Prekvapenie a zdesenie, bezmocnosť a hnev

Na sklonku minulého roka dal predseda vlády ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pokyn, aby z rokovania parlamentu stiahol novelu zákona o lesoch, čo vyvolalo živý ohlas a širokú diskusiu na našej internetovej stránke www.lesmedium.sk. Jeden z najzaujímavejších príspevkov vám dnes prinášame.

Čo hovorí naša Ústava?

Po roku 1990 bola prijatá a ratifikovaná Listina základných ľudských práv a slobôd. A teda aj súčasne návrat k tradičnému princípu rímskeho práva „Superficies solo cedit“ – povrch ustupuje pozemku, to znamená, že vlastník pozemku je vlastníkom aj všetkého, čo sa nachádza na pozemku, nad pozemkom a pod pozemkom. A tento princíp je uplatnený aj v našej Ústave!

 

Ide jednoznačne o krádež a porušovanie daňových zákonov

V súkromných lesoch však stále prevládajú „nájazdy“ zberačov lesných plodov a húb. Dokonca sa toleruje predaj týchto plodov popri cestách nie vlastníkmi lesov. Istý zberač sa verejne chválil, že s rodinou zarobí aj 250 eur za deň. Je na podpore, ale má ďalší nemalý nezdanený príjem. Samozrejme, že ide jednoznačne o krádež a súčasne aj porušovanie daňových zákonov a zákona o hmotnej núdzi.

Treba si uvedomiť, e do 1. septembra 2005 platilo ustanovenie zákona o možnosti zberu lesných plodín, ale aj to len pre vlastnú potrebu. Teda nie na predaj. Ale! Od 1. septembra 2005 platí nový zákon o lesoch a v tomto zákone už táto možnosť nie je daná. A orgány činné v trestnom konaní nič nerobia. Pritom vlastníctvo lesa – lesný majetok je v znení Ústavy taký istý majetok ako sú napríklad dom, auto, záhrada a podobne.

 

Vlastníkovi lesa patrí len drevo?

Les ako majetok plní produkčné funkcie (drevo, huby, vodu, ver a podobne). A potom aj iné funkcie –krajinotvorné, či rekreačné. Ale všetky uvedené a aj ďalšie funkcie sú produktmi lesa a sú neoddeliteľným vlastníctvom vlastníka lesného pozemku. Teda nik nemôže povedať, že vlastníkovi patrí len drevo, ale iné produkty, ako sú plody, huby a ďalšie „verejnoprospešné“ funkcie lesa už patria všetkým v štáte?

To je predsa zvrátenosť „kolektívnych princípov“. Predsa v slušnej Európe si občan bežne na rekreáciu a iné pôžitky, keď ich považuje pre neho za dôležité, les kupuje. Čiže nekupuje si ho na podnikanie pre drevo, ale aj na iné využitie, pre neho hodnotné. A ani ho nenapadne napríklad huby, maliny a podobne na cudzom majetku.

Keď sú ústavou zaručené vlastnícke práva každého občana, tiež je povinnosťou každého občana tieto práva rešpektovať a zákonne ich chrániť. Tým je zároveň definovaný spoločenský poriadok.

 

Nikoho normálneho nenapadne využívať pre osobnú potrebu cudzie auto, dom, záhradu a podobne. Prečo potom les?

Táto anomália, využívanie lesa občanmi zadarmo na zber plodov, prechádzky, rekreačný voľný pohyb a využívanie ostatných funkcií súkromných lesov v kapitalistickej Európe nikde, podľa mne dostupných informácií, nepoznajú. A nepochopia to, pretože tam každý súkromné vlastníctvo považuje za nedotknuteľné. Je to možné len individuálne so súhlasom vlastníka a za dohodnutú cenu. Teda vlastník takto predáva svoj tovar.

 

Aj rekreačné funkcie sú tovarom a službami vlastníka lesa

Má to aj ekonomickú logiku. Pozrime sa na Slovensko. V oblasti Bratislavy, Trnavy, atakďalej sú dostatočné pracovné príležitosti s nadpriemernými príjmami. Na chudobnom vidieku sú vlastníci pozemkov. Tí, čo si v Bratislave dobre zarobia, prídu vo voľnom čase na vidiek a zaplatia vlastníkom pozemkov za ich tovar, ktorý produkujú ich pozemky. Veď aj rekreačné funkcie, huby, maliny, turistické chodníky na jeho majetku sú tovarom. Službami. A takto sa finančné prostriedky dostávajú do chudobnejších regiónov.

 

Od roku 1960 to malo logiku...

Uvedená súčasná anomália sa na Slovensku začala uplatňovať účinnosťou § 12, Zákona č.166/1960 Zb. o lesoch. A malo to logiku. Predsa v tom čase už takmer všetky lesné majetky prešli do vlastníctva alebo užívania štátu a teda boli vlastníctvom všetkých občanov. Spoločné vlastníctvo, spoločné užívanie. Preto to bol princíp socializmu. Všetko je naše a všetko užíva každý občan. A zadarmo.

Ale! Zmenila sa Ústava, zmenili sa ekonomické zásady a princípy a teda je nutné zmeniť aj tieto anomálie – dodržiavať platné zákony, ktoré chránia vlastnícke práva.

 

Aké sú príklady v zahraničí?

Pre lepšiu predstavu, pozrime sa, ako to vyzerá v niektorých krajinách „kapitalistov“:

Príklad z Rakúska prezentovaný na IV. Medzinárodnej konferencii vlastníkov lesa (Quebec, 23. – 25. Septembra 2003). Ekologické služby a náhrady obmedzenia vlastníkov lesa v Rakúsku:

O ochrana spodných vôd – 10 % ceny pre spotrebiteľa,

O les v prírodnej rezervácii – priemerne 95 eur/ha/rok,

O ochrana biotopov – 26,55 až 656,55 eur/ha/rok,

O cesty pre jazdu na koni – 0,07 až 0,94 eur/m/rok,

O cesty pre horské bicykle – 0,15 až 0,33 eur/m/rok.

Aj za Slovenského štátu platilo, viď: Slovenská lesnícka a drevárska príručka 1943 na strane 153 je kapitola – Oceňovanie lesov (autor Ing. A. Turčan). Okrem iného sa tam uvádza v časti Príjmy a výdavky lesného hospodárstva: „ I. Príjmy díva drevná a vedľajšia užitba. K vedľajším službám počítame peňažné príjmy z pastvy, zberu lesných plodín, kosenie trávy, poľovačky, rybačky, atď.

 

A čo hovorí Európska komisia?

Pomôžme si však aj najaktuálnejším príkladom: štúdia „Europen Forest Sector Outlook Study 1960-2000-2020“ vydaná Európskou komisiou pre Európu Organizácie spojených národov – UNECE v termíne EÚ uvádza používaný pojem „pridružená lesná ťažby“ – „Nonwood forest produkts“. Hmotné nedrevné tovary: jedlé produkty rastlinného pôvodu (lesné ovocie, orechy, huby, rastliny), živočíšne produkty (med, zverina), liečivé rastliny, kôra, vianočné stromčeky a ostatné produkty (guma, vosk, brezová voda a podobne).

 

Povedzme si to otvorene. Slovenský vlastník lesa nemá vytvorené porovnateľné právne, ekonomické a administratívne prostredie v akom hospodári rakúsky, nemecký, či slovinsky vlastník. Pokiaľ tomu tak bude naďalej, zostáva pravdou, že Slovensko diskriminuje svojho vlastníka, stavia ho do nevýhodnej pozície a obmedzuje mu konkurencie schopnosť v spoločnom európskom obchodnom priestore.

Žiaľ, u nás stále platí: „Vlastník, ktorý si nevie ochrániť svoj majetok a nechce sa oň poriadne starať, si ho nezaslúži!“

 

Ing. Jozef Vlčák – vlastník pozemkov