Naprávanie chýb je bolestivejšie než prevencia

Hovoríme s Ing. Jánom Švančarom, ktorý je povereným riadením rozvojovo-technického úseku štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

O Poznáme Vás ako skúseného riadiaceho pracovníka na úrovni prípravy i realizácie najhlavnejších a najdôležitejších lesníckych činností v najväčšom lesníckom podniku na Slovensku. Dá sa poveda, že dôverne poznáte situáciu na lesných závodoch, takže sa dá predpoklada, že vonkoncom neprichádzate do nového prostredia. Je tomu tak?

 

- Overeným a veľmi často v minulosti praktizovaným spôsobom pracovného postupu najmä technicko-hospodárskych pracovníkov bola zásada naštartova kariérny rast na najnižších postoch riadenia lesného hospodárstva. Aj teraz som presvedčený, že to bola tá najlepšia praktická príprava, z ktorej každý, kto ju absolvoval, čerpá istotu a triezvy pohľad na veľmi širokú a zložitú problematiku, akou obhospodarovanie lesov nesporne je. Samozrejme, že vývoj sa ani v lesníctve nezastavil a osta spa na vavrínoch nie je možné, preto je nevyhnutné neustále absorbova aj nové, netradičné metódy a spôsoby, skúsenosti a poznatky nielen z domácich, ale čím ďalej tým viac aj zo zahraničných zdrojov. Napriek tomu musím konštatova, že vynaliezavos ľudí, a to v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle, nepozná hranice a poveda si, že mňa už nič nemôže v lesníckej prevádzke prekvapi, by bolo nezodpovedné.

O Taktiež Vás poznáme ako profesionála, ktorý nemá problém vyjadri svoj názor aj vtedy, keď to nie je „populárne“. Dnes ste v pozícii, keď sa od Vás očakáva, že zasiahnete do prevádzkových problémov, ktoré sa dlhodobo neriešia. Môžete tieto hlavné vnútorné problémy podniku pomenova a naznači cestu ako ich rieši?

 

- Z môjho pohľadu by som neriešené, prípadne len čiastočne riešené problémy rozdelil na dve skupiny. Do prvej patrí problematika legislatívy a nastavenia vzahov medzi spoločnosou a obhospodarovateľom lesa, ktorá sa viac dotýka zriaďovateľa a zákonodarných orgánov štátu, aj keď našu participáciu na jej riešení považujem za nevyhnutnú.

Druhá skupina problémov je na jednej strane závislá na úrovni vyriešenia už spomenutej problematiky, ale smeruje naopak do vnútra š. p. Lesy SR a je väčšinou v rukách pracovníkov podniku – mám na mysli všetky riadiace zložky v rámci organizačnej štruktúry nášho podniku.

Jednou z najdôležitejších úloh v rámci úseku rozvojovo-technického riaditeľa je transparentným spôsobom zabezpeči deklarované trvaloudržateľné obhospodarovanie lesov. Zainteresovaní vedia, aká zložitá a mnohoobsažná problematika sa za touto jednoduchou vetou skrýva. Nevyhnutnou podmienkou úspešného zvládnutia tejto úlohy je všeobecná snaha celej spoločnosti, ktorá musí by jednoznačne deklarovaná nielen ako požiadavka, ale aj ako legislatívno-právne vytýčená cesta vedúca k požadovanému cieľu.

V súčasnej situácii sa snaží vedenie podniku rieši niekoľko problémov súčasne. V snahe naplni požiadavku trvaloudržateľnosti obhospodarovania lesov dostalo Národné lesnícke centrum Zvolen úlohu vypracova predpoklad vývoja plánu ažieb v závislosti na bilancovaných úlohách v krátkodobom, konkrétne v 5-ročnom a dlhodobom – výhľadovom horizonte z hľadiska reálnej situácie v hynutí smrečín a spracovávania kalamity. Jednou z veľmi náročných úloh na rozvojovo-technickom úseku je investičná politika, ktorej hlavnou úlohou po krízových rokoch je zabezpeči prostriedky na opravy a údržby zvereného majetku.

V tejto súvislosti treba spomenú aj snahu o komplexné riešenie problematiky sprístupnenia lesných porastov tak, ako je to bežné v okolitých štátoch. Splnenie tejto úlohy je limitované nielen disponibilnými prostriedkami, ale v oveľa väčšej miere závisí na schvaľovacích procesoch podmienených rezortom Ministerstva životného prostredia SR. Zavedenie a využívanie prírode blízkeho obhospodarovania lesov tak, ako to potvrdzujú skúsenosti okolitých štátov, najmä Rakúska, kde sú porovnateľné podmienky so Slovenskom, nie je možné bez sprístupnenia porastov. Význam lesnej cestnej siete je znásobený aj požiadavkami ochrany proti požiarom, zabezpečenia celého komplexu výkonov v pestovnej činnosti a v neposlednom rade optimálne vybudovaná cestná sie má aj nesporný strategický význam. Samozrejme, že za pochodu riešime aj aktuálne otázky spojené s nedávnymi povodňami, avšak myslím si, že o našich aktivitách v tejto oblasti bola verejnos dostatočne informovaná.

Osobne som presvedčený, že všetky, aj neuvedené problémy a úlohy sú riešiteľné. Treba však pre ich úspešné zvládnutie vytvori podmienky, stabilizova personálne obsadenie, objektívne posudzova chyby a rázne „odmeňova“ ich pôvodcov, snaži sa dovidie vždy aspoň pol kroka dopredu, aby nás už uskutočnené zmeny neprekvapili v negatívnom slova zmysle.

O V čase krátko pred tohtoročnými parlamentnými voľbami sme oslovili viaceré lesnícke osobnosti otázkou „Čo by mala spravi nová vláda po voľbách pre lesné hospodárstvo ako prvé?“ Dovoľte nám zacitova z Vašej odpovede: „Delenie povinností, zodpovednosti a samotného výkonu najmä v ochrane lesa neprinieslo lesnému hospodárstvu i samotnému lesu úžitok, naopak, zdegradovalo lesného hospodára na úradníka, ktorý  bez súhlasných stanovísk iných rezortov nemôže plni  ustanovenia vyplývajúce z platnej legislatívy v lesnom hospodárstve, ba ani predpis samotného lesného hospodárskeho plánu“. Koniec citátu. Ako vidíte situáciu dnes, keď nová vláda odmietla rozumnú myšlienku spojenia rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia? Aj keď zároveň paradoxne treba prizna, že  napríklad novému ministrovi Zsolt Simonovi nepomohlo ani krátkodobé pôsobenie vo funkcii ministra spomínaných spojených rezortov. Jeho rozhodnutie o pozastavení území NATURA 2000 vyvolalo ostrú kritiku ochranárov, ktorí sa tak radi označujú prívlastkom mimovládne organizácie, hoci dnes už majú, tiež paradoxne, svojho zástupcu priamo vo vláde v pozícii osobného poradcu premiérky...

 

- Za svojim názorom citovaným v otázke si stojím aj dnes. Je pravdou, že rozdelenie legislatívy, ktorá by mala riadi obhospodarovanie lesov dvomi zákonmi a to ešte spôsobom, keď zodpovedným je len lesný hospodár, bolo najväčším nešastím nielen pre lesné hospodárstvo, pre odborného lesného hospodára, ale najmä pre lesy Slovenska, pričom, žiaľ, situácia ostáva v nezmenenej podobe aj naďalej.

Vyjadri sa k problematike existencie jedného spoločného ministerstva alebo dvoch rozdielnych je podľa môjho názoru otázkou druhoradou. Osobne si viem predstavi ako fungujúce oba varianty. Čo je však podstatné, je existujúca legislatíva a princípy, na ktorých stojí celá ochrana prírody. Pre mňa ako lesníka, ale aj daňového poplatníka sú niektoré princípy a zásady, či už ochrany území, biotopov, vtákov a podobne, absolútne nepochopiteľné. Neviem, kto si môže osobova právo určova, ktorý organizmus treba chráni v nadväznosti na všetky ostatné vzahy v ekosystéme. Neviem, kto môže bez akýchkoľvek poznatkov, bez zmapovania územia urči, že sa tu nachádza chránený biotop, aby sme po konkrétnej obhliadke zistili, že na tomto území sa už niekoľko desaročí pestuje šľachtený topoľ. Neviem ani to, prečo je do neadekvátne rizikového postavenia úmyselne posúvaný aj človek v súvislosti s našou najväčšou šelmou.

Som presvedčený o tom, že stratégia a princípy ochrany prírody v takomto chápaní sú prežitkom a neslúžia ani prírode a už vôbec nie človeku. Chráni prírodu za predpokladu, že najskôr musíme predmet ochrany zniči tak, ako to vidno na chránených územiach v 5. stupni ochrany v ihličnatých oblastiach je nemorálne.

Fungovanie a uplatňovanie sa na trhu politického lobizmu a určitého stupňa demagógie zo strany takzvaných extrémnych ochranárov je pochopiteľné. Nepochopiteľná je len reakcia, či skôr poloha màtveho chrobáka zo strany spoločnosti, ale aj mienkotvorných médií. Vo veľa prípadoch ide o úmyselné zavádzanie verejnosti rôznymi polopravdami, prípadne jednostranne orientovanými názormi prezentovanými ako objektívna pravda, ktorú má čitateľ konzumova. Bez rozmýšľania. Nie je predsa možné, aby daňoví poplatníci, občania tohto štátu na jednej strane „tlieskali“ totálnej ochrane, ktorej výsledkom je znehodnotenie storočnej práce lesníkov a to nielen v samotnom chránenom území, ale aj v jeho okolí a na druhej strane vysoko hodnotili všetky produkty vyrobené z dreva, vrátane bioenergie. Je nepochopiteľné, ak obnovný prvok pri ažbe dreva s výmerou jedného hektára je v očiach verejnosti nepredstaviteľným prehreškom, ale niekoľko desiatok, či stoviek hektárov veľké plochy  po kalamite, ktorá bola spôsobená zákazom zasahovania do území s 5. stupňom ochrany sa považujú za normálne.

Ešte stále verím, že skutočná situácia v lesoch, zvl᚝ v ich ihličnatej, či prevažne ihličnatej časti, otvorí oči všetkým občanom tohto štátu a v neposlednom rade aj extrémnym šíriteľom bezzásahovej demagógie, ktorá  na vysoko urbanizovanom území Slovenska nemá opodstatnenie v takej miere, aká je v súčasnosti a zreálni princípy a celú stratégiu ochrany prírody v intenciách skutočných potrieb a podmienok konkrétnych lokalít.

Počas existencie človeka bolo životné prostredie vždy pod jeho vplyvom, a to tak pozitívnym, ako aj negatívnym. Je vysloveným hazardom v dobe, keď negatívne dopady ľudskej populácie na lesy v spojení s extrémnymi zmenami počasia a klímy chceme absolútne ponecha na autoregulačnú schopnos prírody. Pravý opak by mal by prvoradou humánnou zásadou, to znamená v rámci ľudských možností pomôc prírode vysporiada sa s krivdami, ktorých pôvodcom bol aj človek. Alibistické tvrdenie, že príroda si s celou problematikou poradí najlepšie sama, je síce pravdivé, ale z časového hľadiska pre zabezpečenie kvality života, pre človeka neprijateľné.

O V našej spomínanej predvolebnej ankete ste sa taktiež  vyjadrili, že nová vláda by mala legislatívne ošetri transparentný predaj všetkých komodít prostredníctvom zverejnenia cez internet, uplatni zákonnú povinnos zverejni vyhodnotenie a dôvod uprednostnenia najvýhodnejšieho dodávateľa... Zdá sa, že v tomto smere svitá na lepšie časy. Ak by sa toto podarilo, aký by mohol dosiahnu podnik ekonomický efekt, koľko by ušetril, konkrétne, ak porovnáme roky posledné, ktoré sa odohrávali pod réžiou dnes už mimoparlamentnej politickej strany so snahami súčasného nového vedenia podniku?

 

- Je všeobecne známou skutočnosou, že naprávanie chýb a ich odstraňovanie je oveľa náročnejšie i bolestivejšie než samotná prevencia. Tak je to aj v prípade transparentnosti. Na dôvažok, skåznutie, či poklesky v transparentnosti, sa udejú oveľa ľahšie a rýchlejšie než ich samotná náprava. Vedenie štátneho podniku na základe stanovených kritérií pristúpilo k postupnému odstraňovaniu chýb a nedostatkov v tejto oblasti. Treba si však uvedomi, že nezačíname na zelenej lúke a o to je celá procedúra oveľa ažšia a bolestivejšia.

Na základe zistených nedostatkov dochádza k postupným zmenám nielen v personálnom obsadení, ale aj v myslení a správaní zodpovedných pracovníkov. Nie je to však nič mimoriadne, pretože tlak na zodpovednos, osobné morálne zásady a správanie sa v intenciách celospoločenských pravidiel je úloha permanentná a ani súčasné vedenie podniku sa tomu nevyhne.

Už samotná požiadavka na povereného generálneho riaditeľa zo strany ministra Zsolta Simona na revíziu uzatvorených zmlúv, dohôd a záväzkov dáva tuši, v čom sú skryté hlavné problémy a kde nás topánka asi najviac tlačí. Pozitívne treba hodnoti aj samotné personálne zmeny, ktoré sa dejú na základe zistených a zverejnených nedostatkov.

Prvé kroky v záujme zvýšenia transparentnosti a vylúčenia možnej korupcie z celého procesu boli už medializované. Podnik prechádza od augusta 2010 na systém elektronických aukcií. Verím, že v blízkej budúcnosti, po overení, vychytaní možných chýb a zovšeobecnení tohto systému, budú vytvorené predpoklady a možnosti na pokračovanie aj v iných komoditách. Predpokladom úspešného nabehnutia na takéto stransparentnenie všetkých našich činností tak, ako je to vo vyspelom svete bežné, je aj zmena legislatívy, ktorá by mala ís v predstihu pred našimi krokmi. Nestačí poveda, že aj súčasná legislatíva to dovoľuje. V prípade akýchkoľvek sporov v tejto oblasti, napríklad v prípade nespokojnosti domáceho drevospracujúceho priemyslu, musí ma štátny podnik Lesy SR jednoznačnú oporu v platnej legislatíve.

O V tejto súvislosti sa dnes ozývajú pochybnosti o tom, či bolo správne, keď štátny podnik Lesy SR prešiel takmer kompletne na dodávateľsky systém vykonávania prác v štátnych lesoch, pričom sa na jednej strane zbavil rôznych nákladov, ale na strane druhej tento systém nezaručuje vždy automaticky kvalitu prác...

 

- Každý jeden počin v riadiacej činnosti sa dá objektívne zhodnoti až po uplynutí určitej doby potrebnej na získanie konkrétnych informácií. Ani v prípade prechodu na spôsob dodávateľských prác tomu nie je inak. Celý proces sa uskutočnil v období pôsobenia generálneho riaditeľa Karola Vinša. Pôvodná požiadavka bola „outsourcingova“  všetky činnosti na 100 percent. Až postupom času sa ukázali aj prvé nevýhody takto chápaného procesu a v určitom období bolo exaktne stanovené ponecha si vo vlastnej réžii okolo 20 až 25 percent činnosti v každej oblasti.

V súčasnosti môžeme konštatova, že nie všetky činnosti sú plne vykonávané dodávateľským spôsobom. Vlastný odštepný závod lesnej techniky nadstavuje zrkadlo najmä v cenovej politike všetkým dodávateľom prác v ažbovej činnosti, odvoze dreva a údržbe lesných ciest. Úplne iná je situácia v produkcii sadbového materiálu, kde náš podnik prostredníctvom Odštepného závodu Semenoles produkuje celú potrebu sadeníc vo vlastnej réžii.

Je nesporné, že každý systém má svoje klady aj zápory a viac než isté je aj to, že extrémizmus aj v tejto oblasti by nebol optimálnym riešením. Celá problematika sa dá hodnoti tak z pohľadu štátu – spoločnosti, ako aj z pohľadu štátneho podniku Lesy SR. To, čo sa z pohľadu podniku zdalo ako pozitívum, napríklad v prípade šetrenie režijných nákladov, sa po čase ukázalo ako negatívum zo strany spoločnosti. Predčasné odchody do invalidného dôchodku z dôvodu chorôb z povolania spôsobené nedostatočným dodržiavaním zásad bezpečnosti práce a používania ochranných prostriedkov pri prácach v lese dodávateľským spôsobom išli na archu štátu.

Myslím si, že aj v tejto problematike treba hľada tú povestnú zlatú strednú cestu. Ani odovzdanie sa do absolútnej závislosti od dodávateľov, ale ani zásada urobme si všetko sami, by neboli dobrým riešením. Nájs optimálny podiel pre služby a práce vykonávané vo vlastnej réžii je veľmi komplikované, pretože aj situácia na dodávateľskom trhu z hľadiska ponuky a dopytu sa neustále mení, a to nehovorím o radikálnych zmenách pri živelných pohromách. Spomeňme si len na kalamitu v roku 2004 nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. Z uvedeného vyplýva zásada neustáleho hľadania optima vzhľadom na okolité vonkajšie podmienky a na pomery v rámci európskeho priestoru.

Čo sa týka kvality vykonaných prác, tá by nemala by závislá od toho, kto prácu vykonáva, ale od toho, kto celý proces riadi, kontroluje a financuje. Systém zadávania a preberania vykonaných prác je dostatočne pružný a neustále ho možno vylepšova na to, aby sa ním požadovaná kvalita dala zabezpeči. Napríklad využitím kaucií. Vyžaduje si to však len to, o čom sme hovorili už v úvode: morálne založených ľudí s potrebnými odbornými vedomosami, aby profesionálne a dostatočne transparentne riadili zverený lesný obvod, správu, závod a podnik.
 

O Z mnohých ohlasov našich čitateľov vyplýva, že v lese a lesníctve sa stáva prioritou drevo, jeho cena, speňaženie, čo ide postupným vývojom na úkor kvality výchovných prác a tým aj budúcnosti našich lesov. Takmer vôbec sa nehovorí o pestovaní lesa, o znižovaní výmer lesných škôlok, o nedostatku sadbového materiálu. Pôjde v tomto smere nový vrcholový manažment podniku cestou nových koncepcií a stratégií?

 

- Drevo ako prioritu chápem v zmysle jedného z mnohých produktov lesa, ktorý má tú špecifickú vlastnos, že je trhom ohodnotený – teda na rozdiel od fiktívnej hodnoty ostatných celospoločenských funkcií lesa je predávaný a kupovaný ako tovar. Nechcem tým poveda, že ostatné funkcie lesa nemajú svoju hodnotu. Chybou je, že ju nevieme jednoznačne urči a marketingovo zužitkova, pričom sme si zvykli, alebo skôr stalo sa to veľmi pohodlným, konzumova tieto funkcie lesa ako niečo automaticky dané vyššou mocou a nevidíme, či nechceme vidie aj za touto hodnotou ruku lesného hospodára.

Bolo by veľmi krátkozraké, ak by ani lesníci za drevom nevideli zalesňovanie, ochranu mladých lesných porastov, výchovné ažby a celú starostlivos o lesné porasty od ich vzniku, až po ich obnovu. Takúto predstavu, predpokladám, v dnešnej dobe nemôže ma ani laická verejnos. Pravdou je, že  mnohé výkony najmä v pestovnej činnosti a vo výchovách porastov, boli čiastočne odsúvané z rôznych dôvodov. Znovu spomeniem kalamity väčšieho rozsahu, ale aj hospodársku krízu, rozhodnutia orgánov štátnej správy a podobne. Avšak to neznamená, že existuje aj iná cesta na dopestovanie kvalitného, zdravého, všetky funkcie produkujúceho lesa v našich podmienkach bez pričinenia človeka, a to v relevantnej dobe.

Prioritou súčasnosti všeobecne je s minimom nákladov dosiahnu maximálny požadovaný efekt. V tomto zmysle chápané obhospodarovanie lesov má svoje špecifiká a svoje neprekročiteľné hranice. Prirovnal by som to k šetreniu pri kàmení toho povestného koňa, ktorý, keby bol ešte deň vydržal, odnaučí sa jes.

Napriek všetkému ani v oblasti rozumného šetrenia v zmysle uplatňovania prírode blízkeho obhospodarovania lesov, teda po slovensky povedané, pomoci prírode tam, kde je to potrebné a efektívne, sa nebránime. Napokon, svedčí o tom aj neustále rozširovanie projektov Pro Silva v rámci organizačnej štruktúry nášho podniku. Opakovane musím konštatova, že požiadavky na efektívne, moderné hospodárenie v lese sú len vrcholcom ľadovca. Hlavnou úlohou je vytvori pre to podmienky. A tu už naráža na konkrétne problémy. Napríklad v sprístupnení porastov, ktoré sú v súčasnej dobe a platnej legislatíve ažko riešiteľné. ¼ahko je poukáza na rakúsky vzor, ale v hustote lesnej cestnej siete porovnávame dva absolútne rozdielne štáty. A podobne je to vo viacerých oblastiach. Trebárs v dotačnej politike. Hoci lesnatos, terénne podmienky, drevinové zloženie atakďalej, sú porovnateľné.

O Mimochodom, kam smerovali  vaše prvé kroky vo funkcii rozvojovo-technického riaditeľa Lesov SR? Respektíve, rozhodli ste sa najskôr, ako to býva v takýchto prípadoch, vykona dôslednú  analýzu stavu štátneho lesného podniku, po ktorej budú nasledova konkrétne opatrenia? Alebo, úprimne, máte to ako skúsený praktik už vopred jasné?

 

- Poverenie vykonáva funkciu rozvojovo-technického riaditeľa som dostal na dobu troch mesiacov tak, ako prakticky celé vedenie štátneho podniku Lesy SR. Z pozície vedúceho odboru usmerňovania lesníckych činností na post rozvojovo-technického riaditeľa je len krôčik, aj keď musím poveda, že s odborom investícií som prichádzal do styku iba ako člen investičnej komisie. V súčasnosti vykonávam obidve funkcie a musím sa prizna, že čas na nejaké strategické, dlhodobé plány, zámery, prípadne zásadné zmeny v riadení odboru zatiaľ nemám. Snažím sa plne sústredi na aktuálne problémy v riadení úseku, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z plánu na rok 2010, venova sa aktualizácii plánu a sledovaniu jeho plnenia vo vzahu na meniace sa podmienky.

Spomeniem len listnatú kalamitu v OZ Smolenice, hynutie smrečín a podkôrnikovú kalamitu, nepredvídateľné a neplánované akcie v súvislosti s povodňovými škodami, neustálu konfrontáciu s orgánmi životného prostredia... A v neposlednom rade sa sústreďujem na povinnosti vyplývajúce z nastúpenej cesty deklarovanej povereným generálnym riaditeľom.  Som si vedomý toho, že voľného času na všetko, čo by človek chcel a potreboval uskutočni, nebude nikdy dos. Dôležité je usporiada jednotlivé úlohy podľa dôležitosti a vplyvu na rozhodujúce aktivity podniku a jeho bezproblémový chod a potom sústredi pozornos na koncepčné, strategické otázky. Ale to už bude téma pre riaditeľa, ktorý by mal zastáva svoj post dlhšie než tri mesiace.

Zhováral sa: Ján Fillo