Za mnou nestoja záujmy mocných, ale vlastné príbehy a svedomie

Hovoríme s Ing. Jánom Mičovským, lesníkom a protagonistom „nežnej zelenej“, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

O „Nežná zelená“, takto ktosi pomenoval podivné dni v štátnom podniku Lesy SR na konci júna 2009. Tento názov ste si požičali pre knižku, ktorá sa k týmto dňom vracia. Pri jej krste ste povedali: „ Potrebujem ten príbeh zo seba dosta. Je v ňom oslobodzujúca pravda. Samozrejme, tá moja. A pravda mojich priateľov. Život nás len na chvíľu silne spojil. V dobrom i pre dobré. Viem, niektorí budú ma inú, svoju pravdu. Nech si ju majú. Pred svedomím nikto neutečie. Ani oni, ani my...“

Prítomný básnik ¼ubomír Feldek potom, čo si neodpustil poznámku v štýle, prečo ste neoslovili svojou filozofiou pred voľbami niektorú z politických strán, sa dočkal vašej odpovede: „Pretože chceme zosta nezávislými, aby nás neupodozrievali, že chceme z toho vydolova politický kapitál...“ Uplynuli dva roky. Čo Vás odvtedy presvedčilo k tomu, aby ste zmenili názor a kandidovali do parlamentu?

 

 -  Osem bystrických rokov, ktoré prácu lesníkov s verejnosou posunuli od praveku k moderne, patrí medzi najkrajšie odmeny, aké mi lesnícky život doprial. Predčasne ich ukončili udalosti z 24. júna 2009, keď sme naivne vystúpili proti neuveriteľnému rozkrádaniu v štátnom podniku Lesy SR. Hoci lesnícky stav doposiaľ nedokázal na tento počin zmysluplne zareagova, nebojím sa, že by v hodnotení času neobstál. Po výpovedi, ktorú som dal na protest voči lesníckemu mlčaniu som našiel nové ciele v kultúrnych projektoch mesta Košice. Zdalo sa mi, že lesnícka kapitola sa v mojom živote natrvalo uzatvorila. Všetko to zmenila koncom novembra ponuka Obyčajných ľudí kandidova za nich v marcových voľbách. V hlave sa mi v ten večer premietol vlastný príbeh s takými kapitolami ako Lesnícky skanzen, Deň stromu, Významné lesnícke miesta, Lesy a ľudia, Rozprávanie stromov, Stromy poznania... a ja som si uvedomil, že mám jedinečnú možnos nedokončený príbeh Nežnej zelenej dopoveda. Hovoril som si: „Ak teraz zbabelo cúvnem, nikdy si to neodpustím. Veď som skúsil už všetko a pokus o vstup medzi tvorcov zákonov je vari poslednou možnosou ako veci meni...!“. Navyše tu bola pionierska myšlienka Igora Matoviča umožni bez akýchkoľvek podmienok vstup do politiky ľuďom, za ktorými nestoja záujmy mocných, ale jedine ich vlastné príbehy a svedomie. Áno, viacerí mi vyčítali, že ako som sa vraj mohol da dohromady s tým Matovičom...?! Odpovedal som tak, ako to aj stále cítim - ak na jednej strane máme ctihodných politikov, vo vreckách  ktorých zmizli miliardy a na druhej strane „zlého“ Matoviča, ktorý im to otvorene vmieta do tváre, tak je moja voľba jasná. Veď ten človek hovorí len o tom, čo som zažil v lesoch.

V týchto dňoch spoznávam našu neobyčajnú šestnástku a  oči, uši i srdce mi šepkajú, že sú to ľudia hodní podpory. Urobím všetko preto, aby sme nesklamali a do parlamentu vniesli pokoru, slušnos a nádej, že to ide aj inak.

 

O Naša redakcia otvorila v minulom roku mimoriadne horúcu tému s názvom „Kam kráčaš slovenské lesníctvo?“ Podarilo sa nám získa reprezentatívnu vzorku názorov z vnútra lesníckej komunity. Vyúsuje do poznania, že lesníctvo v súčasnosti prežíva veľmi ažké časy. Nežiaduci vplyv politiky na lesníctvo, konflikty lesníctva s inými odvetviami, najmä životného prostredia, len dotvárajú medzi lesníkmi atmosféru hlbokého pesimizmu. Pristavme sa však zvl᚝ v prostredí štátneho podniku Lesy SR, ktoré osobne dôverne poznáte. Diskusia ukázala, že najväčším problémom lesníctva je jeho spolitizovanie. Predovšetkým v štátnych lesoch. Dá sa vôbec by v tomto prípade ešte optimistom? Pomohol by to vyrieši – čo ste sám navrhovali – osobitný zákon o štátnom podniku lesov?

