Slovenská lesnícka komora: Je najvyšší čas, aby sme sa zjednotili!
Rozhovor s Ing. Jaroslavom Šulekom, novým predsedom Slovenskej lesníckej komory
* Pripomeňme si najskôr na úvod, že XVI. Valnému zhromaždeniu Slovenskej lesníckej komory 27. mája tohto roku, kde Vás delegáti zvolili na ďalšie štyri roky za svojho nového predsedu, predchádzali dva okrúhle diskusné stoly o tom, ako postavi komoru opä na nohy, ako zdynamizova a oživi jej aktivity. Prvé diskusné stretnutie rozhodujúcich „hráčov“ v lete 2009 vo Zvolene nedopadlo pre nízku účas pozvaných úspešne. Druhý okrúhly stôl v novembri 2009 opä vo Zvolene, ale už pod gestorstvom generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR prof. Novotného bol konečne úspešný.
Ako vnímate tieto radikálne snahy o zmeny v lesníckej komore?
- Snahy o pozitívne zmeny v Slovenskej lesníckej komore bolo možné pozorova prakticky od jej vzniku. Aj ja som si uvedomoval po svojom zvolení za predsedu Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica pred štyrmi rokmi, že je potrebné oživi činnos komory. Z tohto dôvodu sme napríklad organizovali pravidelné lesnícky zamerané odborné exkurzie pre členov, ale i nečlenov komory. Po dohode s LSR š.p. sme začali každoročne vyhlasova anketu o udelenie ceny Jozefa Dekreta Matejovie. V júli 2008 sme zorganizovali historicky I. celoslovenské stretnutie lesníkov. Boli sme si však vedomí, že tieto, ale i iné podobné aktivity, nestačia. Prispievajú síce k oživeniu činnosti komory, ale stále chýbalo to hlavné: väčšia akceptácia komory ministerskou lesníckou sekciou i samotnou lesníckou verejnosou. Preto ma veľmi inšpirovala myšlienka, ktorú vyslovil na stretnutí s vedením SLsK 22. februára 2007, ktorého som sa osobne zúčastnil, vtedajší generálny riaditeľ LSR š.p. doc. Mindáš , že otázku lesníckej komory by bolo vhodné rieši pri okrúhlom stole za účasti rozhodujúcich hráčov lesníckeho sektoru. Uskutočnili sa nakoniec dva okrúhle stoly.
* Ako spomíname v úvode, uskutočnili sa nakoniec dva okrúhle stoly. S akým výsledkom?
- Je pravda, že druhý bol úspešnejší, ale aj ten prvý, ktorý zvolal vtedajší predseda SLsK Ing. Malko, mal svoj veľký význam. Veď to bolo prvýkrát v histórii, keď sa zišli zástupcovia lesníckych inštitúcií a organizácií, aj keď nie úplne všetkých, a tlmočili si navzájom svoje pohľady na SLsK. Samozrejme, že ma veľmi potešila úspešnos druhého okrúhleho stola, ktorý zvolal generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR prof. Novotný. Je potrebné pripomenú, že je to predovšetkým jeho zásluha, že sa zmenil postoj sekcie k lesníckej komore. Už viackrát sme mohli práve z úst prof. Novotného poču, že spomínaná naša sekcia na ministerstve chce ma v lesníckej komore silného partnera. Zároveň je však najvyšší čas, keď i slovenské lesníctvo, štátny i neštátny sektor, vlastníci a obhospodarovatelia lesa nutne potrebujú zastrešenie a zjednotenie. Slovenská lesnícka komora by mohla ako profesijná, apolitická organizácia zriadená zo zákona toto poslanie plni a účinne obhajova oprávnené spoločné záujmy slovenského lesníctva.
* Čo vás presvedčilo, aby ste kandidovali na tento horúci post?
- Na post predsedu Slovenskej lesníckej komory som sa rozhodol kandidova aj preto, aby som mohol napomáha procesu budovania silnej slovenskej lesníckej komory a tak zároveň pomáha i slovenskému lesníctvu.
* V čom vidíte slabú stránku v doterajšom fungovaní komory? Prečo lesnícka komora nemá dostatočnú podporu širokej lesníckej verejnosti? Nesie na tom vinu nezaujímavý program pre lesnícku komunitu, alebo nedostatok financií na činnos, prípadne slabá podpora komory zo strany štátnych organizácií a inštitúcií?
- Slovenská lesnícka komora ešte stále nemá potrebnú podporu širokej lesníckej verejnosti. Nie je to vôbec potešiteľné, ale je tomu tak. Prečo? Príčin je určite viacej, no tá najdôležitejšia príčina spočíva v tom, že komora má výrazne obmedzené kompetencie. Už pri príprave a schvaľovaní zákona o lesníckej komore jej ,,sudičky“ nepriali. Škoda, že lesnícka sekcia na ministerstve videla od samého začiatku v komore skôr konkurenta než spojenca. Lesnícka komora nemá zakotvené v zákone prakticky žiadne významnejšie kompetencie a právomoci.
* Neštátny lesnícky sektor jednoznačne deklaroval, že nevidí prínos pre svoju činnos na pôde SLK...
- Áno, aj pri okrúhlych stoloch odznel z úst zástupcu neštátneho sektora, podobný názor. Je potrebné otvorene poveda a prizna si, že okrem poradenstva a exkurzno-vzdelávacej činnosti nemá momentálne komora pre neštátny sektor, najmä pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesa významnejšie reálne ponuky. No ako sa zdá, situácia sa začína meni. Myslím si, že prostredníctvom silnej komory môžu i vlastníci a obhospodarovatelia lesa oveľa účinnejšie presadzova svoje oprávnené záujmy. Môžem poveda, že takto vnímajú úlohu komory už teraz mnohí zástupcovia neštátneho sektoru.
* Je cíti z Vašej strany v tomto smere osobnú zainteresovanos?
- Na sneme Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, ktorý sa konal 29. mája 2010 v Turčianskych Tepliciach, som v príhovore požiadal o spoluprácu, o pomoc a podporu, o posilnenie komory vstupom do komory, či už individuálnym alebo kolektívnym s dodatkom: „Pomôžte lesníckej komore dnes Vy, lesnícka komora pomôže zajtra Vám“. Toto heslo však určite platí oveľa všeobecnejšie a pokojne sa môže vzahova i na každého lesníka, na každého jedného z nás.
* V tejto súvislosti sa ozývajú hlasy, že by bolo osožnejšie združi do svojej komory len odborných lesných hospodárov, či už zo štátnych alebo neštátnych lesov, pretože v inštitúte OLH sú si všetci rovní. Sú to ľudia priamo z praxe, ktorí dôverne poznajú reálny lesnícky život. Stojí takýto návrh na uváženie?
- Úvaha je to určite zaujímavá a je potrebné aj o takomto návrhu hovori. Najskôr však musí prebehnú diskusia o súčasnom stave a problémoch pri zabezpečovaní odborného hospodárenia v lesoch. Vieme, že o potrebe a spôsobe financovania OLH sa už dlhšie vedie polemika v niektorých neštátnych združeniach vlastníkov lesa. Celú túto diskusiu bude zastrešova Slovenská lesnícka komora. Počkajme si na závery tejto diskusie a navrhnuté opatrenia pre MP SR. Ak sa teda vrátim k Vašej otázke, osobne sa prikláňam k modelu profesijne i ekonomicky silnej komory a ten by mal v sebe zahrňova tak lesníkov ako i majiteľov a obhospodarovateľov lesa, respektíve aj iné v lesníctve podnikajúce subjekty.
* V lesníctve vraj prevláda nesvornos, rozpory medzi rôznymi záujmovými skupinami vo vnútri lesníctva, ale aj tlaky vonkajších „nepriateľov“ lesníctva, ktoré vedú k ohrozeniu samotnej podstaty komory. Stotožňujete sa s takýmto pohľadom?
- Stav slovenského lesníctva je taký aký je. Do určitej miery je odrazom situácie v našej spoločnosti, ktorá je až nezdravo polarizovaná v mnohých oblastiach verejného života. Lesnícka komunita sa možno vie zjednoti a zabudnú na vzájomnú nevraživos i rozpory iba vtedy, keď ide o spoločného nepriateľa. Tak tomu bolo aj v prípade zhromaždenia lesníkov pred Úradom vlády SR 16. mája 2007, kedy sme na protest proti snahám niektorých ochranárskych združení, pripomenuli slovenskej spoločnosti, že dobrý stav slovenských lesov je tu vďaka nám, lesníkom a že lesy sú v dobrých rukách.
* Zhromaždenie sa konalo práve pod záštitou Slovenskej lesníckej komory...
- Áno, zhromaždenie sa konalo pod záštitou Slovenskej lesníckej komory. Aj toto podujatie podľa mňa potvrdilo opodstatnenos existencie lesníckej komory.
Osobne si však myslím, že samotnú podstatu lesníckej komory sme si doteraz ohrozovali najviac my sami - lesníci. V prvom rade neochotou odstúpi lesníckej komore potrebné kompetencie, tak ako je to u iných komôr. No v neposlednom rade svojím nezáujmom ovplyvňova veci v lesníctve cez svoje osobné členstvo v komore, cez silnú komoru. Aj keď si možnos ohrozenia existencie komory nepripúšam, je potrebné poveda, že sme lesníci hádam jediný stav, ktorého komora, teda naša vlastná stavovská organizácia, zápasí s takýmito problémami. A boli by sme určite jediný stav, ak by sme sa vážne zaoberali úvahami o rozpade komory.
* Aké kroky považujete za nevyhnutné vykona, aby sa zmenilo postavenie lesníckej komory. A v konečnom dôsledku aj názor na ňu v odbornej lesníckej verejnosti?
- Slovenská lesnícka komora sa už dlhodobo usiluje o posilnenie svojho postavenia, teda takého, aké jej právom patrí. Je to hlavne z dôvodu, aby mohla dôstojne a hlavne účinne presadzova záujmy slovenského lesníctva. V prvom rade je k tomu potrebné legislatívne posilnenie komory. Prostredníctvom novely zákona o lesoch a slovenskej lesníckej komore musí SLsK získa väčšie reálne kompetencie a vyšší rozsah právomocí než má teraz. K dosiahnutiu tohto cieľa potrebujeme pravdaže podporu našej sekcie na ministerstve. Momentálne, ako som už spomenul, táto podpora tu je. Ďalšou podmienkou posilnenia jej postavenia je posilnenie cez rast členskej základne. K tomu je potrebné splni prvú podmienku a tiež dúfa, ale i hľada pochopenie u lesníckej verejnosti. Tretia, no vôbec nie menej dôležitá podmienka, je hľada zdroje na finančné zabezpečenie lesníckej komory a možno i profesionalizácie komory. Verím však, že vyriešením prvých dvoch podmienok sa vytvoria predpoklady aj na vyriešenie tretej.
* Zmeňme trochu tému. Poľovníctvo si prostredníctvom nového zákona dokázalo vytvori priestor pre povinné členstvo v komore. Pokus o povinné členstvo v lesníckej komore sme tu už raz mali, ale stroskotal na nezáujme samotných lesníkov. Myslíte si, že toto by mohla by cesta, ktorá by rozšírila členstvo v lesníckej komore?
- Iste, nový zákon o poľovníctve by mohol poslúži ako vzor na riešenie problémov, požiadaviek a potrieb Slovenskej lesníckej komory. Aj keď sú nesporné odlišnosti medzi poľovníkmi a lesníkmi, je tu aj mnoho spoločného. Poľovnícka komora je príkladom toho, že keď je dobrá vôľa, je možné niektoré kompetencie štátnej správy odstúpi odbornej organizácii. Pokiaľ ide o povinné členstvo, ako ste správne povedali, už sme ho tu mali a skúsenosti s ním nie sú jednoznačné. Bude potrebné o tomto probléme diskutova. Viem, že sa mnohí lesníci prikláňajú k povinnému členstvu. Možno sa budem opakova, ale za prvoradé, aj pre rast členskej základne komory, považujem získanie viac právomocí pre komoru.
* Len nedávno sme zaznamenali úmysel dnes už bývalej vlády spoji dva rezorty. Pôdohospodárstvo, a teda aj lesníctvo, so životným prostredím. Nezakrývajme si, že v rámci nich existujú hlboké konflikty medzi lesníctvom a ochranou prírody. Práve teraz potrebujú lesníci silnú komoru, ktorá bude prezentova a obhajova ich záujmy. Myslíte si, že je tu dnes priestor a pôda na to, aby sa zásadne zmenil prístup slovenských lesníkov k svojej komore? Je šanca, že sa to podarí?
- Myslím si, že väčšina lesníkov si začala najmä v čase uvažovaného spojenia dvoch rezortov viac uvedomova, že slovenské lesníctvo potrebuje by silné a slovenskí lesníci, majitelia a obhospodarovatelia lesa jednotní. Úplne prirodzene sa ozývajú hlasy, že práve teraz nastal čas pre Slovenskú lesnícku komoru, kedy by sa mohla pokúsi o proces zjednotenia. Áno je to potrebné a je to aj možné, ale musí to by silná komora a silná čo najskôr. Ja osobne tomuto procesu chcem by nápomocný čo najviac.
* Slovenská lesnícka komora, podobne ako je tomu vo vyspelých európskych štátoch, sa musí významnou mierou podieľa na tvorbe štátnej politike v lesníctve, na príprave stratégií a koncepcií rozvoja lesníctva – a v súčasnosti aktuálne aj na Programovom vyhlásení vlády, ktorá vzišla z nedávnych parlamentných volieb a ktoré by malo by pre novú vládu záväzné. Dokáže práve dnes lesnícka komora naplni tieto jej základné ciele?
- Aj keď v súčasnosti slovenská lesnícka komora nemá také silné postavenie a pozíciu, akú by sme si želali, musí svoje sily, kontakty, všetko svoje úsilie vynaloži na to, aby sa do Programovaného vyhlásenia vlády SR a následne i do rámcového plánu legislatívnych úloh vlády SR zapracovali tie prioritné témy, ktoré dlhodobo trápia slovenské lesníctvo a ktoré je potrebné rieši. Môže sa to podari len pri jednotnom spoločnom postupe, s pomocou a v spolupráci s lesníckymi organizáciami a inštitúciami, vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesa.
Zhováral sa: Ján Fillo
Závery zo XVI. Valného zhromaždenia Slovenskej lesníckej komory
(27. mája 2010 vo Zvolene)
O Pokračova v dialógu s ministerstvom pôdohospodárstva SR, ako aj s rozhodujúcimi lesníckymi inštitúciami. Prostredníctvom okrúhlych stolov a dvojstranných dialógov hľada nástroje a cesty na presadzovanie spoločných záujmov Slovenskej lesníckej komory, jej členov a lesníctva ako celku.
O Reagova na súčasný stav a problémy pri zabezpečovaní odborného hospodárenia v lesoch a prostredníctvom otvorenej diskusie a pracovných stretnutí k danej téme hľada východiská a navrhova opatrenia pre ministerstvo pôdohospodárstva SR.
O Hľada možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami ochrany prírody a navrhnú konkrétne alternatívy spolupráce.
O Zapracova do svojich úloh výsledky ankety „Ako ďalej s lesníckou komorou?“
O Prerokova diskusné príspevky z valného zhromaždenia a konkrétne podnety zapracova do plánu práce predstavenstva.