Kam chceme dostať poľovníctvo na Slovensku?

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo 26. júna 2013 na rokovanie vlády SR návrh „Koncepcie rovoja poľovníctva SR“. 

 

Pozostáva z dlhodobých zámerov rozvoja poľovníctva na Slovensku (do roku 2025) a opatrení na zabezpečenie jej realizácie v rokoch  2013 - 2016. Okrem iného sa tu uvádza vývoj a súčasný stav početnosti  hlavných druhov raticovej zveri  vo vzťahu k prírodnému prostrediu, najmä k  lesným ekosystémom. Charakterizuje sa postup zabezpečenia realizácie koncepcie pri zlaďovaní jarných kmeňových stavov raticovej zveri s cieľovými (normovanými) stavmi.

 

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v paragrafe 30 uvádza, že poľovnícke plánovanie obsahuje:koncepciu rozvoja poľovníctva SR, koncepcie chovu zveri v poľovných oblastiach a lokalitách, výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na obdobie 10 rokov, ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Koncepciu rozvoja poľovníctva v SR, podľa citovaného zákona zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou (SPK) a schvaľuje vláda SR. Ďalšie vymenované plánovacie akty zabezpečujú orgány štátnej správy v spolupráci s poradnými zbormi, chovateľskými  radami a užívatelia  poľovných revírov.

 

Návrh „Koncepcie....“ vypracovalo Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Jeho konečné znenie doformulovalo MPRV SR – sekcia lesnícka a spracovania dreva v spolupráci so SPK. Zohľadnili sa tu pripomienky ostatných útvarov MPRV SR, ďalších orgánov  štátnej správy (ministerstiev), ako aj verejnosti.

Hneď v úvode považujeme za potrebné uviesť, že zákon o poľovníctve v rámci inštitútov o poľovníckom plánovaní jednoznačne nastolilkoncepčný či systémový prístup k manažmentu zveri. Tento má zabezpečiť trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov (paragraf 2, písm. l zákona). Je to obdoba prístupu k obhospodarovaniu lesov (kde sa stanovujú dlhodobé strategické ciele, vypracúvajú desaťročné lesné hospodárske plány a  ročné vykonávacie plány). Dôvod takéhoto prístupu je jednoznačný: potreba rešpektovať osobitosť tak  lesného hospodárstva ako aj poľovníctva, najmä dlhodobosť, keď k pozitívnym výsledkom tu môžeme dospieť len ak sme jasne stanovili strategické či koncepčné ciele a ich napĺňanie realizujeme dlhodobo, cieľavedome, premysleným sledom na seba nadväzujúcich opatrení.

 

V príspevku uvádzame charakteristiku doteraz spracovaných koncepcii rozvoja poľovníctva a problémy pri ich realizácii. Ale hlavne vývoj a súčasný stav početnosti hlavných druhov zveri vo vzťahu k prostrediu, v ktorom žijú: k lesným ekosystémom a poľnohospodárskym kultúram. Nakoniec sa charakterizuje hlavný koncepčný zámer: „zladenie jarných kmeňových stavov raticovej zveri s cieľovými“, ktorý treba realizovať v záujme naplnenia dlhodobých strategických cieľov v poľovníctve a postup jeho zabezpečenia. Možno povedať, že v príspevku ide o určitý komentár, či vysvetlenie (zdôvodnenie) tohto zámeru uvedeného v návrhu „Koncepcii rozvoja poľovníctva SR“.

 

Charakteristika doterajších koncepčných materiálov

V poslednej tretine minulého storočia sa na Slovensku vypracovali tri na seba nadväzujúce koncepcie rozvoja poľovníctva. Prvú v roku 1973 (vypracoval Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene - VÚLH). Zhodnotil sa v nej vývoj poľovníctva do roku 1970. Vytýčili sa ciele a úlohy, ktoré bolo treba dosiahnuť a splniť. Po odstupe desiatich rokov došlo k prehodnoteniu niektorých častí tejto koncepcie. VÚLH vypracoval druhú koncepciu (1983), ktorá reagovala na zmenenú situáciu, najmä na antropizáciu krajiny a jej negatívne dôsledky na zver, ako aj na zvýšenú ekonomickú náročnosť v celej hospodárskej činnosti. V neposlednom rade išlo aj o uplatnenie nových odborných poznatkov a praktických skúseností. Tretiu koncepciu (1993) vypracoval LVÚ. Reagoval v nej na zmenené politické a spoločenské pomery – analyzoval situáciu a navrhol hlavné zámery a perspektívy slovenského poľovníctva. Snahou bolo vytvoriť predpoklady na usporiadanie poľovníctva tak, aby sa stalo integrálnou súčasťou ochrany a tvorby životného prostredia a spĺňalo tiež požiadavky zahraničia. Vo vzťahu k lesným ekosystémom a poľnohospodárskym kultúram sa prijal zámer „znížiť jarné kmeňové stavy jelenej zveri na približne 20 tisíc jedincov, danielej na 3 700, muflonej na 4 tisíc a diviačej na 9 900. Zvýšiť stavy srnčej zveri na 75 tisíc jedincov“. V roku 1999 uložil minister pôdohospodárstva SR LVÚ vypracovať „Analýzu vývoja a súčasného stavu poľovníctva na Slovensku za roky 1990-1998“. Mala to byť prvá časť, či podklad na spracovanie novej koncepcie rozvoja poľovníctva na Slovensku. Úlohu zabezpečoval LVÚ. Druhú časť, vlastnú koncepciu rozvoja poľovníctva MP SR nezadalo spracovať LVÚ. namiesto toho pracovníci Sekcie lesníckej tohto ministerstva spracovali„Opatrenia na stabilizáciu a zlepšenie obhospodarovania poľovných revírov na Slovensku“.

 

Realizácia opatrení na stabilizáciu a zlepšenie obhospodarovania poľovných revírov na Slovensku narážala na množstvo problémov, ako aj na nedostatok relevantných informácií, či podkladov a návrhov na ich riešenie. Z týchto dôvodov sa otvorilo na LVÚ riešenie projektu „Výskum veľkoplošného ekologického manažmentu hlavných a chránených druhov zveri v poľovných oblastiach a lokalitách a ochrana jej genofondu“. Takto sa vypracoval návrh na komplexné zavedenie veľkoplošného manažmentu zveri. Nanovo sa vymedzili hranice poľovných oblastí a poľovných lokalít. V každej poľovnej oblasti a poľovnej lokalite sa analyzovala aktuálna situácia v chove zveri a v jej životnom prostredí. Podľa úživnosti poľovných  revírov  v poľovných oblastiach a v poľovných lokalitách sa  navrhli cieľové normované kmeňové stavy zveri, ako aj opatrenia na zlepšenie jej manažmentu. Cieľové normovaná kmeňové stavy raticovej zveri na Slovensku sa stanovili nasledovne: jelenia 32 900 jedincov, danielia 4 200, muflonia 4 900, srnčia 85 700, diviačia 18 800. Dôležitou časťou  bol aj návrh na organizovanie riadenia poľovných oblastí a poľovných lokalít. Závery sa premietli do citovaného nového zákona o poľovníctve (č. 274/2009.Z. z.).

 

Skutočnosťou je, že sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť realizáciu hlavného zámeru poľovníctva uvádzaného v koncepciách, to znamená dosiahnutie súladu medzi skutočnými stavmi raticovej zveri a normovanými. Inými slovami medzi početnosťou raticovej zveri a jej životným prostredím (lesnými ekosystémami a poľnohospodárskymi kultúrami). Najmä z tohto dôvodu sú vysoké škody zverou na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach. Ide o hlavný problém, ktorý treba riešiť a preto mu aj v „Koncepcia...“ venuje najväčšiu pozornosť.

Hlavné druhy raticovej zveri na Slovensku, ich početnosť a regulácia

Aký je doterajší vývoj a súčasný stav?

Jarné kmeňové stavy (ďalej len „JKS“) a normované kmeňové stavy (ďalej len „NKS“) jednotlivých druhov raticovej zveri na Slovensku v rokoch 2000, 2005, 2010, 2011 sa uvádzajú v tabuľke 1. Zároveň sa tu uvádza aj zvýšenie JKS a NKS v roku 2011 v porovnaní s rokom 2000, ako aj rozdiely medzi JKS a NKS v jednotlivých časových horizontoch.

 

JKS raticovej zveri sa od roku 2000 podstatne zvyšovali. K najväčšiemu zvýšeniu došlo v roku 2011. V porovnaní s rokom 2000 bolo pri raticovej zveri takéto zvyšovanie: jelenia o 74 %, danielia o 125 %, muflonia o 96 %, srnčia o 48 %, diviačia o 56 %. Najviac sa zvýšili JKS danielej a muflonej zveri.

Zvyšovali sa aj NKS raticovej zveri. K najväčšiemu zvýšeniu došlo v roku 2011. V porovnaní s rokom 2000 to bolo takto: zver jelenia o 92 %, danielia o 138 %, muflonia o 181 %, srnčia o 70 %, diviačia o 85 %.

 

Disparity medzi JKS a NKS raticovej zveri (v počte jedincov) sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2000 len mierne znížili. Index  prekročenia NKS v roku 2011 bol pri zveri jelenej 150, danielej 158, muflonej 154, srnčej 113, diviačej 162.

K nárastu JKS raticovej zveri dochádzalo najmä v dôsledku neplnenia plánu ich lovu. Napríklad plán lovu jelenej zveri v rokoch 2000 až 2005 sa splnil len na 90 %, v rokoch 2010  a 2011 na 91 %, priemerné plnenie plánu lovu za roky 2000 až 2011 bolo 91 %. K narastaniu JKS prispieva aj neplnenie plánu lovu samíc a mláďat. Pri znižovaní JKS má byť snahou plniť plán lovu samíc, ktoré sú nositeľkami prírastku. V tomto smere chýba kontrola plnenia lovu tejto časti populácie, ktorá by sa mala realizovať predkladaním spodných čeľustí z ulovených samíc a mláďat.

 

Aké sú koncepčné zámery a ich zdôvodnenie?

Návrh cieľových NKS a JKS raticovej zveri, ktoré by sa mali dosiahnuť v roku 2025 uvádza  tabuľka 2. Optimálna druhová štruktúra zveri (cieľových NKS) na Slovensku podľa kategórií poľovných oblastí uvádza tabuľka 3.

 

Návrh cieľových NKS zveri na Slovensku a ich optimálna druhová štruktúra podľa kategórií poľovných oblastí sa uvádza podľa Poľovníckej štúdie 10/2004 „Veľkoplošné ekologické obhospodarovanie zveri v rámci poľovných oblastí a lokalít“. Stanovil sa na základe lesníckych typologických jednotiek, agroklimatických regiónov, hlavných pôdnych jednotiek, stavov zveri a jej manažmentu na úrovni chovateľských celkov a následne za poľovné oblasti a celú SR.

 

Ako vyplýva z tabuľky 2 medzi cieľovým NKS raticovej zveri a jej JKS (rok 2011) sú veľké rozdiely. Otázkou je v akom časovom období by bolo reálne  znížiť JKS raticovej zveri na úroveň cieľových NKS. Po rozsiahlej diskusii, zvážení možnosti sa prijal časový horizont 2025. Nazdávame sa, že by to bolo reálne za predpokladu, že sa čím skôr zastaví tendencia zvyšovania JKS raticovej zveri a prikročí sa k ich systematickému znižovaniu. Aby k takejto zmene došlo tabuľka 3 uvádza cieľové NKS jednotlivých druhov raticovej zveri aj podľa kategórii poľovných oblastí. Takéto tabuľky sa zostavili aj podľa jednotlivých poľovných oblastí. V nadväznosti na to sa taktiež stanovil požadovaný JKS jednotlivých druhov raticovej zveri  podľa poľovných oblastí a ich kategórii. Tabuľky sa zosúladili tak, aby súčty za poľovné oblasti (ich kategórie) súhlasili s údajmi za SR (nepodstatné rozdiely vyplynuli z preradenia niektorých srnčích poľovných oblastí do jeleních). Konkrétne návrhy podľa jednotlivých poľovných oblastí, podľa ich kategórii a za celú SR sa odovzdali Sekcii lesníckej a spracovania dreva MPRV SR. Pretože ide o rozsiahly materiál nie je možne uviesť ho v tomto príspevku.

 

Aký je postup realizácie koncepčných zámerov?

Aby sme jednoznačne zadefinovali postup ako treba dosiahnuť súlad JKS raticovej zveri s cieľovými NKS treba nám odpovedať na otázku: prečo sa (okrem neplnenia plánu lovu) celoštátne koncepcie v tejto oblasti v praxi dosiaľ nerealizovali? Odpoveď je jednoduchá. Preto, lebo sa zámery uvedené v celoštátnych  koncepciách rozvoja poľovníctva náležite nepremietli do nižších (menších) priestorových poľovných jednotiek, konkrétne do poľovných oblastí a v konečnom dôsledku do poľovných revírov. 

Ak spočítame napríklad NKS jednotlivých druhov raticovej zveri stanovené v jednotlivých poľovných revíroch dostaneme úplne iné údaje než sú v koncepčných materiáloch, či už za poľovné oblasti ako aj samozrejme za celú SR. No a to je hlavná príčina, podľa nášho názoru, že koncepčné zámery spracované v rámci doterajších koncepcií na celoštátnej úrovni zostali len na papieri a život v poľovníckej praxi išiel po svojom. Toto nebezpečenstvo sme samozrejme mohli vedieť (alebo aj vedeli) už dávno a preto sme v zákone o poľovníctve stanovili, že musí byť: celoštátna koncepcia, koncepcie chovu zveri v poľovných oblastiach a lokalitách, výhľadové plány poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch na obdobie 10 rokov, ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch. 

Zabudli sme však do zákona napísať, že tu musí byť vzájomná previazanosť, súlad, čiže nadefinovať postup ako treba celoštátne zámery premietnuť do jednotlivých revírov. Návrh, ako to urobiť sme zakotvili do tejto koncepcie. Pokúsme sa ho bližšie vysvetliť v príspevku.

Pre každú poľovnú oblasť máme v koncepcii stanovené cieľové NKS jednotlivých druhov raticovej zveri – určené deduktívne. Obvodné lesné úrady so sídlom v krajoch rozpíšu cieľové NKS jednotlivých druhov raticovej zveri určené na úrovni poľovných oblastí na chovateľské celky.

V rámci každého poľovného revíru sa navrhnú NKS zveri podľa kritérií uvedených vo vykonávacom predpise. Uvádzajú sa tu rozpätia, v rámci ktorých sa môžeme pohybovať. Takto navrhnuté NKS v poľovných revíroch sa spočítajú za chovateľské celky a potom za poľovnú oblasť– induktívna metóda.

Výsledky sa vzájomne porovnajú. Ak rozdiely v NKS podľa jednotlivých druhov zveri navrhnutých induktívnou metódou a NKS zveri príslušného chovateľského celku, respektíve poľovnej oblasti stanovené deduktívnou metódou nepresahujú ± 5 %, nie je treba robiť žiadne korekcie. Ak sú väčšie než 5 % prikročíme k úprave NKS zveri navrhnutých induktívnou metódou. Problém je v tom, že spravidla pôjde o odchýlku smerom hore.

 

Otázkou je, či stanovená možná odchýlka ±  5 % je veľa alebo málo pre všetky druhy raticovej zveri. Ukazuje sa, že pri jelenej, srnčej a diviačej zveri by to mohlo tak zostať. Problémom je danielia a muflonia zver, kde sú rozdiely oveľa väčšie – tu by sa mohla odchýlka zvýšiť na 10 %. Definitívny záver, aké majú byť prípustné odchýlky, možno urobiť až po overení uvedeného návrhu.

Obdobným spôsobom prikročíme aj k schvaľovaniu lovu jednotlivých druhov raticovej zveri, ktorý sleduje zníženie JKS raticovej zveri tak, ako to uvádza tabuľka 2. V porovnaní s NKS zveri je tu rozdiel v tom, že JKS sa zisťujú každoročne spočítaním zveri v stanovenom  termíne, čiže môžu byť, a spravidla aj budú, v jednotlivých rokoch iné ako sme ich vybilancovali v prvom roku, keď sme prikročili k ich redukcii so zámerom dostať sa do súladu s cieľovými NKS v roku 2025. Čiže nám nezostáva nič iné len každoročne bilanciu zopakovať a v nadväznosti na to stanoviť preliminár lovu jednotlivých druhov zveri.  Nestačí však len takto lov naplánovať, ale ho aj dôsledne realizovať. Preto ak sa plán lovu nesplní, treba v nasledujúcom roku urobiť v pláne lovu potrebné nápravné a kompenzačné opatrenia. Pre každý revír treba založiť osobitnú kartotéku, v ktorej by sa do roku 2025 evidoval plán lovu jednotlivých druhov zveri a jeho plnenie, ako aj všetky vážnejšie nedostatky a vykonané nápravné opatrenia.

 

Ide o dvojkolové stanovovanie NKS raticovej zveri. Najprv musíme mať návrhy NKS zveri zo všetkých poľovných revírov. Potom ich spočítame. Ak sú rozdiely väčšie než dohodnutá tolerancia nasleduje úprava NKS zveri v jednotlivých poľovných revíroch.

Ak takýmto spôsobom dosiahneme súlad v každom chovateľskom celku, automaticky tomu bude tak aj v poľovnej oblasti a  za celé Slovensko. Samozrejme, v rámci odchýlky, ktorú sme stanovili.

Treba doplniť aj informačný geografický systém v poľovníctve. Tento by mal okrem informácií o súčasnom stave (počte) zveri obsahovať aj zámery uvedené v „Koncepcii...“, ako aj informáciu o tom ako sa tieto zámery plnia,  a to na všetkých úrovniach riadenia poľovníctva, teda počnúc poľovnými revírmi a končiac SR.

Ide o koncepčný či systémový prístup. Ak k nemu nepristúpime, zostane to tak ako doteraz. Koncepcia na úrovni Slovenska bude aj naďalej len akýmsi teoretickým želaním, pričom skutočnosť bude iná než žiaduca.

S odstupom času, podľa toho aké budú skúsenosti s chovom raticovej zveri, aké budú škody ňou spôsobené, prípadne aké budú nové poznatky výskumu a praxe, bude možné revidovať NKS určených deduktívnou metódou v konkrétnych poľovných oblastiach, čiže ich znížiť alebo zvýšiť. Týmto sa dá aj možnosť orgánom štátnej správy poľovníctva upravovať požadované JKS raticovej zveri, ako aj prelimináre jej lovu.

 

Slová na záver...

Účelom a cieľom Koncepcie rozvoja poľovníctva v SR je usmerniť poľovníctvo na Slovensku tak, aby sa zabezpečil trvalý rozvoj a  využívanie zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a integrovanej súčasti ekosystémov. Tak v  prírodných ako aj umelých ekosystémoch sa musia rešpektovať  ekologické väzby medzi ich jednotlivými zložkami. V našom prípade medzi raticovou zverou a lesom. V týchto intenciách sa stanovili cieľové NKS raticovej zveri a jej štruktúra v jednotlivých poľovných oblastiach.  Ďalej postup ako v poľovníckom plánovaní a v zabezpečovaní jeho realizácie odstrániť existujúce disparity v druhovej početnosti raticovej zveri.

 

Pri presadzovaní tejto modernej koncepcie, európskej cesty rozvoja poľovníctva, jeho účelu a cieľa veľmi dôležitá je úzka spolupráca poľovníkov s lesníkmi, ale aj s ochrancami prírody,  poľnohospodármi, ako aj  s verejnosťou. Nazdávame sa, že ak sa podarí uvedené zámery premietnuť z celoštátnej koncepcie rozvoja poľovníctva do jednotlivých poľovných revírov dosiahne sa tým aj zredukovanie škôd na lesných porastoch, respektíve ich dostaneme na únosnú mieru, čo je oprávnená požiadavka všetkých vlastníkov a obhospodarovateľov lesa.

 

Zabezpečenie v koncepcii zakotveného prístupu k riadeniu poľovníctva nebude jednoduché. Ide o to, že sa tu presadzujú rozličné záujmy či prístupy. Ide o to, či vládnuce štruktúry štátu dokážu obhájiť, respektíve presadiť politiku  verejných potrieb, alebo podľahnú lobistickým skupinovým záujmom. Koncepciu nestačí len prijať, ale aj v nej uvedené zámery plošne realizovať.

 

V nadväznosti na „Koncepciu...“ by sa mali realizovať aj ďalšie kroky štátnej poľovníckej politiky, najmä prijímať nové zákonné predpisy, motivačné opatrenia na rozvoj poľovníctva, zabezpečovať rozvoj vedy, výskumu, výchovy, vzdelávania, prác s verejnosťou (osveta) a ďalšie. Preto možno „Koncepciu..“ po schválení vládou SR považovať za významný medzník vo vývoji poľovníctva na Slovensku.

 

Doc. Ing. Konôpka, CSc., Ing. Peter Kaštier, PhD.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen