Nemusíme so všetkým súhlasi, ale spája nás musí spoločná vízia

... napríklad navrhovaná v deklarovaných záveroch redakcie na tému „Kam kráčaš slovenské lesníctvo“.

Hovoríme s Ing. Igorom Olajcom, generálnym riaditeľom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

O V predchádzajúcom vydaní časopisu sme otvorili diskusiu na horúcu tému s názvom „Kam kráčaš slovenské lesníctvo?“ Na stranách 17 a 18 sme si dovolili uverejni závery našej redakcie, pričom zdôrazňujeme, že autori prvých príspevkov na túto aktuálnu tému si neosobujú právo na absolútnu pravdu, ale naopak, vyzývajú lesnícku komunitu k širokej diskusii. Pán generálny riaditeľ, ako vnímate túto výzvu? Stotožňujete sa s analýzou príčin súčasného stavu lesníctva? Pôsobili ste v lesníckej prevádzke, takže ju dôverne poznáte. Preto sa pýtame, aké sú Vaše názory a návrhy na uvedené nové smerovanie slovenského lesníctva v našom časopise?

 

- Ak sa otázka dotýka výzvy na širokú diskusiu lesníkov na Slovensku o vývoji lesníctva a postavenia lesníckeho stavu v spoločnosti, tak odpoveď je jednoznačná. Bez tejto širokej diskusie a vytvorenia názorového spektra je nesmierne ažké ovplyvňova dianie a smerovanie tak komplexného sektoru, akým lesníctvo je. Či si zoberieme otázky produkcie dreva, otázky plnenia ostatných produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov, lesníctvo je jedným z mála odvetví výrazne ovplyvňujúcim ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty rozvoja spoločnosti.

Nemožno však jednoznačne súhlasi s tým, že stav a smerovanie lesníctva je téma posledného roka. Ide o problematiku, ktorej počiatky možno hľada už na konci minulého storočia. O tejto téme sa veľa nahovorilo a vo všeobecnosti s odborníkmi, ktorí prezentujú svoje názory aj prostredníctvom nášho časopisu, možno súhlasi. Za vážny problém, ktorý však jednoznačne z tejto diskusie vyplýva je skutočnos,  že o týchto otázkach diskutuje veľmi úzka skupina ľudí, čo len zdôrazňuje to, že lesnícka prevádzka sa zapája do tejto diskusie veľmi chabo, ak sa zapája vôbec. Je pochopiteľné, že základ všetkých problémov je predovšetkým vo finančnom zabezpečení fungovania lesníctva a zabezpečovania jednotlivých lesníckych činností.

„... diskutuje veľmi úzka skupina ľudí, čo len zdôrazňuje to, že lesnícka prevádzka sa do diskusie zapája len veľmi chabo, ak sa zapája vôbec...“

 A táto otázka je v mnohých prípadoch a záveroch tou najpodstatnejšou pri riešení návrhov na nové smerovanie lesníctva. Čo však považujem za potrebné podotknú? Musíme si uvedomi skutočnos, že ľudí, ktorí detailne poznajú súčasný stav a zároveň aj spôsoby a možnosti riešenia uvedených problémov je málo. Ak sa takýto ľudia konečne aj vyprofilujú, tak ich naša lesnícka komunita v zásade vôbec nepodporuje a niekedy sa stáva i to, že sa ich snaží zdiskreditova. Tým strácane možnosti napredova a uspie. Ak takto bude lesnícka komunita pôsobi naďalej, tak hľadanie a podpora vedúcich osobností nebude úspešná. A práve na tomto mieste by som ešte raz chcel zdôrazni, že nemusí každý so všetkým súhlasi, ale mali by nás spája vyššie princípy, spoločná vízia a cesty k cieľom, napríklad stanovených v deklarovaných záveroch redakcie.

O Už dlhodobým vleklým problémom je neštátny lesnícky sektor. Vlastníci lesov príchodom každej novej vlády čakajú, že pochopí ich oprávnené požiadavky. Za nesplnené sľuby vinia súčasné Ministerstvo životného prostredia SR, za nedostatočné obhajovanie ich záujmov vinia zase Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ich nespokojnos vyvrcholila petičnou akciou premiérke vlády SR, ktorú doteraz podpísalo vyše 20 tisíc vlastníkov lesov. Pred Úradom vlády SR boli pripravené stovky týchto ľudí protestova. Celú akciu však stiahli po demisii vlády... Ako hodnotíte rok 2011 z pohľadu spolupráce s Úniou regionálnych združení neštátnych lesov Slovenska? Dalo sa pre nich urobi viac?

- Dovoľte mi vyslovi názor, že neštátny lesnícky sektor vôbec nie je „dlhodobým vleklým problémom“, neštátny lesnícky sektor je dôležitou súčasou lesníckeho sektoru na Slovensku a nemožno ho považova za problém. Problémom môžu by požiadavky neštátneho lesníckeho sektoru a schopnos tej ktorej vládnej garnitúry plni tieto požiadavky. Napríklad je pochopiteľné, že problémy neštátnych vlastníkov lesov vo vzahu k ochrane prírody a krajiny sú dlhodobé. Je však pre mňa veľmi ažké dnes hodnoti obdobie, kedy bola formulovaná a schvaľovaná právna úprava problematiky ochrany prírody a krajiny a aké postavenie zaujímal neštátny lesnícky sektor. Čo však môžem hodnoti je to, či ich v súčasnom období zástupcovia rezortu pôdohospodárstva obhajujú. A v tomto smere musím poveda, že neštátny lesnícky sektor má na sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva odborne zdatných zástupcov, ktorí konkrétne pri tvorbe právnej úpravy ochrany prírody dôsledne obhajujú záujmy slovenského lesníctva. Musím skonštatova, že aktivita vedenia lesníkov v neštátnom sektore v poslednom čase naberá na obrátkach čo je veľmi pozitívny signál. Aj keď viem, že ich aktivity sa ešte dlho nevyrovnajú s aktivitami „ochranárskeho“ sveta mimovládnych organizácií. Každý súdny človek musí uzna, že v náture slovenských lesníkov a je jedno, či štátnych alebo neštátnych, je istý konzervatizmus. Chýba ochota vyjs z lesa a  zapoji sa do problémov legislatívy a presadzovania svojich oprávnených záujmov, čo zostáva ešte stále behom na dlhé trate. Preto naozaj podporme tých, ktorí sú nám v danej oblasti príkladom, presadzujú záujmy slovenského lesníctva. Máme výhodu, že mnoho našich tém môže by prezentovaných ako požiadavky verejnosti. Ak ich budeme aj takto prezentova, tak  naberie lesnícky sektor na sile a vážnosti v celej spoločnosti.

„... máme výhodu, že mnoho našich tém môže by prezentovaných ako požiadavky verejnosti. Ak ich budeme aj takto predklada, tak naberie lesnícky sektor na sile a váhe v celej spoločnosti“
 
Nielen v sektore neštátnom, ale aj v štátnom sa boríme s viacerými problémami. Za jeden z najvážnejších problémov, s ktorým sa lesníctvo na Slovensku potýka už niekoľko rokov, je odliv finančných prostriedkov z lesníctva do iných sektorov, čo je nepriamo premietnuté aj v niektorých príspevkoch a záveroch k tematike smerovania slovenského lesníctva. A túto skutočnos považujem za jednu z najdôležitejších –  čiže vráme do lesov to, čo sme z nich vzali, oni nám to niekoľkonásobne vyššie vynahradia.

Ak sa ma pýtate, ako hodnotím spoluprácu s Úniou regionálnych združení neštátnych lesov  Slovenska, tak nie dostatočne si uvedomujete, že tento subjekt je jedným, nie však jediným subjektom združujúcim vlastníkov neštátnych lesov na Slovensku. Z pozície ministerstva spolupracujeme so všetkými subjektmi vlastníkov neštátnych lesov. Najužšia spolupráca je však s Radou združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, ktorá zastrešuje ich najpodstatnejšiu čas. A či sa dalo pre nich urobi viac? Nuž, poznajúc všetky súvislosti vstupujúce do procesu rozhodovania si myslím, že spolupráca bola na vcelku dobrej úrovni. A urobi sa dá viac vždy, hlavne, keď obe strany spolupracujú a dopåňajú sa.

O Pán generálny riaditeľ, do riadiacej funkcie ste vstupovali v čase, keď vláda SR prijímala množstvo úsporných a nepopulárnych opatrení. V našom časopise č.1-2/január – február/2011 ste podrobne analyzovali súčasný stav lesníctva a naznačili ste hlavné vízie jeho ďalšieho smerovania. Čo sa Vám z predsavzatí po uplynutí roka podarilo, čo menej, prípadne čo prenášate do ďalšieho obdobia?

 

- Na komplexné hodnotenie môjho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva sú povolané iné osoby, Z môjho pohľadu snáď niekoľko poznámok. V rámci financovania sme vytvorili dostatočné finančné rámce na zabezpečenie vyhotovovania programov starostlivosti o lesy aj pre budúci plánovací rok. Podobne sa v spolupráci so zainteresovanými útvarmi ministerstva podarilo dofinancova rozpočtové organizácie lesného hospodárstva tak, aby mohli zabezpeči plnenie svojich úloh. Dos nepriaznivá situácia sa vyvíjala vo financovaní príspevkových organizácií, avšak aj tam si dovolím vyjadri presvedčenie, že organizácie sa na konci plánovacieho obdobie nebudú pohybova v červených číslach. Čo sa týka štátnych podnikov, prijaté opatrenia viedli k pozitívnemu obratu vo výsledkoch hospodárenia, podobne ako aj v zabezpečovaných lesníckych činnostiach. V spracovaní dreva a využití lesnej dendromasy boli spracované základné koncepčné dokumenty a čakajú nás ďalšie.

„Zákon o ochrane prírody a krajiny do dnešného dňa nebol verejne predstavený a jednotlivé tézy pracovnej skupiny sú vo forme odporúčaní“.

V rámci právnej úpravy sa prijalo viac všeobecne záväzných právnych predpisov, či už v nadväznosti na problematiku lesného hospodárstva (Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 176/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopåňa Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ažby dreva, označovaní vyaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva; Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii), alebo problematiku lesného reprodukčného materiálu (Zákon č. 49/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopåňa zákon č. 138/2010 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli). Jedným z dôležitých právnych predpisov je Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydaná Vyhláška č. 320 z 28. septembra 2011 o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka. Vyhláška je zameraná na podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, na rozvoj rekreačných funkcií lesov, na propagáciu, na ochranné a obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu, na podporu účasti obhospodarovateľa lesa na výstavách. Zdroje podpory sú výlučne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Záleží na schválení rozpočtu  a  v prípade vymedzenia prostriedkov pre lesné hospodárstvo bude vypísaná výzva štátnej pomoci, v ktorej budú uvedené konkrétne podmienky poskytnutia pomoci.  Ako jednu z náročných úloh, ktorá sa nepodarila v tomto roku splni, je zmena právnej úpravy v poľovníctve.

Otázky majetkovej ujmy z dôvodu obmedzenia hospodárenia v lesoch kvôli ochrane prírody sú jednými z nosných tém pripravovaného nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon však do dnešného dňa nebol verejne predstavený a jednotlivé tézy pracovnej skupiny sú vo forme odporúčaní. Z pohľadu lesného hospodárstva zostáva tento zákon jedným zo zákonov, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú racionálne využívanie lesov na Slovensku. Je mojim prianím, aby sme prijatím nového zákona o ochrane prírody a krajiny posunuli lesníctvo na úroveň, akú si v ochrane prírody zaslúži.

 

Zhováral sa Ján Fillo