Zhovárame sa s rozvojovo-technickým riaditeľom Lesov SR

s Ing. Jozefom Spevárom.

 

O Pred vašim menovaním do súčasnej funkcie v najvyššom vedení podniku ste prešli cestu od prevádzkového lesníka cez polesného až po riaditeľa lesných závodov, čiže dôverne poznáte prostredie každodennej praxe z rôzneho uhla pohľadu. Je to isto veľká výhoda, ktorú bezo sporu využijete práve v dnešnom zložitom období života Lesov SR. Pri vstupe na túto svoju novú cestu ste si určite sformulovali hlavné priority. Ktoré sú to? Môžete ich konkretizovať?

 

Povedali ste „v dnešnom zložitom období života Lesov SR“ - s odstupom troch mesiacov môžem povedať, že to zložité obdobie Lesov SR si uvedomujem viac než pri nástupe do funkcie. Štátny podnik, ktorý spravuje zhruba 930 tisíc hektárov lesných pozemkov je stále odkázaný na tržby za drevo, ktoré dosiahne z plánovaného ročného etátu ťažby dreva. Keď sa pozrieme na vývoj výšky ťažby dreva za posledné dva až tri roky, tak vplyvom postupného spracovania prevažne ihličnatého kalamitného dreva klesla výška ťažby dreva takmer o 26 percent. Keď si porovnáme podiel ihličnatých a listnatých drevín zistíme, že doteraz prevažne ihličnatý podnik sa stáva postupne listnatým podnikom, a to z roka na rok výrazným percentom. Pri súčasnom nastavení domáceho drevospracujúceho priemyslu, ktorý spracováva prevažne ekonomické ihličnaté dreviny, aj to najmä smrek, je to pre podnik veľký problém.

 

Z uvedených hlavných dôvodov bude problémové a ťažké bez zásadnejších zmien udržať ziskovosť podniku aj v budúcnosti. Hlavné priority rozvojovo-technického riaditeľa, vzhľadom na vyššie uvedené, musia sledovať, ako zvýšiť zisk z kubíka pri dodržaní lesníckej legislatívy, ale aj legislatívy životného prostredia a ostatných zákonov. Šetrenie na úkor pestovnej činnosti a ochrany lesa neprichádza do úvahy. Prichádza do úvahy strategicky a z dlhodobého pohľadu prehodnotiť ťažbovo-výrobné technológie vzhľadom na logistiku dodávok dreva. Vzhľadom na terajšie problémy pri verejnom obstarávaní lesníckych činností sa rozhodnúť, ktoré činnosti a technológie vykonávať vlastnými prostriedkami a zamestnancami – a v akom objeme a ktoré – a v akom objeme externými dodávateľmi. Tomuto prispôsobiť strojné investície, ale tiež stavebné investície.

Keďže dostupná ihličnatá kalamita bola prevažne spracovaná, treba vrátiť lesnícke myslenie, ale najmä  konanie pri obnove, výchove, ochrane a pestovaní rozvrátených a polorozpadnutých ihličnatých alebo zmiešaných porastov späť do týchto porastov. Tak, aby plnili všetky trvalo udržateľné funkcie, či už celospoločenské, alebo produkčné aj pre ďalšie generácie. Vzhľadom na vyšší pomer listnatých porastov, a tým pádom listnatej ťažby, musíme hospodáriť v týchto porastoch racionálne a efektívne najmä pri výchove porastov. Využiť také hospodárske spôsoby výchovy a obnovy, ktoré podporujú prírode blízke hospodárenie za minimálnych nákladov, ale ekonomický efekt musí byť vo vysokej výťažnosti guľatinových sortimentov a tým pádom aj v speňažení. Do tohto procesu musí byť zainteresovaný každý vedúci lesníckeho obvodu, lesnej správy, riaditeľ závodu.

 

Mojou snahou je toto všetko, čo som doteraz povedal, preniesť do reálneho života vonku v teréne. Prepojiť vlnovú dĺžku lesníka, správcu, vedúceho lesníckej výroby odštepného závodu, vedúceho ekonomicko-obchodného úseku odštepného závodu, riaditeľa odštepného závodu a zodpovedných podnikových pracovníkov. Len treba chcieť, lebo keď sa chce, tak sa dá.

 

 

O Po svojom nástupe do funkcie ste sa vyjadrili, že aktuálne najvážnejším problémom sú verejné obstarávania s nadväzným uzatváraním zmlúv s dodávateľmi najmä v pestovnej činnosti, v ochrane lesa, kde sú limitujúcim faktorom agrotechnické termíny. Dajú sa aspoň tieto činnosti prednostne riešiť?

 

Zákon o verejnom obstarávaní výrazne negatívnym spôsobom zasahuje do pestovných prác, do ktorých patrí napríklad i ochrana lesa proti podkôrnemu hmyzu. V niektorých prípadoch máme veľké problémy s dodržiavaním agrotechnických termínov a prípadne i zákona 326/2005 Z. z. o lesoch. Ako príklad môžem uviesť verejné obstarávanie pestovnej činnosti na jednom nemenovanom odštepnom závode a jeho troch lesných správach na obdobie 1. júla 2012 – 31. decembra 2013. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na uvedené predmety zákaziek boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania v marci 2012. Do všetkých troch súťaží sa prihlásila i nemenovaná firma, ktorá však nemala v čase lehoty predkladania ponúk, konkrétne v apríli 2012, oprávnenie vykonávať služby v lesníctve. Preto sme ju museli v zmysle zákona o verejnom obstarávaní zo súťaže vylúčiť. Táto nemenovaná firma podala následne námietku, a to v júni 2012, na Úrad pre verejné obstarávanie. Z titulu  rozhodnutia úradu sme museli celú súťaž pozastaviť. V septembri 2012 nám úrad doručil rozhodnutie o zastavení konania o námietkach, nakoľko nemenovaná firma v auguste 2012 vzala svoju námietku späť. Avšak skôr, ako sme mohli v zmysle lehôt stanovených zákonom o verejnom obstarávaní uzavrieť zmluvy s úspešnými uchádzačmi, bolo nám z Úradu pre verejné obstarávanie v septembri doručené ďalšie rozhodnutie. Na jeho základe nemôžeme vyššie uvedené zmluvy uzavrieť z dôvodu úradom oznámenej kontroly. K dnešnému dňu nám Úrad pre verejné obstarávanie konkrétny termín kontroly neoznámil. Nuž, a v podobnej situácií sa nachádzajú aj ďalšie odštepné závody.

 

O Pri verejnom obstarávaní na lesnícke služby je jediným rozhodujúcim kritériom cena. Žiaľ, potom sa často stáva, že v Lesoch SR dostávajú práce firmy s nedostatočnými technickými i ľudskými zdrojmi, ktorí vzápätí najímajú domácich živnostníkov za neprijateľné ceny za prácu. Čo bráni tomu, aby sa takéto podozrivo lacné ponuky z verejného obstarávania vyraďovali?

 

Vylučovanie podozrivo lacných ponúk z verejného obstarávania je veľmi problematické, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní presnejšie nestanovuje, kedy je ponuka nízka a je to viac menej na subjektívnom posúdení konkrétnych osôb. Napriek tomu sme sa o to pokúsili v prípade verejného obstarávania pestovnej činnosti na jednom odštepnom závode za obdobie 1.júla 2012 - 31. decembra 2013. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na uvedené predmety zákaziek boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania v marci 2012. Do súťaže sa prihlásila nemenovaná firma , ktorej ponuky dosahovali len 76 až 83 percent z predpokladaných hodnôt zákaziek. Príslušný odštepný závod tieto cenové ponuky vyhodnotil ako mimoriadne nízke a zo súťaží ich vylúčil. Nemenovaná firma však podala voči tomu námietky na Úrad pre verejné obstarávanie. Týmto úrad vyhovel. V septembri 2012 nám bolo z úradu doručené rozhodnutie, na základe ktorého je príslušný odštepný závod povinný zaradiť nemenovanú firmu späť do súťaže.

 

Na tomto mieste treba podotknúť, že sa priam vyžaduje, aby nový zákon o verejnom obstarávaní presne špecifikoval mimoriadne nízke ponuky, ktoré sú z pohľadu obstarávateľa nereálne a napríklad v prípade pestovných prác nezaručujú plnenie agrotechnických termínov a kvalitu ich vykonania.

 

Naposledy ste boli riaditeľom Odštepného závodu lesnej techniky, ktorý v rámci podniku operatívne zabezpečuje lesnícke činnosti, okrem iného nasadzuje progresívne technológie v ťažbe a odvoze dreva. Opäť možno konštatovať, že s danou problematikou máte osobne bohaté skúsenosti. Môžeme očakávať v tomto smere nejaké zmeny? Lepšie povedané, pýtame sa - je podiel lesných činností, ktoré by mal vykonávať podnik vlastnými kapacitami postačujúci?

 

Odštepný závod lesnej techniky momentálne zabezpečuje zhruba päť percent lesníckych činností v ťažbe a sústreďovaní dreva. Týchto päť percent vykonáva, ako ste podotkli, progresívnymi technológiami – tri harvesterové uzly a 19 lanoviek. Zostávajúcich 95 percent týchto služieb podnik vykonáva prostredníctvom verejného obstarávania. V odvoze dreva je toto percento vyššie a tvorí približne 35 percent. Takže 65 percent obstarávame externým prostredím. Ďalej prostriedky odštepného závodu lesnej techniky vykonávajú zimnú a letnú údržbu lesných ciest a zvážnic. Vykonáva stavebnú investičnú činnosť – budovanie nových lesných ciest, okolo 25 kilometrov ročne. V prípade prírodných kalamít na dreve alebo majetku štátu, napríklad povodní sú tieto prostriedky operatívne okamžite nasadzované na spracovanie následkov týchto kalamít. Spomínaný závod vykonáva aj strojárenskú činnosť – opravy a údržby vlastných, ale aj cudzích prostriedkov, ako aj investičnú činnosť. Na tieto spomínané činnosti tento závod lesnej techniky za posledné tri až štyri roky prispôsobil svoju organizačnú štruktúru, počet technicko-hospodárskych zamestnancov, ako aj počty kvalifikovaných pracovníkov v kategórii robotníkov s dlhoročnými skúsenosťami.

Podnik tým, že určité percentá v ťažbe, sústreďovaní a odvoze dreva vykonáva vlastnými prostriedkami a zamestnancami, má prehľad o nákladoch a nákladovosti týchto činností. Viete, spomínaných 95 percent a 65 percent sa momentálne obstaráva cez externých dodávateľov a tlak na zvýšenie cien je permanentný. Tým, že určité percentá týchto činností vykonávame vlastnými prostriedkami a zamestnancami, máme prehľad o nákladovosti jednotlivých činností a vieme pokiaľ môžeme cenovo ísť, alebo pod akú cenu nemôžeme klesnúť, aby to nebolo na úkor kvality práce a techniky.

Zo svojej osobnej skúsenosti v tomto špecializovanom závode viem, že keď som „bojoval“ s podnikom za určité prijateľné ceny, napríklad za meter kubický sústreďovania lanovkami, alebo v odvoze dreva, bolo to v konečnom dôsledku aj v prospech externého prostredia. Týmto myslím najmä na neustále sa zvyšujúce ceny pohonných hmôt, pneumatík, náhradných dielov, mýta a podobne, v súvislosti so zachovaním aspoň jednoduchej reprodukcie prostriedkov. Pritom si musíme uvedomiť, že celý podnik hospodári v certifikovaných lesných porastoch, v ktorých by mali tieto lesnícke činnosti vykonávať progresívne, moderné a ekologické prostriedky, čo nie je lacné. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s verejným obstarávaním lesníckych činností, ale aj iných služieb, musí vedenie podniku zvážiť, do ktorých technológií bude do budúcna investovať, a tým zníži, zachová, alebo navýši percento vlastných kapacít.

 

O Dôkazom toho, že Lesy SR zvyšujú dôraz na koordináciu požiadaviek ochrany lesa s potrebami lesného hospodárstva je zriadenie samostatného odboru životného prostredia. Aké je jeho hlavné zameranie a čo si od toho podnik sľubuje?

 

Vo vašom časopise č. 9-10/2012 na strane 24 podrobne vysvetľujete, prečo nový odbor životného prostredia vznikol a čo je jeho hlavným zameraním. Vznikol v záujme koordinácie požiadaviek ochrany prírody s potrebami lesného hospodárstva. Jeho úlohou je riešiť krízový manažment pri mimoriadnych udalostiach v oblasti životného prostredia, prípravu a pripomienkovanie legislatívy, spolupracovať s odbornými inštitúciami, akými sú napríklad Slovenská akadémia vied, Technická univerzita Zvolen, Národné lesnícke centrum Zvolen, Slovenská lesnícka komora, poskytovať objektívne informácie laickej, ale aj odbornej verejnosti. Lesy SR, štátny podnik, vytvorením nového odboru zvyšuje dôraz na vedecky podloženú a historickými skúsenosťami overenú ochranu prírody.

 

O A čo si podnik od toho sľubuje ?

 

Predovšetkým to, že cez tento odbor bude podnik odborne lesnícky komunikovať s profesionálnou ochranou prírody, to znamená s orgánmi štátnej správy životného prostredia a štátnej ochrany prírody.

 

O V septembri sa pod strechou auly Technickej univerzity vo Zvolene spoločne stretli lesníci i ochrancovia prírody, ale aj samospráva a mimovládne organizácie, čo predtým nebývalo, aby sa dohodli o založení medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej z odborníkov zainteresovaných rezortov, ktorá bude predkladať návrhy riešení spoločných problémov. V tejto súvislosti ste už mali konkrétnu skúsenosť z osobného stretnutia s ministrami Ľubomírom Jahnátkom a Petrom Žigom priamo na „mieste činu“, kde sa prejavili dôsledky „bezzásahovosti“. Kde vidíte východiská? A vôbec, veríte, že nastane konečne pozitívny obrat v tomto vari nekonečnom príbehu?

 

Vzhľadom na to, že „zakopať vojnovú sekeru“ medzi „ochranármi“ a lesníkmi je ťažšia úloha než som si doteraz myslel, nechal by som priestor pracovnej skupine zloženej z odborníkov zainteresovaných dvoch rezortov a iných odborných inštitúcií, aby predložili odborný a kvalifikovaný výstup, ako túto problematiku a aj „bezzásahovosť“ riešiť. Som presvedčený, že odborná, ale aj politická konštelácia je teraz priaznivá k nájdeniu riešenia. Napokon, vychádzam z konkrétnej skúsenosti osobného stretnutia s oboma ministrami na „mieste činu“.

Zhováral sa Ján Fillo