Akými zmenami prechádza lesnícka legislatíva?

Zhovárame sa s Ing. Jozefom Dóczym, PhD., riaditeľom odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

O Ak pravidelne sledujeme návrhy i schvaľovanie lesníckej legislatívy, tak ich záber je v tomto roku zvlášť široký. Ministerstvo predkladá vláde nové veľmi významné zákony. Začnime tým najdôležitejším – zákonom o lesoch, respektíve jeho novelou. S akými hlavnými zmenami prichádza? A v akom štádiu sa nachádza?

Novela zákona o lesoch je v súčasnej dobe po vnútro rezortnom pripomienkovom konaní, pred medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom podľa plánu legislatívnych úloh vlády má byť predložená do vlády SR v júli tohto roka.

Cieľom novely je zosúladiť znenie zákona s požiadavkami vlastníkov lesa, obhospodarovateľov lesa, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii. Rozsah navrhovaných zmien teda nemení základnú filozofiu zákona o lesoch, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia.
Medzi hlavné oblasti zmien, ktoré by mala novela riešiť, patrí vyhlasovanie lesných pozemkov a povinnosti pri územnoplánovacej činnosti, zásady obnovy lesa na holine a vykonávania ťažby, povinnosti pri ochrane lesa, využívanie lesov verejnosťou a zákaz niektorých činností, vrátane väzieb na priestupky a iné správne delikty, vyhotovovanie programu starostlivosti o lesy, jeho zmeny a možnosť aktualizácie, odborné spôsobilosti v lesnom hospodárstve a správa majetku vo vlastníctve štátu.  

O Predchádzala tento návrh odborná diskusia?

Samozrejme, áno, v súvislosti s prípravou novely zákona o lesoch boli oslovení zástupcovia tak štátneho, ako aj neštátneho sektoru, štátnej správy, odborných inštitúcií, ako aj odbornej stavovskej organizácie.

O Doteraz sme v praktickej ochrane lesa často svedkami rozdielneho chápania zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že v rovnakom čase sa pripravuje aj druhý spomínaný „ochranársky“ zákon. Cieľom oboch by malo byť zosúladenie lesníckej a ochranárskej legislatívy. Predpokladáme, že predkladateľ zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR úzko spolupracuje s vašou sekciou na príprave zákona. Je tomu tak?

Áno, novela zákona o lesoch sa pripravovala spoločne s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny práve v záujme odstránenia tých ustanovení zákona, ktoré sa v týchto zákonoch ukázali ako nezosúladené, duplicitné, alebo na druhej strane chýbajú. Na prípravu oboch zákonov bola zriadená osobitná komisia na úrovni štátnych tajomníkov oboch rezortov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva životného prostredia SR.

O Po dlhých rokoch čakania sa vlastníci lesov dočkali zákona o pozemkových spoločenstvách. Čo bolo hlavným dôvodom jeho prijatia?

Návrh zákona o pozemkových spoločenstvách vypracovalo ministerstvo na základe vlastných skúseností pri aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v praxi. Vychádzali sme pritom z doterajších praktických skúseností z riešenia problémov pri obnove, vzniku a činnosti pozemkových spoločenstiev založených podľa zákona č. 181/1995 Z. z., skúseností orgánov štátnej správy, zástupcov neštátneho sektoru vlastníkov lesov, ako aj porušovaní tohto zákona.

V porovnaní so zákonom č. 181/1995 Z. z., sa v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2013, upravuje predovšetkým vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností - teda nie iba spoločnej nehnuteľnosti -  s cieľom ich spoločného, racionálneho obhospodarovania.

V novom zákone sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť, najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti.

Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade rádovo stoviek až tisícov spoluvlastníkov nedosiahnuteľná, najmä vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorej mnohí z nich zomrú, čo ešte viac predlžuje dobu podpisovania zmluvy.

Osobitne je v novom zákone upravené postavenie Slovenského pozemkového fondu. Fond vykonáva na účely tohto zákona práva člena spoločenstva v záujme ochrany  a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov. Z toho istého dôvodu má fond konať za týchto vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pred súdom a pred orgánmi verejnej správy.

Umožňuje sa predaj podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu v správe fondu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

V zákone je zakotvený štátny dozor nad spoločenstvami, ktorý budú vykonávať obvodné lesné úrady a upravené je i ukladanie sankcií za porušovanie povinností uložených týmto zákonom, čo má zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto zákona a zamedziť vzniku neprehľadných situácií, ktoré vznikali za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z.

Pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou budú povinné do 28. februára 2014 prispôsobiť právne pomery v spoločenstvách novému zákonu, inak ich čaká likvidácia. Tiež pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou rovnako do 28. februára 2014, inak budú zrušené.

