Neporušujeme základný princíp hospodárenia v lesoch?

... alebo, prečo sa nevrátiť k fondu, ktorý by bol použiteľný pre lesy Slovenska?

Pojem „trvalo udržateľné hospodárenie v lese“ nie je pre lesníkov ničím novým. Ide o základný princíp obhospodarovania lesov. Už v stredoveku lesníci došli k poznatku, že lesy možno trvalo využívať len za určitých podmienok. Na prelome 18. a 19. storočia sa začína používať pojem trvalosť v súvislosti s hospodárením v lese v tom zmysle, že ťažba dreva je v lese len vtedy možná, keď budú produkčné prostriedky zachované. To je možné dosiahnuť len a len vtedy, keď je ťažba dreva regulovaná a holé odlesnené plochy sú opäť zalesnené. Postupom času sa pojem trvalosť hospodárenia v lese rozšíril aj na trvalosť spoločenských hodnôt lesa, čo znamená, že existencia lesa so sebou prináša aj nehmotné úžitky, ktorými sú napríklad kyslík, príležitosť na relax a oddych a podobne. Samozrejme, že les a hospodárenie v ňom dáva príležitosť na zamestnávanie ľudí a získavanie z neho renty, teda  trvalého výnosu plynúceho z vlastníckeho práva k lesu. V tejto súvislosti nie je ničím novým ani pojem „diferenciálna renta“.

Výklad renty je veľmi dôležitou súčasťou napríklad Ricardovej teórie. David Ricardo bol anglický ekonóm a politik, predstaviteľ klasickej ekonómie 18. storočia. Nemal špeciálne ekonomické vzdelanie. Jeho školou bol praktický život na burze a ako burzový maklér kráčal v stopách otca. Dosiahol veľké finančné úspechy a patril k najbohatším ľudom v Anglicku. V roku 1817 vyšlo jeho najznámejšie dielo "Zásady politickej ekonómie  a zdaňovania" (http://sk.wikipedia.org/wiki/1817). Toto dielo je považované za jedno z najvýznamnejších diel ekonómie. Bol zástancom otvorenej trhovej ekonomiky a slobody obchodu. Vytvoril teóriu hodnoty a z nej vychádzal pri tvorbe teórie komparatívnych výhod.

Rozdielna hodnota „diferenciálnej renty“

V súvislosti s  rentou teda treba povedať, že jej rozdielna hodnota je dosahovaná s ohľadom na rozdielne podmienky, v ktorých napríklad vlastník lesa alebo poľnohospodárskej pôdy hospodári. Ak by sme si vzali za príklad poľnohospodárstvo, tak konfrontáciou nárokov poľnohospodárskych plodín na prírodné podmienky boli prírodné podmienky Slovenska podľa kódu BPEJ (bonitované pôdno–ekologické jednotky) rozčlenené do poľnohospodárskych výrobných oblastí. Vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzicko-geografických činiteľov sa územie Slovenska člení na 5 poľnohospodárskych výrobných oblastí. Zjednodušene povedané, na dosiahnutie cieľa musí farmár vynaložiť určitý objem finančných prostriedkov. Tieto náklady sa líšia práve podľa druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín a podľa jednotlivých výrobných oblastí. Na to, aby sa dali získať údaje o efektívnosti poľnohospodárskej výroby, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva každoročne spracováva prehľad kalkulácie nákladov a výnosov z poľnohospodárskej výroby a ďalšie ekonomické údaje v triedení podľa výrobných oblastí. Tieto údaje vlastne poukazujú na rozdielnosť týchto ekonomických ukazovateľov a sú diferencované podľa toho, v akých podmienkach sa hospodári.

Rovnaký princíp ako v poľnohospodárstve existuje aj v lesnom hospodárstve. Aj tam je možné sledovať rozdielnosť nákladov a výnosov podľa tzv. hospodárskych súborov lesných typov (HSLT).  HSLT je súbornou typologickou jednotkou združujúcou hospodársky podobné lesné typy ako ich bezprostredne nadradená jednotka. Hospodárska príbuznosť znamená rámcovo podobné stanovištné podmienky (klíma, zásoba živín, skeletnatosť pôd, iné významné pôdne vlastnosti, hydrický vzťah a vodný režim) a rámcovo podobné prirodzené zastúpenie hlavných drevín, ktorých výsledkom sú podobné požiadavky na cieľové hospodárenie (najmä na zakladanie porastov). Keďže hospodársky súbor lesných typov je jednotkou hospodárskou, ktorá predpokladá podobné hospodárske opatrenia, taktiež predpokladá veľmi podobné produkčné schopnosti drevín.

Rezervy z výnosov pre prípad nepredvídateľných strát

Rozdiel medzi hospodárením v lese a na poľnohospodárskej pôde je však najmä v tom, že doba, za ktorú sa môže v lese dosiahnuť maximálny výnos je neporovnateľne dlhšia než v pestovaní poľnohospodárskych plodín. Počas tejto dlhej, niekedy až 100 ročnej doby pôsobia na konečný výsledok mnohé aj ťažko predvídateľné faktory. A to je dôvod, aby hospodár vytváral rezervy z výnosov pre prípad nepredvídateľných strát a pôsobenia uvedených faktorov. Znamená to, aby sa dosiahla trvalá produkcia v lese a výnosov na krytie nákladov.

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik založilo pôvodne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako verejnoprospešný podnik a len vďaka tomu, že sa bude v ňom prerozdeľovať diferenciálna renta. Teda, že bude môcť byť finančne sebestačný a bude plniť najmä úlohy vo verejnom záujme.

Je absurdné, keď...

Je preto absurdné, ak LESY Slovenskej republiky, štátny podnik odvádzajú nie malé finančné prostriedky do štátneho rozpočtu ročne z hospodárskeho výsledku, pretože to neguje samotnú podstatu hospodárenia v lese. Štát ich totiž nepoužije opäť do lesa. Kladný hospodársky výsledok z hospodárenia v lese nemusí znamenať rovnaký pozitívny výsledok aj na druhý, či tretí alebo dvadsiaty rok. Je nezmyslom, aby podnik jednou rukou podával štátu pomoc a druhou rukou žobral o pomoc formou štátnej pomoci. V lese je aj práce dosť, ale  ak štátny podnik odvedie zisk do štátneho rozpočtu, nemá zdroje na úhradu nákladov na pracovnú silu. Kladný hospodársky výsledok môže byť práve zdrojom ďalšieho rozvoja. Investície, tvorba pracovných príležitostí, alebo náprava poškodenia lesov vplyvom rôznych činiteľov.

Otázkou samozrejme ostáva, akým spôsobom je podnik schopný vytvoriť taký hospodársky výsledok, aby mohol odviesť do štátneho rozpočtu napríklad 20 miliónov eur. Nezanedbáva niektoré činnosti v pestovaní alebo ochrane lesov? Je dostatočným spôsobom ohodnotená práca v lese? V prepočte na staré koruny ide o viac než 600 miliónov.

Ako vieme, táto suma bola kedysi  každoročným objemom dotácií zo Štátneho fondu zveľaďovania lesov SR. Avšak tento fond vláda SR zrušila. Zostáva aktuálnou otázka: Nebolo by logické, že ak by mal štátny lesný podnik odvádzať výnosy do štátneho rozpočtu, tak do fondu, ktorý by bol opäť použiteľný pre lesy Slovenska, napríklad aj na zamestnanosť?

Ing. Ján Hromada