Prihlásiť

Je nesprávne úžitky bra a povinnosti odklada do budúcnosti

Ing. Igor OLAJEC, generálny riaditeľ

sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky odpovedá na otázky našich čitateľov.

Vážení čitatelia, súčasná rekordná sledovanos a návštevnos nášho internetového diskusného Fóra o lese nás donútila k tomu, aby sme vyvrátili názory, že stále sa rozširujúca diskusia už začína pripomína  „bútľavú vàbu“. Preto sme dnes vybrali z nepreberného množstvá aspoň niektoré z najhorúcejších tém, ktoré sme predložili najvyššiemu predstaviteľovi lesného hospodárstva na Slovensku. Ak jeho odpovede splnia Vaše predstavy o informačnej spätnej väzbe, budeme v takomto dialógu pokračova  aj v ďalších vydaniach nášho časopisu.

Redakcia

 

"O príčinách hromadného hynutia smreka sa už napísalo a povedalo veľa. Rozhodne ide o najzávažnejší problém nášho lesníctva. Existujú názory, že ide o nezvratný proces, ktorý lesnícke opatrenia môžu len spomali. Tu je namieste otázka, ako ďalej? Urýchli obnovu rozpadajúcich sa smrečín alebo vynaklada prostriedky na oddialenie ich obnovy?“

 

Hromadné odumieranie smrekových porastov zapríčiňuje pôsobenie viacerých faktorov, kde však možno ako najdôležitejší faktor považova pôsobenie antropogénneho činiteľa. Je jednoznačné, že smrečiny, tak ako sme ich poznali v posledných dekádach minulého storočia, takými nebudú. Treba si však uvedomi, že smrek bol a naďalej zostane jednou z najdôležitejších drevín slovenských lesov a to nielen z hľadiska jeho hospodárskeho využitia. Smrek mal, má a bude ma svoje významné postavenie v drevinovom zatúpení lesov na Slovensku. Obhospodarovatelia lesov a vlastníci lesov majú dostatok nástrojov, ktoré môžu využíva pri ochrane alebo obnove smrečín v súlade s právnou úpravou manažmentu lesov, napríklad uplatňovaním rekonštrukcie lesa.

Je teda len na nich, aké manažmentové opatrenia budú v praxi uplatňova. V každom prípade by som však chcel poveda, že nemožno zabudnú na dôsledné a efektívne vykonávanie obranných a ochranných opatrení. Sústreďme sa však na reálnu ochranu, teda predovšetkým na odstraňovanie aktívnych chrobačiarov. Ak budeme v rámci náhodnej ažby odstraňova len suché stromy, tak očakáva úspechy v ochrane smrečín pred pôsobením podkôrneho hmyzu je nereálne.

V každom prípade však je to otázka s výrazným ekonomickým podtónom. Som však presvedčený, že je nesprávne úžitky bra a povinnosti odklada do budúcnosti. Obhospodarovatelia lesov vedia, o akých povinnostiach hovorím.

 

„Všetci vidia iba drevo a jeho cenu. Samozrejme, že z dreva lesníci žijú. Ale nechápem,ako dnes dodávateľské firmy zanechávajú za sebou škody na porastoch, ničia lesné cesty a potom sa vybavujú eurofondy, aby sa niečo opravilo, zrekonštruovalo. Kontrolujú prácu týchto dodávateľských firiem v danom regióne príslušní zodpovední lesníci a vyvodzujú z toho dôsledky?“

 

Zákon č 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) upravuje zásady vykonávania ažby dreva. V zmysle týchto zásad  je vykonávateľ ažby dreva povinný túto ažbu vykona takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný porast, priľahlé stromy a kvalitu aženého dreva. Po ukončení ažby je povinný narušenú lesnú pôdu, lesný porast a priľahlé stromy ošetri takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu.

Považujem za nelogický prístup vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa, ak si vlastne vykonaním ažby dreva znehodnotí alebo poškodí svoj majetok. Podobne považujem za absurdné, ak si vlastník alebo obhospodarovateľ lesa zabezpečí realizáciu týchto činností externým dodávateľom a v zmluvnom vzahu ho nezaviaže vykonaním opatrení, ktoré by zamedzili ďalšiemu poškodzovaniu jeho majetku.

V každom prípade ažba sa má vykonáva tak, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast a kvalitu aženého dreva. A tu vidím aj úlohu štátnej správy a konkrétne uplatňovania jej kompetencií pri kontrole dodržiavania zásad vykonávania ažby. Áno, kontrola zo strany orgánov štátnej správy nie je na úrovni, na akej si ju predstavujem, vyslovujem však presvedčenie, že sa v krátkej dobe výrazne zlepší. Ale kontrola je až niečo následné, záujem zveľaďova a chráni si svoj majetok by mal by záujem vlastník alebo obhospodarovateľ. Tam by mala smerova táto otázka.

 

„Myšlienku využívania poľnohospodársky nevyužívanej pôdy na produkciu dreva by som podporil. Pretože kalkulácie ukazujú, že produkcia dreva je niekedy efektívnejšia než poľnohospodárske využitie daného pozemku. Ak by som mal záujem, aká je reálna šanca získa na takéto projekty aj nejaké príspevky? Zaujíma ma to jednak z pohľadu zachráni les, ktorý je momentálne v katastrofálnom stave, jednak z pohľadu hospodárskeho.“

 

Ak sa pýtate na príspevok na zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívaných pozemkov, ktorý súvisí so zmenou druhu pozemku z poľnohospodárskych  pozemkov na lesné pozemky, rovnako ako na zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín  na  týchto pôdach, tento nie je možné v súčasnom programovacom období v rámci Programu rozvoja vidieka 2007-2013 poskytnú. V obidvoch prípadoch je totiž možné zalesňova len tie pozemky,  ktoré boli predchádzajúce dva roky poľnohospodársky využívané a vedené v LPIS.

 

„ ...považujem za absurdné, ak si vlastník alebo obhospodarovateľ lesa zabezpečí tieto činnosti externým dodávateľom a v zmluvnom vzahu ho nezaviaže vykonaním opatrení, ktoré by zamedzili ďalšiemu poškodzovaniu jeho majetku“.

 

Čo sa týka Vášho názoru o stave lesov na Slovensku, tak iste mi dovolíte, aby som s ním nesúhlasil. A aby som neobhajoval svoj názor len z pohľadu ukazovateľov lesného hospodárstva, ako argument použijem skutočnos, že stav a charakter slovenských lesov jednoznačne odráža záujem Európskej únie o zaraďovanie práve lesných oblastí (lesnatos chránených území na Slovensku je približne 75 percent; viac než 50 percent z celkovej výmery lesov na Slovensku je zaradená do chránených území) do systému chránených území v rámci NATURA 2000. Alebo si myslíte, že keby bol stav lesov „katastrofálny“, tak by tu tento záujem bol?

 

„Aké výhody a nevýhody by mali štátne lesy z toho, keby sa pretransformovali na akciovú spoločnos? A môže sa vytvori akciová spoločnos na neštátnych neodovzdaných lesoch? Sú lesné závody, hlavne na východe, kde kmeňových štátnych lesov majú iba 10 percent. Čo s tým?“

 

Takouto úlohou sa rezort zaoberal v rokoch 2002 až 2006, keď sa vláda SR na základe návrhu opatrení na zhodnocovanie majetku obchodných spoločností, ktorých jediným zakladateľom je štát a majetku štátu v správe štátnych podnikov a iných štátnych organizácií realizujúcich trhové aktivity (materiál schválený vládou SR uznesením č. 1117 z 28. novembra 2001) v programovom vyhlásení vlády SR (schváleným uznesením vlády SR č. 1202 zo 4. novembra 2002) zaviazala vypracova a realizova projekt transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR na štátnu akciovú spoločnos založenú podľa osobitného zákona.

Pokiaľ máte záujem si predmetnú problematiku naštudova, materiály viažuce sa k tejto problematike boli predložené na rokovanie vlády SR (napríklad  20. októbra 2004, 15. decembra 2004, 21. septembra 2005) a sú dostupné v jej webovom sídle.

 

 „Veľmi ma mrzí ako lesníka, keď vidím vedľa seba výsledok hospodárenia – ako príklad uvádzam vyrúbaný porast, ktorého polovicu štátne lesy odovzdali urbáru a druhá polovica im zostala. Na odovzdanej polovicu už máme odrastenú kultúru po dvakrát vykonanom výrube nežiaducich drevín a už ideme robi prerezávku, na polovici štátnych lesov je samá lieština a ešte vždy čakajú na prirodzené zmladenie /13 rokov?/. To ešte nehovorím o kvalite vykonaných iných prác...“

 

Aj ja som lesník a jednoznačne by ma mrzela Vami uvedená skutočnos. Ak je situácia taká, ako ju opisujete, obhospodarovateľ lesa  si jednoznačne neplní svoje zákonné povinnosti. Bol by som veľmi rád, keby si vlastníci lesov a obhospodarovatelia lesov uvedomili svoju spoločnú zodpovednos za vytváranie podmienok, v ktorých naše lesy budú schopné plni všetky požadované funkcie .

Z uvedených dôvodov by som Vám odporúčal poda podnet na konanie príslušnému obvodnému lesnému úradu, ten má všetky kompetencie na vykonanie štátneho dozoru v lesoch každého obhospodarovateľa.

V prípade preukázania bolo by to posúdené ako  závažné porušenie zákona o lesoch, ktorý určuje pre obhospodarovateľa lesa povinnos vykona obnovu lesa na holine najneskôr do dvoch rokov od jej vzniku okrem chránených území s piatym stupňom ochrany. V prípade očakávanej prirodzenej obnovy môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva túto lehotu predåži o ďalšie dva roky. Dlhšie lehoty na obnovu lesa na holine môže orgán štátnej správy povoli iba osobitne schváleným harmonogramom z dôvodu vzniku holín po náhodnej ažbe veľkého rozsahu alebo pozemkov, ktoré boli vyhlásené za lesné pozemky a je ich potrebné zalesni.

 

„Položme si otázku, či by nebolo správne stanovi minimálnu výmeru lesného hospodárskeho celku, napríklad minimálne 500 hektárov. Zaručovalo by to i odbornejšie, prehľadnejšie a jednoduchšie obhospodarovanie lesa a bolo by to i v prospech výkonu OLH. Prakticky, ako však vysvetli 50 vlastníkom vlastniacim po 10 hektároch lesa, aby sa zjednotili a spoločne hospodárili? Robilo v tomto smere ministerstvo nejaké poku?“

 

V každom prípade spája odbornos a zjednodušenie obhospodarovania lesa a viaza aj kvalitu výkonu OLH veľkosou lesného celku asi nie je úplne v poriadku. Ak hovoríme o lesných celkoch, tieto sa určujú rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (krajský lesný úrad) na podnet vlastníka alebo správcu lesného pozemku, alebo orgán štátnej správy ich môže urči z vlastného podnetu. Ministerstvo, s cieľom zabezpečenia predovšetkým efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov na vyhotovenie plánu starostlivosti o lesy premietlo požiadavku na výmeru lesného celku do vyhlášky o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa, kde § 27 ods.2 hovorí, že „lesný celok je územne ucelená čas lesov, ktorého najmenšia výmera je spravidla 1000 ha.“. V posledných rokoch je určovanie lesov s výmerou 500 hektárov skôr výnimkou a z pohľadu ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva je snaha usmernenia krajských lesných úradov s cieľom určovania lesných celkov nad výmeru 1 000 hektárov.

Po prečítaní otázky a jej súvzažných súvislostí, ktoré dotazovateľ uvádza (väzba na OLH) sa domnievam, že mu skôr šlo o vymedzovanie vlastníckych celkov v rámci lesného celku, kedy tento tvoria lesy jedného obhospodarovateľa. V prípade vlastníkov lesa malých výmer  vlastnícky celok tvoria lesy viacerých obhospodarovateľov lesa. Treba si však uvedomi, že zasahovanie do vlastnícky práv je problematika veľmi zložitá a na Slovensku výrazne ovplyvnená politickým zmenami v uplynulom storočí. Ide predovšetkým o uvedomenie si vlastníkov lesa, že vytváranie vlastníckych celkov s väčšou výmerou môže ma pozitívne dopady na zabezpečenie obhospodarovania lesa.

 

V posledných rokoch je určovanie lesov s výmerou 500 hektárov skôr výnimkou a z pohľadu ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva je snaha usmernenia krajských lesných úradov s cieľom určovania lesných celkov nad výmeru 1 000 hektárov“.

 

„Peniaze na protipovodňové opatrenia prídu údajne do rezortu pôdohospodárstva z rozpočtovej kapitoly vlády. Pri percentuálnom zastúpení lesov Slovenska – zhruba 50 % štátnych : 50 % lesov neštátnych, by malo ministerstvo rozdeli tých 1200 pracovných miest v rovnakom pomere 1 : 1. Nemýlime sa?“

 

Vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie Preventívne protipovodňové opatrenia v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uznesením č. 166 z 2. marca 2011. Už z názvu materiálu vyplýva, že ide len o organizácie zriadené v pôsobnosti tohto rezortu, teda konkrétne ide o LESY SR š.p., Banská Bystrica  Hydromeliorácie š.p. Bratislava. V pôsobnosti š.p. LESY SR ide o realizáciu protipovodňových opatrení na drobných vodných tokoch v správe tohto subjektu s tým, že prefinancovanie aktivít sa má zabezpeči z prostriedkov podniku za súčasného využitia prefinancovania časti nákladov zo zdrojov na riešenie problematiky podpory zamestnanosti v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dovoľujem si upozorni na skutočnos, že vodné toky na Slovensku sú výhradne vo vlastníctve štátu a neštátne subjekty nie sú teda správcom žiadnych vodných tokov, teda ani drobných vodných tokov.

 

To, či odborný lesný hospodár vykonáva všetky svoje povinnosti sa dá zisti veľmi dobre pri previerkach plnenia predpisov LHP. My, ktorí sme staršie ročníky, sme pri takýchto previerkach nemohli od strachu spáva. Na kontrole sa zúčastnil zástupca KLÚ, zástupca Lesoprojektu, zástupca OLÚ. Previerky teraz – ani niekedy nevieme, že sa konajú a ak dôjde k vonkajšej pochôdzke, tak príde maximálne zástupca okresu. Ovšem na druhej strane čo majú kontrolova, keď záväzné ukazovatele sú len dva – zalesnenie holiny do dvoch rokov a neprekročenie celkového objemu ažby za decénium za daný subjekt. Taký máme zákon, ktorí prijali naši poslanci. Ich nezaujíma poriadok v lese, ale to, či sa môžu v lese bicyklova.“

 

Rozsah dozornej a kontrolnej činnosti vykonávaný príslušnými orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva zohľadňuje dlhotrvajúci trend znižovania verejných výdavkov štátu a s tým súvisiaceho znižovania počtu zamestnancov týchto orgánov. Nestotožňujem sa však s Vaším názorom o množstve kontrolovaných skutočností vo väzbe na záväzné ukazovatele.

Pri podrobnej analýze a syntéze vzájomných súvislostí jednotlivých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov môžeme jednoznačne konštatova, že súčasná právna úprava lesného hospodárstva v dostatočnej miere zabezpečuje riadne hospodárenie v lesoch a jeho kontrolu.

 

 „ Z môjho pohľadu je nedostatkom súčasného zákona o lesoch a celej lesníckej legislatívy priveľká všeobecnos, ktorá v konkrétnych prípadoch a situáciách sa môže prejavi zmätočne, hlavne v súvislosti s ochranou prírody. Chýba prakticky diferencovaný prístup v starostlivosti o lesy. Ak si zoberieme vyhlášku č. 453/2006 Z.z. , tak základ na diferencovaný spôsob hospodárenia už je, len je potrebná jeho väčšia a konkrétna implementácia v praxi, hlavne prostredníctvom LHP, či už po novom PSoL.“.

 

Podľa zákona o lesoch sa diferencovaným hospodárením v lesoch rozumie cieľavedomý systém hospodárenia v lesoch, pri ktorom sa zohľadňujú rozmanité prírodné, porastové, hospodárske, ekonomické a spoločenské podmienky a požiadavky uplatnené pri vyhotovení a realizácii programu starostlivosti o lesy. Už zo samotnej definície je zrejmé, že na riadne uplatňovanie diferencovaného hospodárenia je, aj vzhľadom na rozmanitos podmienok a požiadaviek, nadmerná regulácia prostredníctvom právnej úpravy skôr prekážkou, ako pomocou. Výrazné zvyšovanie zákazov, obmedzení, povinností, respektíve ukazovateľov programov starostlivosti o lesy by v konečnom dôsledku viedlo len k určitej homogenizácii spôsobov hospodárenia a odstráneniu akýchkoľvek oprávnení a zodpovednosti odborných lesných hospodárov.

 

„Práve tá kritizovaná „všeobecnos“ právnej úpravy lesného hospodárstva umožňuje zabezpečova diferencované hospodárenie v lesoch a lepšie ho prispôsobova miestnym podmienkam...“

 

Pritom zabezpečovanie diferencovaného hospodárenia v lesoch je riešené práve prostredníctvom odborných lesných hospodárov, ako osôb s príslušným vzdelaním, praxou a odbornosou. Súčasný právny stav v plnej miere umožňuje uplatňova diferencované hospodárenie v lesoch, keď odborný lesný hospodár môže svoje odborné návrhy a požiadavky prostredníctvom vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa presadzova v procese vyhotovovania programov starostlivosti o lesy, ale aj počas jeho platnosti vhodným spôsobom reagova na meniace sa podmienky, napríklad zmenou hospodárskeho spôsobu a jeho formy, určovaním východísk a spôsobov obnovy lesa.

Domnievam sa teda, že práve tá kritizovaná „všeobecnos“ právnej úpravy lesného hospodárstva umožňuje zabezpečova diferencované hospodárenie v lesoch a lepšie ho prispôsobova miestnym podmienkam, znalostiam a skúsenostiam odborných lesných hospodárov zabezpečujúcich odbornú starostlivos o lesy.

 

 „Prečo ministerstvo nezadá Lesníckemu výskumnému ústavu vo Zvolene konkrétnu ekonomickú výskumnú úlohu so zameraním sa na objektívne finančné zhodnotenie celkových nákladov a výnosov „z obhospodarovania lesov blízkej prírode“ na vybranom modelovom území? Tak, aby sa lesnícka verejnos a vlastníci s užívateľmi lesov oboznámili s jej závermi.“.

 

Prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov vrátane jeho ekonomického zhodnotenia je potrebné sa venova komplexne, aby bola zabezpečená porovnateľnos údajov. Zároveň nejde o jednoročnú, ale o dlhodobú aktivitu. Z uvedeného dôvodu považujem za potrebné uplatňovanie prírode blízkeho obhospodarovania lesov a jeho ekonomickej efektívnosti hodnoti na úrovni obhospodarovateľa lesa tak, aby tieto zohľadňovali jeho požiadavky a skutočné podmienky, v ktorých sa realizuje.

O prírode blízkom obhospodarovaní  lesov je publikovaných  množstvo informácií, napríklad pánom profesorom Ing. Milanom Sanigom, DrSc. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, Ing. Rudolfom Bruchánikom,PhD. z Lesov SR, š.p. Banská Bystrica, či aj združením Pro Silva Slovakia, ktoré na stránkach www.lesy.sk zverejnilo niektoré svoje názory, výsledky práce a možnosti hodnotenia dopadov pri vytváraní objektov prírode blízkym hospodárením.

K uvedenej problematike zorganizovali 6. apríla 2011 na Technickej univerzite vo Zvolene predstavitelia zodpovedných inštitúcií konferenciu pre lesnícku prax s konkrétnymi závermi pre jednotlivé inštitúcie smerujúce k vytvoreniu podmienok a nástrojov na širšie uplatnenie tohto obhospodarovania lesa v praxi na Slovensku.

