Ako ďalej s odborným lesným hospodárom?
Slovenská lesnícka komora vyzýva k diskusii na túto tému.
Napriek skutočnosti, že zákon číslo 326/2005 Z.z. o lesoch spolu so svojimi novelami zásadne zmenil lesnícku legislatívu pri vymedzovaní princípov odborného hospodárenia v lesoch zachoval určitú kontinuitu s predchádzajúcim obdobím a rešpektoval tradície a formy odborného hospodárenia v lesoch na území Slovenska. Dôkazom takéhoto záveru je aj obsah ustanovenia § 36 citovaného zákona z ktorého vyplýva, že obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpeči hospodárenie v lesoch podľa programu starostlivosti o lesy (predtým LHP), alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára. A práve inštitút odborného lesného hospodára sa v lesníckej komunite a v poslednom období čoraz častejšie aj medzi vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov stáva obľúbenou témou mnohých rozhovorov. Otázky typu prečo má náklady za činnos odborného lesného hospodára znáša obhospodarovateľ lesa, aký je význam odborného lesného hospodára u organizácií štátnych lesov je správne, že odborný lesný hospodár vykonáva aj činnos obchodníka s drevom je správne, že činnos odborného lesného hospodára je obmedzená len výmerou lesov a nie aj počtom obhospodarovateľov až po extrémne názory, že inštitút odborného lesného hospodára je prežitý a treba ho zruši, vyúsujú do jedinej spoločnej otázky „ako ďalej s odborným lesným hospodárom?“
Uvedomujúc si význam lesov, ako jednej zo základných zložiek životného prostredia, potrebu zachovania úrovne ich odborného obhospodarovania, ako aj historickú skúsenos, že o čo je ľahšie zruši funkčný systém o to je ažšie systém nahradi sa. Slovenská lesnícka komora Zvolen rozhodla iniciova odbornú diskusiu k téme odborného lesného hospodára a súčasne sa uja funkcie koordinátora pri hľadaní odpovede na otázku, tak významnú pre lesné hospodárstvo.
Pri serióznom prístupe k riešeniu problematiky odborného hospodárenia v lesoch sa nedá obís história. Pri listovaní zákonným článkom č. XXXI z roku 1879 zisujeme, že lesy vo vlastníctve štátu, obci, cirkvi ako aj lesy komposesorátne a urbárske boli spravované podľa tzv. sústavných lesných hospodárskych plánov. Uvedení majitelia lesov boli súčasne povinní za účelom zabezpečenia odborného hospodárenia podľa LHP zamestnáva odborných lesných úradníkov a za účelom hájenia svojich lesoch drža dostatočný počet horárov – lesných dozorcov. Napriek rozdielnym spoločensko-politickým podmienkam danej doby môžeme konštatova, že princípy odborného hospodárenia v lesoch boli prakticky totožné s dnešnou dobou. Podobnos pravidiel odborného hospodárenia v lesoch nie je daná len zhodnosou princípov, ale aj problémov, ktoré sa pri zabezpečovaní odborného hospodárenia v lesoch otvárali. Už v tomto období sa ako veľký problém ukázalo naplnenie povinnosti vlastníkov lesov malých výmer zamestnáva odborných lesných hospodárov (resp. odborných lesných úradníkov), pretože žiadny resp. malý výnos z takéhoto majetku, vlastníkom neumožňoval uhrádza náklady spojené s činnosou odborných lesných hospodárov. Takéto problémy boli za účinnosti zákonného článku č. XXXI/1879 upravené v zákone č. XIX/1898 tak, že všetky lesy na ktorých neboli ich vlastníci schopní uhrádza náklady na činnos odborného lesného hospodára, museli by odovzdané do štátneho spravovania. Takéto štátne spravovanie sa nedotýkalo dispozičného práva, ale sa obmedzilo len na práce ku ktorým bolo potrebné lesnícke vzdelanie a lesnícke znalosti.
Princípy odborného hospodárenia v lesoch vymedzené v zákonnom článku č. XXXI/1879 platili s menšími či väčšími zmenami a obmedzeniami až do roku 1960, kedy bol článok zrušený zákon číslo 166 / 1960 Zb.. V ustanovení § 54 citovaného zákona bola zakotvená povinnos, že lesné hospodárske celky môžu spravova len odborní lesní hospodári, pričom upresnenie tohto ustanovenia bolo upravené vo vyhláške č. 17/1961 Zb.. Problematika odborného hospodárenia v lesoch bola riešená aj v príslušných ustanoveniach z.č. 61/1967 Zb. o lesoch a z.č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Aj v tomto období napriek zásadným zmenám v právnom posudzovaní vlastníctva, spravovania a užívania lesov, keď právo užívania k lesom bez ohľadu na ich vlastníctvo prešlo zo zákona na socialistické organizácie sa vyskytli problémy súvisiace s inštitútom odborného lesného hospodára. Jednalo sa predovšetkým o názory spochybňujúce potrebu tohto inštitútu u organizáciách zriadených štátom a o problémy s kompetenciami a právomocami odborných lesných hospodárov v týchto organizáciách.
K zásadným zmenám v systéme odborného hospodárenia v lesoch došlo po roku 1989, keď zákonom číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzahov k pôde došlo k zrušeniu ustanovenia § 12-19 z.č. 61/1967 Zb. upravujúcich právo socialistickej organizácie na užívanie lesov bez ohľadu na ich vlastníctvo a tým k zrovnoprávneniu vlastníckych a užívacích vzahov k lesom. Zmeny vo vlastníctve a užívaní lesov sa následne premietli aj do zmien zákona číslo 100/1977 Zb., ktorý bol novelizovaný z. č. 510/1991 Zb., z.č. 183/1993 Z.z., z.č. 265/1995 Z.z. a v záujme kontinuity v odbornom obhospodarovaní lesov vyvolali potrebu ďalších organizačných a legislatívnych zmien.
Tlak neštátneho sektoru vyústil do zmien v odbornom dohľade nad hospodárením v lesoch v neštátnom vlastníctve, postupne prostredníctvom odbornej správy lesov, obmädzenej odbornej správy lesov v rozsahu z.č. 510/1991 Zb. až po nutnos upravi a upresni systém odborného hospodárenia v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára. Už pri tvorbe vyhlášky č. 52/1994 Z.z. o odbornom lesnom hospodárovi, ktorá mala upravi podrobnosti súvisiace s odborným lesným hospodárom bolo konštatované, že po overení odborného hospodárenia v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára v zmenených podmienkach bude potrebné po určitom období vhodnos systému vyhodnoti a poznatky získané od obhospodarovateľov, odborných lesných hospodárov a orgánov štátnej správy využi pri ďalších legislatívnych krokoch. Na škodu veci, však plošné vyhodnotenie inštitútu odborného lesného hospodára nebolo zrealizované a preto aj jeho problémy neboli v ďalšom legislatívnom procese konkrétne pri novelizácii vyhlášky č. 52/1994 Z.z. v roku 1999, pri tvorbe z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch a jeho novele v roku 2007, ako aj tvorbe vyhlášky č. 451/2006 Z.z. o odbornom lesnom hospodárovi zohľadnené.
Neriešenie problému nevyhodnotenie vhodnosti spôsobu odborného obhospodarovania lesov v súčasnej dobe na existujúci vlastnícky stav a situáciu v našej spoločnosti, má za následok nespokojnos a kritizovanie inštitútu OLH, ba až reči o jeho nepotrebnosti a zrušení. Názory sú rôzne a tento článok nemá za cieľ vyrieši uvedenú problematiku, ale vyvola konštruktívnu diskusiu a to nielen na pracoviskách, ale po celom Slovensku, a podnety uvies na stránkach nášho odborného časopisu alebo na internete ako podklad pre nájdenie vhodného riešenia do pripravovanej zmeny v lesníckej legislatíve.
Je problematické urči od stola perfektne fungujúci spôsob a to najmä z dôvodu, že by jeden model mal vyhovova rôznym druhom vlastníctva, rôznym veľkostiam lesného majetku, špecifikám hospodárenia, pestrosti Slovenska, ale hlavne rôznosti prístupu ľudí. A tu by som sa rád pristavil. Ani dnes platný spôsob odborného obhospodarovania lesov by nebol celkom zlý a nefunkčný, keby bol dodržiavaný zákon, keby všetci OLH dodržiavali svoje povinnosti a keby štátna správy LH dôsledne a dôrazne vyžadovala napåňanie zákona a jeho porušovanie v zásadných otázkach riešila nekompromisne. OLH nie je pracovník na dielni na ktorého vedúci vidí počas smeny 10 krát, on je samostatný, zodpovedný pracovník, ktorého činnos je kontrolovaná niekedy len raz za desa rokov. Preto to musí by autorita, vedomostne aj osobnostne na vysokej úrovni a za to patrične odmenená. Tu sa vynára otázka, či a v akej výške je úlohou štátu podieľa sa na financovaní odborného obhospodarovania lesov, lebo to, aby tu lesy boli a boli tak kvalitné, aby plnili všetky celospoločenské služby je iste v záujme celej spoločnosti a štátu.
Boli by sme radi, aby ste vážení kolegovia lesníci, vlastníci lesov z rôznych subjektov v priebehu jarného obdobia tohto roka vyjadrili svoje názory a tak v dobrom ovplyvnili spôsob akým by bolo vhodné obhospodarova lesy k našej spokojnosti, prosperite a tiež spokojnosti a uznania spoločnosou. Slabé ohnivká v našej lesníckej reazi opravme, aby bola pevná.
Navrhnime vhodné, životaschopné, moderné riešenia odborného obhospodarovania lesov. Dajme tým, ktorí budú o tom rozhodova praktické, vykonateľné návrhy.
Za predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory:
Ing. Róbert Zlocha
Ing. Milan Dolňan