S generálnym riaditeľom Ing. Jánom Mizerákom

Zhovárame sa s Ing. Jánom Mizerákom, generálnym riaditeľom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

O Pán generálny riaditeľ, v našom rozhovore v polovici minulého roka ste uviedli, že na ministerstve pracuje tím odborníkov, ktorí sa zaoberajú Koncepciou rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 s cieľom vytvoriť priestor pre efektívne fungovanie celého rezortu, vrátane lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vašou ambíciou bolo predovšetkým pripraviť čo najdokonalejšiu koncepciu rozvoja lesného hospodárstva a spracovania dreva, ktorá bude neoddeliteľnou súčasťou spomínanej rezortnej koncepcie. Avšak podľa našich informácii táto koncepcia, respektíve jej návrh, nesiaha do roku 2020, ale len do roku 2016. Čo bolo dôvodom takejto časovej zmeny? Prebieha k nej odborná diskusia? A v akom stave je dnes, na prahu nového roka 2013?

 

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú spomínate, respektíve jej návrh, je vypracovaná na roky 2013 až 2020. K časovej zmene do roku 2016 nedošlo a siaha až do roku 2020. V súčasnosti je v štádiu finalizácie a po pripomienkovom konaní riešiteľským kolektívom bude predložená na odbornú diskusiu.

 

O Našu lesnícku verejnosť určite zaujíma, čo Koncepcia lesného hospodárstva a spracovania dreva na roky 2013 až 2020 obsahuje, najmä čo sa týka nových výziev, prognóz a cieľov. Môžete nám priblížiť aspoň tie hlavné priority novej koncepcie?

 

Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva sa spolupodieľa na tvorbe Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na roky 2013-2020. Oblasť lesného hospodárstva a spracovania dreva je samostatnou časťou spomínanej  rezortnej koncepcie. Vzhľadom na stav spracovania koncepcie, ako som uviedol v predchádzajúcej odpovedi, považujem v súčasnosti za predčasné ju podrobne rozoberať.

 

O Treba však povedať, že tu máme aj Návrh priorít lesníctva a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na Slovensku do roku 2020,  ktorý vypracovalo Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene. Ide o návrh piatich kľúčových problémov. Spomeňme aspoň prvé dva – nízka konkurencie schopnosť slovenského lesníctva a nefungujúce medzirezortné vzťahy medzi lesníctvom s niektorými nadväzujúcimi rezortmi. Ako vníma ministerstvo túto aktivitu Národného lesníckeho centra? Má spoločné plochy hľadania a pomenovania tých najvážnejších tém lesníctva pre dlhodobejšiu budúcnosť?

 

Národné lesnícke centrum vo Zvolene nevytvorilo samostatný návrh koncepcie, ale úzko spolupracuje s našim ministerstvom a na základe ministerstvom zadanej úlohy sa spolupodieľa  na tvorbe Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na roky 2013 až 2020. Národné lesnícke centrum je jedinou vedecko-výskumnou lesníckou organizáciou na Slovensku, preto je logické, že je to práve táto organizácia, ktorá sa významnou mierou podieľa na príprave koncepcie. Našim spoločným úsilím je v rámci koncepcie pomenovať hlavné problémy lesného hospodárstva a spracovania dreva na Slovensku, definovať  ciele, ktoré chceme dosiahnuť a hľadať riešenia na zabezpečenie dlhodobej prosperity lesného hospodárstva na Slovensku.

 

O Nedá nám, aby sme na úvod nového roka nesiahli aj do dlhodobo otvorenej traumy. Konkrétne, citujme autora Ing. Martina Moravčíka, CSc.  z č.11-12/2012:  „Do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 je na Slovensku zaradených takmer 49 percent lesných pozemkov, čo je viac než dvojnásobok priemeru EÚ 27. Pritom súčasná ochrana prírody nemá jasne a realistický naformulovaný žiaden cieľový stav, ku ktorému by mal vývoj lesov v chránených územiach smerovať“. Súhlasíte s týmto názorom?

 

Áno, súhlasím. Ochrana prírody na Slovensku sa realizuje na princípoch zákazov a obmedzovania činností, pričom sa v mnohých prípadoch neodôvodnene presadzuje bezzásahový manažment ako hlavný a jediný možný manažment ochrany území. Ani samotná NATURA 2000 nemala byť budovaná na princípoch ponechania prírody na samovývoj, ako to často prezentujú niektoré mimovládne organizácie. Preto je nevyhnutné, aby ochrana prírody na Slovensku bola budovaná nielen na environmentálnych cieľoch, ale aj na ekonomických, sociálnych a kultúrnych základoch.

 

O K „malému zázraku“ sme prirovnali spoločné rokovanie lesníkov, ochrancov prírody, ale aj samosprávy i mimovládnych organizácii v septembri vo Zvolene. Našinca muselo potešiť, že stretnutie vyústilo do zostavenia medzirezortnej komisie, ktorá navrhne zmeny v Zákone o lesoch a Zákone o ochrane prírody a krajiny. Podarilo sa v tejto snahe pokročiť a s akým výsledkom?

 

Konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“, ktorá sa konala 7. septembra 2012 vo Zvolene, splnila svoj cieľ, ktorým bolo pomenovanie najdôležitejších okruhov problémov v ochrane prírody pri starostlivosti o lesy v rámci rozvoja vidieka. Oba rezorty ju považujú za začiatok konštruktívnej diskusie na hľadanie odborných riešení metodických, legislatívnych a praktických problémov súvisiacich s obhospodarovaním lesov. Dohodlo sa tiež na vytvorení spoločnej odbornej pracovnej skupiny, ktorej úlohou  bude vypracovať návrh metodiky na prehodnotenie sústavy chránených území, metodiky a postupu riešenia úhrady majetkovej ujmy vyplývajúcej z obmedzenia vlastníkov lesov,  pri vyhlasovaní nových chránených území. Pretože rozloha chránených území a obmedzenia vyplývajúce z ich vyhlásenia, sú jedným z rozhodujúcich faktorov v oblasti socioekonomického rozvoja vidieka je nevyhnutné urýchliť práce na prehodnotení chránených území.

 

O Vykročili sme do nového roka 2013. Čo chcete v tejto súvislosti odkázať širokej lesníckej verejnosti?

 

Všetkým čitateľom chcem v prvom rade popriať veľa zdravia, osobných a pracovných úspechov v roku 2013. Tento rok bude náročný pre každého, slovenské lesníctvo nevynímajúc. Len vďaka odbornosti slovenských lesníkov a stáročnej lesníckej tradícii, na Slovensku sú lesné ekosystémy jednými z najzachovalejších zložiek našej krajiny. Les ako rozhodujúca a nezastupiteľná zložka krajiny  nadobúda nový význam pre spoločnosť, mení sa na priamu súčasť životného prostredia ľudí, ako zdroj telesného a duševného zdravia, pokoja a poznávania. Dovoľte mi preto, aby som Vám všetkým, priateľom a kolegom lesníkom poďakoval za prácu, ktorú ste v prospech lesa vykonali v roku 2012 a vyjadril presvedčenie, že našim spoločným úsilím, prácou a dobrými rozhodnutiami prispejeme k rozvoju lesov a lesníctva na Slovensku.

 

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo