Voda – budúci zdroj príjmu lesného hospodárstva?

Voda je základnou komoditou a podmienkou života. Rast počtu obyvateľstva, zvyšovanie životnej úrovne, rastúca  hospodárska činnos zvyšujú nároky na spotrebu vody. Napriek tomu, že voda pokrýva takmer 71 % celého zemského povrchu a celkové množstvo vody na Zemi sa vo všetkých formách odhaduje na 1,500 mil. km3, len 2,6 % z celkového množstva vody je voda sladká, predovšetkým viazaná v ľadovcoch polárnych oblastí a hôr. Iba 0,27 % sladkej vody je vhodné pre výrobu pitnej vody (Ižová, 2006). Následkom obmedzených zdrojov sa voda postupne stáva dôležitým kapitálom a je iba otázkou času, kedy sa stane strategickou surovinou aj v našich podmienkach.

Na Slovensku sa na odber pitnej vody využívajú podzemné zdroje (82,2 %) a povrchové zdroje (17,8 %). Takmer všetka pitná voda z povrchových zdrojov je viazaná na lesné ekosystémy, čo odzrkadľuje fakt, že prevažná väčšina vodárenských nádrží využívaných na „výrobu“ pitnej vody ako aj odberných miest pitnej vody sa nachádza v zalesnených územiach. (napríklad vodné zdroje Málinec, Hriňová, Klenovec, Starina, Nová Bystrica.) Napriek tomu, že takmer všetky povrchové zdroje pitnej vody sa tvoria v lesoch a vodohospodári využívajú pozitívny vplyv lesov na kvalitu a kvantitu vody sú lesní hospodári v „obchodnom reazci“ s touto strategickou surovinou vylúčení.

„Keď môžu predáva vodohospodári vodu vodárenským spoločnostiam napríklad z priehrad, je nepochopiteľné, že lesohospodári to nemôžu. Ak by mohli, tak by nastal pozitívny zásadný prínos v posilňovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Ak by došlo k legislatívnej zmene, lesohospodári by rozširovali plochy lesov s vodohospodárskou funkciou lesov, čo by bol z ekologického hľadiska unikátny prínos“. (Kravčík, 2007). 

Treba si položi otázku, čo môže urobi lesnícky stav pre to, aby sa táto anomália napravila?

Vodohospodárska funkcia lesa – pozitívna externalita

 

Cena pitnej vody za posledné desaročie stúpla zo zhruba 0,33 €.m-3 (1998) na 1,11 €.m-3 (2010), čo je viac než 3 násobok. Pri pripočítaní ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody cca 1,09 Sk.m-3, hodnota dodanej a odvodenej vody presahuje 2 €.m-3. Spotreba vody v SR s rastúcou cenou poklesla z 240 l na osobu a deň (rok 1990) na súčasných 110 l na osobu a deň. Pri prepočítaní ceny pitnej vody (1,11 €.m-3) dennou spotrebou (110 l) a  počtom obyvateľov SR (cca 5 mil.) dostaneme dennú hodnotu pitnej vody - 18,4 mil. Sk (cca 610 tis. €).

Rast cien vody je spájaný s rastom nákladov na jej „výrobu“. Výška nákladov závisí od vzdialenosti vodného zdroja od miesta odberu, charakteru vodného zdroja (podzemný, povrchový), investícií vodárenskej spoločnosti do rozvodnej a distribučnej siete, počtu odberných miest a od výšky nákladov spojených s úpravou vody. Alternatívou znižovania nákladov „výroby“ pitnej vody je využitie pozitívnych externalít lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vody.

Externalitou označujeme vedľajšie účinky, ktoré vznikajú pri  výrobe a ktoré spôsobujú iným subjektom náklady, alebo výnosy. V prípade pozitívnych externalít lesné podniky svojou činnosou zapríčiňujú iným subjektom úspory, resp. výnosy. (protilavínová, pôdochranná, rekreačná, vodohospodárska funkcia, atď). Podpora vodohospodárskej funkcie lesa si v mnohých prípadoch vyžaduje špecifický prístup obhospodarovania lesných porastov, čím dochádza k zvýšeným nákladom lesných podnikov.

Dopad negatívnych a pozitívnych externalít môžeme z teoretického hľadiska  rieši dvoma spôsobmi – verejne a súkromne.
Medzi verejné riešenia patria regulatívne nástroje (príkazy, zákazy, kvóty) a ekonomické nástroje (dane, poplatky, obchodovateľné certifikáty, dotácie).
Medzi súkromné riešenia patrí presné definovanie vlastníckych vzahov k externalitám a umožnenie decentrálneho vyjednávania medzi zúčastnenými stranami.

