Na začiatku pestovateľského roka – otázky a odpovede

Na otázky a názory našich čitateľov odpovedá Ing. Rudolf Bruchánik, PhD., Lesy SR, š.p., Banská Bystrica

Kam smeruje naše škôlkárstvo?

 

„Lesné škôlky pre malý dopyt po sadeniach pomaly končia. Tak štátne ako aj súkromné. Čo si o tom myslíte a hlavne čo si o tom môžu myslie tí, ktorí získali za drahé peniaze licenciu na ich pestovanie, zber a obchodovanie s nimi?

Na jednej strane sa v lesoch šetrí na nákladoch v zalesňovaní tým, že sa znižuje počet sadeníc na hektár a podporuje sa podrastové hospodárenie s podporou prirodzeného zmladenia. Na strane druhej sa pália sadenice v škôlkach, pretože na ne nie je odbyt...“

 

Lesné škôlkárstvo má na Slovensku niekoľko storočnú tradíciu a bez kvalitne vypestovaných a umelo vysadených sadeníc by sme tu dnes čas našich lesov určite nenašli. S vývojom legislatívnych predpisov a technologických postupov však v súčasnosti umelá obnova už nie je hlavným spôsobom, ako obnovi les. Prirodzená obnova postupne preberá jej miesto, čo sa samozrejme odráža aj na potrebe sadbového materiálu. Ak sa napríklad pred 10-15 rokmi pohybovala spotreba na Slovensku na úrovni 65-70 miliónov sadeníc, v súčasnosti je to len okolo 35 miliónov. Vplyv na to má nielen stúpajúci podiel prirodzenej obnovy, ale aj úprava hektárového normatívu spotreby sadeníc na množstvo, ktoré postačuje pre optimálny vývoj založených kultúr. Keď k tomu pridáme aj pokles možností umiestni produkciu do zahraničia (hlavne do Českej republiky), je jasné, že prevádzkovanie lesných škôlok už nie tou atraktívnou a výnosnou podnikateľskou činnosou, ktorá mnohých nalákala na obstarávanie licencií pre pestovanie a obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom. Lesné škôlkarstvo však nekončí, možno sa len vyčistí konkurenčné prostredie.

Kvalitné lesné škôlky a odborne zdatní škôlkári sa určite nestratia. V blízkej budúcnosti už k žiadnym dramatickým poklesom spotreby u nás nedôjde, nepredvídané okolnosti - napríklad v podobe kalamít - ju môžu aj zvýši. A tu prichádzame aj k problému optimálnej odbytovateľnosti vyprodukovanej výroby. Vzhľadom na dåžku výrobného cyklu – v prípade škôlkovaných sadeníc až 4-5 rokov - nie je jednoduché zladi výrobu so spotrebou, zvl᚝, keď do spotreby zasahujú rôzne okolnosti, ako je aktuálna finančná situácia lesných podnikov, možnosti odsunov zalesňovania, zmena drevinovej skladby a podobne. Realitou potom naozaj je, že nepoužité sadenice prerastú a musia sa likvidova. Lesy SR sa snažia týmto situáciám predchádza, keď permanentne aktualizujú výhľadovú potrebu sadeníc, aby škôlkári vedeli prispôsobi svoju výrobu reálnym požiadavkám odštepných závodov. Situáciu by výrazne mohol zlepši aj prechod na pestovanie krytokorenných sadeníc s krátkou, 1-ročnou výrobnou dobou, tak povediac pestovanie na základe ročnej objednávky.

 

 

Zjednodušuje alebo komplikuje nám život nový zákon o reprodukčnom materiáli?

 

„Ako sa ujíma v prevádzke Lesov SR po ročnom fungovaní?“

 

Nový zákon a vyhláška o lesnom reprodukčnom materiáli prináša určité zmeny, s ktorými sa lesnícka prevádzka bude musie vysporiada. Do akej miery zjednodušia alebo skomplikujú život je predčasné hodnoti, pretože zákon v rámci prechodných ustanovení umožňuje ešte v súčasnosti postupova pri prenose lesného reprodukčného materiálu podľa predchádzajúcej legislatívy. Určitým zjednodušením je však určite zníženie počtu semenárskych oblastí, naopak, zmena zásad vertikálneho prenosu z výškových zón s presne vymedzenými limitmi nadmorských výšok na lesné vegetačné stupne prinesie aj komplikácie. Pri lesných vegetačných stupňoch, ktoré sú charakterizované prírodnými podmienkami, dochádza v určitých nadmorských výškach k ich prekryvu, napriek tomu prenos medzi nimi nie je povolený. Vyžiada si to zmenu vo využívaní určitých semenných zdrojov na zber, v tvorbe zásob semena, v presnejšom plánovaní výroby a následne aj potreby sadbového materiálu. So zmenami sa v rámci Lesov SR stretli doteraz hlavne škôlkári ako osoby odborne spôsobilé na prácu s lesným reprodukčným materiálom pri zbere a pri vydávaní listov o pôvode. Zmeny nastali aj v oblasti uznávania zdrojov lesného reprodukčného materiálu, s tými sa stretli na tých odštepných závodoch, kde prebehla obnova plánov starostlivosti o les (PSL) .

 

 

 

Prerezávky – nepovinné, či dobrovoľné?

 

„Je vykonávanie prerezávok povinné? Nikde v zákone som túto povinnos nenašiel...

Záväzných – kontrolovaných a sledovaných – ukazovateľov zostalo v PSL ako šafranu. Prerezávky tam nie sú! Ale pozor, v Lesoch SR, na ktoré sa neraz pozeráme krivými očami, sú prerezávky prémiovým ukazovateľom od lesníka po riaditeľa!“

 

Je pravdou, že prečistky v zákone o lesoch už nie sú záväzným ukazovateľom plnenia plánu ako v minulosti, na druhej strane však vo vyhláške o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa za účelom ochrany lesa pred pôsobením abiotických škodlivých činiteľov je medzi opatreniami uvedené aj vykonávanie prečistiek. Orgány štátnej správy pri vykonávaní štátneho dozoru ich preto kontrolujú a odporúčajú, často i vyžadujú, ich plnenie. Odhliadnuc od toho však každý odborný lesný hospodár musí chápa význam a potrebu výchovných zásahov už od najmladšieho veku pre optimálny vývoj a stabilitu porastu. Lesy SR si to uvedomujú a preto realizácii prečistiek venujú primeranú pozornos - teda nielen kvôli plneniu prémiových ukazovateľov.

Na druhej strane však treba pripomenú, že prečistky patria po umelej obnove lesa k najnákladnejším výkonom pestovateľskej činnosti a Lesy SR na ne napríklad v roku 2011 vynaložili takmer 2 mil. €. Skôr ako na polemiku, či sa musia alebo nemusia podľa zákona vykonáva, by som preto upriamil pozornos na možnosti zlacňovania tohto výkonu. Je ich viacero, pričom najjednoduchším a finančne najefektívnejším riešením je aj samotné nevykonanie zásahu. Rozhodnutie o tom by však malo by ponechané na odborného lesného hospodára, aby s plnou vážnosou posúdil skutočnú potrebu výchovného zásahu a pritom zohľadnil aj náklad, ktorý by s ním bol spojený. Je v jeho kompetencii v rámci úpravy plánu zásah nevykona, pričom dôvodom môže by, ak zásah bol v pláne hospodárskych opatrení uvedený

• predčasne vzhľadom na pomalší vývoj porastu,

• nesprávne a vykonaná bude prebierka,

• dvakrát a postačí jeden (prípadne až žiadny), lebo vzhľadom na kvalitu a drevinovú skladbu nie je možné očakáva zlepšenie stavu a hodnoty porastu.

Výška nákladov pri prečistke je priamo spojená s intenzitou zásahu. Tá je častokrát zbytočne vysoká, stále pretrváva neúčelné čistenie v spodnej vrstve, odstraňujú sa plevelné dreviny a trsy liesok aj vo vyspelejších porastoch, kde hospodárske dreviny nimi už nie sú ohrozené.

Nevyužíva sa efekt samozrieďovania, ktoré na redukciu početnosti v mladinách vplýva omnoho výraznejšie než umelé zásahy vykonávané v 5-ročných intervaloch. Pri poznaní jeho účinku je možné výchovne správne zásahy realizova buď

• neceloplošnou výchovou, keď sa zásah sústreďuje len na určité čiastky porastu v tvare pásov (prípadne aj kruhov), teda na miesta budúcich cieľových stromov,

• pomiestnou výchovou, zásah je obmedzený len na negatívny výber rozrastlíkov, ktoré môžu evidentne potlači vývoj okolitých kvalitnejších jedincov, resp. na usmerňovanie drevinovej skladby.

Pri tomto poňatí výchovného zásahu sa intenzita - a tým aj náklad - znižuje na polovicu, dokonca až na jednu tretinu! Do pozornosti by som ešte dal možnos vykona prečistku - predovšetkým posledné zásahy pred prebierkou - bez nákladov v rámci samovýroby, pričom ak ju budú vykonáva ľudia s určitými skúsenosami a lesný hospodár dohliadne nad jej vykonaním, nemusí vznika obava z nesprávneho vykonania.

 

 

Vykonávanie prác v pestovnej činnosti

 

„Na vykonávanie prác v lesnom hospodárstve na živnos nepotrebujete ma žiadne primerané odborné vzdelanie. Na živnostenskom úrade vám vyhotovia živnos bez akéhokoľvek dokladu a potvrdenia o odbornej kvalifikácii v týchto činnostiach. Ako sa táto „kvalita“ vykonávaných prác prejavuje v zalesňovaní?...

Keď sme mali sme vlastných zamestnancov, polovica mojej roboty spočívala v naháňaní ľudí, aby plnili plán, sústavne im niečo chýbalo. Teraz mi to odpadlo, živnostník sa stará sám o seba. O to mám viac času na odborné práce, na kontrolu...“

 

Pestovateľskú činnos na Slovensku dlhodobo vykonávali predovšetkým ženy, ktoré hoci aj bez odbornej kvalifikácie, svojimi skúsenosami a vzahom k práci v lese dávali záruku na primeranú kvalitu vykonaných prác. Aj keď ich bolo treba občas ponaháňa, vo väčšine prípadov sa na ne lesník mohol spoľahnú. V súčasnom systéme dodávateľských prác, ktorý sa takmer výhradne uplatňuje tak v štátnych ako aj v neštátnych lesoch a nemilosrdne uprednostňuje zákon najlacnejšej ponuky, sa na prácu do lesa často dostanú ľudia tak povediac zavolaní z ulice. Kvalite prác to určite nepridá, veď častokrát nevedia rozozna semenáčik z prirodzeného zmladenia od buriny. Keď lesník zistí, že mu do bukového zmladenia zalesnili sadenice buka - a ešte pre ne aj urobili miesto - je už na nápravu neskoro. Aj keď sú tu možnosti nekvalitnú prácu neprevzia, sankcionova a vyžadova nápravu, využívajú sa len v nepatrnej miere. Zvl᚝, keď na dôslednú kontrolu nemá lesník popri iných povinnostiach - hlavne v ažbe a odvoze dreva - dostatok času. Kvalita prác a hlavne dôslednos ich vykonania je však podstatne závislá od ceny, s ktorou uchádzač prichádza na trh práce. Mnohí v snahe získa či udrža si prácu stláčajú ceny pod hranicu, kde už jednoducho prácu nie je možné vykona kvalitne - napríklad zalesňovanie - alebo v predpísanom rozsahu - napríklad ochrana proti burine a zveri.

 

 

Smrek a jeho budúcnos

 

„O príčinách hromadného hynutia smreka sa už napísalo a povedalo veľa. Rozhodne ide o najzávažnejší problém lesníctva. Existujú názory, že ide o nezvratný proces, ktorý lesnícke opatrenia môžu len spomali. Skúsenosti tomu aj nasvedčujú. Tu je namieste otázka ako ďalej? Urýchli obnovu rozpadávajúcich sa smrečín alebo vynaklada prostriedky na oddialenie ich obnovy? Ide o základné lesnícke otázky!...

Ochrane smrekových porastov by mala predchádza ich radikálna výchova. Že bola na mnohých miestach zanedbaná, to nepriamo priznali ľudia, ktorí tomu rozumejú. Takže, moja otázka znie – má aj naďalej smrek strategické miesto v plánovanej obnove v Lesoch SR? Ak áno, dokáže sa štátny podnik postara o jeho výchovu?“

 

Súhlasím s Vami, že hynutie smreka a otázka jeho budúcnosti je jedným z kľúčových problémov nášho lesníctva, ktorý bol a ešte aj bude rozoberaný zo všetkých možných uhlov pohľadu. Ja by som sa zameral skôr na oblas pestovania smreka. V ochrane smrečín máme podrobne rozpracované tak ochranné ako aj obranné opatrenia a dôsledne sledujeme ich vykonávanie, v pestovaní sme však smerom k zabezpečeniu ekologickej a statickej stability smrekových porastov pokročili v praktickej činnosti len veľmi málo. Zatiaľ jediným účinným prostriedkom je zakladanie zmiešaných porastov, veľa však bude závisie od ich ďalšej výchovy, či v nich smrek ako agresívna a na holinách dobre prirastajúca drevina znovu neprevládne na úkor buka a hlavne jedle, s ktorými sa spolu umelo obnovuje. V obnovnej skladbe drevín sa za vyše 10 rokov existencie štátneho podniku Lesy SR pohybuje ročný podiel smreka od 17 do 23 percent, v umelej obnove je to od 23 do 31 percent, pričom najvyššia hodnota bola dosiahnutá práve v predchádzajúcom roku ako dôsledok zvýšenej obnovy kalamitných holín v oblasti Nízkych Tatier. Strategické miesto v obnove tak smrek určite má, musí však na to nadviaza aj jeho zodpovedajúca výchova. V lesníckej praxi a ani vo vyhotovovaní PSL si však ešte stále nenašli miesto skutočne silné výchovné zásahy. Točíme sa v bludnom kruhu – smrečiny sú dôsledkom slabších a väčšinou podúrovňových zásahov preštíhlené, obávame sa ich radikálnejšie rozpoji, lebo po náhlom uvoľnení hrozí prelámanie slabých a nedostatočne rozvinutých korún vetrom a snehom. A tak sa z opatrnosti vyhotovovateľ a lesný hospodár znovu zhodnú na slabších zásahoch...

Z porovnania plánovanej a skutočnej intenzity prebierok k tabuľkovým decenálnym percentám vyplýva, že sa vykonávajú len na úrovni 50-60 percent zo sily potrebného zásahu. Ak chceme intenzitu dosta na optimálnu úroveň, je potrebné, aby vyhotovovateľ správne určil predovšetkým zakmenenie porastu - pri každom znížení o desatinu idú tabuľkové hodnoty intenzity prudko dolu - a majiteľ, či správca lesa si uvedomil, že vyššie náklady na prebierkovú ažbu nemôžu by dôvodom jej minimalizovania. Správna intenzita prebierkových zásahov je však predovšetkým vecou odborného lesného hospodára – počas platnosti plánu môže požiada o jeho zmenu, pri jeho vyhotovovaní predklada svoje návrhy. Tak ako to napríklad v uplynulom období urobili lesníci na Lesnej správe Paráč – nízku prebierkovú intenzitu z PSL žiadosami o zmenu plánu zdvojnásobili - zo 7-8 percent na 15 percent - v nových plánoch v závislosti od úrovne pôsobenia kalamitných činiteľov presadili na úrovni 15-25 percent, zároveň začali postupnú prebudovu na viacetážový prírode blízke les. Problémom našich smrečín totiž nie je len ich rovnorodos, ale aj jednovrstvová priestorová výstavba, čím ich robí veľmi zraniteľnými tak voči abiotickým ako aj biotickým škodlivým činiteľom.

Príkladom viacvrstvového hrúbkovo a výškovo rozdiferencovaného lesa s postačujúcou stabilitou je lesný majetok v rakúskom Schlägli. Je to 6500 ha komplex lesa na pohraničí s českou Šumavou, kde aj pri 90-percentnom zastúpení smreka využívajú jeho zmladzovací potenciál a udržujú jeho pomerne vysoké zastúpenie bez obavy o ďalší vývoj lesa. Kľúčom k tomu je však úplne odlišný spôsob hospodárenia než u nás, založený na výbernej ažbe. Začína už v prebierkovom veku silnými zásahmi - s vyše 20-percentnou intenzitou za decénium - za účelom uvoľnenia cieľových stromov a pokračuje obnovnou ažbou jednotlivých stromov po dosiahnutí ich rubnej zrelosti, čím sa v poraste uvoľňujú medzery umožňujúce vznik a odrastanie prirodzeného, väčšinou smrekového, zmladenia. I keď priestor na úmyselné obnovné postupy je z dôvodu spracovania kalamity zúžený u nás na minimum, pri využití naznačeného spôsobu výchovy a obnovy smrečín je predpoklad, že ich rozvrat a zánik nemusí by až tak neodvratný, ako sa prorokuje.

 

 

Prírode blízke pestovanie lesa

 

„Jednou z významných možnosti znižovania nákladov do pestovnej činnosti je znižovanie objemu umelej obnovy. Osobne ste popredným zástancom systému PRO SILVA. Jeho prezentácii venujete veľmi mnoho času i priestoru, presviedčate, argumentujete, ukazujete konkrétne výsledky v prevádzke. Ako sa toto vaše úsilie premieta v praxi?...

Známy a úspešný pestovateľ z Oravy, Pavol Dendys, sa v diskusii na tému „Kam kráčaš slovenské lesníctvo?“ pýta, aký typ lesa uspokojí spoločenské nároky, a zároveň uvádza, že prírodné zákony fungujú spoľahlivo a preto by bolo neodpustiteľnou chybou nevyuži ich pri pretváraní súčasného lesa. Keďže v tejto otázke - podľa názoru Pavla Dendysa - pretrváva nejednotnos odbornej lesníckej verejnosti, aký je váš názor na túto tému a čo konkrétne navrhujete, aby sme sa v nej dokázali posunú?“

 

Systém prírode blízkeho obhospodarovania - ktorý ste označili Pro Silva, pretože naozaj vychádza z myšlienok a zásad propagovaných celoeurópskym hnutím tohto názvu - sa v Lesoch SR postupne uplatňuje už takmer celé desaročie a za toto obdobie si získal viacerých prívržencov a obhajovateľov. Našim cieľom bolo a je získa preň lesných hospodárov dobrovoľne, postupným presviedčaním, školeniami, ukážkami v teréne a samozrejme jeho odskúšaním na vlastných lesníckych obvodoch. Vytvorili sme preto sie tzv. objektov Pro Silva, ktoré sa stali demonštračnými príkladmi uplatňovania rôznych postupov a metód prírode blízkeho hospodárenia v lese. Do súčasnosti sme ich založili už 230 na výmere 52 tisíc ha a v podstate pokrývajú celú škálu drevinového zloženia a stanovištných podmienok. Už 3. rok nám funguje systém spolupráce s vyhotovovateľmi PSL, ktorí do plánu hospodárskych opatrení v jednotlivých porastoch zapracúvajú naše návrhy na prírode blízke hospodárenie, týkajúce sa predovšetkým výchovných a obnovných ažieb. Pod označením „porast Pro Silva“ máme podchytené sledovanie tak plánovaných ako vykonaných prác v LHE, čím by sa mala zabezpeči kontinuita hospodárenia bez ohľadu na personálne zmeny. Je našim cieľom dosta prírode blízke hospodárenie v porastoch Pro Silva na úroveň bežných postupov, o ktorých sa nebude zbytočne polemizova, ale ktoré sa jednoducho budú realizova v súlade s PSL tam, kde sú vhodné a efektívne.

Súhlasím s kolegom Dendysom, že prírodné zákony fungujú spoľahlivo, my ich však zatiaľ dostatočne nevyužívame. Po dlhom období holorubného hospodárenia sme v ostatných dvoch desaročiach prešli na podrastové hospodárenie, ktoré využíva zmladzovaciu silu prírody. Ďalej sa však posúvame veľmi pomaly. Chceme, aby sa práve objekty Pro Silva stali príkladom, že príroda nám ponúka viac – využitie individuálnych rastových schopností každého stromu, biologickú príprava pôdy pre prirodzenú obnovu, samozrieďovanie početnosti, samočistenie od vetví a prirodzený výber – to všetko pri pozvoľnej obnove a primeranej clone materského porastu.

Nejednotnos v pohľade na prírode blízke hospodárenie vyplýva už z rôzneho poňatia tohto pojmu. Mnohým stačí, aby už zabezpečovanie prirodzenej obnovy a zmiešanie drevín v obnovnom zastúpení mohli deklarova za hospodárenie prírode blízke. Je to však veľmi zjednodušená predstava, pretože pokiaľ sa realizuje uplatňovaním rúbaňového hospodárenia, výsledným prejavom zostáva les vekových tried s jednovrstvovou výstavbou. Nedosahuje sa tak základná charakteristika prírodného lesa, ktorou je dlhodobo prítomná viacetážovitá priestorová výstavba, jednotlivé alebo skupinové zmiešanie vrstiev porastu. Pritom táto výstavba nie je samoúčelná, jej výhody sa prejavujú predovšetkým v ekologickej a statickej stabilite porastu, umožňuje minimalizova pestovateľské náklady, skvalitni produkciu drevnej hmoty, optimalizova porastovú zásobu.

V kontexte prevládajúceho podielu náhodných ažieb a stupňujúcich sa extrémov počasia treba zváži, či rúbaňové hospodárenie je ešte stále tou najsprávnejšou cestou. Ako prvé by som preto navrhol urobi serióznu analýzu všetkých plusov a mínusov oboch spôsobov – rúbaňového a prírode blízkeho a vytvori kritériá - ekonomické, ekologické, terénne - podľa ktorých by sa v podstate pre každý porast mohol vybra optimálny variant. No a následne všade tam, kde prírode blízke hospodárenie bude vhodnejšie, jednoducho zača s jeho praktickým uplatňovaním - najprv cez úpravy a zmeny plánu, pri tvorbe PSL vyhovujúcim plánom hospodárskych opatrení. Prírode blízke obhospodarovanie lesa by tak už nemuselo by o nadšení jednotlivcov, ale o spoločnom postupe všetkých zainteresovaných na ďalšom vývoji lesníctva a lesov na Slovensku.