Predpokladaný a skutočný priebeh hospodárskej krízy v lesníctve

Už v poslednom štvrroku 2008 sme spracovali v  NLC-LVÚ Zvolen materiál analýzy a kvantifikácie dopadov začínajúcej fázy svetovej recesie finančného a hospodárskeho cyklu - krízy a návrhu možných riešení na jej zvládnutie. Analytický a prognostický materiál bol hotový v marci 2009 a vydaný  formou publikácie NLC-LVÚ Zvolen. Poskytli sme ho všetkým účastníkom konferencie: „Zmierňovanie následkov globálnej krízy, drevo ako strategická surovina“, organizovanej 27. apríla 2009 MP SR, NLC-LVÚ a TU vo Zvolene a ďalším záujemcom. Dominantnou časou publikácie bola okrem časti popisu aktuálneho stavu podnikateľskej časti lesníctva -lesného hospodárstva v SR a v zahraničí a opatrení na zmiernenie dopadov krízy,  čas  návrh scenárov ďalšieho vývoja v období trvania krízy.

Vývoj krízy podľa každého scenára bol charakterizovaný slovne a súborom hospodárskych a finančných ukazovateľov  v tabuľkovej forme. Pôvodne boli spracované tri scenáre vývoja priebehu krízy ( optimistický, reálny a pesimistický), avšak do publikácie sa  vzhľadom na našu príslovečnú opatrnos a skromnos dostali iba posledné dva scenáre.

 

Takže, keď chceme zisti polohu a stupeň priebehu recesie a veľkos rozdielov oproti normálnemu stavu fungovania a vývoja lesného hospodárstva, respektíve k fáze bežnej expanzie, treba porovna ukazovatele daného časového obdobia s modelmi scenárov vývoja alebo s ukazovateľmi rokov bez vplyvu krízy.

 

Prvý taký odpočet z priebehu  krízy v lesnom hospodárstve SR prezentoval časopis LES&Letokruhy č.11-12/2009. Ďalší  2. medzinárodná konferencia vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na Slovensku: „Lesy pre spoločnos“, v Košickej Belej 9.-10. marca 2010. Časovo posledné rámcové zhodnotenie vývoja krízy v lesnom hospodárstve za rok 2009, pomocou extenzívnych a intenzitných ukazovateľov  konkurencie schopnosti uvádza  príloha Lesnícke listy pre prax 3/2010,časopisu LES&Letokruhy č.7-8/2010.
Ako sa vyvíja kríza v druhom roku jej trvania v hospodárstve a lesnom hospodárstve SR sa pokúsime čiastočne odpoveda v nasledujúcej časti príspevku.
 

Aktuálny vplyv finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku vybratých štátov Európy

 

Vývoj agregovaného ukazovateľa (HDP) ekonomík jednotlivých štátov sa od začiatku krízy  vyznačoval tendenciou rôznej miery zníženia rastu až jeho pokles pod nulovú úroveň, oproti roku 2008. V blízkom okolí Slovenska bolo výnimkou iba Poľsko, ktoré ostalo v pasme zníženého rastu.

 

Odvodený ukazovateľ medziročného porovnania rastu HDP 9-tich  štátov Európy v 2. štvrroku 2010 dokumentuje obnovený rast takmer všetkých ekonomík. Zotavovanie ekonomík týchto štátov z prepadov zavinených hospodárskou krízou má rôznu intenzitu. Potešením pre povodňami ažko skúšané Slovensko je, že sa dostalo na čelo tohto rastu, aj keď z najhlbšieho prepadu. Významnou informáciou je však skutočnos, že  väčšina štátov Európy prekonala najnižší bod recesie (bod obratu)  už v roku 2009 a nastúpila na cestu fázy expanzie. Podľa posledných informácií (Trend č. 34) dosiahne Nemecko v roku 2010 najnižšiu nezamestnanos od roku 1992, čo je dobrý prísľub na rozvoj nášho zahraničného obchodu, teda aj obchodu s drevom a hlavne s tovarom na báze dreva.

Rast HDP vybratých štátov EÚ v 2. štvrroku 2010:
Slovensko        +4,9 %
Nemecko         +3,7 %
Česko              +2,2 %
Rakúsko          +2 %
Francúzsko     +1,7 %
EÚ                   +1,7 %
Maďarsko        +0,1 %
Španielsko      -0,2 %
Grécko            -3,5 %

 

 

Úroveň priebehu finančnej a hospodárskej krízy v  hospodárstva SR 

 

Prehľad o vývoji (raste, poklese)  prírastkov HDP hospodárstva SR v stálych cenách za obdobie 1997- 1.polrok 2010 poskytuje obr. 1. Z neho vyplýva, že za obdobie 12 a pol roka zaznamenal hospodársky vývoj v SR iba dva prepady svojho rastu. Prvý krát to bolo v roku 1999 pri začatí  zavadzania pravidiel a noriem pred vstupového obdobia do EU. No a za druhým, zatiaľ najväčším prepadom vo výške  4,7% v stálych cenách je svetová hospodárska a finančná kríza. Prekvapujúcou je však skutočnos, že prakticky už po prvom roku uplatňovania proti krízových opatrení a pravidiel sa  naše hospodárstvo dostáva aspoň číselne na úroveň roku 2008. Pravdaže, ide o hodnotenie pomocou základného a dôležitého, ale predsa hrubého ukazovateľa vývoja ekonomiky a konkurencieschopnosti štátu. Veľa ukazovateľov najmä sociálnej oblasti nedosiahla predkrízovú úroveň ani zďaleka. Tento pomerne rýchly návrat na prerušenú úroveň rozvoja ekonomiky sa zabezpečil najmä opätovným naštartovaním automobilového priemyslu a tým aj jeho čiastky participácie na zahraničnom obchode.

 

Niektoré odvetvia prvovýroby, medzi ktorými je aj lesné hospodárstvo, budú vykazova pravdepodobne trocha pomalší návrat na predkrízovú úroveň svojho fungovania. Aj keď na druhej strane je zasa pravdou, že zhodnocovanie ich majetku zabezpečované prírodnými silami pokračovalo, v prípade modelovej situácie bez katastrof, kontinuálne. Aj keď  možno v trocha nižšej kvalite v dôsledku zníženia vstupov racionálnej ľudskej činnosti, ovplyvnených  ekonomickými obmedzeniami, spôsobenými krízou.          

Analýza a rámcové zhodnotenie trendov  spracovania dreva vo svete počas hospodárskej krízy

 

Analýza a hodnotenie vývoja obchodu s drevom bola vykonaná pre hlavné skupiny sortimentov dreva a produktov spracovania dreva  a skupín štátov.

Piliarska guľatina a rezivo

 

Ceny ihličnatej piliarskeho reziva padli vo väčšine svetových trhov, vrátane Európy, Severnej Ameriky a Japonska. Piliarske závody pracovali v USA na 50% svojej kapacity. Nízke ceny reziva stlačili ceny piliarskej guľatiny na najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov. Už v treom kvartáli 2009 sa začali prvý krát  od roku 2007 mierne zväčšova až na úroveň piliarskej guľatiny  73 USD za 1 m3. Zvýšenie cien dreva, vyjadrené  indexom, bolo spôsobené  v dôsledku nepriaznivého kurzu dolára k euru, prepočtom dolára na euro. V mimo európskych cenách  piliarskeho dreva bol v roku 2009 pokles v priemere o 35%  v Nemecku a Rakúsku  o vyše 20%. Najväčší pokles cien zaznamenali v Pobaltských  štátoch -  až o 50%.

Čína sa na trhu s rezivom správala opačne než ostatný svet a doviezla o 60% viac reziva v roku 2009 než v roku 2008. Väčšinu reziva Čína dováža z Ruska. Rusko ako jediná krajiny zvýšila vývoz reziva v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008. A tak dosiahla tretiu najvyššiu úroveň v histórii Ruska.
V treom štvrroku  2009 došlo v mnohých  oblastiach  sveta k obratu v znižovaní  výroby ihličnatého reziva a jeho medzinárodného obchodu. Predovšetkým Čína zvýšila dovoz reziva z Kanady o 81% v porovnaní s minulým rokom a predbehla Japonsko. USA a Japonsko zostali na nízkej úrovni v produkcii aj v obchode ako v predchádzajúcich štvrrokoch 2009.Ich dovoz je na úrovni 77% roku 2008. Zvýšil sa vývoz ihličnatého reziva o 20% v porovnaní s predchádzajúcim štvrrokom z Európy – Švédsko, Fínsko do Severnej Afriky – Egypta, Alžírska, Maroka.

V roku 2010 začal nárast vývozu piliarskej guľatiny z Nového Zélandu o 54% reziva, o 14% do Číny, Indie a Južnej Kórei. Zároveň cena piliarskej guľatiny dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. Nárast cien borovicovej piliarskej guľatiny zaznamenali aj na juhu USA
V celosvetovom obchode nastal v kľúčových oblastiach nárast cien piliarskej guľatiny zo 65,89 USD  v 1Q/2009 na 76,77 USD v 1Q/2010. Aj cena smrekovej piliarskej guľatiny narástla v 1Q/2010 v porovnaní s 1Q/2010 v Nemecku o 15%, Švédsku o 28% a Lotyšsku o 43%.

 

Vlákninové drevo

 

Celulózky vo svetovom meradle znížili výrobu o 26% oproti medziročnému rastu v tomto priemysle o 4% v rokoch 2004-2008. Najväčšie zníženie nastalo v dodávkach z Austrálie a Južnej Afriky u najväčších dovozcov vlákninového dreva, ktorými sú  vo svetovom meradle Japonsko a Čína. Zvýšený dovoz vlákninového dreva  vo svetovom meradle v roku 2009 zaznamenali v Číne, Švédsku a Portugalsku (listnaté) a Turecku – ihličnaté drevo. Do budúcna sa očakáva aj  dovoz vlákninového dreva do EÚ ako alternatívu palivového dreva na splnenie 20%-ného zabezpečenia energie z obnoviteľných zdrojov.

Cena vlákninového dreva  klesla v celosvetovom meradle  v prvom štvr roku 2009 až na úroveň 53%  predchádzajúcich dvoch rokov. Spôsobila  to cena  celulózy, ktorá klesla na 95 USD/ton a nadväzne na to aj cena vlákniny, pretože predstavuje pri výrobe celulózy okolo 40-65% nákladov. Pri ihličnatej celulóze bol najväčší pokles v Nemecku, Rusku a Fínsku, v listnatej celulóze vo Francúzku, Japonsku, Fínsku a Nemecku.

V treom štvrroku 2009 došlo k obratu vo vývoji cien celulózy vo svetovom meradle po 21 rokoch. Cena listnatej celulózy dosiahla úroveň 99,15 USD/ton a cena ihličnatej 93,12 USD/ton.

Ceny ihličnatej celulózy bývali vyššie v porovnaní s listnatou o 5-10 USD/ton.  Zvýšenie cien listnatej celulózy spôsobili Brazília, Nemecko a Austrália.
V roku 2010 pokračuje mierny rast cien vlákninového dreva v USA v dôsledku tlaku využitia dreva na energiu.

 

Energetické drevo, štiepky

 

Cena pilín rástla v dôsledku zvýšenému dopytu v  USA posledných 5 rokov. V roku 2004 to bolo 24 USD/tona, v roku 2008 okolo 74 USD/tona a v treom kvartáli 2009 to bolo o niečo menej  - 64 USD/tona.
Cena štiepok narástla medzi rokmi 2002-2008 ročne o 5%. V roku 2009 klesla o 14%.

Vo svete (Švédsku, Nemecku, Dánsku a Spojenom kráľovstve) rastie výroba peliet. Najväčší svetový producent drevnej štiepky z eukalyptu a borovice, Austrália,  znížila v roku 2009 export drevnej štiepky o 32%.
Čína, ktorá je odkazaná na dovoz štiepky, zvýšila v roku 2009 svoj dovoz.
USA investovali v 1. štvrroku 2010 do výroby biomasy z dreva 517 mil. USD. Bude zaujímavé ako sa prejaví tento počin v budúcnosti v cene  vlákniny pre výrobu celulózy a  drevotrieskových dosiek, pretože ide o zastupiteľné sortimenty. Často sa v mnohých prípadoch na  výrobu peliet nepoužíva len odpad z piliarskych závodov, ale priamo vlákninové drevo.

Vzhľadom na rozhodnutie EÚ o použití 20% energie z obnoviteľných zdrojov narastá výroba peliet vo Švédsku, Nemecku, Dánsku a Spojenom kráľovstve. Švédsko je najväčší svetový spotrebiteľ peliet  na obyvateľa. Vyrábajú 1,6 mil. ton a dovážajú 300 tis. ton. USA tiež rýchlo zvyšuje výrobu a spotrebu peliet. Zatiaľ čo v roku 2004 produkovali USA  vyše 1 mil. ton peliet, v roku 2009 to bolo vyše 6 miliónov ton. Väčšina peliet sa z USA vyváža do EÚ.
V roku 2010 sa zvýšila cena energetickej štiepky v Brazílii o 25%. Zvýšil sa  vývoz energetickej štiepky v roku 2010 z Austrálie o 38% v porovnaní s prvým polrokom 2009 a zároveň sa zvýšila aj jej  cena o 35% pre odberateľov v ázijskej oblasti. V roku 2010 zvýšila Austrália vývoz peliet do Európy z 20 tisíc ton roku 2009 na 300 tisíc ton.
   V roku 2010 narástli ceny štiepok v USA v dôsledku realizácie programu vlády na  podporu biomasy (za viac než 500 mil. USD).

Analýza a zhodnotenie skutočných dodávok a speňaženia dreva v rokoch 2007 až 2009 a v   navrhnutých alternatívach scenárov vývoja počas obdobia trvania krízy

 

Charakteristickým pre začiatok krízy v roku 2008 a jej  priebeh v roku 2009, v  mieste jej vzniku,  bol prebytok ponuky tovaru nad reálnym dopytom, spôsobený  nedostatkom finančného kapitálu a hotovosti a  saženia ich nákupu v dôsledku krachu finančných inštitúcií. To spôsobilo, že  za porovnateľný objem produkcie bolo možné získa významne nižší reálny HDP. Vo fáze recesie sa to prejavilo výraznejším poklesom cien produkcie pri nepatrnom poklese a zriedkavejšie výraznom poklese produkcie. Rozdielny obraz to malo v jednotlivých oblastiach výroby a samozrejme aj v jednotlivých štátoch závislých na vývoze.

Recesia sa podobným spôsobom prejavila aj v lesnom hospodárstve SR. Zatiaľ, čo objem dodávok dreva medziročne  klesol v roku 2009 o 1,96%, priemerné speňaženie dreva pokleslo až  o 22%. Táto skutočnos sa nedostatočne predvídala  v čase zostavovania scenárov vývoja počas krízy a preto sa nedostatočne premietla do celého mechanizmu scenárov.
Pre prehľadnejšie posúdenie poklesu  vybraných ukazovateľov ekonomiky lesného hospodárstva  v roku 2009 oproti bezkrízovému roku 2007, a modelovým hodnotám troch alternatív scenárov (optimistickej, reálnej a pesimistickej) sa odvodil podiel  ukazovateľov roku 2009 v %.

Reálny stav vývoja ekonomiky lesného hospodárstva SR v podmienkach krízy vyjadruje podiel ukazovateľov roku 2009 v % k bezkrízovému roku 2007. Teda porovnania stanovených % jednotlivých alternatív scenárov k ståpcu údajov roku 2007 dáva obraz o presnosti  prognózy danej alternatívy scenára. Rámcovo je možné zhodnoti túto presnos aj na základe  Ø hodnoty ukazovateľov danej alternatívy scenára  v %, /tab. 2/. Z prezentovaných priemerných údajov stavu vývoja LH v podmienkach krízy sa najviac približuje reálnemu stavu optimistický, nasleduje reálny a pesimistický scenár. Z hľadiska odhadu vývoja skutočnosti roka 2009 je najpresnejší reálny scenár, ďalej optimistický a nakoniec pesimistický.

Zaujímavým by mohla by preto aj prezentácia podstatnej časti textu optimistického scenára, pretože skutočný vývoj predaja dreva a rast cien skupín sortimentov sa približuje k predstavám tohto modelu:
Tento scenár prichádza do úvahy, ak akútna kríza bude trva pomerne krátko a bude postupne oslabova.

 

V rámci dodávok sortimentov dreva sa predpokladá v rokoch 2009-2011 podobný vývoj ako bol v rokoch 2006 až 2008. Predpokladá sa pokračovanie nákupu dreva drevospracujúcim priemyslom a pokračovanie vývoja národného hospodárstva bez rušivých vplyvov hospodárskej krízy doma a v EÚ, respektíve iba minimálne účinkov vplyvov. Dôjde k zvýšeniu dodávok palivového dreva a biomasy na energetické využitie. Export a import dreva sa uskutoční podľa doterajšieho vývoja. Celkové tržby a výnosy budú mierne rás na úroveň 400-500 mil. eur. Pri tržbách za drevo sa predpokladá takisto ich postupný mierny nárast až na 400 mil. eur. V oblasti podpornej politiky LH sa využijú alokované finančné prostriedky v maximálne možnej miere na realizáciu potrebných strategických a operatívnych podporných opatrení. Obnova kapitálových výrobných faktorov bude v dostatočnej miere a dôjde k zvýšeniu hodnoty investičného majetku. Proces dobiehania technologickej, hospodárskej a životnej úrovne vyspelých krajín sa podstatne zrýchli. V rámci pestovnej činnosti a ochrany lesa sa budú realizova všetky potrebné opatrenia, čím dôjde k zvýšeniu kvality prírodného výrobného činiteľa. Tieto skutočnosti  sa prejavia aj na zamestnanosti, kde bude prirodzený pokles počtu pracovníkov v lesnom hospodárstve, zodpovedajúci zvyšovaniu  produktivity práce.

 

V tejto alternatíve scenára sa nedostatočne reflektoval pokles cien dreva a teda možný vývoj tržieb za drevo a vývoj investícií, ktorých hlavným zdrojom sa stali odpisy, prípadne podpora z fondov EÚ. Nedostatočne sa zohľadnili teiž reštrikcie objemov realizovaných výkonov pestovnej činnosti.

 

Reálne informácie o vývoji cien skupín ihličnatých a listnatých sortimentov a pre rámcové stanovenie bodu obratu ekonomickej recesie v lesnom hospodárstve SR možno získa aj z pravidelne zverejňovaných prehľadov vývoja cien dreva v stredoeurópskom priestore v časopise LES&Letokruhy prostredníctvom špecialistu pre lesnícky marketing, ekonomiku a manažment Ing. Jana Václavíka.

 

Z doteraz prezentovaných údajov v tabuľkovej a grafickej forme vyplýva, že  bod obratu speňaženia ihličnatej guľatiny reprezentovanej smrekom nastal v SR v 2.Q 2009 (v ČR v 1.Q 2009)  speňaženia ihličnatej vlákniny tiež v 2.Q2009 (v ČR v 1.Q 2009). Bod obratu speňaženia listnatej guľatiny reprezentovanej bukom možno umiestni do 3. Q 2009 (v ČR 2 .Q 2009) a vlákniny do 2.Q 2009 (v ČR v 1.Q.2009). Krátkodobé výkyvy cien v rámci obnovených trendov vývoja cien treba akceptova ako  prirodzenú súčas cenotvorby v podmienkach trhu.

Analýza a zhodnotenie dodávok dreva v Lesoch  SR, š.p., v rokoch 2008-2010

 

V roku 2008 boli dodávky ihličnatého dreva v jednotlivých štvrrokoch vyrovnané okolo 740 000 m3. Priemerne speňaženie dreva postupne klesalo z 52,28 €.m-3 v prvom štvr roku 2008 na 39,07 €.m-3 v štvrtom štvrroku 2008. Zvýšila sa dodávka vlákninového dreva a znížili sa dodávky piliarskych výrezov a dýharenskej guľatiny. Pri piliarskych výrezoch sa postupne znižoval podiel IIIA – najcennejších piliarskych výrezov.

 

V roku 2009 došlo k výraznému prepadu dodávok ihličnatých sortimentov v prvom štvrroku. V ďalších dvoch štvrrokoch však nastal  nárast dodávok ihličnatého dreva a to nad priemer roka 2008, pričom najvyššia dodávka bola v treom štvrroku 2009 – až niečo vyše 1 mil. m3. Speňaženie dreva za 1 m3 neustále klesalo až na 33,85 €.m-3 s podobným trendom v sortimentovej štruktúre ako v roku 2008, čiže išlo o zníženie podielu cenných sortimentov a piliarskej guľatiny a zvýšenie dodávok vlákninového dreva a predaja dreva na pni.
V roku 2010 už dochádza k zlepšeniu v množstve dodávok ihličnatých sortimentov dreva. Sú to najvyššie dodávky v prvých dvoch kvartáloch rokov 2008-2010. Naďalej zostáva nepriaznivý stav v štruktúre vyrábaných sortimentov dreva. Zvýšil sa podiel surových kmeňov. Podnik našiel pre zhruba 10% dreva umiestnenie na zahraničných trhoch. Priemerná cena ihličnatého dreva sa v porovnaní s rokom 2009 zvýšila a dosahuje úroveň konca roku 2008, to znamená okolo 39€. (39,92 € 1Q a 38,33 € v 2Q)

 

V dodávkach listnatého dreva bola situácia podobná s ihličnatým drevom v cenovom vývoji – pokles priemerného speňaženia dreva z 49,62 €.m-3 v prvom štvrroku na 35,83 €.m-3  v treom štvrroku 2009, avšak ceny v druhom a treom štvrroku 2009  boli veľmi podobné a pokles bol len o 6 centov pri listnatom dreve a o 3 centy pri ihličnatom dreve. Aj keď bol  podobný trend vo zvyšovaní podielu dodávok vlákninového dreva  ako u ihličnatého, bol  však značne nevyvážený a príliš rozkolísaný. Dominantnými boli dodávky palivového a energetického dreva. Najvýraznejším faktorom poklesu tržieb za drevo v roku 2009 bol pokles dodávok listnatého dreva takmer o polovicu.

 

V roku 2010 dochádza aj pri listnatom dreve v prvých dvoch kvartáloch k zlepšeniu situácie v množstve a cene dodávaných sortimentov dreva v porovnaní s rokom 2009, avšak obidve úrovne (cenová a objemová) nedosiahli ešte ani úroveň najhoršieho štvrroku  roku 2008.

 

Ing. Jozef Tutka CSc., Ing. Roman Svitok ,CSc.
Odbor lesníckej stratégie, politiky a ekonomiky
Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen