Aké sú možnosti riešenia ochrany prírody?
Vážená pani predsedníčka vlády,
ochrana prírody je problém, ktorý dlhodobo traumatizuje slovenský vidiek najmä preto, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nedokázalo počas celej doby svojej existencie stanovi jasné systémové pravidlá na základe ktorých by boli v tejto oblasti zosúladené verejné záujmy so záujmami všetkých dotknutých skupín obyvateľstva tak, aby boli ciele ochrany prírody dosahované pri rešpektovaní ich oprávnených hospodárskych, sociálnych a kultúrnych potrieb.
K základným prioritám bez ktorých, podľa nášho názoru, nie je možné dosiahnu v tejto oblasti pokrok je predovšetkým prijatie nového zákona o ochrane prírody a krajiny a prehodnotenie sústavy chránených území na Slovensku na prísne vedeckých základoch s vykonaním analýzy dopadov ich existencie na verejné financie tak, aby Vaša vláda mohla prija zásadné rozhodnutie smerujúce k zosúladeniu ich rozsahu s finančnými možnosami štátu.
V prílohe tohto listu Vám postupujeme materiál, ktorý analyzuje stav ochrany prírody na Slovensku a navrhuje aj možné riešenia na zlepšenie súčasného stavu vo viere, že s ohľadom na ich dôležitos pre hospodársky a sociálny rozvoj nášho vidieka sa dostanú medzi priority Vašej vlády.
Ďakujeme za porozumenie.
S úctou Ing. Juraj Vanko, Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Slová na úvod...
Ochrana prírody, ktorej cieľom je zachovanie prirodzených biotopov je jednou z najdôležitejších politík Európskej únie a jej členských štátov. V Slovenskej republike je však táto téma značne kontroverzná a to najmä preto, že štát reprezentovaný Ministerstvom životného prostredia SR nedokázal ani za 20 rokov svojej demokratickej existencie nájs spôsob, ako zosúladi v tejto oblasti svoje požiadavky a požiadavky všetkých záujmových skupín tak, aby došlo nielen k akceptovaniu cieľov ochrany prírody, ale aj k rešpektovaniu oprávnených hospodárskych, sociálnych a kultúrnych potrieb všetkých, ktorých sa tieto ciele dotýkajú.
Kontroverznos tejto témy paradoxne zvýšila koncepcia chránených území európskeho významu Natura 2000, ktorej realizácia v podmienkach Slovenska vzbudila negatívnu až odmietavú reakciu časti odbornej verejnosti, ale tiež obyvateľov nášho vidieka najmä preto, že táto sa vyznačuje celým radom chýb a nedostatkov, ktorých dôsledky musí v prvom rade znáša práve táto sociálne najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva.
Súvislosti medzinárodné
V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ vykazuje Slovenská republika priaznivý ekologický stav svojej kultúrnej krajiny. Je tomu tak aj napriek pomerne vysokej hustote osídlenia (109 obyvateľov na 1 km2) a pri najmenšej výmere ornej pôdy na obyvateľa v Európe a to najmä vďaka jej vysokej lesnatosti (42 %), drevinovému zloženiu lesných porastov blízkym prirodzenému a výskytom populácií vrcholových predátorov (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) v súvislých areáloch na jednej tretine územia.
Tento pozitívny východiskový stav, ktorý je najmä dôsledkom viac než 200-ročnej ekologickej a ochranárskej práce slovenských lesníkov a vlastníkov lesov a následne aj československej koncepcie ochrany biodiverzity založenej na budovaní ekologických sietí v kultúrnej krajine, bol dobrým základom pre vznik koncepcie európskych ekologických sietí (EECONET) presadzovanej Radou Európy a aj pre vznik koncepcie chránených území európskeho významu Natura 2000 presadzovanej Európskou úniou. Pôsobením viacerých faktorov, z ktorých treba menova hlavne unáhlenos prijímania rozhodnutí a neschopnos (alebo neochota) prijíma rozhodnutia berúce do úvahy ochranu prírody ako komplexný problém nielen ekologický, ale aj hospodársky, sociálny a kultúrny (viď smernica Rady ES č.92/43/EHS ) sa však dobré východiskové pozície našej krajiny nevyužili tak, ako to bolo potrebné a možné.
Základné chyby, ktoré sa pri vyhlasovaní týchto území vyskytli sú nasledovné:
O Smernice ES č.92/43/EHS, 79/409/EHS ako základné právne podklady pre vyhlasovanie území Natura 2000 boli prijímané za podmienky, že podiel území Natura 2000 v členskom štáte nepresiahne 10-15% percent. V Slovenskej republike dnes zaberajú územia Natura 2000 až 34 percent jej územia. Podiel Chránených vtáčích území je v porovnaní s ich podielom v tzv. starých členských štátoch EÚ dokonca až 4-násobný!
O Príprava metodiky Natura 2000 bola v prvom rade úloha politická a odborná stránka celej záležitosti sa musela tejto podriadi, čoho dôsledkom bolo unáhlené prijímanie rozhodnutí, ktoré už dnes je možné z odborného hľadiska revidova len veľmi ažko. Problémom je tiež prijímanie rozhodnutí idúcich nad rámec smerníc ES, napríklad vyhlasovaním chránených území aj pre druhy, ktorých prirodzené biotopy zostávajú stabilné a ich početnos sa zväčšuje (fúzač alpský, roháč veľký....).
O Návrh na vymedzenie území Natura 2000 na Slovensku nepripravili vedecké inštitúcie s príslušnou akreditáciou (ako tomu bolo samozrejmé v ostatných krajinách EÚ), ale najmä spolky dobrovoľníkov, čo sa nezaobišlo bez veľkého počtu tzv. vedeckých omylov. Navyše tieto návrhy neboli ani podrobené nevyhnutnej odbornej oponentúre, čo ich robí nedôveryhodnými.
O Politika Európskej komisie voči členským štátom EÚ je neobjektívna najmä v tom, že na jednej strane vyvíja voči Slovensku silný tlak na inštaláciu území Natura 2000 aj s ochranou druhov, ktoré na základe ich dlhodobej ochrany už nie sú ohrozené, avšak na druhej strane nerobí nič na zabezpečenie návratu niektorých pôvodných druhov do krajín západnej Európy, na čo by sa mohol využi napríklad genetický materiál medveďa hnedého zo Slovenska, čo by navyše pomohlo stabilizova jeho premnožené stavy u nás.
O Európska únia nedostatočne rešpektuje vo svojich finančných mechanizmoch fakt, že krajiny s vysokou úrovňou biodiverzity, akou je aj Slovensko, zabezpečujú jej zachovanie nielen pre seba, ale pre celú EÚ, ako jej významné kultúrne dedičstvo.
Neujasnenos koncepcie ochrany území Natura 2000 sa premietlo negatívne aj do celkového stupňa biodiverzity v rámci EÚ, ktorá na základe povinnej inventúry druhov a biotopov v EÚ v roku 2008 vykázala pokles, ktorý sa za posledných 10 rokov nepodarilo zastavi.
Ukazuje sa pritom, že prvoradý faktor pre zásadný obrat v tomto trende nie je iba v zabezpečení inštitucionálnej ochrany biotopov, ale tiež v zásadnom obmedzení technického a technologického pokroku v (pôdo)hospodárstve so všetkými zápornými dôsledkami na životnú úroveň vidieckeho obyvateľstva. O tejto stránke veci sa však na úrovni EÚ vôbec nediskutuje s ohľadom na jej ďalekosiahle politické dôsledky.
Tieto koncepčné nedostatky území Natura 2000 ako nástroja na udržanie biodiverzity vyvolávajú stále väčšie tlaky v jednotlivých členských krajinách EÚ na jej odborné a politické prehodnotenie a tomuto trendu sa v najbližšej budúcnosti zrejme nevyhneme ani na Slovensku.
Úlohou obnoveného MŽP SR by preto malo by tieto problémy sledova, kriticky hodnoti a v primeranom predstihu v záujme Slovenskej republiky a jej občanov na ne reagova.
Súvislosti slovenské
Slovensko, ako postkomunistická krajina je hlboko poznačené svojou minulosou aj v oblasti ochrany prírody, pretože jej inštitucionálny a legislatívny rámec sa začal vytvára práve v období tzv. reálneho socializmu.
Celý proces sa začal vo Vysokých Tatrách, kde v roku 1949 bol zákonom č.11/1949 Zb. vyhlásený TANAP a následne potom bol vytvorený celý systém chránených území, ktoré sa vyhlasovali direktívne, pretože v tých dobách nemohla existova žiadna oponentúra z hľadiska vecného ani z hľadiska ochrany práv občanov.Za tohto stavu sa celkom prirodzene nikto nezaoberal ani ekonomickými dopadmi vyhlasovania týchto území na verejné financie, pretože v rámci plánovacieho prerozdeľovania zdrojov to nebolo považované za problém.
Aj napriek tomu, že v tejto dobe nebol problém s dotovaním ochrany prírody, celkový rozsah, ktorý Slovensko zdedilo po ČSSR bol 24 percent svojho územia.
Po roku 1989 však namiesto zásadnej revízie chránených území na Slovensku a ich postavenia na pevné vedecké a ekonomické základy, MŽP SR všetky bez akýchkoľvek zmien prevzalo a paradoxne začalo vyhlasova desiatky ďalších tak, že v súčasnosti je pod určitou formou územnej ochrany (národné CHÚ, územia Natura 2000) 43 percent územia Slovenskej republiky, pričom nikto z kompetentných nevie poveda, kde sa až tento proces skončí!
K zásadným nedostatkom inštitucionálnej ochrany prírody v Slovenskej republike v súčasnej dobe patria:
O Nesprávne nastavený zákon o ochrane prírody a krajiny č.543/2002 Z.z. Tento zákon je v porovnaní s príslušnými smernicami EÚ často bezdôvodne prísnejší a jeho znenie umožňuje nejednoznačný výklad. Je aj jednou z príčin ekologickej devastácie sukcesne najvyspelejších rezervácií SR(tzv. bezzásahové zóny smrekových pralesov zničené podkôrnikmi) a tiež podkôrnikovej kalamity po roku 2004 a následného rozpadu 60 tisíc ha smrekových porastov. Zákon nerieši právne záväzným spôsobom náhrady majetkovej ujmy, ktorá vzniká majiteľom pôdy(lesov) z dôvodu ochrany prírody.
O Všeobecne nie je ochranou prírody rešpektované ustanovenie smerníc Rady ES č.92/43/EHS a 79/409/EHS o rešpektovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych požiadaviek a regionálnych charakteristík pri vyhlasovaní chránených území.
O Celý systém ochrany prírody neprípustne ignoruje dopad svojich rozhodnutí na verejné financie tým, že i keď je 43 percent územia Slovenska pod určitou formou územnej ochrany, neexistuje oficiálny materiál, ktorý by kvantifikoval dopad tejto ochrany na verejné financie! Naopak, MŽPSR sa pri schvaľovaní zákona č.543/2002 Z.z. uchýlilo k vyslovenému klamstvu, keď v dôvodovej správe k nemu tvrdilo, že nebude ma žiadny dopad na štátny rozpočet!!!
O Účelovo je ignorovaná skutočnos, že Natura 2000 nie je o bezzásahovom režime na jej územiach, ale o priaznivom stave biotopov a druhov, ktorý sa musí zabezpečova prostredníctvom manažmentových plánov, teda plánov činností, ktoré musí vlastník, alebo správca území vykonáva na dosiahnutie cieľového stavu biotopu. Tieto plány však v ochrane prírody u nás vôbec neexistujú.
O Orgány ochrany prírody nepristupujú k všetkým účastníkom právnych vzahov v ochrane prírody rovnako, ale majú sklon nie zosúlaďova všetky názory , ale jednostranne presadzova názory (často extrémistické) niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií, pričom sa dlhodobo bezprecedentne ignorujú vlastnícke práva k pozemkom, osobitne lesným.
O Neexistujú limity pre optimálny počet chránených území rovnakého typu, tiež limity pre zaraďovanie spoločenstiev do chránených území podľa ekologickej stability alebo sukcesnej vyspelosti ako aj limity pre minimálny podiel ekologicky hodnotných krajinných segmentov v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine.
O Neexistujú limity pre optimálny rozsah chránených území vo vzahu k hustote osídlenia a potrieb hospodárskeho a sociálneho rozvoja vidieckych regiónov.
O Je neprípustne ponechávané voľné pole pre šírenie niektorých inváznych druhov organizmov s devastačným vplyvom na pôvodné spoločenstvá ( napríklad kormorán veľký na riečne ekosystémy, agát biely na lesné spoločenstvá).
O Dochádza k plytvaniu finančnými prostriedkami z verejných zdrojov na posilnenie populácií u nás nepôvodných druhov (sokol rároh, orol kráľovský, drop fúzatý)
O Nie sú riešené dôsledky tzv. obilninárskeho programu a náhradných rekultivácií z obdobia bývalého politického režimu podstatne znižujúcich ekologickú hodnotu kultúrnej krajiny Podunajskej a Východodslovenskej nížiny.
Tieto nedostatky sú tak závažného charakteru, že bez systémových zmien základov ochrany prírody nie je možné zvráti nepriaznivý stav vo vývoji biodiverzity nielen u nás, ale i v celej EÚ.
Návrhy na riešenie problému
Pre dosiahnutie základného cieľa ochrany prírody, ktorým je zastavenie poklesu biodiverzity je potrebné zabezpeči celý rad zmien v oblasti legislatívy, organizačného, technického a finančného zabezpečenia ochrany prírody v SR prostredníctvom opatrení, z ktorých považujeme za zásadné tieto:
1. Pripravi a schváli nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý musí:
O Zabezpeči, aby ústavné právo na zdravé životné prostredie nebolo jednostranne nadradzované nad ústavné právo vlastni majetok a tento nerušene užíva.
O Zabezpeči, aby orgány štátnej správy ochrany prírody nemohli ignorova vlastnícke práva k pôde. V prípadoch, keď je nutné na súkromnej pôde chráni vzácne biotopy je tak možné urobi iba na základe súhlasu vlastníka a po poskytnutí kompenzácie za obmedzenia, ktoré vlastníkovi takto vzniknú.
O Zabezpeči, aby pri ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín boli v súlade s nariadeniami Rady ES rešpektované aj hospodárske, sociálne, kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.
O Rešpektova, aby pri ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín boli akceptované tradičné spôsoby využívania prírodných zdrojov vidieckym obyvateľstvom.
O Zabezpeči, aby všade tam, kde ochrana prírody prinesie vlastníkovi obmedzenia a ujmy platil jasný a jednoduchý systém ich finančných a vecných náhrad a kompenzácií.
O Zabezpeči, aby chránené územia s najvyššími stupňami ochrany prírody boli vyhlasované iba na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
O Zabezpeči, aby požiadavky zákona prísne rešpektovali rámce dané predpismi EK.
2. Zabezpeči objektívne prehodnotenie sústavy chránených území SR nezávislou vedeckou inštitúciou a na základe jeho výsledkov vykona analýzu dopadov siete chránených území na verejné financie tak, aby vláda mohla prija zásadné rozhodnutie smerujúce k zosúladeniu ich rozsahu s finančnými možnosami štátu.
3. Na úrovni EÚ vyvíja politický tlak na prehodnotenie koncepcie Natura 2000 v súlade s najnovšími poznatkami z príslušných vedných odborov.
4. Zabezpeči, aby všade tam, kde doterajší spôsob obhospodarovania území Natura 2000 priniesol stabilizovanie a rozvoj ich biodiverzity, bolo možné zabezpečova starostlivos o tieto územia na základe dohody medzi majiteľmi pozemkov a štátom bez vyhlasovania za chránené územia.
5. Stanovi záväzné pravidlá pre likvidáciu inváznych druhov organizmov, alebo stanovenie limitov ich výskytu.
6. Dobudova ekologické siete v intenzívne obhospodarovaných poľnoospodárskych oblastiach Podunajskej a východoslovenskej nížiny podľa metodiky tvorby územného systému ekologickej stability pri rešpektovaní jej intenzívneho hospodárskeho využívania.
7. Vlastníkom pozemkov, na ktorých ležia chránené územia umožni priamu zainteresovanos na plnení opatrení zabezpečujúcich ich ochranu a musí im by umožnený prístup k finančným zdrojom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRD), operačný program „Životné prostredie“, určených na realizáciu Programov starostlivosti na chránených územiach Natura 2000.
8. Racionalizova personálne obsadenie organizácií ochrany prírody a vybudova rezortné výskumné pracovisko určené na riešenie odborných úloh MŽP SR. Odstráni neefektívne využívanie verejných financií na prebujnelú a často duplicitnú administratívu ochrany prírody a tiež na nepotrebné projekty realizované mimovládnym sektorom.
Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
