Lykožrút lesklý - staronový škodca smrekových lesov

V ostatných dvoch rokoch sme svedkami hynutia mladých smrekových porastov vo veku okolo 40 rokov, ale často aj mladších.

Na niektorých lokalitách sa stáva lykožrút lesklý dominantným druhom aj v starších porastoch (Orava), kde naopak lykožrút smrekový ustupuje aj vďaka kvalitne vykonávaným obranným opatreniam.

 

Podmienky na premnoženie lykožrúta lesklého sa vytvárajú pôsobením abiotických činiteľov (sucho, vetrové a snehové kalamity, ...), biotických činiteľov (pôsobením hubových patogénov alebo iných hmyzích škodcov, zver), avšak často sú vhodné podmienky vytvárané aj hospodárením v lesoch. V mladých porastoch sa vykonávajú výchovné zásahy, pričom spílená hmota ostáva v porastoch. V prípade, že sa zásah vykonáva v rubných porastoch, ostávajú v porastoch zvyšky po ťažbe, ako sú konáre a koruny. Všetka táto hmota je silno atraktívna pre lykožrúta lesklého a poskytuje mu vhodný materiál pre rýchly rast populácie. Premnožiť sa môže aj v porastoch poškodených lykožrútom smrekovým, v ktorých boli ochranné opatrenia zamerané výhradne na dominantný druh a tenká hmota nebola asanovaná.

 

Napadnutý strom je možné identifikovať niekoľkými spôsobmi. Najčastejšie sa prejavuje farebnou zmenou ihličia v korune. Spoľahlivým identifikátorom je prítomnosť malých závrtových otvorov, z ktorých je vytláčaná hrdzavohnedá drvinka. Tá sa nachádza v blízkosti závrtu, zachytená na šupinách kôry alebo pri päte kmeňa. Len málokedy sa napadnutie prejavuje výraznejším výtokom živice z napadnutého miesta. Hustotu populácie v poraste môžeme zisťovať aj s využitím feromónových lapačov a lapákov.

 

Prvotnou príčinou hynutia je extrémne sucho a vysoké teploty, ktoré sa v poslednom období opakujú stále častejšie. Oslabené porasty následne atakuje lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus, L.), ktorý sa stáva jedným z dominantných škodlivých činiteľov. Takéto porasty môžeme nájsť napríklad v Štiavnických vrchoch, Vtáčniku, Kysuckej vrchovine, ...

 

Alfou a omegou ochrany mladých lesných porastov pred lykožrútom lesklým je dodržiavanie porastovej hygieny. Ponechávaním kalamitnej hmoty, ťažbových zvyškov v porastoch poskytujeme tomuto lesnému škodcovi vhodný potravný substrát pre gradáciu. Vhodné podmienky na premnoženie poskytuje aj dlhodobo skladovaná hmota na štiepkovanie. Taktiež nevhodné načasovanie prerezávok v jarných mesiacoch môže spôsobiť premnoženie, preto by sa mali vykonávať v jesennom období, od konca augusta.

 

Feromónové lapače môžeme využívať nielen na monitorovanie škodcu, ale aj na priamu ochranu porastov pred jeho pôsobením. Spôsob inštalácie upravuje STN 48 2711. Pri inštalácii je potrebné dodržiavať zásadu minimálnej vzdialenosti od najbližšieho živého smreka (10 metrov), pričom za takýto smrek môže byť považovaný aj jedinec s výškou okolo 2 metrov, pretože môže mať dostatočné dimenzie pre vývoj lykožrúta lesklého. S nedodržaním minimálnej vzdialenosti sa v porastoch pomerne často stretávame. Dôsledkom býva napadnutie aj celkom mladých nárastov smreka. Rovnako je potrebné priebežne kontrolovať aj blízke stromy na porastovej stene, či nie sú napadnuté podkôrnym hmyzom. Nevyhnutné je aj pravidelne kontrolovať technický stav inštalovaných lapačov a prípadné poruchy čo najrýchlejšie odstrániť, prípadne do doby opravenia poruchy odobrať z lapača feromónový odparník.

 

Veľmi efektívnou možnosťou regulácie početnosti lykožrúta lesklého je využitie lapákov. Za lapák môžeme považovať akúkoľvek atraktívnu hmotu od kmeňov, cez koruny až po hrubšie konáre sústredené na jednom mieste. Lapáky je však nevyhnutné včas a vhodným spôsobom asanovať. Asanácia môže byť mechanická (odkôrňovanie, štiepkovanie, pálenie...) alebo chemická (využitie autorizovaných prípravkov na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom).

 

Insekticídne prípravky nemusia byť využívané výhradne na asanáciu. Môžu byť použité aj pre prípravu otrávených lapákov, prípadne na preventívne ošetrenie drevnej hmoty. Otrávené lapáky sú vysoko efektívne a kombinujú výhody, ale aj nevýhody lapákov a feromónových lapačov. Podobne ako lapače, majú aj otrávené lapáky teoreticky neobmedzenú kapacitu odchytu a atraktívnosť sa zvyšuje aj prirodzenými atraktantami a nie je potrebné ich často kontrolovať. Nevýhodou je v prevádzkových podmienkach takmer nemožné zistenie účinnosti. Otrávený lapák je potrebné navnadiť feromónovým odparníkom a preto je potrebné dodržať minimálnu vzdialenosť od najbližšieho živého smreka. Pri používaní insekticídov je potrebné ich využitie dôsledne prehodnotiť, pretože ide predovšetkým o neselektívne prípravky, ktoré vplývajú na všetky druhy hmyzu, s ktorým sa dostanú do kontaktu. Mali by byť preto používané hlavne v čase premnoženia škodcu a ako jeden z komplexu opatrení na ochranu lesa pred lykožrútom lesklým.

 

K ochrane lesa pred lykožrútom lesklým môžeme používať aj ďalšie podporné opatrenia, ako sú napríklad kopy zvyškov po ťažbe navnadené feromónovým odparníkom. Po naletení sa môže odparník presunúť na inú kopu a pôvodná sa môže mechanicky asanovať. Hromady ťažbových zvyškov pripravené na štiepkovanie je možné aspoň z vrchnej časti zakryť plachtou, čím sa zredukuje napadnutie týchto hromád lykožrútom lesklým.

 

Týmto článkom sme chceli upozorniť na problém, ktorý sa začína objavovať v mladých smrekových porastoch a predpokladáme, že bude aktuálny aj v roku 2014. Po vetrových a lykožrútových kalamitách, ktoré významne ovplyvnili staršie smrekové lesy, môže byť lykožrút lesklý v mladých porastoch veľmi vážnou hrozbou. Z tohto dôvodu by sme chceli vyzvať odbornú lesnícku verejnosť, aby si vo väčšej miere všímali zdravotný stav mladých porastov a prispôsobili tomu aj prípadné ochranné a obranné opatrenia. V tomto období by mali byť dobre identifikovateľné napadnuté smreky prostredníctvom zmeny sfarbenia ihličia. Zároveň je vhodný čas na asanáciu takýchto chrobačiarov. Včas zachytená gradácia podkôrneho hmyzu je zvládnuteľná bez vážnejších strát, avšak zanedbanie, prípadne prehliadanie zhoršeného zdravotného stavu môže viesť k rýchlej deštrukcii aj 40-ročných smrekových porastov, v ktorých je náhodná ťažba väčšinou stratová. Podrobnejšie informácie je možné nájsť na stránkach www.los.sk v časti usmernenie LOS.

 

Poďakovanie: Práca vznikla vďaka finančnej podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt „Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií“ (ITMS: 26220220120). Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja v rámci zmluvy č. APVV-0707-12 pre projekt „Výskum vplyvu disturbančných faktorov na dlhodobý vývoj zdravotného stavu lesov Slovenska“.

Ing. Andrej Gubka, PhD., Ing. Jozef Vakula, PhD., Ing. Juraj Galko, PhD.

NLC-LVU, Stredisko Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica