáme, že úplne zničených jaseňových porastov bolo na výmere zhruba 10 tis ha, ďalších 10 tis. ha je v rôznom štádiu poškodenia. Optimistický predpoklad je, že ešte 10 tis. ha je stále nepoškodených, alebo bez viditeľných príznakov poškodenia, najmä v porastoch nad 80 rokov, ktoré sú odolnejšie.

 

Zhrnutie na záver

Zdravotný stav lesov v posledných 20 rokoch určuje zo škodlivých činiteľov najmä vietor a lykožrút smrekový. Najviac ohrozenou drevinou je smrek obyčajný a výskyt je lokalizovaný do horských oblastí Slovenska. Zabrániť širšiemu rozšíreniu škodcov je možné len dôslednou hygienou porastov.

 

Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Juraj Galko, PhD., Ing. Milan Zúbrik, PhD.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Stredisko lesníckej ochranárskej služby