Pôvodnosť slovenských lesov? Nazývajme veci pravými menami!

Pri analýze  tohto  fenoménu musíme zobrať do úvahy predovšetkým: Dobu počas, ktorej je dané územie antropizované (využívané človekom). Druh antropizácie územia. Dostupnosť územia pre jeho využívanie človekom a
iné možné vplyvy (demografický vývoj, emisie a podobne). Tieto fakty však nie je možné posudzovať separátne, ale zásadne len komplexne.

Dá sa povedať , že územie Slovenska je osídlené a trvalo využívané človekom už najmenej dve tisícročia, pričom do obdobia Veľkomoravskej ríše boli osídlené hlavne nížiny (Záhorie,Trnavská tabuľa,Žitný ostrov,Východoslovenská nížina), čo vlastne nemalo podstatný vplyv na  stav súčasnej výmery slovenských lesov.

 

Stav slovenských lesov v ich súčasnej výmere bol ovplyvnený hlavne:

* Poľnohospodárskou kolonizáciou údolí  väčších vodných tokov a medzi horských kotlín,  ktorá prebiehala v 11. až 13 .storočí nášho letopočtu smerom od juhu na sever. Táto kolonizácia ovplyvnila, ovplyvňovala a zrejme aj bude ovplyvňovať najmä dolnú hranicu lesa. Prejavovala sa hlavne klčovaním a vypaľovaním lesov a ich premenou na ornú pôdu.

* Valašskou kolonizáciou v 14. až 16. storočí , ktorá postupovala po karpatských hrebeňoch od východu na západ. Táto kolonizácia vyprodukovala nielen naše vysokohorské hole a  ovplyvnila tým hlavne stav a vývoj hornej hranice lesa, ale aj vhodnejšie plochy v pásme lesa vznikom horských lúk a poľán. Tak ako pod dolnou hranicou lesa, aj nad jeho hornou hranicou mali hlavné slovo sekera a oheň, pričom vo väčšine  našich vysokohorských celkov nebolo zničené len skromné pásmo kosodreviny (Tatry, Fatry, Beskydy), ale hlavne smrečín 7. lesného vegetačného stupňa a dokonca aj smreka, buka, jedle, porastov 6. lesného vegetačného stupňa (Demografický vývoj sa veľmi intenzívne prejavil v zmenách, takpovediac  „dýchaní“  hornej hranice lesa, ktorá sa znižovala vždy pri stúpaní demografickej krivky a pri jej klesaní zasa stúpala .Dá sa však povedať, že približne od polovice 19. storočia to  už neplatí, pretože od tej doby aj poľnohospodárska výroba zaznamenala výraznú intenzifikáciu a teda aj pokles výmery potrebnej poľnohospodárskej pôdy, čo spôsobilo prirodzený návrat lesných spoločenstiev na takto opustené plochy nad hornou hranicou lesa a to až do takej miery, že dnes môžu byť niektoré fragmenty takto vzniknutých ochranných lesov - obvykle s dominanciou smreka , ktorého ľahké semeno sa úspešne uchytáva na dobytkom zraňovanej minerálnej pôde - považované  naivne za „pralesy“).

* Baníckou kolonizáciou, ktorá vo viacerých vlnách (v 13 až 17. storočí) a na viacerých miestach ovplyvnila nielen výmeru, drevinové zloženie, ale aj hydrologické pomery lesných porastov (presmerovaním vodných tokov do iných povodí, v záujme  kumulácie vody pre prácu banských strojov).

* Začiatkom uvedomelého obhospodarovania lesov, ktoré sa u nás datuje do polovice 18. storočia  a ktoré ovplyvnilo predovšetkým zloženie lesných porastov v prospech umelo vnášaných ihličnanov, ale aj ich autochtónnosť, čiže genetiku, importom lesného semena z lesnícky vyspelejších krajín, čo je typické hlavne pre slovenské regióny (regióny  banských miest) kolonizované obyvateľstvom germánskeho pôvodu  (Rakúsko, Nemecko). Lesnícke  obhospodarovanie znamenalo tiež (predovšetkým v 60 až 90-tych rokoch minulého storočia) vybudovanie lesnej dopravnej siete a to hlavne svahovými odvoznými cestami, čo  umožnilo obnovné ťažby v aj dovtedy neprístupných horských lesných  
komplexoch.

* Masívnym spadom priemyselných imisií, najmä počas druhej polovice 20. storočia, čo okrem priameho hynutia ,hlavne horských a vysokohorských lesov, na dlhé obdobie ovplyvnilo nielen ich druhové zloženie, ale aj ich pedologické  pomery a teda aj ich odolnosť voči iným škodlivým vplyvom (hmyz,vietor,sneh...)

 

 

Keď si uvedomíme, aké je Slovensko malé a aká malá je v absolútnom vyjadrení výmera našich lesov a čo všetko ovplyvňovalo ich vývoj, je zrejmé,  že v existenciu skutočného, čiže skutočne pravého  ničím nenarušeného (!) slovenského pralesa  môže uveriť a vážne ho používať len naivný človek, alebo človek motivovaný niečím iným, len nie serióznym vedeckým, či ochranárskym záujmom.

To však neznamená , že slovenská lesnícka pospolitosť je apriori proti existencii lesných maloplošných chránených území alebo národných parkov. Nazývajme však veci pravými menami a tak sa voči nim aj správajme.    
Vychádzajúc z uvedeného  je zrejmé, že pojem „prales“ môžeme (ale len ako pracovný terminus technicus  používať  seriózne len v prípadoch  lesa  blízkeho prírodnému stavu , kde sa ľudské aktivity neprejavili ničím iným okrem (viacmenej)  neovplyvniteľného spádu imisií.

 

Avšak práve priemyselné imisie spoločne s  globálnym otepľovaním  (podľa ochranárov tiež človekom zavineným) predstavujú hlavné východisko pre synergické pôsobenie negatívnych vplyvov cez zníženie odolnosti lesov v schéme:

 Imisie (nepriaznivé zmeny pôdnych pomerov) + globálne oteplenie  +  drevokazné huby  +  vietor +  sneh+hmyz      =       poškodzovanie až zánik lesných porastov,

 čo znamená, že samotné chránené územie nielenže často stráca hodnoty, pre ktoré bolo za chránené vyhlásené, ale stáva sa zároveň zdrojom škodlivých činiteľov pre okolité adaptované lesné ekosystémy (osobitne nechránené hospodárske a ochranné lesy).

A to sú vážne  príčiny, ktoré jednoznačne odôvodňujú  potrebu umelých zásahov nielen v prospech ochrany osobitne nechránených lesných území, ale aj v záujme snahy o udržanie modelu lesa maloplošných chránených území, pre ktorý boli tieto územia vyhlásené.

Moderní lesníci  však pritom určite nemienia preferovať technokraciu! S ekologizáciou našej činnosti sme začali už v roku 1990 a to nielen cez legislatívne uprednostňovanie jemnejších spôsobov a foriem hospodárenia (hlavne s radikálne obmedzenými holorubmi , ale aj aktívnou účasťou v európskom hnutí  zameranom na prírode blízke lesnícke hospodárenie „Pro Silva“.

Myslím si, že vyhlásiť prírodnému stavu blízky lesný porast  za rezerváciu a potom sa (na základe naivne presadzovaného princípu bezzásahového režimu)  nečinne prizerať, ako ho (často spolu so susediacimi hospodárskymi lesmi)  likvidujú škodlivé faktory (v zásade) antropického pôvodu (imisie, globálne oteplenie ) a ich sukcesné činitele (vietor,sneh, biotické faktory)  je obyčajnou zvrátenosťou, ktorej sa môže dopustiť len hlúpy človek (z nevedomosti ) alebo zlý človek (zo zlomyseľnosti).

Naša ochrana prírody však  – žiaľ -  praktizuje aj iné postupy. Vyhlási za chránené aj celé komplexy  nepôvodných  smrekových monokultúr, vysadených alebo prirodzene zmladených po ťažbovej , čiže exploatačnej činnosti človeka (napríklad  NAPANT, či dokonca aj náš  TANAP, ktorý po lesníckej stránke  klenotom veru ozaj byť nemôže) a potom v nich (naivne, alebo zo zlomyseľnosti ?!)  presadzuje bezzásahový režim.

Dovolím si tvrdiť, že toto si už nevyžaduje žiadny odborný komentár, lebo ak to nie je prejav stavovskej vojny (snahy ochranárskej lobby zlikvidovať u nás lesnícke povolanie a nahradiť ho  niečím iným),  tak  je to jednoducho diletantstvo toho najhrubšieho zrna.

Ing. Jaroslav Ďurík 
(Autor je lesníkom, poľovníkom a bývalým pracovníkom CHKO Veľká Fatra)