Keď pohár trpezlivosti pretečie...

Zhovárame sa s Ing. Jozefom Hanom, predsedom Združenia podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky.

O Vaše združenie vzniklo na základe priam žalostnej situácie podnikateľov a živnostníkov pôsobiacich v našom lesnom hospodárstve. Pohár trpezlivosti už dávnejšie pretiekol, pretože títo ľudia nedostávajú za ťažkú a nebezpečnú prácu dôstojnú mzdu a celkový stav považujú za likvidačný. Preberme si postupne aspoň niektoré hlavné príčiny. Začnime cenou za prácu...

 

Je to tak. Cena za prácu v lesníckych činnostiach je veľmi poddimenzovaná. Naše výpočty hovoria, že je na úrovni 50 až 60 percent skutočnej ceny. Pod túto skutočnosť sa podpisuje fakt, že štátne lesy využívajú vo svojich nápočtoch mzdové tarify, ktorými sa  prepočítavajú normočasy na výkon jednotlivých lesníckych činností. A z toho vyjde cena za určitú činnosť, čo nie je na úrovni súčasnej doby. Pritom vstupné náklady vo výrobe pre lesnícke činnosti niekoľko násobne vzrástli, ale v nápočtoch to štátne lesy nezohľadňujú. Aby sme boli objektívni, naše nápočty cien sme si dali overiť odborníkom z Technickej univerzity Zvolen. V súčasnosti ich prehodnocujú. Vieme však dokázať, že pri používaní mzdových taríf štátnych lesov na určenie ceny za prácu v ťažbe dreva to živnostníkovi ledva vyjde na minimálnu mzdu. Z toho vyplýva, že ak chce živnostník zarobiť viac, jednoznačne musí porušovať predpisy o ochrane a bezpečnosti pri práci.

 

O Môžete uviesť konkrétny príklad?

 

Poukážem vám to na jednoduchom príklade: pilčík za mesiac spracuje 400 m3 v rubnej úmyselnej ťažbe, cena za spracovanie 1 m3 je maximálne 2 eura, výsledok 800 eur v hrubom mínus benzín, olej, reťaze, pilníky, odpisy, ochranné pomôcky, doprava na pracovisko – to predstavuje zhruba ďalších 250 eur, čiže v čistom je zostatok okolo 350 eur, takže sa pýtam, kde nám zostáva aspoň na jednoduchú reprodukciu stroja nejaké to euro?

A to nevravíme o rizikovosti práce a vplyvoch nepriaznivého počasia na zdravie pilčíka a iné nepriaznivé dôsledky. Spomenul som len jednoduchý príklad, ale podobne aj ostatné lesnícke činnosti sú takto poddimenzované. Pritom platí, že čím drahšia technológia, tým sa tá cena za prácu negatívnejšie prejavuje na kvalite toho-ktorého technologického zariadenia. Nehovoriac o negatívnom dopade na životné prostredie.   

 

O Druhou hlavnou príčinou napätej situácie v dodávateľských prácach v lesoch je verejné obstarávanie. Môžete nám priblížiť, ako to v praxi funguje? Respektíve nefunguje?

 

S verejným obstarávaním majú naši členovia v prevažnej miere len negatívne skúsenosti. Počínajúc zložitým málo zrozumiteľným textom a odkazom na jednotlivé predchádzajúce body uvedených článkov. Ďalej zaznamenávame nesúhlas s platením zábezpeky, aby sa aj jednoduchí živnostníci mohli prihlásiť do súťaže. Podnikatelia a živnostníci nemajú taký finančný príjem, alebo vytvorenú finančnú rezervu na takúto finančnú zábezpeku mnohokrát v niekoľko tisícovej výške. Takéto finančné prostriedky podľa našich vedomostí si musia zapožičiavať rôznym spôsobom a tým ohrozujú finančný rozpočet svojich rodín... a znovu prichádzame k neadekvátnej cene za prácu pre jednotlivé lesnícke činnosti. Pritom koniec a začiatok každého roka je pre financie rodín veľmi ťažký. A to ešte vrátenie zábezpeky každý odštepný lesný závod definuje inak. Je v tom chaos. 

 

O Dodávateľské firmy protestujú aj proti rámcovým zmluvám. Je to pravda?

 

Áno, rámcové zmluvy sú ďalším ťažkým problémom našich členov. Jednoducho povedané sú neprehľadné, ťažko pre živnostníka pochopiteľné a jednoznačne postavené tak, že chránia len samotné štátne lesy, firmy a živnostníci v nich nemajú žiadnu ochranu. 

 

O Môžete byť opäť konkrétni?

 

Ak chceme poukázať na jednotlivé problémy, musíme sa vrátiť k jednotlivým článkom a bodom rámcovej zmluvy. Napríklad článok 3 bod 1. dohoda sa uzatvára na dobu 48 mesiacov, pričom objednávateľ môže, ale nemusí,  zadávať čiastkové zákazky dodávateľovi. To pre nás znamená, že darmo mám uzatvorenú rámcovú zmluvu, ale keďže je viac víťazných dodávateľských subjektov, nemusí mi objednávateľ zadať čiastkovú zákazku a tak som odkázaný na jeho milosť alebo nemilosť, čiže môže dôjsť k manipulácii so zadávaním čiastkových zákaziek, či už z jednej alebo z druhej strany.

Ďalej sa to týka záväznosti jednotkovej ceny stanovenej dodávateľom aj pri zmene celkového vyťaženého objemu dreva v danom poraste. Veľa sa dá diskutovať o viacerých sporných článkoch a bodoch rámcovej zmluvy. Ak by sme sa tomu chceli podrobnejšie venovať, nestačil by ani celý priestor časopisu...

Pre nás sporné články a body rámcovej zmluvy sme dali prehodnotiť nášmu právnikovi a počkáme si na ich vyhodnotenie. Potom budú nasledovať z našej strany ďalšie kroky. 

Ak chceme byť aj naďalej konkrétni, tak veľa nedostatkov vidíme v článku č. 8 o ukončení zmluvného vzťahu, v článku 10 o zmluvných pokutách, tam jednoznačne vidieť ako je zmluva jednostranne postavená na strane štátnych lesov, taktiež v článku 12 – záverečných ustanoveniach. Toto všetko konzultujeme s právnikom a potom zvolíme legitímny postup ako ďalej.

 

O V tejto súvislosti musíme hovoriť o ďalšom veľkom probléme – o zadávaní prác firmám, ktoré nemajú vlastné technické či ľudské zdroje. Tieto firmy potom najímajú domácich živnostníkov, ale za katastrofálne nízke ceny za prácu. Nepomohol by zoznam o referenciách takýchto „lesníckych“ firiem, ktorý by ich vylúčil zo súťaží?

 

Samozrejme, ak by takýto zoznam existoval, bol by určitým vodítkom pri rozhodovaní štátnych lesov a správnom posúdení tej-ktorej firmy. No aj tu vidíme nedostatky, ako môže mať novovzniknutá firma referencie vo výške preinvestovaných finančných prostriedkov, keď sa ešte len chce etablovať na trh práce... O využívaní jednotlivých živnostníkov takzvanými firmami, ktoré majú len počítač, mobil, auto sa toho už ozaj veľa nahovorilo. Títo, pre nás novodobí úžerníci, prostredníctvom nekalej súťaže vysúťažia viac, túto prácu zadajú jednoduchým živnostníkom, ktorí majú na rozdiel od nich vlastne strojové a odborné zdroje a pri nedostatku práce sú nútení pracovať aj za ozaj nehumánnych podmienok. Pritom títo spomínaní takzvaní podnikatelia prídu z veľkých vzdialeností a domáci vo svojom regióne sa nemôžu na súťaži zúčastniť už z predchádzajúcich uvedených dôvodov. Konečnému vykonávateľovi prác zostáva za prácu ozaj len minimum a nezostáva mu ani na jednoduchú reprodukciu strojového parku. Preto v našich lesoch pracujú pri približovaní dreva traktory, ktoré majú dávno po svojej morálnej a technickej životnosti, nehovoriac o ergonómii práce, bezpečnosti a dopade na životné prostredie.

 

O Vo svojich diskusiách, okrem iného aj na našom www.lesmedium.sk,  poukazujete na súvislosti medzi nízkou cenou za prácu a cenou dreva na trhu...

 

Presne tak. Všetci dobre vieme, že podiel ihličnatého dreva v celkovej výške ťažby dreva v štátnych lesoch má klesajúcu tendenciu. Nedosahuje ani polovicu súčasného objemu ťažby dreva.  To znamená zvyšujúci sa podiel listnatého dreva na produkcii. Avšak s tým súvisí nižšie finančné zhodnotenie dreva vzhľadom na zvyšujúci sa podiel listnatého vlákninového dreva a jeho nízkou cenou. Myslíme si, že nízka cena za listnaté vlákninové drevo významne znižuje hospodársky výsledok štátnych lesov a to ovplyvňuje aj cenu za práce v jednotlivých lesníckych činnostiach.

 

O Koncom roka ste sa zúčastnili na spoločnom rokovaní medzi Lesmi SR, š.p. a Združením podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve Slovenska v Banskej Bystrici. Hlavnými témami rokovania boli problémy s uplatňovaním Zákona o verejnom obstarávaní a ceny za práce v lesníckych činnostiach. S akým výsledkom ste sa rozišli?

 

Definovali sme problémy s uplatňovaním Zákona o verejnom obstarávaní v lesníckych činnostiach a súvisiacimi cenami za práce v lesníckych činnostiach. Dospeli sme k spoločnému názoru, že lesnícke činnosti treba vyňať z pod účinnosti Zákona o verejnom obstarávaní a zaradiť ich medzi neprioritné činnosti. Prospelo by to obom stranám vzhľadom na časové plnenie prác a ich agrotechnické termíny. Vyhlásenie z tohto rokovania je uverejnené na www.lesmedium.sk.

 

O Vieme, že Združenie podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve má svoje stanovy, registrované členstvo a za sebou rad stretnutí v rôznych regiónov Slovenska. Naposledy to bol celoslovenský míting v Čiernom Balogu -  v Lesníckom skanzene. Pri tejto príležitosti ste smerom k ministerstvu i k Lesom SR vyjadrili otvoreným listom nespokojnosť so súčasným stavom sociálneho a ekonomického systému hospodárenia v lesoch, ktorý je pre členov združenia nevyhovujúci až likvidačný. Aké budú vaše ďalšie kroky?

 

Po vyhodnotení našich podnetov, ktoré sme si dali preveriť odborníkom na Technickej univerzite Zvolen a našim právnikom budeme iniciovať stretnutie Združenia podnikateľov a živnostníkov v lesnom hospodárstve Slovenska s podpredsedníčkou parlamentu J. Lašákovou, kde jej predstavíme naše požiadavky a návrhy a budeme hľadať spoločne cestu k ich naplneniu. Tak, aby sme práce v lesníckych činnostiach vyňali spod účinnosti Zákona o verejnom obstarávaní. V ďalšom rade chce rozšíriť našu členskú základňu, aby sme mali zastúpenie v každom regióne Slovenska. A chceme pomáhať každému nášmu členovi.

 

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo