Štátna podpora do lesov – pochopí Brusel slovenských lesníkov?
Vlastníci alebo obhospodarovatelia lesov tvrdia, že ak les plní aj verejnoprospešné funkcie, je potrebné zo strany verejnosti (štátu) tieto funkcie (služby) zaplati. Pričom sa nevie definova merateľná jednotka, na ktorú by bola viazaná cena verejnoprospešnej funkcie lesa.
Opodstatnenos úhrady mimoprodukčných funkcií lesa je i v tom, že štát legislatívnymi alebo inými predpismi obmedzuje (čiastočne alebo úplne) obhospodarovateľa lesa v jeho hospodárskej činnosti (napríklad kategorizáciou lesa, dobou zalesnenia, dobou zabezpečenia lesného porastu, obnovným drevinovým zastúpením, výškou ažby) za tým účelom, aby les plnil aj ostatné funkcie ako produkčnú.
Obhospodarovatelia lesa uvedené obmedzenia v prevažnej miere akceptujú, považujú ich za opodstatnené. Na druhej strane štát, odborné lesnícke inštitúcie hľadajú odpoveď na dve základné otázky, ako zabezpeči zdroj dostatočného objemu finančných prostriedkov a akým objektívnym spôsobom prerozdeľova vymedzené finančné prostriedky. Nezanedbateľné kritérium je i to, či v spoločnosti dozrel čas na to, aby spoločnos platila za takéto služby.
Stanovi základnú jednotku, na ktorú by bola viazaná požadovaná podpora nebolo ažké. Ak hovoríme o mimoprodukčných funkciách lesov, potom to musí by plocha obnoveného lesného porastu, ktorý vznikol na holine po ažbe. Štát vo verejnoprospešnom záujme prikazuje obhospodarovateľovi lesa, prostredníctvom programu starostlivosti o les, za akých podmienok má obnovi les, aby v čo najkratšej dobe obnovil mimoprodukčné, celospoločensky prospešné funkcie lesa.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazni, že podpory poskytované formou úhrady oprávnených nákladov na bežnú hospodársku činnos (programové podpory v rámci programu rozvoja vidieka - na pestovnú činnos vrátane ochrany lesa, na dopravné prostriedky na odvoz dreva, na budovanie odvozných ciest a podobne) môžu narúša konkurenčné prostredie v lesnom hospodárstve, ekonomicky môžu zvýhodňova príjemcov takýchto podpôr pred subjektmi, ktorým z rôznych dôvodov podpora nebola poskytnutá.
Čiastočné riešenie na tieto otázky môžeme nájs v nedávnej minulosti. Koncom minulého storočia v lesnom hospodárstve bol rozpracovaný experiment zdokonaleného riadenia pestovnej činnosti.
Aká bola základná filozofia tohto experimentu?
Odhliadnuc od spoločenských pomerov, v ktorých bol experiment zdokonaleného riadenia pestovnej činnosti vypracovaný, jeho hlavnou úlohou bolo dosiahnu plánovanú (podľa predpisu programu starostlivosti o les – ďalej len „LHP alebo PSL“) kvantitu a požadovanú kvalitu výkonov pestovnej činnosti. Výkonov pestovnej činnosti v užšom slova zmysle (bez výkonov semenárskej a škôlkárskej činnosti a bez ochrany lesa). Výrobkami, ktoré mali spåňa požadovanú kvantitu a kvalitu, boli tri fázové výrobky pestovnej činnosti – zabezpečený mladý lesný porast, porast po prvej čistke alebo prerezávke, porast po prvej prebierke.
Pre požadované zabezpečenie fázového výrobku mali by obhospodarovatelia lesov ekonomicky stimulovaní formou úhrady za prevzatý fázový výrobok. Pre každý fázový výrobok boli stanovené normatívy priamych nákladov určené podľa porastových modelov a odporúčaných technológií podľa jednotlivých hospodárskych súborov lesných typov (ďalej len „HSLT“). Normatívy (prípadne aj krátené podľa kvality fázového výrobku) mali by uhrádzané z pestovného fondu. Preberanie fázových výrobkov zabezpečovala skupina odborníkov výhradne na to určených.
Vychádzajúc z uvedených princípov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo vyhlášku č. 320/2011 Z.z. o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka z 28. septembra 2011 (ďalej len „vyhláška“), ktorá nadobudla účinnos 1.1.2012. MPRV SR schválením materiálu „Financovanie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z programov Štátna pomoc, Národné podpory a Verejnoprospešné aktivity rozvoja vidieka v roku 2012“ vyčlenilo na štátnu pomoc v roku 2012 finančné prostriedky v objeme 1 milión 970 tisíc EUR. Z toho podľa § 2 vyhlášky na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pre obhospodarovateľov lesa sumu 1 milión 950 tisíc EUR.
Dotácia na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch
Vyhláška v § 2 stanovuje základné podmienky poskytnutia štátnej podpory na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Dotáciu na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch možno poskytnú žiadateľovi, ktorým je podnikateľ hospodáriaci na lesných pozemkoch. Dotácia sa poskytuje na zabezpečený mladý lesný porast, ktorý
- ku dňu podania žiadosti nie je starší než sedem rokov od vzniku holiny,
- vznikol po náhodnej ažbe,
- je obhospodarovaný podľa programu starostlivosti o lesy,
- skontroloval príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a vydal potvrdenie o tom, že lesný porast je zabezpečený.
Dotáciu ďalej je možno poskytnú do výšky sadzby na hektár zabezpečeného mladého lesného porastu v príslušnom hospodárskom súbore lesných typov zverejnenej vo výzve Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len „PPA“). Jednou z príloh k žiadosti o poskytnutie dotácie je potvrdenie príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, že lesný porast je obhospodarovaný podľa programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) a je zabezpečený.
Výšku oprávnenej dotácie si obhospodarovateľ lesa vypočíta podľa vyhlášky ako súčin sadzby na 1 ha zabezpečeného mladého lesného porastu (ďalej len „ZMLP“) a celkovej výmery ZMLP spåňajúcich stanovené kritériá ZMLP v príslušnom hospodárskom roku. Sadzba na 1 ha ZMLP sa rovná výške priamych nákladov potrebných na zabezpečenie mladého lesného porastu v príslušnom hospodárskom súbore lesných typov (ďalej len „HSLT“). Sadzby podľa jednotlivých HSLT stanoví MPRV SR vo výzve PPA na poskytovanie štátnej podpory. Ak súčet všetkých oprávnených žiadostí o dotáciu prevyšuje disponibilný objem finančných prostriedkov v rozpočte ministerstva príslušného rozpočtového roku, výška požadovanej oprávnenej dotácie sa žiadateľovi o dotáciu prepočíta príslušným koeficientom krátenia.
HSLT je súbornou typologickou jednotkou združujúcou hospodársky podobné lesné typy. Hospodárska príbuznos znamená rámcovo podobné stanovištné podmienky (klíma, zásobenie živinami, skeletnatos pôd, iné významné pôdne vlastnosti, hydrický vzah a vodný režim) a rámcovo podobné prirodzené zastúpenie hlavných drevín. Rozdielnos sadzieb je výsledkom rozdielnosti výrobno-ekonomických podmienok a tým aj rozdielnosti vo vynaložených priamych výrobných nákladov na zabezpečenie mladého lesného porastu. HSLT je považovaný za objektívnu jednotku pre stanovenie diferencovaného ohodnotenia zabezpečenia mimoprodukčných funkcií lesa.
Podľa § 20 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) sa pod ZMLP rozumie lesný porast, ktorý tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny, bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmienkam stanoviša, má znateľný výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie.
Odmena za skrátený čas obnovy lesa
Navrhovanú dotáciu možno chápa ako čiastočnú odmenu zo strany štátu obhospodarovateľovi lesa za to, že v dostatočne krátkom čase (do 7 rokov, v kratšej dobe než je stanovená zákonom o lesoch) zabezpečil na príslušnom lesnom pozemku obnovu lesa a tým aj obnovu plnenia mimoprodukčných (celospoločenských) funkcií. Je v záujme spoločnosti, aby lesné pozemky ostali využívané prednostne na zakladanie lesných porastov. Štát lesné pozemky takto chráni pred iným využívaním a zabezpečuje tak pre celú spoločnos trvalo udržateľnú produkciu celospoločenských úžitkov z lesa (možnosti pre rekreáciu, tvorba kyslíka, vody, chráni pôdu pred vysúšaním, eróziou, atď.).
Z dôvodu obmedzení (povinností) vyplývajúcich pre vlastníkov lesov uvedených v zákone o lesoch, MPRV SR rozhodlo pre rok 2012 kompenzova tieto obmedzenia prostredníctvom platby na 1 ha ZMLP (v lesných porastoch po kalamite). Platba je určená na porasty po kalamitách, aby bolo podporené včasné zalesnenie na predčasne odlesnených plochách, zabránilo sa erózii - prudkému odtoku vody z postihnutého územia a tvorbe povodní, čiže aby boli v dostatočne krátkom čase obnovené všetky funkcie lesa. Platba obsahuje okrem motivačného – stimulačného prvku aj prvok kompenzačný.
Uvedené riešenie je ocenením mimoprodukčných (celospoločenských) funkcií lesa a tým aj ohodnotením biodiverzity a zdravého stavu lesného ekosystému. Pretože ocenenie týchto funkcií je veľmi zložité a na trhu ažko realizovateľné (spotrebitelia nie sú ochotní tieto úžitky hradi), štát sa rozhodol obhospodarovateľovi lesa čiastočne uhradi poskytované funkcie lesa prostredníctvom kompenzácie časti nákladov na obnovu lesa na príslušnom lesnom pozemku. Cieľom tohto opatrenia je prispie k udržaniu alebo obnove ekosystému a biodiverzity lesa alebo kultúrnej krajiny na územiach poškodených kalamitou.
ZMLP je definovaný v § 20 zákona o lesoch, kritériá na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu sú uvedené v § 26 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej len „vyhláška HUL“). Podľa uvedenej vyhlášky za zabezpečený sa považuje lesný porast, ak spåňa podmienky podľa osobitného predpisu,
- v ktorom najmenej 50 % posudzovanej plochy je porastenej hlavnými drevinami cieľového drevinového zloženia podľa príslušného modelu hospodárenia, pričom za hlavné dreviny cieľového drevinového zloženia sa považujú dreviny, ktorých zastúpenie v príslušnom modeli hospodárenia dosahuje aspoň 10 %,
- ktorý sa už prispôsobil podmienkam stanoviša, čo sa prejavuje znateľným výškovým prírastkom, a dosiahol výšku viac než 2/3 výšky buriny alebo malinčia,
- v ktorom je na posudzovanej ploche rovnomerne rozmiestnený dostatočný počet jedincov tak, že sa nevyžaduje ďalšie doplňovanie opakovaným zalesňovaním,
- v ktorom je najmenej 60 % jedincov podľa písmena d) dobre vyvinutých, s nepoškodenými vrcholovými výhonmi a bočnými výhonmi bez výrazného poškodenia; za výrazné poškodenie sa nepovažuje také poškodenie, pri ktorom je predpoklad ďalšieho rastu jedinca.
*) Napríklad § 14 zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z., vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh.
STN 48 2410 Zalesňovanie a starostlivos o kultúry a mladiny.
Koordinácia s príslušným obvodným lesným úradom
Prílohu k žiadosti obhospodarovateľa lesa o poskytnutie dotácie - potvrdenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, že lesný porast je obhospodarovaný podľa PSL a je zabezpečený, vystaví príslušný obvodný lesný úrad. Príslušný je ten OLU, ktorý je príslušný k jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“), v ktorej sa posudzuje zabezpečený lesný porast. OLU pritom postupuje v súlade s § 62 zákona o lesoch ako pri výkone štátneho dozoru v lesoch s pôsobnosou podľa § 60, ods. 2, písm. l) zákona o lesoch - spolupracuje s príslušnými orgánmi pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov.
Príslušný OLU na základe písomnej žiadosti obhospodarovateľa lesa vystaví potvrdenie, ktoré bude obsahova okrem základných údajov žiadateľa o štátnu pomoc (názov – obchodné meno žiadateľa – obhospodarovateľa lesa, IČO, sídlo obhospodarovateľa lesa, okres) zoznam lesných celkov a jednotiek priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) uvedených v žiadosti o dotáciu. Pri každom JPRL príslušný OLU uvedie (označí krížikom) výsledné stanovisko, či mladý lesný porast spåňa všetky kritériá zabezpečeného lesného porastu stanovené v § 26 vyhlášky HUL alebo nie, čiže: je zabezpečený / nie je zabezpečený. Zabezpečený lesný porast musí na celej posudzovanej ploche, vzniknutý na súvislej holine, spåňa všetky kritériá § 26 vyhlášky HUL, v prípade len čiastočného plnenia ktoréhokoľvek kritéria OLU uvedie, že lesný porast nie je zabezpečený.
Za zalesnenú súvislú holinu je považovaná aj čas alebo časti JPRL, na ktorých zabezpečený lesný porast tvorí jeden súvislý celok (vzniknutá holina na časti JPRL, súvislý celok podľa konfigurácie terénu a podobne). V takých prípadoch žiadateľ o dotáciu uvedie výmeru zabezpečeného lesného porastu len na časti JPRL. V takýchto prípadoch zamestnanec OLU posudzuje nielen kritériá zabezpečeného lesného porastu, ale aj oprávnenos výmery posudzovanej plochy uvedenej v žiadosti o dotáciu. OLU vo svojom potvrdení uvedie skutočnú výmeru zabezpečeného lesného porastu v príslušnej JPRL. Všetky výmery sú uvádzané v ha s presnosou na dve desatinné miesta.
Ďalej OLU uvedie vo svojom stanovisku, či lesné porasty, na ktoré sa požaduje dotácia, sú obhospodarované v súlade s platným programom starostlivosti o les (bol zaznamenaný vznik holiny po kalamite a lesný porast nie je starší ako 7 rokov od vzniku holiny, bol vypracovaný ročný plán zalesňovania alebo špeciálny zalesňovací projekt, bol dodržaný postup zalesňovania – príprava pôdy, obdobie zalesňovania, počty sadeníc pri umelej obnove, obnovné drevinové zloženie, je zabezpečená starostlivos o lesný porast, atď.). OLU pri každom lesnom poraste uvedie (označí krížikom): je v súlade s PSL alebo nie je v súlade s PSL.
Obhliadku zabezpečených lesných porastov vykoná zamestnanec OLU v súčinnosti s odborným lesným hospodárom, pričom odporúča sa aj účas zástupcu obhospodarovateľa lesa. Dátum obhliadky zabezpečených lesných porastov musí zamestnanec OLU nahlási obhospodarovateľovi lesa minimálne 2 dni vopred. Žiadosti o potvrdenie budú OLU vykonáva prednostne, bez akýchkoľvek prieahov. MPRV SR, sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva bude vykonáva náhodné kontroly vystavovania potvrdení OLU.
Aby PPA mohla v tomto roku vyhlási výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci, je potrebné schváli schému štátnej pomoci Ministerstvom financií SR (MPRV SR ju predložilo na schválenie) a musí by notifikovaná komisiou európskeho spoločenstva. Vypísanie výzvy sa predpokladá v mesiaci júl 2012.
Ing. Ivan Wolf, CSc.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR