Vplyv zveri na lesné spoločenstvá

 V tomto príspevku chceme oboznámi lesnícku verejnos s niektorými výsledkami výskumu pôsobenia prežúvavej zveri na les. Pokusy sme realizovali v pohoriach stredného a západného Slovenska, ale výsledky z nich majú vypovedaciu schopnos pre iné oblasti s podobnými prírodnými podmienkami.

 

Sledovali sme vplyv zveri na druhovú skladbu iniciálnych rastových štádií lesa, výškový rast a zdravotný stav drevín. Definovali sme mieru ohrozenia drevín a lesných porastov, hodnotili sme efektívnos rôznych metód individuálnej ochrany, zavetrovadiel a použitia oplôtkov. Robili sme registračné pokusy nových repelentov, ktoré bolo potrebné overi z hľadiska ich použitia v lesnom hospodárstve a vypracovali sme metodický postup na oceňovanie poškodenia lesa zverou.

 

Potravné správanie a niektoré iné etologické prejavy zveri (vytåkanie, postúpanie) majú priaznivé i škodlivé dôsledky pre les. V lesníctve a poľnohospodárstve sú známe prevažne nežiaduce vplyvy charakterizované ako škoda. Cieľom článku je poukáza na faktory, ktoré významne ovplyvňujú činnos zveri pri formovaní druhovej štruktúry lesných spoločenstiev. Vyjadríme sa aj k spôsobu evidovania škôd zverou v lesníctve, ktorý sa zmenil vydaním vyhlášky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii.

 

Poškodenia typické pre juvenilné štádiá, odhryz a vytåkanie, majú veľmi nepriaznivé dopady na ekonomiku lesného hospodárstva a ekológiu lesa. Ochrana mladých lesných porastov sa každoročne realizuje na ploche asi 20 tisíc ha. Proti zimnému odhryzu sa prevažne používajú repelenty alebo mechanické chránidlá aplikované na terminálne výhonky, prípadne zábrany na ochranu celých sadeníc. Aby sa ochrana proti zveri nerobila schematicky, bolo potrebné urči mieru ohrozenia drevín. Tri desaročia výskumu prispeli k poznaniu najdôležitejších faktorov a okolností určujúcich mieru poškodenia drevín, čo umožňuje diferencovane realizova preventívne opatrenia a nasmerova ich tam, kde je to potrebné. V krátkom príspevku nie je možné analyzova všetky faktory, preto spomenieme iba najdôležitejšie.

 

Pomerne dobre známa je náchylnos jednotlivých druhov lesných drevín na rozličné typy poškodenia zverou (tabuľka 1). Predispozícia dreviny, napríklad na zimný odhryz, nie je všade rovnaká a závisí od celého radu okolností. Na príklade vývoja mladých lesných porastov v horských lesoch Nízkych Tatier poukážeme, ako clona dospelého porastu a druh obnovy ovplyvňovali mieru poškodenia odhryzom.

 

Priemerné poškodenie za všetky dreviny spolu na rúbaniskách bolo o 38 % vyššie než pri stromoch situovaných pod clonou materského porastu. Tento rozdiel bol predovšetkým výrazný pri jedli (58 %), buku (52 %), smreku (42 %) a javore (35 %). Jarabina bola celoročne intenzívne spásaná bez ohľadu na to, či bola v tieni staršieho porastu alebo na otvorenej ploche. Takýto charakter poškodenia môžeme pozorova aj pri iných listnatých drevinách, ktoré zver preferuje pri výbere potravy.

 

Druh obnovy bol ďalším faktorom, ktorý významne ovplyvňoval mieru ohrozenia drevín zimným odhryzom. Umelá obnova nesie so sebou niekoľko násobne väčšie riziko poškodenia než prirodzená . Uvedené dva faktory, druh obnovy a clona materského porastu by mali by vždy zohľadňované pri prevencii proti poškodeniu zverou. Škody zapríčinené zverou sú minimálne pri využívaní podrastného alebo výberkového hospodárskeho spôsobu, kde sa významne uplatňuje prirodzená obnova. Umelá obnova výsadbou na otvorených plochách, či po úmyselnej ažbe alebo pri zalesňovaní kalamitných plôch je vystavená veľkému vplyvu zveri predovšetkým na rozhraní vysokého lesa kultúry. Tu pôsobí tzv. okrajový efekt, to znamená že rozhranie vekovo výrazne odlišných lesných porastov je miestom častejšieho výskytu zveri, ktorá v takomto prostredí s obľubou vyhľadáva výživnú potravu.

 

Ďalej sme porovnali zastúpenie drevín v dvoch rozličných rastových štádiách lesných porastov. Prvé vymedzovalo obdobie od začatia obnovy porastu do výšky 3-5 m, kedy už nehrozí poškodenie odhryzom a vytåkaním. Druhé štádium zahrňovalo lesné porasty po prvej prebierke a staršie. Obidve štádiá sa nachádzali v jednom modelovom území, teda v rovnakých prírodných podmienkach.

 

Ktoré dreviny sú najviac ohrozené?

 

Z porovnania zastúpenia drevín v mladých a starších porastoch vyplynulo, že najviac ohrozené boli jedľa, jaseň, javory a ostatné málo zastúpené hospodárske dreviny, napríklad smrekovec a brest. Na zmene zastúpenia drevín sa podieľalo viacero ekologických faktorov a lesohospodárskych postupov. Pokles zastúpenia hospodárskych drevín, najmä jedle, javorov, jaseňa, ale aj niektorých ostatných listnatých drevín (napríklad jarabina), súvisí však s negatívnou činnosou jelenej zveri. Zriedkavé a málo zastúpené dreviny zver spravidla úplne eliminovala z porastovej skladby horských lesov.

Smrekovec zničila vytåkaním a brest zimným aj letným odhryzom. Jelenia zver ochudobňovala druhové zloženie zmiešaných horských lesov a formovala ho v prospech smreka a buka, pričom ostatné pôvodné dreviny boli v starších rastových štádiách minimálne zastúpené alebo absentovali.

Smrek a buk sa vyznačujú mimoriadnou regeneračnou schopnosou, preto dokážu rýchlo nahradi stratu vegetatívnych orgánov po odhryze a úspešne odrás z dosahu zveri. Preto v porovnaní s ostatnými drevinami, aj napriek vysokému percentu poškodenia odhryzom, zostávajú v porastovej skladbe, prípadne v neskorších vývojových štádiách sa ich zastúpenie postupne zvyšuje. K takmer zhodným výsledkom sme dospeli pri posudzovaní vplyvu zveri na drevinovú skladbu lesov Poľany metódou kontrolných oplôtkov.

 

V prvej časti príspevku sme poukázali na to, ako zimný odhryz vplýva na formovanie druhovej štruktúry lesov. Proces znižovania zastúpenia určitej dreviny prebieha postupne, vplyvom opakovaného odhryzu terminálneho aj bočných výhonkov, zakrpatenia stromčekov, ktoré zaostanú vo výškovom raste a neskôr uhynú v konkurencii so susediacimi, menej poškodzovanými drevinami. Kopytníky selektívne spásajú dreviny, pričom druhová preferencia v zime je rozdielna od vyhľadávania drevinovej zložky potravy vo vegetačnom období. Pri zverou vyhľadávaných listnatých drevinách sa k zimnému odhryzu pridružuje aj letný, ktorý navyše znemožňuje regeneráciu poškodených jedincov. Odhryz výhonkov je veľmi rozšírený typ poškodenia, ktorý sa každoročne vyskytuje na veľkých plochách v celom areáli rozšírenia prežúvavej raticovej zveri. Na ochranu proti tomuto typu poškodenia sa vynakladajú najväčšie finančné prostriedky (repelenty, odrádzadlá, oplôtky).

 

Z pokusov zameraných na hodnotenie účinnosti prostriedkov individuálnej ochrany v uplynulých desaročiach sme vybrali neošetrené varianty a podľa drevín zhodnotili variabilitu zimného odhryzu terminálneho výhonka. Touto analýzou chceme ilustrova nielen mieru ohrozenia straty vrcholového výhonka pri jednotlivých drevinách, ale aj spôsob, akým sa podľa novej vyhlášky o lesnej hospodárskej evidencii č. 297/2011 Z. z. bude evidova poškodenie zverou.

 

Strata terminálu alebo jeho časti predstavuje malé percento celkového objemu nadzemnej fytomasy, ale jej význam pre rast stromov je rozhodujúci. Z hodnotenia odhryzu terminálnych výhonkov v pokusoch vyplynulo, že poškodenie listnatých drevín bolo väčšie než ihličnatých (Obr. 4). Priemerné poškodenie listnáčov bolo v rozpätí 48,2 – 77,9 % a ihličnanov 24,2 - 35,5 %. Najviac poškodzovaný bol jaseň, menej dub, buk a javor. Priemer poškodenia jedle bol najnižší (24,2 %), hoci je známe, že práve táto drevina je vplyvom zveri na ústupe už niekoľko desaročí. Strata terminálneho výhonka spomaľuje výškový rast, ale nie je jediným faktorom vplývajúcim na úspešné odrastenie drevín. Fyziologická ujma spôsobená stratou vrcholového výhonka je pre pomaly rastúcu jedľu rozhodujúca z hľadiska jej ďalšej existencie.

 

Stručný prehľad výsledkov výskumu vplyvu poškodenia juvenilných štádií lesných drevín zverou v zimnom období poukazuje nielen na zložitos biologických procesov, ale aj na ažkosti pri ich hodnotení v lesníctve. V lesnícky vyspelých štátoch sa výskumníci dlhodobo zameriavajú na definovanie tzv. únosného poškodenia lesných drevín a porastov zverou. Na našom pracovisku sme na základe pokusov realizovaných v rokoch 1980 – 1993 vypracovali „Metodický postup pre výpočet náhrad za poškodenie lesných porastov zverou“, ktorý sa od roku 1995 využíval v lesníckej praxi na Slovensku. V tomto dokumente je veľmi podrobne a dôsledne definovaný postup evidovania škôd zverou aj spôsob ich ocenenia.

 

Od začiatku tohto roku platí už spomenutá vyhláška č. 297/2011 o lesnej hospodárskej evidencii. V § 6, ods. 4 tejto vyhlášky sa uvádza postup pri evidovaní poškodenia drevín v lesných porastoch. Uvedený paragraf sa vzahuje aj na evidenciu poškodenia zverou, ku ktorej by som uviedol niekoľko poznámok. Podľa nej sa strata asimilačných orgánov alebo podiel poškodených jedincov drevín z ich celkového počtu evidujú nasledovne. Poškodenie do 25 % sa neeviduje. Poškodenie od 26 do 60 % sa eviduje ako stredné a od 61 % ako silné. Do evidencie sa uvedie výmera, na ktorej bola drevina stredne alebo silno poškodená. Nebudú sa evidova sadenice, ktorých defoliácia, prípadne iné poškodenie bolo menšie než 25 % z celkovej asimilačnej plochy alebo objemu vegetatívnych orgánov. Do evidencie sa tiež nezahrnú stromy poškodené vytåkaním, obhryzom alebo lúpaním, pokiaľ ich podiel z celkového počtu stromov určitej dreviny v JPRL bude menší než 25 %.

 

Ničím nepodložená hranica evidencie poškodenia

 

Vo vyhláške stanovená hranica evidencie poškodenia od 25 % vyššie je z hľadiska pestovania lesa a hospodárskej straty ničím nepodložená. Ako sme už uviedli, poškodenie terminálu odhryzom je u všetkých hospodársky významných drevín veľmi časté, ale prakticky nikdy neprekročí 25 % stratu asimilačnej plochy alebo objemu všetkých výhonkov. To znamená, že v lesníckej praxi nebudeme evidova prípady, keď v mladom lesnom poraste sa vyskytne samotný odhryz vrcholca v akomkoľvek rozsahu, aj pri 100 % poškodení všetkých sadeníc na ploche.

Oveľa závažnejšie je stanovenie 25 % hranice evidovateľnosti poškodenia pri obhryze alebo lúpaní v starších porastoch. Uvediem príklad. Pri 20 % poškodení 45-ročného smrekového porastu na bonite 36 a zistenej redukovanej ploche 1,12 ha, bude vyčíslená škoda 865 €. Poškodenie nebudeme evidova, pretože je menšie než 25 % z celkového počtu smrekov v JPRL.Okrem spomenutých nedostatkov sa bude poškodená plocha evidova v ha skutočnej a nie redukovanej plochy. Pri takej istej skutočnej ploche v dvoch JPRL, ale pri rôznom zakmenení, bude výsledná redukovaná plocha iná. Záver o tom, aké informácie nám poskytne evidencia poškodenia lesa zverou podľa nového legislatívneho predpisu ponechávam na čitateľa.

 

V lesníctve sa škody zverou každoročne evidovali a oceňovali podľa jednotnej metodiky v rokoch 1960 až 2010. Táto metodika sa počas 50-ročného obdobia niekoľkokrát zmenila. Od roku 1995 sme používali postup vypracovaný Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene, ktorý sa zakladal na dlhodobých a rozsiahlych pokusoch výskumu škodlivého pôsobenia zveri na les a konštrukcie sortimentačných tabuliek hospodársky najvýznamnejších drevín. Tento metodický postup, ako aj tlačivo L 115, ktoré bolo jeho nedeliteľnou súčasou, nemajú oporu v súčasnej legislatíve. Budú slúži správcom a majiteľom lesa pre ich vlastnú potrebu alebo v sporných prípadoch súdnym znalcom.

 

Ing. Slavomír Finďo

Národné lesnícke centrum Zvolen

 

Poďakovanie: Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „Využitie biopreparátu Repelak na báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín zverou“ (ITMS kód projektu 26220220025), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.