Doterajšie skúsenosti s existenciou spoločenstiev bez právnej subjektivity pri chýbajúcich ustanoveniach o orgánoch spoločenstva, ale aj poskytovanie podpory zo štrukturálnych fondov len pre pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou preukazujú, že existencia pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa javí v súčasnosti ako neopodstatnená. Mnohé spoločenstvá bez právnej subjektivity pritom paradoxne vystupovali a konali ako spoločenstvá s právnou subjektivitou, na čo nemali oprávnenie, pretože pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemalo práva ani povinnosti a za takéto spoločenstvo mohol vystupovať len splnomocnený zástupca, písomne splnomocnený všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, a to len na úkony na ktoré bol, splnomocnený.
Pozemkové spoločenstvá založené ako občianske združenia podľa ustanovení zákona   č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktoré mali podľa zákona č. 181/1995 Z. z. povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu, majú túto povinnosť i podľa nového zákona. Keďže Ministerstvo vnútra SR tieto občianske združenia, ktoré nesplnili povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery platnému zákonu, nevyradilo z registra občianskych združení, odovzdá ich dokumentáciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a to následne príslušnému obvodnému lesnému úradu.

O Výrazné zmeny sa dejú v štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva. Od 1. januára tohto roku zanikli krajské lesné úrady. V októbri ich budú nasledovať obvodné lesné úrady. S tým, že ich kompetencie prevezmú okresné lesné úrady. V tejto súvislosti nám píšu ľudia z lesnej prevádzky a sťažujú sa, že v našich lesoch chýba kontrola štátu. Myslíte si, že táto reorganizácia štátnej správy bude mať pozitívny vplyv na fungovanie našich štátnych i neštátnych lesov?

Čo sa týka vplyvu na „fungovanie štátnych i neštátnych lesov“, to je otázka, ktorá by mohla byť diskutovaná i v súčasnej dobe, nakoľko tento vplyv je skôr nepriamy, cez vykonávanie štátnych dozorov v lesoch a samozrejme prostredníctvom ďalších konaní, ktoré majú obvodné lesné úrady v kompetencii. Inou je otázka vplyvu integrácie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva do okresných úradov.

V súvislosti s touto otázkou verejnosť určite zaujíma problematika samotnej transformácie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva. Preto uvediem k tejto téme niekoľko slov.

Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí 27. apríla 2012 uznesením č. 164 schválila Program ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa – poznámka redakcie) a harmonogram jeho uvedenia do praxe. Jej cieľom bolo v I. etape zrušiť 8 druhostupňových špecializovaných orgánov štátnej správy, vrátane krajských lesných úradov, ktorých pôsobnosť prešla od 1. januára 2013 na základe zákona č. 345/2012 Z. z. z 18. októbra 2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Na vykonávanie prvostupňovej agendy na obvodných lesných úradoch v sídlach krajov boli zriadené odbory lesného hospodárstva a poľovníctva.

V II. etape, ktorá začala vo februári 2013 a bude ukončená k 1. októbru 2013 začlenením obvodných lesných úradov v sídlach krajov a obvodných lesných úradov do 49 okresných úradov, pracuje pod gesciou Ministerstva vnútra SR niekoľko pracovných skupín, v ktorých má zastúpenie aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navrhuje na okresných úradoch mimo sídiel krajov zriadiť odbor pôdohospodárstva s dvoma oddeleniami, a to s oddelením lesného hospodárstva a poľovníctva a oddelením pozemkových úprav a ochrany pôdy.
Faktom je, že takýto model usporiadania štátnej správy tu na Slovensku už v minulosti bol a samozrejme, štátna správa plnila svoje úlohy aj v takomto režime. A niet pochýb o tom, že tomu tak bude aj po začlenení lesných úradov do okresných úradov.

O Vari najviac diskutovanou témou, a to nielen v lesníckych kruhoch je poľovníctvo. Dlhodobo sa v ňom prejavuje silný lobing rôznych záujmových skupín a do čisto odborných diskusií vstupujú neraz osobné záujmy. Hovoríme o tom práve preto, že na svete je nový Zákon o poľovníctve. Trúfate si povedať, že táto verzia zákona je už správne „šitá“ na mieru poľovníckej odbornosti?

Úvodom by som otázku poopravil tak, že v tomto prípade nejde o nový zákon o poľovníctve, ale iba o jeho novelu. Ako vyplýva z dôvodovej správy, cieľom predloženého návrhu zákona o poľovníctve bolo okrem iného, zjednodušiť niektoré postupy pri uznávaní a zmene hraníc poľovných revírov ako i postupy pri priebehu zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní žiadosti o uznanie a zmenu hraníc poľovných revírov. Pri aplikácii zákona o poľovníctve v praxi tiež vyplynula potreba upraviť postup nakladania s poľovnými revírmi, ktoré sú tvorené najmenej z dvoch tretín poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu a novela zavádza tiež možný režim vyhradenosti revírov.

Samozrejme, akýkoľvek zákon, nech by už bol akokoľvek dokonalý, nemôže uspokojiť nároky všetkých občanov. To platí tak vo vzťahu k poľovníkom samotným, ako aj vo vzťahu k nepoľovníckej verejnosti. Treba však povedať, že na príprave novely zákona o poľovníctve sa podieľal celý rad inštitúcií a odborníkov z praxe, takže v tomto smere ministerstvo urobilo maximum pre to, aby sa teoretické poznatky, ako aj odborné skúsenosti premietli do tejto novely.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že v nadväznosti na prijatú novelu zákona o poľovníctve, ministerstvo v súčasnej dobe už pripravuje novelu vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorej správna úprava bude nemenej dôležitá, ako príprava samotného zákona o poľovníctve.

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo