Keď rozdielnosť názorov naštrbuje našu jednotu...

Hovoríme s Ing. Milanom Dolňanom, prezidentom Združenia obecných lesov Slovenskej republiky.

O Len nedávno ste predniesli správu výkonného výboru Združenia obecných lesov Slovenskej republiky, v ktorej ste hodnotili pôsobenie združenia od roku 2013. Vychádzala zo zamýšľania sa nad činnosťou združenia, analyzovaní výsledkov práce, úspechov i neúspechov, či správnosti postupov. Konštatovali ste, že nezáujem členov údajne vyplýva z neúspechov aktivít združenia, z očakávania a zo sklamania, z nesplnených sľubov politikov, videní často dobrých riešení, ale zo strany vedenia štátu ich prehliadaním...

 

Áno, z toho všetkého vyplýva naše správanie a postoje k veciam okolo nás. Spomínam si, keď nás do života pripravoval na prednáškach z riadenia lesného hospodárstva profesor Porubiak, zvykol ako príklad uvádzať spravovanie Rímskeho štátu. Vladár sa opakovane pýtal svojich vyberačov daní, aká je nálada u ľudí. Kým reptali a búrili sa, nechal zvyšovať dane, keď sa zabávali a nezáležalo im už na ničom, zastavil rast daní, pretože vedel, že ľudia bez záujmu a chuti pracovať, vytvárať hodnoty, sú pre štát stratou. A tu končí rozvoj.

My sa tiež v poslednom období najlepšie dokážeme stretnúť pri športových hrách, kde dokážeme naše záujmy prezentovať a presadiť. Uvedomujem si, že je tu podoba so starým Rímom, ale aj tam východiskom bola zmena a nastolenie fungujúceho a vyhovujúceho poriadku. Pokiaľ sa zabudneme v zábave, alebo riešení menej podstatných záležitostí, aktivity prevezmú iní a bez nás. Preto bez spätnej väzby od členov združenia, ich záujmu a účasti, aspoň na základných aktivitách ZOL SR, ani výkonný výbor, ani prezident nebude mať sily stále znovu a znovu skúšať, obhajovať oprávnené záujmy lesníckeho neštátneho sektoru. Účasť, prípadne spätná väzba, návrhy, podnety z vašej strany, nám dopĺňajú sily.

 

O Ako teda konkrétne vnímate súčasnosť vášho združenia?

Členovia často hodnotia stav kriticky, že sa nič nerobí, že nie sú výsledky, že sa nič nezlepšilo, ba aj, že sme neudržali ako-tak priaznivý stav. Isteže, majú právo a často i dôvod mať takýto názor. Pozrime sa spoločne na tento stav a povedzme si, čo sme kto pre zlepšenie vykonali. Sme v záujmovom združení a spoločne vytvárame svojimi aktivitami prostredie, ktoré nás obklopuje. Ak nám nevyhovuje a nie sme spokojní, zmeňme ho svojou prácou, radou, skúsenosťou, povzbudením, komunikáciou, stretávaním a hľadaním najlepších riešení. Členovia výkonného výboru a členovia združenia pracujú v určitom prostredí, a to do značnej miery ovplyvňuje výsledok aktivít. Nie sú to len stretnutia v rámci zasadnutí združenia, ale aj ich práca v certifikačných štruktúrach PEFC, Združení zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku, Slovenskej lesníckej komory, Rade združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, v rôznych komisiách a zložkách, v spolupráci s Národným lesníckym centrom, s Lesmi SR, š.p., pri športových aktivitách, reprezentujúcich naše združenie, atakďalej. V uplynulom roku sa takmer nenašiel týždeň, aby sme sa nezúčastnili nejakých aktivít, ktoré ovplyvňujú naše prostredie a naše postavenie.

 

O Dôležitá je koordinácia v rámci rôznych neštátnych subjektov. Ako funguje?

Váha našich názorov je väčšia vďaka nášmu spojeniu s Radou združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Aj v uplynulom roku sme absolvovali mnohé rokovania, aby sme sa zjednocovali v spoločných postupoch a aktivitách uspokojivo fungujúcich, názorovo sa doplňujúc a v ochote dohodnúť sa na spoločných postupoch.

 

O Táto ústretovosť však nie vždy fungovala...

Presne tak. Minulý rok nám priniesol aj naštrbenie jednoty, a to vystúpením jedného z jedenástich regionálnych členov Únie regionálnych vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, a to konkrétne Liptovsko-tatranského regionálneho združenia, ktoré takto prejavilo svoju nespokojnosť s výsledkami spoločnej práce, vyjadrenej v kritike na predsedu Únie.

 

O Aká bola reakcia?

Reakciou je odstúpenie skúseného lídra neštátneho lesníckeho sektora pána Juraja Vanka z funkcie predsedu, napriek jeho nedávnej voľbe a podpore desiatich z jedenástich združujúcich sa subjektov. Nechceme, aby dôsledok narúšania celistvosti a jednoty spôsobil zníženie kvality našej práce. Praktická rozdielnosť názorov sa ukázala na rokovaniach o nastavení nového programovacieho obdobia rokov 2014 až 2020 v rámci Programu rozvoja vidieka. Dohodnuté priority už z obdobia vyhodnocovania predošlého programovacieho obdobia, a to sprístupnenie porastov lesnými cestami - u nás máme 10 metrov lesných ciest na hektár, lesnícky vyspelé krajiny 30 až 40 metrov na hektár - a obnovu potenciálu lesov cez obnovu a výchovu porastov, nevieme spoločne presadiť do nového plánovacieho obdobia. Bez podpory sprístupnenia sa budú aj aktivity PRO SILVA, najmä v svahovitých územiach Slovenska presadzované ťažko. Zástupcovia Združenia obecných lesov Slovenskej republiky majú jasno v tom, že je potrebné podporiť hlavné činnosti, ktoré zabezpečia tak potrebnú zamestnanosť na Slovensku a v prípade rozvoja hlavnej lesnej výroby zostanú zdroje na práce potrebné, ale dnes nevykonávané pre nedostatok financií v lesnom hospodárstve. Je to čistenie priečneho a pozdĺžneho odvodnenia, opravy a údržby lesných ciest, vyvetvovanie, hygiena porastov, čistenie chodníkov a podobne. Naopak, podsúvané sú nám činnosti, ako hnojenie a vápnenie porastov, o čom každý lesník vie, že je to nezmysel a sú to vyhodené peniaze. A to zvlášť, ak subjekt nemá ani poriadne vykonané zalesnenie, teda hnojí burinu. Tak isto čistenie vodných tokov nie je záchrana pred povodňami, keď sú svahy po kalamitách nezalesnené, pretože na to chýbajú financie a cesty s nevyčistenými priekopami a odrážkami. Neverili by ste, ale tieto základné lesnícke princípy kompetentní navrhovatelia a schvaľovači bez lesníckeho vzdelania nepoznajú a my musíme mať tú silu, aby sme odbornú pravdu vysvetľovali a obhajovali. Príprava nového programovacieho obdobia, výška finančných prostriedkov a ich rozloženie, ako i nastavenie metodiky a spravodlivých princípov prideľovania, si vyžadovalo veľa stretnutí, času, úsilia, pričom výsledok uvidíme po schválení v Bruseli. Verím, že snáď malo význam bojovať za čo najlepšie podmienky pre spoločný slovenský les, štátny či neštátny.

 

O Môžete nám bližšie priblížiť členskú základňu Združenia obecných lesov Slovenskej republiky?

Združenie obecných lesov evidovalo k 31. decembru 2013 šesťdesiat členských subjektov s výmerou lesov 146 123 hektárov. V rámci neštátneho lesníckeho sektora je organizovanosť na úrovni 75 percent výmery. Nie počtu členov. Tak ako menšie subjekty súkromných lesov ani v rámci nášho združenia nevyužívajú malé subjekty možnosť organizovať sa. Niekedy je to v rôznosti potrieb a názorov, ale vždy bude platiť zásada, že spoločne sa môžeme obohatiť o skúsenosti, názory aj riešenie, a preto zostáva v platnosti trvalé platné uznesenie nášho združenia smerom k rozširovaniu členskej základne. Sme tu pre všetky subjekty otvorení!

 

O Organizujete školenia, kurzy a semináre, či už priamo alebo cez rôzne lesnícke inštitúcie...

V uplynulom období sekretariát združenia informoval svojich členov o vzdelávacích akciách a programoch, konferenciách a seminároch, ktoré organizovali lesnícke inštitúcie. Ponuka bola mimoriadne pestrá a zaujímavá. Naši členovia dostali kompletné informácie a je len na nich, do akej miery dokázali ponuku využiť, pretože väčšina ponúkaných akcií môže byť prínosom pre riadiacu a organizačnú činnosť jednotlivých subjektov. Uskutočnili sme spoločné rokovanie našich členov s firmou zaoberajúcou sa predajom dreva na pni s oslovením konkurencie. Taktiež sme sa zaoberali ponukou možnosti predaja dreva cez aukcie a vymenili sme si o tom doterajšie poznatky. Zorganizovali sme študijnú cestu na východ Slovenska, ktorá prekročila očakávanie zúčastnených, veľa sme sa dozvedeli a mnoho sa diskutovalo na aktuálne témy. Na akcii Naj horár na Donovaloch sme využili príležitosť na rozhovor s ministrom Jahnátkom o problematike neštátneho lesníckeho sektoru.

Nemôžem zabudnúť ani na spoluprácu so zahraničím. Vlani sme boli poctení návštevou skupiny majiteľov lesov zo Švédska. Za dôležité považujeme udržiavanie dobrých kontaktov s českými kolegami. Spolupracujeme s ich organizáciou, ktorou je Sdružení obecních a soukromních lesu v Českej republike.

 

O Aké sú v súčasnosti hlavné úlohy Združenia obecných lesov Slovenskej republiky?

Iste netreba osobitne nikomu vysvetľovať, že zabezpečenie financovania rozvojových aktivít lesného hospodárstva je možné za súčasného stavu ekonomiky len cez čerpanie prostriedkov Európskej únie. Skúsenosti z minulého, ale i súčasného obdobia jednoznačne zvýrazňujú potrebu skvalitniť projektovú činnosť, a tým zvýšiť predpoklad úspešnosti čerpania prostriedkov z jednotlivých výziev. Združenie obecných lesov Slovenskej republiky, respektíve zástupcovia Rady združení v jednotlivých komisiách vyvíjajú maximálne úsilie na to, aby neštátny lesnícky sektor využil tieto príležitosti na posilnenie hospodárskej činnosti. Aj v ďalšom období naše združenie pod novozvoleným vedením musí zastávať záujmy vlastníkov a obhospodarovateľov lesných majetkov miest a obcí Slovenska a reprezentovať naše oprávnené požiadavky v spolupráci so slovenským a európskym lesníctvom pri zlepšovaní jeho postavenia v spoločnosti.

Napriek tomu, že výsledky nie sú osobitne evidentné, môžeme konštatovať určitý posun v tom, že akceptácia neštátneho lesníckeho sektora je podstatne lepšia než v minulosti. Táto skutočnosť náš teší a verím, že ju dokážeme v budúcnosti rozvíjať a výraznejšie využívať. Sme si vedomí skutočnosti, že nie všetky zámery a predsavzatia sa podarí realizovať tak, aby boli všetci spokojní. Chceme sa k tejto hranici aspoň priblížiť a napĺňať naše predstavy o fungovaní tejto organizácie.

 

Zhováral sa Ján Fillo