Lesnícky pohľad a manažment lesov v chránených územiach

Stav lesov na Slovensku v čase formovania chránených území bol natoľko priaznivý, že ku dnešnému dňu je až 61 percent z nich zaradených do rôznych kategórií CHÚ.

Primeraná intenzita a spôsoby obhospodarovania a starostlivosti o lesy, vyvíjané a uplatňované generáciami lesníkov umožnili zachovanie lesných ekosystémov s prírode blízkou diverzitou a dobrým zdravotným stavom, ktoré boli schopné plniť požadované ekologické, sociálne a ekonomické funkcie.

Napriek uvedenému, v dôsledku niekoľko 100-ročného využívania lesov, majú slovenské lesy prevažne zmenenú priestorovú štruktúru, ktorá sa výrazne líši od pralesov, či prírodných lesov. Sú to lesy kultúrne s menej diferencovanou priestorovou a vekovou štruktúrou. Preto kvôli nepretržitému plneniu ich funkcií sú odkázané na aktívnu starostlivosť človeka, ktorý ich až doteraz systematicky manažoval prostredníctvom vhodných lesoochranných a pestovno-ťažbových opatrení, v rámci konceptu „funkčne integrovaného lesného hospodárstva“.

Kde sa začínajú problémy?

Začlenením týchto zachovalých „kultúrnych“ lesných ekosystémov do kategórií CHÚ sa na ne začali od roku 1995 vzťahovať ustanovenia nového zákona o ochrane prírody a krajiny.
A práve tu sa začali problémy, ktoré v konečnom dôsledku, namiesto ochrany a zlepšovania stavu lesov v chránených územiach, zapríčiňujú ich zhoršovanie až veľkoplošný rozpad a zánik.

 

Zo dňa na deň sa zmenil prístup k lesom v chránených územiach. Dlhodobo formované a vedecky odôvodnené lesnícke postupy starostlivosti o lesy sa obmedzujú a zakazujú, a to napriek tomu, že práve týmito postupmi sa založili a vypestovali lesy v dnešných chránených územiach.
Najväčším problémom sa ukazuje fakt, že súčasná „ochrana prírody“ nemá jasne a realisticky naformulovaný žiaden cieľový stav, ku ktorému by mal vývoj lesov v chránených územiach smerovať.

 

Toto vytvára priestor pre jednostranné biocentrické myslenie a konanie, v ktorého rámci sa na ochranu biodiverzity v lesných chránených územiach začali presadzovať extrémne metódy, ako sú:

 

O bezzásahový manažment,

O ponechávanie lesov bez ochrany proti škodlivým činiteľom

O „ochrana prírodných procesov“.

Vyhlásenie najprísnejšieho piateho stupňa ochrany  v neprirodzených a zmenených smrečinách

Značná časť „ochranárov“ to považuje za najvhodnejší manažment pre veľkú časť našich lesných chránených území, a to bez ohľadu na následný veľkoplošný rozpad lesov a ich premenu, hoci aj na bezlesie alebo nižšie sukcesné štádiá pôvodne chránených spoločenstiev.

Lesníci sa nestotožňujú s takýmito postupmi a metódami práce ochranárov. V ich myslení a konaní je zakorenené presvedčenie, že o les sa treba starať a ochraňovať ho tak, aby zostal živý, a aby neustále plnil svoje multifunkčné poslanie.

Podľa nášho presvedčenia na zachovanie biodiverzity a priaznivého stavu území s vysokými prírodno-ochrannými hodnotami treba rešpektovať tesný vzťah medzi prirodzenosťou lesných ekosystémov v CHÚ a ich manažmentom. Malo by platiť: čím vyššia je prirodzenosť lesa, tým prísnejší stupeň ochrany sa môže uplatňovať a naopak, pri nižšej prirodzenosti lesa treba stupeň ochrany znížiť a umožniť tak realizáciu ochranného a zlepšovacieho manažmentu, to znamená zabezpečiť jeho ochranu a zlepšovanie stavu lesa!

 

Neakceptovanie tejto axiómy, čiže vyhlásenie najprísnejšieho piateho stupňa ochrany v neprirodzených a zmenených smrečinách napríklad v národných parkoch Vysoké a Nízke Tatry, a na to nadväzujúce zákazy vykonávania opatrení na ich ochranu a zlepšovanie ich štruktúry, viedli k ich degradácii a rozpadu v rozsahu, ktorý nemá obdobu v celej histórii lesníctva na Slovensku.

