Úspech nie je v tom, koľko prijmeme programových dokumentov, ale v schopnosti nájs financie na ich realizáciu
Rozhovor s Ing. Igorom Olajcom, generálnym riaditeľom
sekcie lesného hospodárstvaa spracovania dreva
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
O Pán generálny riaditeľ, do riadiacej funkcie vstupujete v čase, keď vláda SR prijíma množstvo úsporných a nepopulárnych opatrení. Tieto, samozrejme neobchádzajú ani lesné hospodárstvo, ktoré je vo vážnej situácii a na hrane samotného prežitia. Takže, niet Vám čo závidie. S akými predstavami a základnou filozofiou vstupujete na „tenký lesnícky ľad“?
Lesné hospodárstvo nie je možné hodnoti len z hľadiska krátkeho obdobia, nakoľko sa svojimi procesmi výrazne odlišuje od ostatných odvetví v tom, že „doba obratu“ v lese sa ráta na desiatky rokov, nie teda na jeden alebo dva roky. Je pravdou, že v lesnom hospodárstve sa nakumulovali problémy dlhého obdobia spôsobené viacerými faktormi. Jednými z tých najvážnejších boli neustále sa znižujúce objemy finančných prostriedkov do lesného hospodárstva a výrazný podiel škôd na lesoch v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Lesnícky sektor je sektorom, ktorý do značnej miery ovplyvňuje zabezpečovanie mnohých environmentálnych aspektov rozvoja spoločnosti, vrátane ochrany pred povodňami a plnenia ekologických a spoločenských funkcií lesov. O čom niet pochýb, lesné hospodárstvo podstatne ovplyvňuje sociálny aspekt rozvoja vidieka.
Ak však hovoríte o vážnosti situácie v lesníctve, treba jednoznačne hovori aj o vážnosti situácie súvisiacich odvetví. I napriek tomu by som však nezachádzal do extrémov v jej hodnotení ako situácie „na hrane samotného prežitia“. Áno, je tu viacero problémov, ale zároveň sú tu aj ľudia, ktorí tieto problémy riešia a tu by som rád povedal, že títo ľudia disponujú dostatočným odborným potenciálom a schopnosou spomínané problémy rieši. Nevychádzam pritom iba z poznania, ktoré som získal za tú krátku dobu môjho pôsobenia v kresle generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, ale predovšetkým zo skúseností, ktoré som získal v lesníckej prevádzke.
___________________________________________________________________________
„Považujem za nevyhnutné vráti sa spä k základným lesníckym hodnotám založeným na zabezpečení nepretržitého systému obnovy lesa...“
Hneď po nástupe do funkcie bolo potrebné rieši predovšetkým úlohy súvisiace so zabezpečením financovania rozpočtových a príspevkových organizácií lesného hospodárstva v nasledovnom období tak, aby boli schopné plni úlohy, ktoré majú v rámci svojej pôsobnosti napåňa. V najbližšom období považujem za nevyhnutné vráti sa spä k základným lesníckym hodnotám založeným na zabezpečení nepretržitého systému obnovy lesa a plnení všetkých požadovaných funkcií lesov. Z hľadiska organizačného a inštitucionálneho bude potrebné vykona organizačné a kompetenčné zmeny ako na samotnej sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva, tak aj opatrenia v rámci jednotlivých organizácií lesného hospodárstva. Za kľúčové považujem pokračovanie v spolupráci s neštátnym lesníckym sektorom, ktorý do budúcnosti pri zabezpečovaní úloh lesného hospodárstva zohráva nenahraditeľnú úlohu a to nielen vo vzahu k sektoru spracovania dreva. Aj v tejto oblasti sa sústredíme na koncepčné riešenie otázok spojených s produkciou a spracovaním dreva a optimalizáciou vzahov smerujúcich k zachovania princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Za veľmi vážnu považujem aj problematiku poľovníctva, kde nás čaká ešte veľmi veľa práce, ktorá sa od začiatku roka premietne predovšetkým v legislatívnom procese dobudovávania právnej úpravy poľovníctva na Slovensku.
Vaša otázka zároveň smeruje k mojej základnej filozofii, s ktorou vstupujem na „tenký lesnícky ľad“. Táto tkvie predovšetkým v tom, že budem presadzova, aby lesníci mohli vykonáva svoju prácu erudovane a tak, aby nasledujúcim generáciám odovzdali lesy schopné plni všetky požadované funkcie, predovšetkým teda plni úlohy v zalesňovaní a zabezpečení lesných kultúr bez prenášania zodpovednosti a nákladov na tých, ktorí prídu po nás.
O Ak hovoríme o prežití lesníctva na Slovensku, musíme zdôrazni nevyhnutnos nového efektívnejšieho modelu financovania lesného hospodárstva. Váš predchodca hovoril konkrétne o príprave nového pružnejšieho modelu projektového a dotačného financovania lesníckych činností, ba ešte konkrétnejšie o zriadení osobitného podporného fondu v lesnom hospodárstve. Je to podľa Vás dnes reálne? Respektíve, ako inak sa dá rieši financovanie lesného hospodárstva?
Lesníctvo je financované z viacerých zdrojov, čo je na jednej strane dobré, na druhej strane však i napriek tejto skutočnosti stále konštatujeme finančnú „podvýživenos“ lesníckeho sektoru ako celku. Hovori o efektívnejšom modeli financovania však evokuje dve paralely – tá prvá vyvoláva dojem, že súčasný model financovania je neefektívny, čiže peniaze vynaložené na zabezpečenie činností v lesnom hospodárstve sú používané neefektívne, tá druhá zase dojem, že súčasný model financovania je neefektívny z hľadiska orientácie finančných tokov a z hľadiska objemu finančných prostriedkov.
Ak by sme sa zaoberali týmito dvomi úvahami je zrejmé, že vychádzajú z rovnakého základu, a to, že financovanie lesného hospodárstva je finančne dlhodobo poddimenzované. Pritom si treba uvedomi aj skutočnosti, ktoré som spomenul v odpovedi na vašu prvú otázku, že lesné hospodárstvo ovplyvňuje viaceré odvetvia ekonomiky a sociálne otázky zabezpečenia vidieckeho obyvateľstva, že lesné hospodárstvo je tradičným spôsobom existencie ľudí na slovenskom vidieku. Ak by sme sa teda zaoberali takto položenými otázkami je možné konštatova, že v prípade finančnej poddimenzovanosti akejkoľvek aktivity sa efektívnos vynaložených finančných prostriedkov viaže na množstvo zabezpečovaných a požadovaných aktivít. Ak pri neustálom znižovaní objemu finančných prostriedkov chceme neustále zabezpečova plnenie aktivít väčšieho rozsahu, jednoznačne sa dostaneme do stavu, kedy tieto požiadavky nebudeme môc splni z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska, čo dostatočne deklaruje efektívnos vynaložených finančných prostriedkov.
Preto hľadanie zdrojov financovania vidím predovšetkým v príprave nového referenčného rámca pre nasledujúce programovacie obdobie Slovenskej republiky ako členskej krajiny EÚ a budovanie ekonomických nástrojov lesného hospodárstva. V súčasnej dobe sa financovanie lesníctva zabezpečuje predovšetkým fakultatívnymi zdrojmi, avšak tento stav nie je predpokladom systémového riešenia. Je opodstatnené hovori o vytvorení stabilného systému financovania, ktorý je predpokladom pre udržateľnos plnenia funkcií lesov. Aj z tohto dôvodu chápem iniciatívu predchádzajúceho generálneho riaditeľa smerujúcu k vytvoreniu osobitného podporného fondu lesného hospodárstva. Treba však rešpektova skutočnos, že nedošlo k dohode s tou skupinou subjektov, ktorá mala by donorom fondu a zároveň aj prioritným prijímateľom prostriedkov z neho. Z uvedeného dôvodu nepovažujem priechodnos tohto návrhu za reálnu. Skôr by som však v tejto súvislosti chcel poukáza na tú skutočnos, že nie je možné rešpektova dlhodobo presúvanie finančných prostriedkov z „lesa“ do iných oblastí. V súčasnosti do popredia v oveľa väčšom rozsahu vystupuje problematika protipovodňovej ochrany a s ňou aj otázky nedostatočného objemu finančných prostriedkov obhospodarovateľa lesa na správu drobných vodných tokov aj mimo lesných pozemkov a často aj v intravilánoch sídelných útvarov. Financovanie týchto opatrení je prakticky ponechané len na tie zdroje, ktoré obhospodarovateľ získa z hospodárenia v lesoch. A tých v poslednom období nezostávalo navyše ani na zabezpečovanie obnovy lesa a nie ešte na ich investovanie mimo lesných pozemkov. Je logické, že protipovodňovú ochranu nie je dnes možné zabezpeči bez vlastníkov pozemkov, či už lesných alebo poľnohospodárskych, a že finančné prostriedky na jej zvýšenie je potrebné nie „vyahova“ od obhospodarovateľa, ale tieto mu poskytova na vykonanie súvisiacich opatrení. Tento príklad je však len jeden z mnohých, ktoré bude potrebné upravi s cieľom integrovaného modelu spravovania krajiny a pre efektívny model manažmentu.
O Obdobie globálnej finančnej a hospodárskej krízy prežilo lesné hospodárstvo vďaka tomu, že sa prekročili únosné ažby dreva, že sa takmer zastavil rozvoj tohto odvetvia. Dá sa poveda, že to najhoršie máme za sebou? Veď napríklad vklady do pestovnej činnosti poklesli približne o polovicu, rovnako ako na polovicu sa znížili náklady na opravy a údržby... Drevo je hlavným zdrojom prežitia lesníctva. Aký je Váš názor na spoplatnenie služieb, ktoré lesníctvo poskytuje doteraz zadarmo?
Súhlasím, že lesné hospodárstvo od roku 2004 zápasí s výrazným nárastom pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch, čo sa prejavilo v minulosti neregistrovaným nárastom poškodených lesov, predovšetkým smrečín, a tomu odpovedajúcim nárastom činností spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Hovoríme o náhodnej ažbe. A vykonanie náhodnej ažby spôsobilo značné navýšenie celkového objemu vyaženého dreva v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Jednoznačne však nesúhlasím s vašim konštatovaním o „prekročení únosných ažieb dreva“, nakoľko obhospodarovatelia si plnili len svoju povinnos prednostne vykona náhodnú ažbu. Pochopiteľne, kvalita poškodeného dreva v dôsledku pôsobenia abiotických a biotických škodlivých činiteľov a jeho pretlak na trhu, spoločne s vplyvmi globálnej hospodárskej a finančnej krízy spôsobili, že speňaženie dreva sa dostalo z historického pohľadu na minimum. Jednotliví obhospodarovatelia lesov sa dostali do vážnej situácie, nakoľko bolo ohrozené zabezpečenie nadväzujúcich činností súvisiacich predovšetkým s obnovou poškodených lesných porastov. Pochopiteľne nezostávalo nazvyš zdrojov na ďalšie investície súvisiace s manažmentom lesov, avšak som presvedčený, že súčasný vývoj je predpokladom na zlepšenie stavu v tejto oblasti.
___________________________________________________________________________
„Očakávam, že rezort ochrany prírody a krajiny príde s novým zákonom o ochrane prírody a krajiny v čo najkratšom čase a že ho predstaví ako návrh všeobecne záväzného právneho predpisu vychádzajúceho zo stavu prírody na Slovensku“
Ak sa pýtate na stav, ktorý nastal u najväčšieho obhospodarovateľa lesov štátneho podniku LESY SR, š.p., som presvedčený, že obrat nastal správnym smerom, dôkazom čoho je aj prijatie a uplatňovanie predaja surového dreva formou elektronických aukcií dreva. I napriek tomu si však uvedomujem, že v oblasti trhovo orientovaného hospodárstva nie je možné hľada zdroje len v predaji surového dreva, ale aj v uplatňovaní trhového mechanizmu v oblasti zabezpečovania jednotlivých funkcií lesa. Vlastník lesa zabezpečuje pre spoločnos celú škálu produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov, a to si každý z nás musí uvedomi. Ak chceme a požadujeme od vlastníka a obhospodarovateľa lesa plnenie funkcií lesov, musíme by pripravení za týmto účelom vytvára zdroje a prostriedky.
O Téma, ktorá nás zbytočne traumatizuje už od roku 2002, kedy bol prijatý zákon o ochrane prírody a krajiny, je zosúladenie legislatívy pre lesníctvo a ochranu prírody. Pohnú sa v tomto smere veci dopredu?
Právna úprava v ochrane prírody a krajiny a právna úprava o lesoch jednoznačne tvoria veľmi úzko prepojený systém práva. Čo by som chcel poveda na tomto mieste je to, že si musíme uvedomi, že zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch sú právne predpisy zákonné, čiže primárne. A teda ich právna sila na území Slovenskej republiky je rovnaká. Nemožno hovori o nadradenosti žiadneho právneho predpisu rovnakej právnej sily a to je podstata, ktorú je potrebné rešpektova aj v ochrane prírody a krajiny. Z hľadiska lesného hospodárstva očakávam, že rezort ochrany prírody a krajiny príde s novým zákonom o ochrane prírody a krajiny v čo najkratšom čase, a že ho predstaví ako návrh všeobecne záväzného právneho predpisu vychádzajúceho zo stavu prírody na Slovensku, záväzkov Slovenskej republiky ako členskej krajiny EÚ a ďalších medzinárodných integračných zoskupení zameraných (OECD, OSN) a rešpektujúceho základné práva a povinnosti demokratického štátu. Z hľadiska lesného hospodárstva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme pripravení spolupracova na legislatívnom procese nového zákona o ochrane prírody tak, aby sme zachovali tradičné formy manažmentu územia a nastolili také podmienky ochrany prírody, ktoré budú znamena zachovanie stavu predmetu ochrany, respektíve jeho zlepšenie. Celý proces si však vyžaduje účas širokej lesníckej verejnosti, či už vlastníkov alebo obhospodarovateľov lesov, tak aj zástupcov odborných a stavovských lesníckych inštitúcií a pochopiteľne nenahraditeľnú úlohu tu budú ma aj zástupcovia odvetvia spracovania dreva. V každom prípade nositeľom tejto úlohy je rezort životného prostredia.
O Medzi dlhodobé problémy patrí obmedzovanie činnosti a majetková ujma vznikajúca vlastníkom lesov. Kde sú hlavné príčiny.Veríte v pozitívnejší obrat?
Táto otázka je pomerne komplikovaná a čiastočne na ňu reagujem aj v predchádzajúcich otázkach. Obmedzovanie bežného obhospodarovania a majetková ujma je záležitosou viacerých aktivít na lesných pozemkoch, ktoré ovplyvňujú obhospodarovateľov lesa pri zabezpečovaní udržateľného obhospodarovania lesa. To, že s ich riešením nie sú obhospodarovatelia a vlastníci lesov spokojní, má určite hlbšie korene a dlhšiu históriu. Či ide o problematiku produktovodov a energovodov, teda líniových stavieb, obmedzení z dôvodu ochrany prírody a krajiny, nie je jednoduché tieto obmedzenia dorieši mávnutím čarovného prútika. Som presvedčený, že za mnohé problémy si vlastníci a obhospodarovatelia môžu sami, keď nedostatočným spôsobom uplatňovali svoje oprávnené záujmy. Som presvedčený, že vlastníci lesov a obhospodarovatelia lesov ani v súčasnej dobe nevyužívajú v dostatočnej miere možnosti, ktoré im umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vo vzahu k náhrade ujmy, respektíve škôd na ich majetku v dôsledku pôsobenia rôznych obmedzení. Čo sa týka ochrany prírody a krajiny, verím v pozitívnejší obrat pri príprave nového zákona o ochrane prírody a krajiny, nie je predsa možné chráni prírodu bez vlastníka alebo obhospodarovateľa pozemku. Podobne tomu je aj v iných oblastiach. Je len na lesníckom stave, aby dokázal jednotne presadzova svoje záujmy v čase a na mieste, kedy a kde to je potrebné. Nechcime všetko vyrieši zákonom o lesoch, to ani nie je možné. Riešme ujmy a obmedzenia v tých právnych predpisoch, v dôsledku uplatňovania ktorých tieto vzniknú môžu.
O Najväčším lesníckym problémom na Slovensku, ktorý svojou náročnosou presahuje časovú hranicu niekoľkých rokov, je masívny rozpad horských smrečín a kalamity obrovského rozsahu v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu. To je štafeta, ktorú preberáte a ktorá sa pobeží ďalších najbližších 7 až 10 rokov...
Najväčším lesníckym problémom je vytvorenie takých podmienok, kedy obhospodarovateľ lesa bude schopný plni všetky požadované funkcie lesov a hľadanie zdrojov, ktoré by obhospodarovateľovi lesov vytvárali potenciálne optimálne podmienky na udržateľné obhospodarovanie lesov.
Čo sa týka smrečín na Slovensku, skutočnosou je, že smrečiny v stave a charaktere v ako sme ich poznali budú vo veľmi krátkom období minulosou. Rozpad smrečín má v skutočnosti masívny charakter, a čo najviac mrzí je, že antropogénny faktor zohral najvýznamnejšiu úlohu. Zdá sa, že na Slovensku, ale pravdepodobne aj na iných miestach, platí pre mnohých staré známe porekadlo – „čím horšie, tým lepšie, len aby sa to nedotklo našich záujmov“.
___________________________________________________________________________
„Zabudli sme na jednu podstatnú a dôležitú skutočnos – nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoli lacné riešenia - a my sme ich, v prípade smrečín, dovolili“
Otázkou však je, kto za tým všetkým stojí a prečo obhospodarovatelia a vlastníci lesov ahajú za dos krátky koniec povrazu. Jedine budúcnos nám dá jednoznačnú odpoveď. Ak však nechránime les, nechránime ani naše zdravie a život na Zemi. Nehovoriac o vedeckých dôkazoch, ktoré upozorňujú na fakty spojené s výrazne negatívnym vplyvom takto sa rozpadávajúcich lesov na ozónovú vrstvu Zeme. Mám taký dojem, že mnohí ľudia sa stávajú schizofrenikmi. Len aby presadzovali svoje osobné alebo úzko skupinové záujmy bez rešpektovania vzájomných súvislostí a stavu vecí. Dnes je však zrejmé, že nás v priebehu pár rokov očakávajú výrazné problémy s nedostatkom smrekového surového dreva, čo negatívne ovplyvní cenotvorbu tejto strategickej suroviny. Je zrejmé, že táto situácia výrazne ovplyvní sociálne istoty slovenského vidieka a v nekonečnom dôsledku výrazným spôsobom prehovorí aj do cenotvorby produktov zo smrekového dreva. Zabudli sme na jednu podstatnú a dôležitú skutočnos – nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoli lacné riešenia – a my sme ich, v prípade smrečín, dovolili.
O Lesníctvo na Slovensku ma spracovaný celý rad prognostických, strategických či koncepčných materiálov. V tom nie je problém. Problém je v ich realizácii. Veríte, že rok 2011 bude v tomto smere úspešnejší?
Áno, na Slovensku máme v mnohých oblastiach veľké množstvo koncepčných, strategických a prognostických dokumentov. Až mám niekedy dojem, že niektoré si už medzi sebou začínajú odporova. Mnohé odvetvia sú však svojim charakterom výrazne viazané na charakter procesov alebo charakter problému, ktorý riešia. Tak mnohé, viažuce sa predovšetkým na zložky životného prostredia, nie je možné meni každý rok, nakoľko ich stav, vývoj a sledovanie odpovedá dlhodobosti ich charakteru.
Podobne je tomu aj v lesníctve. Máme vypracované programové, koncepčné, strategické dokumenty, ktoré stanovujú priority, rámcové ciele, opatrenia a snažíme sa o ich priebežné vyhodnocovanie a aktualizáciu. Otázka realizácie však netkvie v ich početnosti, ale v ich relevantnosti a schopnosti nájs prostriedky na realizáciu konkrétnych opatrení. A na čo v mnohých prípadoch zabúdame je delegovanie zodpovednosti za realizáciu aj na tých, ktorí majú záujem na príjme úžitkov z lesa.
Som však presvedčený, že základným predpokladom znovu obnovenia lesníckej stavovskej cti je jednotnos lesníckeho stavu. Nechcem pritom hovori o tom, že všetci musíme ma rovnaký názor, hovorím o tom, že keď ide o zachovanie lesa, musíme vystupova jednotne s jednotným cieľom – prinavráti lesu a lesníkom postavenie, ktoré si v spoločnosti zasluhujú.
Preto by som si prial, aby všetci lesníci, či už na úrovni akademickej obce, stavovských organizácií, združení neštátnych vlastníkov lesov, štátnych organizácií lesného hospodárstva dokázali rieši svoje vnútorné problémy v rámci svojich odborných vzahov a navonok vystupovali ako jednotná, ucelená, odborne erudovaná skupina ľudí, ktorí vedia, ako manažova naše lesy, ktoré sú nenahraditeľným prírodným a kultúrnym dedičstvom Slovenska.
Prajem lesu a lesníctvu len to najlepšie, aby stále zvíazil zdravý rozum, ktorý bol v minulosti základom úspechov slovenského lesníctva. A ľuďom pracujúcich v lese a pre les pevné zdravie, šastie, pohodu a veľa síl.
Za rozhovor ďakuje a za redakciu úspešný rok 2011 želá Ján Fillo
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