 

- Nepochybne áno. K jeho napísaniu ma viedli osobné skúsenosti a najmä snaha neosta iba kritikom, ale pokúsi sa navrhnú aj riešenie. Písal som ho na prelome rokov 2009 až 2010 a odkonzultoval s renomovanými odborníkmi z oblasti lesníctva i práva. Súhlasne sa k nemu vyjadril aj prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič. Predložili sme ho vtedajšiemu ministrovi Chovanovi , ktorý ho ocenil, no vraj to už nestíha. Z Elektry asi prichádzali akútnejšie úlohy... Dovoľte, aby som pripomenul podstatu návrhu. Východiskom je poznanie, že najbohatší štátny podnik je trvalým zdrojom pokušenia pre aktuálnu vládnu moc. Preto je vhodné riadiace orgány podniku vytvára tak, aby medzi generálnym riaditeľom a rezortným ministrom nebola priama väzba. Bezpečnostnou vložkou je tu 9-členná dozorná rada, ktorá menuje a odvoláva vedenie podniku. Pozostáva zo štyroch predstaviteľov ministerstva, jedného voleného zástupcu zamestnancov podniku a po jednom zástupcovi Slovenskej lesníckej komory, Štátnej ochrany prírody, Lesníckej fakulty a Zväzu spracovateľov dreva. Vedenie podniku by Dozorná rada menovala na 7-ročné obdobie.

Dôležitou vecou je aj uzákonená trestnoprávna zodpovednos generálneho riaditeľa za svoje rozhodnutia. Teda akty porušujúce zákonnos a dobré mravy by mali za následok nielen symbolický trest v podobe odvolania, ale aj náhradu spôsobenej škody. Myslím, že pod takýmto tlakom by sa vedeniu podniku odolávalo prípadným „pokynom“ mocných oveľa ľahšie. Zaujímavý je aj inštitút Spoločenskej rady, ktorá by v podniku reprezentovala záujmy širokej spoločnosti. Hoci by nedisponovala žiadnymi právomocami, schopnos múdrych a nezávislých predstaviteľov rôznych sfér života formulova názory na prácu  podniku by nepochybne bola dôležitou kontrolnou a mienkotvornou silou. Činnos Etickej rady, ktorá dnes len prežíva, je tu tiež zakomponovaná. Pripomínam, že v návrhu väčšinou nejde o moje autentické nápady, pri jeho písaní som sa inšpiroval právnou normou, ktorou sa riadia bavorské štátne lesy.

Predstavme si, že ak by už v súčasnosti takýto zákon platil, neriešili by dnes štátne lesy kto, kde a čomu bude od zajtra šéfova, ale kontinuálne by napåňali svoje dôležité spoločenské poslanie. Navyše by si žiadny politik nedovolil od takéhoto vedenia požadova „pozornosti“, ako sa to napríklad udialo aj v závere predchádzaj vlády, keď došlo k nepoctivej zámene štátnych lesných pozemkov pri Lučenci. Vidíte – pokušenie je silné bez ohľadu na zafarbenie aktuálnych vládnych politikov. Aby som však ten Lučenec nezahovoril – celú záležitos dosledujem a v publikovaní svojich zistení budem pokračova. Pán minister Jahnátek sa verejne vyjadril, že vec vráti do pôvodného stavu a ja verím, že mu budem môc za to verejne poďakova. Poriadok nám všetkým prichodí budova nie cez všeobecné deklarácie o čistých rukách, či protikorupčných opatreniach, ale cez konkrétne, hoci len malé činy. Len tak môžeme tento svet naozaj meni.

 

O Spomínaná verejná diskusia v našom časopise okrem iného len prehåbila rozpory medzi lesníkmi a ochranou prírody. Pripravovaný nový zákon o ochrane prírody a krajiny nebol do dnešného dňa verejne predstavený a jednotlivé tézy pracovnej skupiny sú vo forme odporúčaní. Z pohľadu lesného hospodárstva zostáva tento zákon jedným zo zákonov, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú racionálne využívanie lesov na Slovensku. Myslím si, že v tomto smere vás čakajú v parlamente horúce časy. Zvl᚝ s kolegami zo životného prostredia...Nemýlim sa?

 

- Začnime zoširoka. Radi pripomíname, že my, lesníci, sme boli prvými ochrancami prírody. Je to absolútna pravda a ja často s istou iróniou verejne opakujem, že lesy sú tu nie napriek lesníkom, ale vďaka nim. Mali sme múdrych panovníkov, ktorí už pred 700 rokmi začali formova budúci lesnícky stav a vnáša do lesov prvky ochrany a riadeného hospodárenia. Nie všetky krajiny takýchto múdrych panovníkov mali a na ich lesoch, či skôr nelesoch to dnes aj vidno.

No pozor! Zo starej slávy sa ži nedá a opakovaním tézy o našom ochranárskom prvenstve už nevystačíme. Svoje miesto si musíme vedie obháji. Mnohí lesníci zabudli na sebe pracova a stali sa z nich len výkonné jednotky na mechanické napåňanie pokynov bez toho aby sa zložitým vzahom v lese pokúšali porozumie. Skutočný vzah k lesu, k jeho múdremu a riadenému obhospodarovaniu sa však nenapåňa len mechanickou realizáciou plánu starostlivosti o les. Chcem upozorni na lesnícku avantgardu, ktorá je v mojom ponímaní zastúpená predovšetkým hnutím Pro Silva. Už nestačí, aby sme v tomto zoskupení mali len dobrovoľníkov, ktorých to baví, ktorí sú ochotní pracova nad rámec základných povinností. Tu musíme urobi zásadné rozhodnutie a z princípov práce tohto spolku urobi našu základnú stratégiu pre XXI. storočie.

Nepôjde to odrazu. A  určite nie všade. No treba si nám uvedomi, že v postupnej prebudove slovenského lesníctva na výberkové hospodárenie je základná odpoveď na ekologické, ekonomické, biologické, klimatologické i spoločenské výzvy, ktoré pred lesníctvom stoja. Lesnícke srdce sa mi napåňa smútkom, keď takmer v parkových terénoch s piatimi druhmi drevín a dvomi etážami nachádzam – clonné východiská. Ešte smutnejšie je, že vzdelaní kolegovia mi odpovedia, že si dobre uvedomujú, že dorub tu nemal by cieľom, ale len začiatkom lesníckej práce, no im sa za ten plat, či v tejto sociálnej neistote neoplatí robi niečo navyše. Tu je ten kritický bod, na ktorom sa láme naša lesnícka budúcnos! Alebo dokážeme vidie dopredu a uveríme tomu, čo dá našej práci taký zmysel, že pred ňou všetci ochranári úctivo zložia klobúk, alebo budeme s nimi naďalej nezmyselne bojova.

My, lesníci, máme riešenie v rukách. Udivuje ma, koľkí lesnícki bardi ho nechcú vidie. A ešte viac ich argumenty. Budúcnos nám však nedá na výber. Alebo dokážeme pláva na čele prúdu a vytvára tak normy účinného a akceptovaného lesníckeho servisu, alebo nás prúd pohltí a naša profesia historicky zanikne.

Hoci cena dreva bude ešte dlho základnou príjmovou položkou, nebude to tak navždy a my sa už dnes musíme pripravi na časy, keď spoločnos reálne ocení hodnoty, ktoré sme dokázali historicky zachráni, ktoré dnes zabezpečujeme a o ktoré sa musíme postara aj v budúcnosti, no s posunom k novej kvalite. Obrovskú výhodu máme v tom, že zmeny môžeme robi paralelne, pretože výberkovým spôsobom dokážeme „vyrobi“ rovnaké množstvo dreva ako doposiaľ, a to dokonca vo vyššej kvalite (viem dobre, že sa toho výrobcovia celulózy boja...) a z dlhodobého pohľadu aj oveľa lacnejšie. Zápas o nové lesníctvo sa síce ešte len začína, no my už dnes môžeme dovidie na jeho vzdialený výsledok. Musíme však vedie, chcie a môc. Som hrdý na kolegov, ktorí to už dnes svojou prácou dokazujú. Myslím, že viacerým z nich raz naši potomkovia postavia pomník.

No a teraz menej filozoficky: O vzahu lesníkov a ochranárov v parlamente bude rozhodova práca a najmä spolupráca vo Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Hoci je to objektívne kolbište politického zápasu, som presvedčený, že sa tam stretávajú ľudia, ktorí sú závislí nielen od svojich politických zoskupení, ale predovšetkým od svojho úprimného vzahu k prírode. Tento vzah sa ukáže pri nových zákonoch o lesoch a ochrane prírody, ktoré sa už musia konečne presta vzájomne vylučova. Ak raz niečo chránime, tak to chráňme a nevymýšľajme si výnimky.

Musíme však by pripravení dôsledky tejto ochrany znáša, a to aj v zmysle finančnom. Nejde mi tu len o kompenzáciu náhrad za ochranu prírody na súkromných pozemkoch, to je úplne prirodzená požiadavka, ale aj náhrad, ktoré sa napríklad prejavia ako dôsledok premnoženia lykožrúta na hospodárskych lesoch štátu. Nestačia samotné pravidlá, musí tu by vôľa, aby platili bez výnimky pre všetkých. Východiskom je revízia a zjednotenie siete chránených území. Zrušme neprehľadnú sie, dohodnime sa, čo bude za všetkých okolností, s výnimkou havárií, nedotknuteľné. Musíme vymedzi územia, ktoré zveríme do výlučnej správy Prírody. Na druhej strane budú stᝠlesy vo výlučnej správe a  zodpovednosti lesníkom, ktorým nik nebude ma právo do ich práce zasahova.

Záruky toho, že naša práca v parlamente bude zmysluplná vidím aj v tom, že predsedom nášho výboru je profesor Mikuláš Huba, ochranár, ktorý má prirodzenú autoritu v spoločnosti i medzi poslancami a moju plnú dôveru. Ako jeden z jeho podpredsedov som pripravený naplni zámer, spočívajúci v nájdení cesty, ktorá nemusí by bez konfliktov, no ktorá musí vies k zachovaniu hodnôt, ktoré predstavujú lesy a lesnícka práca pre ne.

 

 

O Môžeme by veľmi radi, že sa do nového parlamentu dostal zástupca lesníckeho stavu. Pochopiteľne, všetci teraz očakávame, že budete obhajova záujmy lesníctva tak, ako ste to dokazovali osobnou odvahou a statočnosou v „Nežnej zelenej“. Bude tomu tak? Môžete to na tomto priestore verejne svojim kolegom prisľúbi?

 

- S potešením vašu otázku spresním – nie som v parlamente jediný lesník, len v našom výbore sme s spolu kolegami Tiborom Lebockým a ¼ubošom Martinákom traja, údajne ďalší dvaja pracujú v iných výboroch. Celkom sympatická a najmä nádejná profesionálna sila, či nie?

Sľúbi možno, samozrejme, veľa. Rozhodnú však činy. V tejto chvíli len vstupujem na parlamentnú pôdu. Robím tak s pokorou a odhodlaním, aby aj toto obdobie môjho života malo zmysel. Možno nedokážem meni veľké veci, no o tie malé sa pokúsim čestne a naplno. Nádej mi dávajú reakcie na moje prvé parlamentné vystúpenie, ktoré som mal v rozprave k programovému vyhláseniu vlády. Predniesol som ho v lesníckej uniforme a konštatoval, že z hľadiska lesníctva sú mnohé zámery vlády správne a rád ich podporím. No stanovil som jednu dôležitú požiadavku – tieto zámery nesmú stᝠna takom morálnom trasovisku, aké pripustila vláda premiéra Fica v rokoch 2006-2010. Na to otvorene reagoval minister pôdohospodárstva ¼ubomír Jahnátek, ktorý sa za obdobie bezuzdného rozkrádania v Lesoch SR pod dohľadom HZDS ospravedlnil, hoci zaň neniesol priamu zodpovednos. Potešilo ma jeho prehlásenie, že ľudia z tých čias nebudú ma na jeho ministerstve dvere otvorené, hoci už na ne stihli v týchto dňoch zaklopa!!!

(Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu LES a LETOKRUHY.)