Ako správne uplatňova zákon o pozemkových spoločenstvách?

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pripravilo stanovisko – právny názor na základe podnetov zo strany pracovníkov lesných úradov, zástupcov orgánov pozemkových spoločenstiev k aplikácii zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

 

Členom pozemkového spoločenstva je každý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 8 ods. 1 a § 15 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom stáva členom pozemkového spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Na túto skutočnos nemá vplyv ani to, či nadobúdateľ vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti splní alebo nesplní povinnos podľa § 15 ods. 3 zákona, to znamená pristúpi k zmluve o založení pozemkového spoločenstva a zákon s nesplnením tejto povinnosti neukladá žiadne sankcie. Tento vlastník bude zapísaný do zoznamu vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti (§ 16 zákona) a stane sa členom pozemkového spoločenstva podľa § 8 ods. 1 a § 15 ods. 2 zákona.

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Nie je kritériom, či vlastník je zistený alebo nezistený. Kritériom je existencia vlastníckeho práva.

Každý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti má všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve, pretože vznik jeho členstva nezávisí od pristúpenia k zmluve, ale od vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti (§ 8 ods. 1 a § 15 ods. 2 zákona).

 

Hlasovanie sa týka všetkých členov

Hlasovanie na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva sa preto týka všetkých členov spoločenstva, to znamená všetkých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a všetkých podielov spoločnej nehnuteľnosti a pri hlasovaní valného zhromaždenia sa berú do úvahy všetky podiely spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 5 ods. 2 zákona, pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak je vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti štát alebo nezistený vlastník, podľa vyššie uvedeného, je členom spoločenstva i štát a nezistený vlastník, ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách ... , podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach ... a podľa § 6 ods. 1 zákona, podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nezistených vlastníkov spravuje a nakladá s nimi fond.

 

Práva a povinnosti fondu

Fond z dôvodu správy majetku štátu a nakladania s majetkom nezistených vlastníkov má práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva týchto vlastníkov v rozsahu, v akom ich fondu zveruje zákon. Čas týchto práv a povinností fond v prípade prenájmu podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a podľa § 6 ods. 2 zákona prenecháva nájomcovi, a to oprávnene drža a užíva nehnuteľnos a bra z nej úžitky (§ 1 ods. 1 a § 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme ... a § 663 občianskeho zákonníka).

Fond je preto oprávnený v rozsahu oprávnenia naklada s vecou ktorú nájomcovi neprenecháva, prostredníctvom svojho zástupcu, najmä zúčastňova sa na zasadaní valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, hlasova v rozsahu spoluvlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje a s ktorými nakladá, nahliada do účtovných a iných dokladov spoločenstva. Vzhľadom na zodpovednos za spravovaný majetok, záujem na riadnom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie funkčnosti pozemkových spoločenstiev, je fond povinný zúčastňova sa činnosti pozemkového spoločenstva aspoň v minimálnom rozsahu účasti na rokovaniach a hlasovaní valného zhromaždenia, a to v súčinnosti s pozemkovým spoločenstvom.

 

Menovanie a odvolávanie členov orgánov spoločenstva

Pokiaľ ide o menovanie a odvolávanie členov orgánov spoločenstva, v tomto prípade výboru napríklad podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona, patrí táto kompetencia len valnému zhromaždeniu. Znamená to, že členstvo vo výbore závisí od rozhodnutia valného zhromaždenia. Sám výbor nemôže svojim rozhodnutím pribra nového člena alebo odvola niektorého zo svojich členov. Podmienkou členstva vo výbore je pritom členstvo v spoločenstve, to znamená vlastníctvo podielu spoločnej nehnuteľnosti (§ 17 ods. 2, § 15 ods. 1 a 2 zákona).

Zmena člena výboru je údaj, ktorý sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev podľa § 29 písm. d) zákona. Tento zápis však nie je podmienkou členstva vo výbore, nemá konštitutívny účinok, ide len o povinnos spoločenstva túto zmenu da do registra zapísa. Iba v prípade zastupovania predsedu spoločenstva iným členom výboru je podmienkou, aby zastupujúci člen výboru bol zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev ako člen výboru (§ 20 ods. 5 zákona).

Pokiaľ ide o spôsob voľby predsedu spoločenstva, zákon neustanovuje žiadne pravidlá. Najmä neustanovuje, či predsedu spoločenstva volí valné zhromaždenie alebo sám výbor.

 

Čo môže valné zhromaždenie?

Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona, patrí valnému zhromaždeniu právo najmä voli a odvoláva členov orgánov spoločenstva (§ 18 ods. 3 zákona). Valnému zhromaždeniu pritom podľa § 18 ods. 3 zákona patrí i rozhodovanie o ďalších záležitostiach spoločenstva, ktoré zákon nešpecifikuje, a to za podmienky, že si rozhodovanie o nich valné zhromaždenie vyhradí a že nie je zákonom, zmluvou o založení alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Slovom „vyhradi si“ treba rozumie buď príslušnú zmenu stanov alebo zmluvy o založení, alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o tom, že rozhodovanie o určitej záležitosti patrí do jeho kompetencie. Valné zhromaždenie si napríklad môže vyhradi, že volí a odvoláva i predsedu spoločenstva, avšak len za podmienky, že to už nie je zmluvou o založení alebo stanovami zverené výboru samému. V prípade, že toto právo je už zmluvou o založení alebo stanovami zverené výboru, valné zhromaždenie má právo zmluvu o založení alebo stanovy zmeni (§ 18 ods. 2 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona).

Zákon v § 20 ods. 1 podobne aj výboru zveruje právo rozhodova o všetkých záležitostiach, ktoré zákon, zmluva o založení alebo stanovy nevyhradili inému orgánu a to z dôvodu, pokiaľ by sa v zmluve alebo v stanovách opomenula nejaká činnos, aby na túto bol určený orgán, ktorý ju bude do konečného rozhodnutia v otázke kompetencie, zabezpečova. Výkon tohto práva však na rozdiel od valného zhromaždenia nie je podmienený „vyhradením si“ tohto práva, ale výkon tohto práva priamo zo zákona patrí výboru. Vo vzahu k voľbe predsedu spoločenstva to znamená, že ak voľba predsedu nie je valnému zhromaždeniu zverená zákonom, zmluvou o založení, stanovami ani „vyhradením si“ tohto práva samotným valným zhromaždením, tak patrí do kompetencie výboru.

V stanovách spoločenstva, alebo v zmluve o založení, je možné podrobne upravi kompetenciu orgánov spoločenstva pri voľbe predsedu spoločenstva. Ak voľbu predsedu spoločenstva neupravuje zmluva o založení ani stanovy spoločenstva a kým si voľbu predsedu spoločenstva nevyhradí valné zhromaždenie, patrí toto právo výboru samému (§ 18 ods. 3, § 20 ods. 1 zákona).

Ing. Milana Fischer