 

Pritom tieto lesy sú zahrnuté nielen v národnej, ale aj v Európskej sústave chránených území – NATURA 2000. Sú biotopmi, respektíve niektoré z nich sú prioritnými biotopmi európskeho významu. Povinnosťou Slovenska voči Európskej únii je „zachovanie priaznivého stavu ochrany“ týchto biotopov. V záujme ich ochrany a dlhodobej udržateľnosti Európska komisia priamo uvádza: „NATURA 2000 nie je sústavou prísne chránených území“, ale naopak, priamo zaväzuje členské štáty „prijať primerané opatrenia na predchádzanie zhoršovania stavu biotopov a biotopov druhov“.

Taktiež smernica IUCN (Svetového zväzu ochrany prírody) uvádza, že „kľúčom k efektivite ochrany prírody je výber a skombinovanie vhodných manažmentov“. Navyše podmienkou pre vyhlasovanie „prísnejších kategórií IUCN“ je zachovalosť alebo rekonštruovateľnosť územia, pričom sa uvádza, že rekonštrukcie nie sú vykonateľné iba „pomocou prírodných procesov“, ale aj časovo obmedzenými alebo trvalými zásahmi, napríklad výchovou!
Na týchto príkladoch môžeme jasne vidieť v akom príkrom rozpore je bezvýhradné uplatňovanie bezzásahového režimu v dotknutých chránených územiach na Slovensku v porovnaní so smernicami Európskej únie, ale aj odporúčaniami Svetového zväzu ochrany prírody!

 

V dôsledku tohto postupu Slovensko porušilo doteraz platné smernice EÚ. Pretože namiesto zachovania priaznivého stavu spôsobilo silné poškodenie smrekových biotopov a smrekovcovo-limbových prioritných biotopov európskeho významu v rozsahu veľkoplošnej ekologickej katastrofy!
Na priložených obrázkoch (v časopise) vidíme ako rapídne sa zhoršil stav biotopov a prioritných biotopov európskeho významu v národných parkoch Vysokých a kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier za obdobie desiatich rokov 2000 až 2010. Červenou farbou sú zobrazené plochy uschnutých silne poškodených biotopov, ktorých výmera v roku 2010 bola 6 790 hektárov. Ich spoločenská hodnota stanovená podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 predstavuje vyše 765 miliónov €.

 

V tomto výpočte je, žiaľ, zahrnutých aj sedem, v nedávnej minulosti najhodnotnejších, smrekových prírodných rezervácií – Krížne, Nefcerka, Kotlov žľab, Jánošíkova kolkáreň, Fabova hoľa, Babia hora a Pilsko. Boli to medzinárodne známe lokality, preto spolu s rozpadom týchto klimaxových lesných spoločenstiev sme utŕžili aj medzinárodnú hanbu.

Čo hovorí Zelená kniha? A aká je na Slovensku realita?

Podľa Zelenej knihy o ochrane lesov a informáciách o lesoch v Európskej únii, citujem: „Lesy sú neodmysliteľnou súčasťou celosvetového cyklu uhlíka. Ich rast vyvažuje narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Zhoršovanie kvality lesov má za následok nezanedbateľné emisie skleníkových plynov spôsobené rozkladom biomasy, mineralizáciou organických zložiek pôdy a požiarmi“. V kontexte s uvedeným orgány ochrany prírody na Slovensku svojim prístupom k ochrane prírody vedome, či nevedome ignorujú plnenie cieľov Kjótskeho protokolu, pretože mŕtve lesy sa naopak stávajú zdrojom CO2.

 

Stavros Dimas – komisár Európskej únie pre životné prostredie napísal: „Zdravé ekosystémy sú základom každej stratégie na adaptáciu na zmenu klímy. Aktuálne hrozby straty, fragmentácie a znečistenia biotopov je preto potrebné riešiť.“

 

Taktiež Achim Steiner, výkonný riaditeľ UNEP uvádza: „Namiesto udržiavania a podpory schopnosti prírody zachytávať uhlík a zadržiavať ho, sa v súčasnosti alarmujúcou rýchlosťou ničia svetové ekosystémy“. Žiaľ, na Slovensku sa zdrojom uhlíka paradoxne stávajú najviac chránené lesy“.
V už uvedenej „zelenej knihe“ sa uvádza: „Predpokladá sa, že k ochrane klímy najväčšou mierou prispeje stratégia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, zameraná na zachovanie alebo zlepšenie schopnosti lesa ukladať CO2, spolu s trvalo udržateľnou produkciou úžitkového dreva, buničiny a energie“.

 

Pri tejto citácii si treba pripomenúť, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov sa podľa Rozhodnutia Rady EÚ o lesníckej stratégii pre Európsku úniu zakladá na „rovnovážnom plnení ich sociálnych, ekonomických, environmentálnych, ekologických a kultúrnych funkcií pre rozvoj spoločnosti a najmä vidieckych oblastí“.

Aby lesy a lesníctvo mohli naďalej poskytovať spoločnosti široký rozsah svojich funkcií a služieb, je nevyhnutné udržať medzi týmito funkciami správnu mieru a proporcie. Žiaľ, v súvislosti s ochranou prírody sa nepodarilo zabezpečiť ani túto požiadavku. Sústavy chránených území (národná i európska) sú navrhnuté príliš veľkoryso. Sú do nich zahrnuté aj značne zmenené lesné ekosystémy, v ktorých obnova pôvodnej biodiverzity nie je v ľudskom časovom meradle reálna. Na efektívnu ochranu takto rozsiahlych chránených území, tvoriacich 61 percent z celkovej výmery lesov Slovenska, nemá štát dostatok finančných prostriedkov. Jednoducho povedané, kvalita ochrany prírody sa na Slovensku nahrádza jej kvantitou.

 

Do Európskej sústavy chránených území NATURA 2000 je na Slovensku zaradených takmer 49 percent lesných pozemkov, čo je viac než dvojnásobok priemeru EÚ 27. Tento podiel zaraďuje Slovensko po Bulharsku v celej Európskej únii na druhé miesto. Pritom v najbohatších európskych krajinách s vysokou lesnatosťou, ako sú Švédsko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko a Nemecko je podiel lesných pozemkov v NATURE 2000 od 8 do 24  percent, teda od jednej šestiny do polovice podielu Slovenska!

Bez akýchkoľvek pochýb možno konštatovať, že pri formovaní NATURY 2000 sa povýšili skupinové, rezortné, ale aj nadnárodné záujmy nad záujmy celospoločenské a národné. Návrhy na NATURU 2000 vypracovali mimovládne organizácie. MŽP SR ich nikdy nepredložilo na nezávislú oponentúru relevantným vedecko-výskumným inštitúciám. Nezabezpečili sa tak základné predpoklady dosiahnutia kvality ochrany území, ktoré sú toho hodné a nezabezpečila sa optimalizácia spoločensko-ekonomických dopadov ich ochrany.

Piaty stupeň ochrany zdrojom podkôrneho hmyzu

Medzi lesníctvom a ochranou prírody pretrvávajú najmä konflikty v piatom stupni ochrany, kde sa nepovoľujú ani výnimky na realizáciu opatrení proti premnoženiu hmyzích škodcov. V lesoch s nižším stupňom ochrany je vykonanie ochranných opatrení a ich sprístupnenie závislé na vydaní súhlasu orgánu ochrany prírody. Tento sa často nevydá alebo sa vydá oneskorene. Žiaľ, hmyzí škodcovia sa neriadia lehotami zákona o správnom konaní. V dôsledku toho sa rezervácie a národné parky v horských lesoch stali zdrojom podkôrneho hmyzu.
Aby sa utlmilo šírenie škodcov do hospodárskych lesov realizujú sa v okolí chránených území ochranné a obranné opatrenia. Ide najmä o výrub a asanáciu podkôrnym hmyzom napadnutých stromov, čo zvyšuje objem ťažby dreva. Tieto opatrenia sa musia vykonať aj v napadnutých mladších, rubne nezrelých porastoch, v ktorých by sa inak nerúbalo aj niekoľko ďalších desaťročí.

 

Pri presadzovaní „bezzásahovosti“ sa neberú do úvahy tiež dopady na krajinu, mikro a mezoklímu, ovplyvnenie hydrických pomerov, znečistenie vôd oxidmi dusíka, ohrozenie pôdneho prostredia eróziou a na celý rad funkcií, ktoré normálna lesná krajina bežne plní.
Veľmi závažná je dlhodobá ekologická nestabilita postihnutých biotopov, ktorých stav sa bude meniť v rýchlom časovom slede a napríklad dutinové hniezdiče počas mnohých desiatok rokov nenájdu na tisíckach hektárov podmienky na hniezdenie.

 

Veľké sociálno-ekonomické straty a riziká

Rozsah chránených území a obmedzenia, ktoré v nich platia spôsobujú tiež veľké sociálno-ekonomické straty a riziká. Obmedzenia hospodárenia spôsobujú vlastníkom lesov ročnú majetkovú ujmu 22,4 miliónov eur a zníženie všeobecnej hodnoty lesných porastov v dôsledku zhoršenia ich zdravotného stavu.
Kvôli nepovoleniu sprístupniť kalamitné plochy a realizovať ochranný manažment orgánmi ochrany prírody sa od roku 2005 nespracovali 2 milióny m3 dreva, čím dochádza k priemernej ročnej strate tržieb drevospracujúceho priemyslu v čiastke 168 miliónov eur, vrátane straty tržieb lesného hospodárstva vyše 16 miliónov eur. Poľutovaniahodným dôsledkom je aj strata vyše 2 250 pracovných miest vo vidieckych znevýhodnených oblastiach.

 

Ďalšie problémy súvisia s rozvojom vidieka, regiónov a obcí, znižovaním zamestnanosti, investičnou výstavbou, napríklad diaľnic. Azda nikomu netreba osobitne pripomínať trestuhodné skomplikovanie výstavby diaľničného úseku D1 Turany - Hubová, kde sa už doterajšie finančné straty počítajú na desiatky miliónov eur, ale čo je oveľa horšie, na tomto úseku za ostatných päť rokov zahynulo pri dopravných nehodách 17 ľudí.

Nákladná a pritom neefektívna ochrana prírody

Všetky tieto straty a náklady hradí štát z verejných zdrojov získaných od daňových poplatníkov, ktorých sa nikto nespýtal, či si želajú takúto nákladnú a pritom neefektívnu ochranu prírody, ktorá nevytvára žiadne finančné zdroje, len ich spotrebúva.

Toto je tiež v rozpore s IUCN, ktoré odporúča, aby medzi nákladmi a prínosmi ochrany prírody bola rovnováha, a aby sa ciele ochrany dosahovali na čo najmenšej výmere!

Napriek týmto skutočnostiam MŽP SR prišlo s novou iniciatívou, ktorú predstavilo vo vlaňajšom návrhu zákona, a to s požiadavkou na rozšírenie chránených území s bezzásahovým režimom na päť percent územia SR. Pritom takáto požiadavka nevyplýva zo žiadneho právne relevantného aktu Európskej únie. Ak by sa napriek tomu na lesných pozemkoch realizovala (a pýtam sa, kde inde by sa mohla?), potom by sa výmera lesov s takýmto režimom zvýšila na 245 tisíc hektárov, čo by bolo 12,6 percent lesov na Slovensku. Pripomínam, že už v súčasnosti máme v bezzásahovom režime 4 percentá výmery lesov. Zatiaľ, čo napríklad ďaleko bohatšie Nemecko iba uvažuje o možnosti ponechania maximálne piatich percent svojich lesov na toto tzv. „zdivočenie“. My sme asi natoľko bohatí, že môžeme obetovať 12,6  percent, hoci na takýto experiment ani nemáme dostatok vhodných lesov!

 

Ťažbu dreva, ktorú na Slovensku vykonávame trvalo udržateľným spôsobom – z certifikovaných lesov, prezentujú ochranári verejnosti ako zlú a nepotrebnú. Pritom napríklad z Oznámenia Komisie Rade a EP o inovatívnom lesnícko-drevárskom sektore v Európskej únii vyplýva, že: „Európa vníma drevo ako strategickú surovinu, ktorej rozumné využívanie a spracovanie podporuje regionálny priemysel, rozvoj a zvyšuje zamestnanosť. Lesnícko-drevársky sektor sa stáva jedným z pilierov globálnej ekonomiky. Významnou mierou prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny ukladaním uhlíka v lesoch, v produktoch z vyťaženého dreva a jeho náhradou za neobnoviteľné suroviny a energiu“.

„Zelená kniha“ k tomuto dodáva: „lesy sú zdrojom obnoviteľných (zdôrazňujem slovo obnoviteľných) surovín a obnoviteľnej energie, ktorými možno nahradiť produkty a zdroje energie s oveľa väčšou uhlíkovou stopou, ako sú: fosílne palivá, betón, oceľ, kovy a plasty“. Znamená to oveľa menej uhlíka v atmosfére a menej ťažko recyklovateľného odpadu!
Neviem, čo viac by si ochrancovia prírody mali želať, ak nie čo najširšie trvalo udržateľné využívanie dreva, pokiaľ to s ochranou nielen prírody, ale celej našej planéty, myslia vážne.

Aké sú hlavné výhrady lesníkov?

Aké sú teda hlavné výhrady lesníkov, ktorých činnosť je založená na „spoločenskej objednávke“ zdravých a odolných lesov, rovnovážne plniacich všetky funkcie a služby, ktoré majú lesy a lesníctvo poskytovať? Pokúsim sa ich sformulovať do niekoľkých bodov:

* Absencia cieľa ochrany prírody
Lesníci, vlastníci lesov, ani verejnosť netušia, čo vlastne chcú ochranári svojimi zákazmi a obmedzeniami v lesných chránených územiach dosiahnuť. Ak za spoločenskú objednávku považujeme úvodné ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny, potom ochrana prírody na Slovensku nemá žiaden priestor na spôsobenie takej degradácie lesných ekosystémov, akú v súčasnosti pozorujeme v našich lesných chránených územiach.

* Zákony o ochrane prírody a krajiny prijaté od roku 1994 sú z hľadiska starostlivosti o ekosystémy v chránených územiach absolútne nevhodné
Ochranu prírody ponímajú výhradne negatívne; obmedzujú ju iba na vydávanie zákazov a obmedzujúcich podmienok proti aktivitám človeka, respektíve na povoľovanie výnimiek a udeľovanie súhlasov. Sú všeobecné, nejednoznačné a nekonkrétne, čo umožňuje ich rozdielny výklad, presadzovanie skupinových, či rezortných záujmov a obštrukcie. Súčasný zákon nepodnecuje efektívnu ochranu skutočných prírodných hodnôt, čím spôsobuje veľké spoločensko-ekonomické i ekologické škody. Napriek uvedenému doterajšie vedenia MŽP SR neuskutočnili žiadnu podrobnú analýzu zákonov a ich dopadov

* Presadzovanie „pasívnej“ ochrany prírody
Táto koncepcia vedie k dramatickej zmene prírodných a porastových podmienok a k strate samotného predmetu ochrany. Lesníci ponúkajú aktívnu diferencovanú starostlivosť o lesy v chránených územiach v závislosti od ich prirodzenosti. Lesnícka alternatíva ponúka aj možnosť financovania chránených území tržbami z lesov.

* Súčasný rozsah chránených území
Až 61 percent všetkých lesov v chránených územiach a 49 percent lesov v európskej sústave chránených území, si nevyžaduje osobitný komentár. Komplikácie pri starostlivosti o lesy v chránených územiach ešte prehlbuje neprehľadnosť hraníc troch chaoticky prekrývajúcich sa sústav. Súčasný rozsah je v rozpore s odporúčaniami IUCN, aby sa ciele ochrany dosahovali na čo najmenšej výmere, a aby medzi nákladmi a prínosmi ochrany prírody bola rovnováha!

* Veľké straty produkčného a sociálno-ekonomického potenciálu lesov Slovenska
Súčasná ochrana prírody je odtrhnutá od sociálno-ekonomickej reality. Nie je schopná komplexného pohľadu na manažment lesných ekosystémov. Takýto komplexný prístup často chýba aj niektorým úzko špecializovaným prírodno-vedným disciplínam.

* Nízka miera kooperácie ochrany prírody s jej skutočnými, či potenciálnymi spojencami z radov lesníkov
V orgánoch ochrany prírody prevláda orientácia na mimovládne organizácie, a to i v prípade financovania ich aktivít v oblasti ochrany prírody. V záujme riešenia existujúcich  naliehavých koncepčných a systémových problémov je nevyhnutné prehĺbenie medzisektorovej spolupráce ochrany prírody s lesníctvom, ako aj s ďalšími súvisiacimi sektormi. V novom programovacom období by sa jednotlivé osi a aktivity operačného programu Životné prostredie mali pripravovať v spolupráci s vlastníkmi pozemkov a lesníkmi, aby projekty boli realizovateľné a adresné, a aby boli smerované do praktickej ochrany prírody.

Ing. Martin Moravčík, CSc.
Národné lesnícke centrum Zvolen