Vlastníci lesov: Trendy, ktoré nás mimoriadne znepokojujú!
Zhovárame sa s Ing. Jurajom Vankom, predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
* Sme vystavovaní čoraz náročnejším požiadavkám verejnosti na sociálne funkcie lesov v záujme ich využívania na rekreáciu, turistiku, cyklistiku, poľovníctvo a ďalších zážitkových aktivít na strane jednej a doslova hysterického presadzovania ekologických požiadaviek na strane druhej. Výsledkom je masívne obmedzovanie legálnej hospodárskej činnosti v lesoch a spochybňovanie plánovitého a racionálneho využívania ich bohatstva. Ako vnímate tieto trendy?
- Mimoriadne znepokojujúco. Veď výsledkom takýchto tlakov je vytváranie stále nebezpečnejšej nerovnováhy medzi požiadavkami verejnosti na lesy a schopnosou ich vlastníkov tieto zabezpečova bez podpory štátu. Často na úkor svojich legitímnych ekonomických, ale i sociálnych záujmov. Osobitne naliehavo vystupujú do popredia tieto problémy najmä vo vzahu k následkom finančnej a hospodárskej krízy, ktoré spôsobili, že vlastníci lesov stratili vplyvom prepadu cien dreva na trhoch posledné možnosti na to, aby sa boli schopní podieľa sa na financovaní tých funkcií lesov, ktorých zachovanie a zveľaďovanie je vo verejnom záujme. Navyše ich pozíciu oslabujú aj ďalšie pretrvávajúce diskriminačné a nedemokratické úchylky, z ktorých musím spomenú najmä likvidačnú daňovú politiku samospráv a neochotu rieši záležitosti úhrad majetkovej ujmy, ktorá vzniká vlastníkom lesov, či už z dôvodov ochrany prírody alebo zo strany podnikateľských subjektov, ktoré využívajú ich majetok bezplatne.
* Už pred voľbami ste vyjadrili nádej, že politické strany, ktoré na základe tohtoročných parlamentných volieb zostavia novú vládu SR, si uvedomia naliehavos týchto problémov. A to nielen pre vlastníkov lesov, ale predovšetkým pre budúcu tvár našej krajiny a jej ekologickú stabilitu, za ktorú práve vlastníci lesov budú nies prvoradú zodpovednos...
- Presne tak. Naše lesy, ako súkromné vlastníctvo, si nechceme a nemôžeme necha len pre seba, pretože vieme, že bez ich krásy, čistého vzduchu a pramenistej vody nemôže existova nikto. A preto máme povinnos a právo žiada celú spoločnos, ale najmä tých, ktorí ju vedú, aby sa k vlastníkom lesov stavali spravodlivo a aktívne im pomáhali pri udržiavaní a zveľaďovaní tohto bohatstva, ktoré je zárukou, že naša krajina bude i v budúcnosti miestom, kde je možné ži plnohodnotným životom.
* Táto snaha vás viedla k sformulovaniu základných cieľov. Ich uvedenie do života by prinieslo významný krok na dosiahnutie ekonomickej sebestačnosti vlastníkov lesov, bez ktorej je z dlhodobého hľadiska vylúčené zabezpečovanie stále významnejších sociálnych a ekonomických funkcií lesov Slovenska. O čo konkrétne ide?
- Hovoríme o troch prioritných cieľoch. Po prvé, cestou realizácie Národného lesníckeho programu SR schváleného vládou SR jej uznesením č.549/2007, ktoré vzala na vedomie aj Národná rada SR svojim uznesením č.531/2007, žiadame vytvori legislatívne predpoklady na podporu zabezpečovania verejnoprospešných funkcií lesov z verejných zdrojov. Aby sa pre túto podporu vytvoril systém, ktorý zabezpečí diferencovanú podporu lesov v závislosti od druhu, významnosti a množstva služieb poskytovaných verejnosti formou priamych platieb na jednotku plochy lesa.
Po druhé, požadujeme zosúladenie všetkých predpisov upravujúcich činnos človeka v lesoch. Zosúladi je nutné z hľadiska ústavných práv občanov najmä zákon o ochrane prírody a krajiny /zákon č.543/2002 Z.z./ a zákon o lesoch /zákon č.326/2005 Z.z./ tak, aby sa odstránili kontroverzné vzahy medzi vlastníkmi lesov a ochranou prírody. Je nutné prija nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý musí jasne stanovi zásady pre vyhlasovanie chránených území v intenciách smernice Rady Európskeho spoločenstva č.92/43/EHS, limitova z hľadiska verejných financií a rozvoja vidieka ich rozsah a stanovi tiež zásady pre úhrady majetkovej ujmy vyplývajúcej z obmedzení ochrany prírody. Nový zákon o lesoch musí zabezpeči, aby neproduktívne administratívne náklady vlastníkov lesov boli v záujme zlepšenia ich konkurenčnej schopnosti na európskych trhoch minimalizované.
A po tretie, treba revidova a novelizova pozemkové zákony /zákon č.229/1991 Zb., č.330/1991 Zb., č.80/1998 Z.z./ tak, aby bol konečne uzavretý proces reštitúcií a odovzdávania pozemkov ich vlastníkom. Závažný problém neznámych a neprihlásených vlastníkov rieši urýchlením procesu pozemkových úprav a v záujme stabilizovania situácie pozemkových spoločenstiev nepripusti delenie spoločných nehnuteľností.
* Pomenovali ste prioritné ciele Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Avšak rokmi sa nahromadilo oveľa viac problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú možnos úspešného pôsobenia neštátneho lesníckeho sektora...
- Súhlasím, tých brzdiacich mechanizmov, s ktorými chceme pohnú, nie je málo. Chceme napríklad odstráni ničím neodôvodnené svojvoľnosti samospráv pri určovaní výšky daní z nehnuteľností , a to cestou novelizácie zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a poplatkoch. Ďalej sa snažíme odstráni diskrimináciu vlastníkov lesov majiteľmi a prevádzkovateľmi líniových stavieb cestou novelizácie zákona o energetike č.656/2004 Z.z. Ďalším našim úsilím je prija účinné stimulačné opatrenia pre rozvoj priemyselných kapacít umožňujúcich v rámci Slovenska spracovanie cenných sortimentov listnatého, najmä bukového dreva a kapacít na energetické využívanie dreva.
* Ak dovolíte, spomeniem aj iný príklad. Ministerstvo životného prostredia SR malo v minulom roku vypracova a predloži na schválenie nová zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by stanovil jasné právne prostredie na vytvorenie rovnováhy medzi ochranou vzácnych biotopov a rozvojom vidieckych oblastí Slovenska viazaných existenčne na pôdu a jej produkty. Túto úlohu však Ministerstvo životného prostredia nesplnilo a údajne ju presunula až na druhý polrok 2010...
- ... a napriek tomu spomínané ministerstvo pokračuje v činnostiach, ktoré sú závislé na novom zákone o ochrane prírody bez toho, aby bralo do úvahy námietky svojich partnerov, medzi ktoré patrí aj naša organizácia. Čas ukáže, ako to bude fungova po zlúčení rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia.
* Ako sa to prejavuje v praxi? Môžete by v tomto smere adresnejší?
- Najzávažnejším problémom je veľmi intenzívna činnos smerujúca k zonácii Vysokých tatier, ktorá je bez nového zákona doslova hazardom nielen pre vlastníkov lesov na Orave, Liptove a Spiši, ale predstavuje veľké nebezpečenstvo aj pre verejné financie, pretože vopred vyhlasuje chránené územia bez toho, aby bolo známe, aké vzniknú dodatočné nároky na ich zdroje potrebné na krytie nákladov spojených s ich existenciou.
Tento postup dnes už bývalého ministerstva životného prostredia považujeme za nezodpovedný. Z jednoduchého dôvodu. Pretože za svoju neschopnos naplni ciele programového vyhlásenia vlády chce tresta obyvateľov práve najchudobnejších regiónov Slovenska uvalením ďalších obmedzení, ktoré nemajú jednoznačne definovaný právny základ a za súčasného právneho stavu im nedávajú takmer žiadnu možnos dosta za tieto obmedzenia primeranú kompenzáciu.
* A Vaše slovo na záver?
- Naše spomínané hlavné tri prioritné ciele, ktoré majú vies k vytvoreniu rovnoprávnych podmienok existencie vlastníkov lesov na Slovensku sú len minimom, čo požadujeme od našich politikov. S dôrazným poukázaním najmä na to, že ak chceme, aby sa aj neštátne lesy stali lesmi skutočne pre všetkých, nemôžu by všetky archy, ktoré sú v tejto súvislosti prenášané na vlastníkov a správcov týchto lesov len ich záležitosou, ale musia sa sta aj záležitosou verejnou!
Zhováral sa: Ján Fillo