 

„Podľa mojich pesimistických odhadov by sa mala ažba dreva v našich lesoch ukonči v priebehu nasledujúcich 15 rokov. Myslím tým obnovnú ažbu. Stačí si vzia satelitnú mapu a preletie naše Slovensko. Čo potom? Myslím si, že také vysoké zastúpenie náhodných ažieb už nebude veľmi dlho. A musíme sa zmieri s tým, že o 15 rokov bude najviac ažená drevina buk. Horšie je, že aj tam, kde majú ešte smrečiny nerobia všetko pre ich zachovanie. Čes výnimkám.“.

 

Základné ciele a priority lesníckej politiky na Slovensku, v nasledujúcom najbližšom období sú zamerané predovšetkým na zvyšovanie účinnosti ochranných a obranných opatrení v lesoch ohrozených škodlivými činiteľmi s osobitným dôrazom na horské lesy a smrekové ekosystémy. V priebehu najbližších rokov bude nevyhnutné zabezpeči realizáciu účinných opatrení na záchranu ohrozených horských lesov, najmä smrekových biotopov a ich revitalizáciu a obnovu tak, aby sa znížili negatívne ekologické, sociálne, ale aj ekonomické dopady.  Preto ochrana lesa bola, je a v každom prípade zostáva lesníckou činnosou, ktorej zabezpečovaním obhospodarovateľ lesa vytvára základné predpoklady pre plnenie všetkých požadovaných funkcií lesa. Podcenenie rizík môže vies ku škodám, ktorých odstraňovanie vyvoláva niekoľko násobne väčšie investície v porovnaní  s nákladmi na zabezpečenie ochrany lesa.  Prevencia je nenahraditeľná. Ak hovorím o povinnostiach musím hovori aj o kontrole. Nehovorím pritom o absolútnej kontrole, na tú nie sú vytvorené podmienky ani finančné, ani personálne. Vychádzajúc však zo skúseností je nevyhnutné vykonáva túto činnos priebežne, upozorni obhospodarovateľov lesa, ale aj organizácie ochrany prírody pri zabezpečovaní opatrení na ochranu lesa proti šíreniu sa škodlivého činiteľa z piateho stupňa ochrany prírody, pričom treba podotknú, že podstatou vôbec nie je prijatie sankčných opatrení, ale to, aby si povinná osoba uvedomila svoju zodpovednos a vykonávala predmetné opatrenia tak, aby boli efektívne a účinné.

Ak sa však pozrieme na stav smrečín a pôsobenie obhospodarovateľov musím jednoznačne konštatova, že nie je možné náhodnou ažbou odstraňova len odumreté smrekové porasty, pretože tieto už dávno nie sú hostiteľmi podkôrneho hmyzu. Pre smrekové porasty je existenčne potrebné vyhľadáva a odstraňova aktívne chrobačiare – to je hlavná cesta, ako sa dá ovplyvni populačná dynamika podkôrneho hmyzu a tak pomôc zdravotnému stavu smrečín.

Aj keď v nás lesníkoch zavládol pesimizmus, čísla ukazujú, že výmera lesov na Slovensku za roky 2005 až 2009 vzrástla o 3 090 hektárov  (2009,26 tisíc hektárov) a celková zásoba dreva za uvedené obdobie sa zvýšila o 17 miliónov metrov kubických  (439 miliónov m3 na 456 miliónov m3). 

Otázky a odpovede zaznamenal Ján Fillo

 

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Memorandum o zatraktívnení práce v agrosektore: Rozvoj odborného školstva, ktoré vychováva mladú krv aj pre lesníctvo

Memorandum o zatraktívnení práce v agrosektore: Rozvoj odborného školstva, ktoré vychováva mladú…

O čom sa píše

Podpis memoranda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, tromi univerzitami so zameraním na agrárne štúdium a SK8, ktoré inicioval minister...

Prečítajte si viac
Ochranári našli medvedicu, ktorá v Liptovskom Mikuláši zranila piatich ľudí, do hodiny a pol po incidente: Viac ako týždeň ju potom monitorovali...

Ochranári našli medvedicu, ktorá v Liptovskom Mikuláši zranila piatich ľudí, do hodiny…

Aktuálne

Problémového medveďa, ktorý v nedeľu 17. marca v Liptovskom Mikuláši zranil päť ľudí, našli s pomocou dronov a špeciálnej techniky do...

Prečítajte si viac
Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora