Ako ďalej s Naturou 2000?

Vývoj ukázal, že diskusné fórum je chápané iba ako formálna možnosť umožniť širokú diskusiu, skutočný záujem však o ňu nie je.

 

Všetky členské štáty EÚ záväzne navrhli a postupne vyhlasujú územia Natura 2000 chrániace najcennejšie európske prírodné dedičstvo. Pomocou tejto siete (nielen nej) sa zaviazali dosiahnuť priaznivý stav ochrany druhov a biotopov, ktoré sú uvedené v prílohách smernice o biotopoch. V rámci naplnenia tohto cieľa musia členské štáty prijímať potrebné ochranárske opatrenia a to v územiach Natura 2000, ale aj mimo nich. Tento záväzok bol potvrdený aj stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá požaduje dosiahnuť „významné zlepšenie stavu ochrany biotopov a druhov európskeho významu“.

 

V zmysle smernice o biotopoch väčšina území Natura 2000, a ešte väčšia časť biotopov mimo nich, smie byť a je nejakým spôsobom obhospodarovaná, čo býva zdrojom rôznych konfliktov a otázok. Oficiálnym dôvodom naštartovania Nového biogeografického procesu (koncom roku 2011) je poskytnúť členským štátom odbornú pomoc v riešení zložitej úlohy manažovania biotopov v záujme dosiahnutia „priaznivého stavu ich ochrany“ a to naštartovaním spolupráce medzi krajinami, organizáciami zastupujúcimi zainteresované strany (stakeholderov), mimovládnymi organizáciami a špecialistami, poskytnutím platformy na výmenu skúseností a odborných znalostí. Skutočným dôvodom je skôr volanie oboch strán - hospodárov a aj ochrancov prírody po jasnejších pravidlách ako sa v územiach Natura 2000 (prípadne aj biotopoch mimo nich) hospodáriť smie alebo nesmie, má alebo nemá.Slovo „biogeografický“ v názve znamená, že proces prebieha samostatne pre jednotlivé biogeografické regióny, z čoho sa Slovenska týkajú udalosti organizované pre Alpský a Panónsky biogeografický región. Ďalej je proces delený podľa základných typov biotopov, to znamená, že samostatne sú riešené biotopy lesné, sladkovodné, travinno-bylinné a mokradné. Lesného hospodárstva sa budú týkať najmä závery prijaté pre lesného biotopy, hoci určitý dopad môžu mať aj ostatné výsledky.

 

Úvodná fáza procesu

Proces pre alpský región (v podstate všetky veľké pohoria Európy) bol naštartovaný v roku 2012 zasadnutiami steeringcommitee, následne bol vydaný tzv. „pre-scoping“ (prípravný) dokument a spoločne s členskými štátmi bolo vybraných 22 typov biotopov európskeho významu a niektorých významných v nich zastúpených druhov (napríklad fuzáč alpský za kvetnaté bučiny), na ktoré sa biogeografický proces zameria. Z lesných biotopov bolo vybraných päť typov, z ktorých štyri sa vyskytujú na Slovensku,pričom u troch, oficiálne, nie je ich ochrana v priaznivom stave. V skutočnosti tento „nepriaznivý stav“odráža skôr omyly pri prvotnom mapovaní týchto biotopov a nejasné predstavy o ich „štruktúre“, ako reálny vývoj za uplynulých šesť rokov. Najmä u biotopu 9180 (Lipovo-javorové sutinové lesy) sa dá konštatovať, že príslušnosť k ochranným lesom sa len ťažko dá predstaviť, že by za krátkych 6 rokov jedného monitorovacieho cyklu mohlo dôjsť k merateľnému zmenšeniu ich areálu (čo má byť príčinou „nepriaznivého stavu“). U čučoriedkových smrečín (9410) je zasa zmenšenie výmery biotopu nesporné, lesníci ho však pripisujú na vrub práve ochrane prírody – každopádne treba uvítať, že práve tento „problémový“ biotop bol vybraný za predmet záujmu. Tretím biotopom, ktorý je na Slovensku údajne v nepriaznivom stave sú nejasne definované dubovo hrabové lesy lipové (9170), čo je biotop, ktorého existencia je u nás sporná,pretože už v čase prípravy podkladov pre implementáciu Natura 2000 na Slovensku nebolo možné nájsť aspoň ako-tak zachovalú lokalitu.

 

Na základe informácií o ochrane lesných biotopov v sieti Natura 2000, získaných formou dotazníkov, bol spracovaný tzv. background dokument (definitívna verzia: máj 2013). Dokument ako celok je značne nesúrodý materiál, obsahujúci mnoho subjektívnych a nedostatočne podložených názorov. V podstate vznikol mechanickým pospájaním názorov širokého spektra „stakeholderov“ z rôznych krajín, vrátane rôznorodých gramatických chýb a nejasných vetných konštrukcií. Zostavovateľom evidentne chýbala ambícia tieto príspevky nejako objektívne vyhodnotiť a rozhodnúť, čo vlastne z týchto, navzájom si často odporujúcich tvrdení, vyplýva. Jediným „výsledkom“ sú potom grafy zobrazujúce počet krajín, ktoré sa zmienili o nejakej hrozbe alebo predložili odporúčanie, pričom zoznamy týchto hrozieb a odporúčaní obsahujú aj prekrývajúce sa alebo duplicitné položky (napríklad „modifikovať pestovné postupy“, ale aj „podrastový prístup“ či „prírode blízke hospodárenie“), prípadne aj položky nejasného významu (čo napríklad znamená „modifikovať územné plány“?). Medzi hrozbami sa na prvé miesto dostalo lesné hospodárstvo, hoci odôvodnenie je veľmi nepresvedčivé. Poľskýnázor (nie je celkom jasné, akého subjektu) napríklad uvádza , že „ťažba je pomerne intenzívna a ťažké mechanizmy veľmi deštruktívne, spôsobujúce vysokú eróziu a vysoký obsah splavenín v riekach a potokoch...“ – aj ak to je pravda, netýka sa to priamo ochrany biotopu. Ďalej, bez uvedenia faktov, uvádza, že „lesnícke praktiky vo všeobecnosti vedú k deštrukcii biotopu a miznutiu pralesov“.

 

Workshop alpského biogeografického regiónu

Po zverejnení nekvalitného „backrounddokumentu“ s nejasným posolstvom pokračoval proces prípravným workshopomv rakúskom Grazi. Na tomto workshope sa, popri zástupcoch MŽP SR a Štátnej ochrany prírody, ktorí sú partnermi Európskej komisie za Slovensko, zúčastnili aj zástupcovia Národného lesníckeho centra vo Zvolene.Prvý deň workshopu bol venovaný terénnym ukážkam manažmentu území Natura 2000 v Rakúsku. Prvá ukážka sa týkala malého územia PeggauerWand, v ktorom je obhospodarovanie lesa povolené. Predmetom ochrany tu nie je les, ale skalná stena s jaskyňami, bučiny tvoria v území len malú časť. V území samotnom bol rovnoveký bukový porast jednorazovo výrazne presvetlený, aby sa podporil rast spodnej etáže, údajne to má byť posledný zásah a ďalšie fázy obnovy sa neplánujú. V susednýchporastoch (mimo hraníc chráneného územia) sa volila ich obnova predĺženou obnovnou dobou.

Diskusiu rozpútali otázky mimovládnych organizácií, či nebolo možné tak malé územie ponechať úplne bez zásahu, pričom ich argumentácia bola skôr pocitová ako vecná.Druhou ukážkou bol bezzásahový Národný park Kalkalpen, konkrétne kvetnaté a vápencové bučiny. Z nášho pohľadu nejde o porasty mimoriadne zachovalé, naopak, ideo lesy pomerne mladé a rovnoveké. Počas histórie bola oblasť niekoľkokrát vyťažená naholo, naposledy počas druhej svetovej vojny. Mimo národného parku nám ukázali kvalitnejšie a staršie porasty, ktoré boli zaradené do normálnych hospodárskych lesov. Išlo teda o (neúmyselnú) ukážku možnosti vyhlásiť za bezzásahové územie nie to najcennejšie prírodné dedičstvo v krajine, ale skôr to, čo si krajina môže a chce dovoliť.

 

Organizácia workshopu samotného počas ďalších dvoch dní tiež vzbudzovala pochybnosti, či jeho cieľom je naozaj sivypočuť názory nielen ochranárov, ale aj „opozície“, alebo len formálne umožniť diskusiu k niečomu, o čom sa bude rozhodovať inde.Neúmerne dlhý čas bol venovaný vysvetľovaniu, čo to je Nový biogeografický proces, ako vznikal už spomenutý „backgrounddocument“ a podobným nedôležitým témam. Po rozdelení do skupín pre jednotlivé typy biotopov, pokračovala skupina pre lesy opäť zložitým „organizovaním“, zdĺhavým predstavovaním zhruba 25 účastníkov, výberom hlavných tém a následným rozdelením na niekoľkočlenné skupinky, z ktorých každá sa venovala jedinej téme bez možnosti diskutovať o témach ostatných. Výsledky práce skupiniek boli potom prezentované na ručne písaných tabuliach.Následne, v rámci veľmi krátkej diskusie, k nim zozbieralipripomienky účastníkov. Tieto pripomienky spisoval moderátor na nečitateľné tabule, pričom občas dochádzalo mierne ku skresleniu ich významu.

Už počas vymedzenia tém bol badateľný príklon moderátorov aj „ochranárskej“ časti účastníkovk zaoberaniu sa otázkou vytvorenia možnosti vyhlasovaniabezzásahových oblastí v rámci siete Natura 2000, hoci vzhľadom na súčasný právny stav, by malo ísť o otázku podružnú. Zástupcovia lesníkov namietali, že kľúčovým problémom je, naopak, stanovenie minimálnych manažmentových požiadaviek (minimálneho štandardu)preúzemiaNatura 2000, čiže stanovenie, v čom sa manažment takýchto území povinne musí líšiť od bežného hospodárenia. Námietky však zostali nevypočuté a otázkam bezzásahovosti sa venoval značný priestor.

 

Téma bola nazvaná„hľadanie rámca pre bezzásahový manažment“ a už z názvu, ale aj z diskusie, vyplývajú viaceré skutočnosti:

1.      existuje silný tlak na presadenie tohto manažmentu ako jednej z možností, dokonca sa uvažuje o stanovení povinného podielu takýchto území v rámci každej krajiny,

 

2.      prístup zahraničných mimovládnych organizácií je ďaleko konštruktívnejší než na aký sme zvyknutí na Slovensku, väčšina zástupcov uznáva, že ide o zložitý problém vyžadujúci si vyriešenie mnohých otázok, aj keď aj u nich vidíme tendenciu idealizovať si napríklad odolnosť a pozitívne vplyvy prirodzených ekosystémov,

 

3.      uznáva sa, že v súčasnosti je trvanie na bezzásahovom manažmente území Natura 2000 v rozpore s jej cieľmi, a to dokonca aj pri maloplošných chránených územiach.

 

Pozoruhodné je aj presvedčenie moderátorov diskusie,spolu s viacerými „proochranárskymi“ účastníkmi, že kľúčom k „úspechu“ je schopnosť ochranárov vysvetliť lesníkom svoje „pravdy“, pretlmočiť ich do lesníckeho jazyka, respektíve vzdelať lesníkov. Toto presvedčenie hraničí až s podceňovaním partnera a jeho argumentov. S presvedčením, že jediným dôvodom, prečo lesníci majú na niektoré otázky opačný názor než ochranári, je ich nevedomosť. Popri tomto bolo badať prehnané spoliehanie sa na propagačné kampane, vydávanie informačných materiálov a podobne. Pokiaľ ide o financovanie manažmentu území Natura 2000, medzi nelesníckymi účastníkmi aj moderátormi bolo badať názor, že ochrana prírody by sa mala financovať pomocou platieb za environmentálne služby (PES), ktoré sú však nimi chápané ako forma dotácií. Neočakávajú platenie trhových cien za jednotlivé služby ich skutočnými odberateľmi, ale platby z verejných zdrojov za abstraktne ocenené „úžitky z lesa“. Navyše predpokladajú, že majiteľ pozemku bude v prípade platieb napríklad za rekreáciu alebo sekvestráciu uhlíka ochotný strpieť aj požiadavky ochrany prírody – očakávajú teda platby za celý blok služieb.

 

Pre vlastníkov lesa a lesných hospodárov môže byť zaujímavý aj pohľad na to, čo pre časť účastníkov znamená úloha „zapojenia všetkých zainteresovaných subjektov“ (to znamená „stakeholderov“). Niektorí sa domnievajú, že kľúčovou otázkou zabezpečenia ochrany území nie je získanie podpory  ich vlastníkov a užívateľov, ale zapojenie čo najširšieho spektra mimovládnych organizácií, ktoré by dokonca na toto rady získali od vlády peniaze. Preto sme sa pokúsili upozorniť, že už definícia termínu „stakeholder“ hovorí, že rôzni „stakeholderi“ majú rôznu dôležitosť odstupňovanú významom ich záujmu, čo však bolo v zápise skomolené a zostalo nepochopené.

 

Čo je zaujímavé, workshop sa vôbec nezaoberal štyrmi z piatich biotopov, ktoré mali byť predmetom záujmu, pričom výnimku tvoril ten najmenej významný z nich – porasty gaštana jedlého. Workshop sa vôbec nedotkol súčasného najpálčivejšieho problému ochrany prírody na Slovensku, ktorým je hynutie smrečín vplyvom „prirodzených“ faktorov a nedal k ich manažmentu nijaké odporučenia. Podobne sa vôbec nezaoberal špecifikami ďalších biotopov. Workshop ako celok teda prebehol dosť rozpačito. Nepriniesol hlbšiu analýzu problémov, skôr len „kĺzal po povrchu“ a rozširoval zoznam otázok, bez výraznejšej snahy identifikovať tie najkľúčovejšie z nich. Riešenia zatiaľ neboli ponúknuté, moderátori diskusie však zjavne za ne považujú aj frázovité výzvy typu „Zapojenie stakeholderov: vieme to, len to musíme urobiť“ alebo nekvalitné a nekonkrétne dokumenty, nekvalitným background dokumentom a „draftom“ zápisu z workshopu (vydanom až mesiac po skončení workshopu) počnúc, až po takmer hotové „Pravidlá pre manažment divočiny a divočinových území v rámci Natura 2000“ (EÚ, 2012). Tieto „pravidlá“ sú skôr publikáciou obsahujúcou kopu všeobecných, vedecky občas nie príliš podložených argumentov „prečo divočina“, než odpovede na praktické otázky, ktoré z tejto formy ochrany môžu vyplynúť. Obsahujú veľa nádeje, že divočinové oblasti prinesú pozitíva, dávajú však len alibistický postup riešenia situácií (napríklad, že nie každé územie Natura 2000 musí byť v „priaznivom stave ochrany“), ak sa ukáže, že priniesli negatíva. A už vôbec táto publikácia nestanovuje nejaké jednoznačné pravidlá. Napriek tomu bola táto publikácia workshopom propagovaná a ako už hotová odpoveď na väčšinu možných otázok.

 

Aké bude pokračovanie procesu?

Prisľúbené pokračovanie procesu dávalo, a dúfajme, že stále dáva, určitú nádej na dosiahnutie rozumných a akceptovateľných výsledkov. Závery workshopu môžu všetci zainteresovaní ďalej pripomienkovať a rozvíjať, dokonca bolo k tomu vytvorené internetové diskusné fórum. Aj tu však postupne narastá náš skepticizmus. Kvalita dokumentov obsahujúca závery a odporúčania workshopu je až doteraz veľmi nízka, podobná kvalite už zmieneného „background dokumentu“: mechanické zosumovanie protichodných názorov a odporúčaní. Nie je teda zatiaľ príliš čo pripomienkovať.

 

O vytvorené diskusné fórum

(http://www.natura2000communicationplatform.eu/) je zatiaľ veľmi malý záujem. Prvé témy sme doň zadali len my, my sme aj museli upozorniť na technické problémy s ich písaním. Následne sa, s niekoľkodňovým oneskorením, objavili dve oficiálne reakcie od zástupcov Európskej komisie na jednu z tém, zvonku zatiaľ nereagoval nikto. Ďalšia diskusia bola spomalená technickou nemožnosťou „odpovedať na odpoveď“, tento problém už bol vyriešený, takže sa možno dožijeme oživenia diskusie. Pokiaľ ide o obsah odpovedí, je skôr vyhýbavý: napríklad na otázku, prečo natoľko preferujú bezzásahový manažment, keď existujú aj naliehavejšie problémy, odpovedali v duchu, že workshop možno nechtiac takto vyznel, ale že to nie je prioritou.

 

Až jesenný seminár by mal schváliť „úvodné odporúčania“ a možné opatrenia. Diskusia medzi expertmi (kto sú to a ako ich kontaktovať?) údajne stále pokračuje (prečo nie na tomto fóre, ktoré vraj bolo pre takúto komunikáciu vytvorené?). Zodpovední eurokomisári údajne dostali nejaké reakcie (aké, ako a od koho?). Bezzásahový manažment je len jednou z mnohých alternatív (ale napriek tomu workshop riešil už také konkrétnosti, ako záväzné percento výmery bezzásahových území).Čiže v odpovedi dali viac-menej za pravdu lesníckemu stanovisku, ale nijako nenaznačili, aké budúnavrhnuté riešenia a kde sa vlastne tvoria.Z vývoja vecí sa zdá, že diskusné fórum je chápané tiež iba ako formálna možnosť umožniť širokú diskusiu, skutočný záujem však o ňu nie je. Zatiaľ sa domnievame, že do tohto fóra, prípadne aj inde, má zmysel prispievať, ak už nie z iného dôvodu, tak preto, aby na jesennom seminári nemohol nikto predstierať všeobecnú zhodu alebo absenciu nesúhlasných pripomienok.

 

Matej Schwarz, Miroslav Kovalčík

Národné lesnícke centrum Zvolen

 

Poďakovanie

Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: „Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, ITMS 26220120069 (50 %)“ a projekt „Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, ITMS: 26220120049 (50 %)“, spolufinancovaných zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.