V prípade vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa ako pozitívnej externality prichádza do úvahy verejné riešenie – dotácie, alebo súkromné riešenie – definovanie vlastníckeho práva k tejto externalite s následným decentrálnym vyjednávaním medzi  vodohospodárskymi a lesnými podnikmi (Šálka, 2002). V obidvoch prípadoch je nutné kvantifikova  tento pozitívny externý efekt, čo znamená oceni vplyv lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov. Metodológiu oceňovania vodohospodárskej funkcie lesa je možné uplatni aj na iné pozitívne externality ako je napríklad ocenenie protieróznej, protilavínovej a brehoochrannej funkcie lesa. Znalos metodologických postupov a teoretických základov umožňuje kvantifikáciu pozitívnych efektov lesa, čo následne  zvyšuje argumentáciu v prospech obhospodarovateľa lesa, resp. kvantifikácia verejnoprospešných funkcií  môže prispie k skvalitneniu projektov v oblasti lesného hospodárstva. 

Vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody

 

Lesné ekosystémy zohrávajú v rámci kolobehu vody v prírode dôležitú úlohu. Všeobecne môžeme poveda, že les zvyšuje vertikálne zrážky o horizontálne zrážky - kondenzačný účinok, zadržuje zrážky a zmenšuje povrchový odtok - retenčný účinok, spomaľuje odtok vody - retardačný účinok a zvyšuje účinnos akumulácie zimnej vlahy -akumulačný účinnok (Papánek, 1978). Okrem týchto účinkov les zabraňuje erózii a vymývaniu dusíka a iných škodlivých látok do vodných zdrojov. Výsledky výskumu dvoch susediacich povodí (zalesnené a odlesnené) v Slovenskom Rudohorí (Valtýni, Štrba, 1993; Valtýni, Lalkovič, 1995; Stachera, Lalkovič, 2000) poukazujú na to, že zalesnené územie priaznivo ovplyvňuje kvalitu odtokovej vody  z hľadiska jej chemického zloženia. Ide najmä o pozitívny efekt lesa, ktorý zabraňuje vymývaniu biogénnych prvkov dusíka a fosforu, ktoré podmieňujú eutrofizáciu vody.

Zalesnené povodia prispievajú k zlepšeniu akosti vody a k zníženiu nákladov na jej úpravu. Na základe výsledkov štúdie uskutočnenej mimovládnou organizáciou Trust for Public Land (USA) zaoberajúcou sa ochranou krajiny a Komisiou na ochranu vodných zdrojov AWWA's sa potvrdilo, že náklady na úpravu vody v zariadeniach primárne využívajúcich povrchové zdroje vody kolísali v závislosti od lesnatosti rozvodia. Výsledky analýzy poukázali na skutočnos, že prevádzkové náklady na úpravu vody mali klesajúci trend v závislosti od  zvyšujúcej sa lesnatosti v zdrojových územiach. Zistilo sa, že: na každý 10 % nárast v lesnatosti územia sa náklady na úpravu vody znížili o zhruba 20 %,

Vplyv lesa na kvantitu vodných zdrojov môžeme zhodnoti na základe výskumu odtokových pomerov rieky Ipeľ. (Valtýni, Hronček 2000).  Následkom postupného odlesnenia horného toku Ipľa dochádzalo k častým povodniam, ktoré zapríčiňovali škody u nás a v Maďarsku. O porušení retenčnej schopnosti  tejto oblasti svedčí aj pomer maximálneho prietokového množstva vody, ktorý bol na Ipli 1:1290, kým napríklad na Čiernom Váhu iba 1:60 (Šimkovič, 1980). V rokoch 1961 – 1979 sa realizovalo rozsiahle zalesňovanie pramennej oblasti Ipľa a susedných tokov Rimavy a Rimavice -  5166 ha nelesnej pôdy. V roku 1994 bola uvedená do prevádzky vodná nádrž Málinec s objemom 21,5 mil. m3.

Na základe dlhodobého vývoja môžeme konštatova, že od konca 70 rokov minulého storočia má odtok z povodia Ipeľ vyrovnaný priebeh. Zvýšenie lesnatosti v pramennej časti rieky Ipeľ o 30 % výrazne zvýšilo retenčnú kapacitu danej oblasti, prispelo k zníženiu erózie pôdy a zabránilo možným škodám ku ktorým dochádzalo v minulosti pri povodniach.

Doterajšie výskumy rôznych autorov pripisujú pasívnemu a aktívnemu vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody obrovský význam. Lesné ekosystémy pozitívne vplývajú na chemizmus vody, kolobeh dusíka a iných prvkov (Gundersen, P., 1995). Medzi drevinami existuje vo vzahu ku koncentrácii dusíka rozdiel. Doterajší výskum preukázal, že v listnatých porastoch je produkovaná „kvalitnejšia“ voda ako v porastoch ihličnatých. (Kreutzer, K et. al. 1986). Rozdielne štúdie preukázali vplyv obhospodarovania lesa na kvalitu vody. V intenzívne obhospodarovaných lesoch je kvalita priesakovej vody horšia než v lesoch obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom (Keller, H.M., 1971). Odlesnenie porastov následkom veterných kalamít potvrdilo markantný prírastok koncentrácie dusíka a následkom nižšej intercepcie a transpiračných strát zvýšené prietoky vody (Mellert, K.H et. al.1996).

Pozitívny vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody je analyzovaný a preukázateľný v mnohých prácach autorov. V praxi SR absentuje ocenenie a náhrada tohto pozitívneho externého efektu jeho producentom – podnikom lesného hospodárstva. Z ekonomického hľadiska je potrebné nadviaza na pomerne bohatý výskum vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov a aproximatívnymi metódami kvantifikova vodohospodársku funkciu lesa. Teoretické princípy a metódy kvantifikácie sú predmetom nasledujúcej časti.

Princípy a metódy oceňovania vodohospodárskej funkcie lesa

 

Objektívna kvantifikácia vodohospodárskej funkcie je zložitá, nakoľko vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov nie je predmetom trhu. Z tohto dôvodu je nutné pre takúto funkciu vytvori podmienky trhu analogickým spôsobom. Princíp ocenenia verejnoprospešných funkcií lesa vychádza z dvoch základných pohľadov. Ide o ocenenie z pohľadu producenta a konzumenta (Bergen et. al.,  2002).   

Pohľad producenta

 

Princíp ocenenia z pohľadu producenta vychádza z toho, že za každú jednotku produkcie verejnoprospešnej funkcie lesa požadujú producenti minimálne odškodnenie vo výške nákladov, ktoré musia vynaloži na jej produkciu pri požadovanom množstve.  Ak producent disponuje alternatívou, ktorá mu umožňuje okrem krytia celkových nákladov dosahova zisk, musíme potom k minimálnemu odškodneniu pripočíta tiež výšku ušlého zisku. Ak oceníme hodnotu verejnoprospešnej funkcie na základe týchto celkových minimálnych požiadaviek producenta, výsledná suma nepredstavuje v skutočnosti hodnotu verejnoprospešnej funkcie, ale hodnotu jej poskytovania, resp. prípravy.  Metódy oceňovania z pohľadu producenta sú založené na oceňovaní požiadaviek odškodnenia producenta za produkciu verejnoprospešnej funkcie, ktoré sa odzrkadľujú vo forme znížených výnosov a zvýšených nákladov.

 

Pohľad konzumenta verejnoprospešnej funkcie

 

Princíp ocenenia z pohľadu konzumenta verejnoprospešnej funkcie lesa interpretujeme na základe  jeho maximálnej ochoty platby za množstvo danej verejnoprospešnej funkcie. Metódy oceňovania z pohľadu konzumenta môžeme ďalej rozdeli podľa spôsobu oceňovania na priame a nepriame. Nepriame metódy oceňujú verejnoprospešné funkcie na základe správania sa účastníkov na ovplyvňovanom trhu. Priame metódy oceňujú verejnosprospešné funkcie na základe dotazníkových metód a ich vyhodnotenia. Vodohospodárskufunkciu lesa môžeme kvantifikova z pohľadu konzumenta metódou alternatívnych nákladov a z pohľadu producenta metódou znížených výnosov a zvýšených nákladov.

Metóda alternatívnych nákladov

 

Metóda alternatívnych nákladov využíva na ocenenie hodnotu nákladov alternatívneho zabezpečenia vodohospodárskej funkcie. Alternatívou k zabezpečeniu vodohospodárskej funkcie lesných ekosystémov v tomto prípade je napríklad regulácia vodných tokov, výstavba protipovodňových objektov, zariadení na úpravu vody a pod. Náklady alternatívneho zabezpečenia predstavujú hodnotu vodohospodárskej funkcie daného lesa.

Koncept alternatívnych nákladov pri kvantifikácii vodohospodárskej funkcie lesa bol použitý napríklad v štúdii (Olschewski, 1997) pri komparácii  projektu zalesnenia s alternatívou výstavby denitrifikačného zariadenia v povodí vodohospodárskeho podniku  „Holzdorf“ v regióne „Vechta“ v Nemecku. Na základe porovnania nákladov na výstavbu denitrifikačného zariadenia ako alternatíva k projektu zalesnenia bola kvantifikovaná hodnota vodohospodárskej funkcie lesa v hodnote 2890 DM / ha / rok (rok 1997). Pri porovnaní celkových nákladov obidvoch projektov bol projekt zalesňovania 200 ha plochy v skúmanom 15-ročnom časovom období pri použití diskontnej sadzby 6 % o 508 000 DM výhodnejší než výstavba denitrifikačného zariadenia.

Medzi metódu alternatívnych nákladov môžeme zaradi aj porovnanie kvality vody v zalesnených a nezalesnených územiach v rámci regionálnych celkov a na základe dodatočných nákladov na úpravu pitnej vody v nezalesnenom území môžeme kvantifikova príspevok lesa k zvýšeniu kvality vody..

 

Metóda znížených výnosov a zvýšených nákladov

 

Metóda znížených výnosov a zvýšených nákladov vychádza z modelu internej konkurencie lesa (Šálka, Trenčiansky, Bahula, Balážová 2008). Z pohľadu podnikového hospodárstva je lesný podnik podnikom, ktorý môže produkova rozličné statky. Medzi produkciou jednotlivých statkov je interná konkurencia, čo znamená, že zvýšenie produkcie jedného statku obyčajne zapríčiňuje zníženie množstva, prípadne kvality iného statku - napríkad zintenzívnenie rekreačnej funkcie zapríčiňuje zníženie drevoprodukčnej funkcie. Pri spoločenskej objednávke produkcie kvality a kvantity vody lesný podnik následkom ochranných opatrení a obmedzení hospodárenia sa bude musie zriec časti svojich výnosov z predaja dreva a na druhej strane opatrenia na zvýšenie kvality, respektíve kvantity vodných zdrojov zapríčinia lesnému podniku oproti bežnému obhospodarovaniu zvýšené náklady.

Podstatou metódy znížených výnosov a zvýšených nákladov je kvantifikova znížené výnosy lesného podniku z predaja dreva a zvýšené náklady spojené s produkciou vodohospodárskej funkcie. Z pohľadu producenta – lesného podniku táto hodnota predstavuje minimálnu požiadavku, za ktorú je ochotný dané množstvo verejnoprospešnej funkcie  produkova.

Čo poveda na záver?

 

Významnos vody ako strategickej suroviny v čase rastie. Súčasný stav v rámci „obchodného reazca“ s vodou (úhrada nákladov za prípravu pitnej vody) môžeme poklada za nevyhovujúci , nakoľko sú z tohto reazca vylúčený obhospodarovatelia lesa. Les pozitívne vplýva na kvalitu a kvantitu vody. Retardačný účinok lesa eliminuje vznik povodní a zabraňuje tak rozsiahlym škodám. Optimálnym riešením by bolo na základe legislatívy prisúdi lesným hospodárom právo na predaj využitia pozitívneho vplyvu lesa na zlepšenie „kvality a kvantity“ pitnej vody pochádzajúcej z povrchových tokov.

Toto riešenie by motivovalo lesných hospodárov zamera sa na podporu produkciu verejnoprospešných funkcií lesa a zo spoločenského hľadiska by znamenalo pokles nákladov na úpravu vody, respektíve kvalitnejšiu pitnú vodu, ako aj elimináciu škôd spôsobených povodňami. Medzi ďalšiu alternatívu môžeme považova kompenzáciu pozitívneho vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody spoločenským alebo súkromným riešením (dotácia, decentrálne vyjednávanie medzi vodohospodárskymi a lesnými podnikmi). Podmienkou uplatnenia uvedených riešení je nutnos kvantifikácie pozitívneho vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody. Ocenenie pozitívneho externého efektu lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov umožní efektívne uplatnenie nástrojov štátu a zároveň tvorí vhodný podkladový materiál pre decentrálne vyjednávanie medzi  vodohospodárskymi a lesnými podnikmi.

Ing. Marek Trenčiansky, PhD.
Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva
Lesníckej fakulty technickej univerzity Zvolen

Príspevok vznikol na základe výsledkov výskumu riešeného v projektoch: „Centrum excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, v rámci Aktivity 4.2 Hodnotenie verejnoprospešných funkcií lesných ekosystémov a odvetvia na základe podpory Operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“  a projektu VEGA 1/0634/08 - Kvantifikácia hodnoty vodoochrannej funkcie lesa na príklade vodnej nádrže Málinec.