Hynutie borovice na Slovensku

Borovice so 7-percentným zastúpením v lesoch Slovenska patria k najvýznamnejším lesným drevinám. Ide o borovicu lesnú, ale aj borovicu čiernu, ktoré sú rozšírené najmä v oblastiach s plytkými pôdami na vápencoch a dolomitoch alebo na extrémnych pieskových pôdach Záhoria. Vyskytujú sa však aj na hlbokých živných pôdach (vo vulkanických a jadrových pohoriach), kde sa práve v roku 2012 prejavilo pomerne zriedkavé avšak rozsahom kalamitné ochorenie dospelých stromov.

Od marca 2012 do konca augusta 2012 sme navštívili 9 lokalít, v ktorých sme hodnotili poškodenie borovíc s rovnakými príznakmi, kde pôvodcom boli hubové patogény. Rozborom vzoriek z týchto lokalít sme vylúčili hmyzích škodcov ako pôvodcov poškodenia. Najviac lokalít sa nachádza v oblasti Štiavnických vrchov, Javoria a Tríbeča. V menšej miere sa poškodenie vyskytuje v oblasti Oravských Beskýd, Slovenského krasu a Slánskych vrchov. Odhadli sme poškodenie zhruba 30 tisíc m³ drevnej hmoty. Príznaky poškodenia spolu s mikroskopickými analýzami poukazujú na to, že príčinou zhoršeného zdravotného stavu borovice lesnej a borovice čiernej sú huby spôsobujúce nekrózy kôry vetiev a to Gremmeniella abietina a Cenangium ferruginosum.

Príznaky poškodenia

Príznaky poškodenia borovíc sa začali objavovať až na konci zimy 2011/2012 a začiatkom jari 2012 a táto zmena nastala počas krátkeho času. Podobnú skúsenosť majú obhospodarovatelia vo všetkých lokalitách výskytu hynutia borovíc! Pri pohľade na poškodený porast niektoré stromy majú odumretú korunu úplne, u iných stromov je odumretých len niekoľko vetiev a niektoré sú zdravé i napriek tomu, že rastú medzi odumretými stromami.

Poškodené sú len vetvy a prípadne tenšia terminálna časť kmeňa do hrúbky cca 10 cm. Bez poškodenia zostáva hrubšia časť kmeňa s vodivými pletivami ako aj koreň. Ihlice sú infikované len ojedinele a to sypavkovitými hubami. Vylúčili sa tým príčina poškodenia borovicových porastov pôvodcami koreňových hnilôb (napr. Armillaria sp.), tracheomykóz (napr. Ophiostoma sp.), červenej sypavky Mycosphaerella pini.

Ihlice celej vetvy, alebo celej koruny sú zvyčajne najprv sivozelené, neskôr svetlohnedé a bez škvŕn, ktoré by signalizovali ich infekciu. Hnednutie ihlíc začína od brachyblastu, čo poukazuje na odumretie podkôrnych pletív ešte pred odumretím ihlíc. Ide o jeden z typických príznakov poškodenia hubou Gremmeniella abietina. Zmena sfarbenia ihlíc viacerých ročníkov je najvýraznejším príznakom poškodenia borovice lesnej, čo je viditeľné už aj z väčšej diaľky. Keďže huba infikuje kôru, ktorú následne za pár týždňov okrúžkuje, časť vetvy nad miestom infekcie je taktiež odumretá. Častokrát na jednej vetve sa striedajú živé úseky s úsekmi s nekrotickou kôrou v dĺžkach 10 cm – 100 cm.

Už v čase prvých terénnych obhliadok poškodených borovíc v máji 2012 sme na kôre nachádzali početné množstvo čiernych guľovitých plodničiek veľkosti 0,5 mm, ktoré sa neskôr ukázali byť pyknidami. Pozdĺžným narezaním svetlohnedo sfarbenej odumretej kôry borovice lesnej boli čierne bodky v kôre ešte zreteľnejšie. U borovice čienej tieto plodničky neboli na kôre tak jasne viditeľné. Kultiváciou takto napadnutých vetiev vo vlhkej komôrke sa vo vnútri pykníd vytvárala sivá slizovitá až voskovitá hmota, ktorá obsahovala nepohlavné spóry – konídiá. Konídiá boli jednobunkové, tyčinkovité s dvoma až troma drobnými vakuolami na koncoch a prípadne v strede konídie.

 

Predpokladáme, že k predispozičným faktorom vzniku infekcie patrili:

• vlhká jar až časť leta 2011 (nadpriemerné úhrny zrážok boli vlastne celý rok 2010 a trvali až do júla 2011),

• suchá jeseň 2011 a suchá zima 2011/2012 (teda po mokrom období následne dlhodobé extrémne sucho až do jesene 2012),

• silné mrazy v zimnom období 2011/2012, najmä okolo 2.2.2012. Predpokladáme, že tieto mrazy tak oslabili nie najlepšie zazimované stromy (kvôli suchému letu a jeseni 2011), že aj menej významný patogén, akým je napríklad zistená huba Cenangium ferruginosum, dokáže vyvolať rozsiahlu infekciu vetiev a úspešne pokračovať v ich kolonizácii.

O silnom vplyve predispozoičných faktorov svedčí aj hynutie mladín duglasky, ktoré sa objavilo v jari 2011 v Stiavnických vrchoch, ako aj na Horehroní. Pôvodcom bola huba Phacidium coniferarum, ktorá spôsobuje nekrózy kôry u stromov pod stresom. Predpokladáme, že hlavným predispozičným faktorom bolo vlhko v celom roku 2010 trvajúce až do leta 2011.

Vývoj zdravotného stavu borovíc

Po roku 2009, keď bol zaznamenaný najvyšší objem spracovanej borovicovej kalamity za posledných 16 rokov, nastal postupný pokles objemu spracovanej kalamity. V roku 2011 sme nezaznamenali významnejšie vetrové kalamity a ani kalamitné poškodenie biotickými škodlivými činiteľmi. Objem nespracovanej kalamitnej hmoty k 31.12.2011 bol za posledných 7 rokov na veľmi nízkej úrovni, čo vytváralo dobrý predpoklad pre udržanie biotických škodlivých činiteľov pod prahom hospodárskej škodlivosti. Len v rokoch 2003-2004 (po vetrovej kalamite Alžbeta z 19.11.2004) a 1996-1997 (po vetrovej Ivan z 8.7.1996) bol zaznamenaný vyšší objem nespracovanej borovicovej kalamity.

(Viac v časopise)

Andrej Kunca a kolektív Lesníckej ochranárskej sužby

 

v Banskej Štiavnici