Čo zistil štátny dozor v ochrane /nielen/ smrečín?

Krajský lesný úrad v Žiline vykonáva štátnu správu lesného hospodárstva na území Žilinského kraja, ktorý z lesníckeho hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie kraje Slovenska. Do jeho prírodne rozmanitého územia zasahujú orografické celky Kysuckých Beskýd, Oravských Beskýd, Kysuckej Vrchoviny, Javorníkov, Oravskej Magury, Strážovských Vrchov, Malej Fatry, Veľkej Fatry, Žiaru, Kremnických Vrchov, Nízkych Tatier, Chočských Vrchov a Západných Tatier, v ktorých problém s ochranou smrečín v súčasnosti predstavuje jednu z hlavných lesníckych výziev.

Výmera Žilinského kraja je 680 700  ha a lesnatos je 55,5 %. Smrek je najviac zastúpenou drevinou v Žilinskom kraji s  podielom 64,06 % (pre porovnanie buk ako druhá najviac zastúpená drevina tvorí podiel 18,96 %). Rozmanitos a vzácnos prírodných hodnôt územia odôvodňuje potrebu jeho osobitnej ochrany. Na území kraja sa nachádzajú alebo do neho zasahujú štyri národné parky a tri chránené krajinné oblasti. Celkovo podiel chránených území so stupňom územnej ochrany vyšším ako prvým na lesných pozemkoch Žilinského kraja predstavuje viac ako 50 % podiel.  

 

Krajský lesný úrad v Žiline v rámci svojej činnosti riadi sedem obvodných lesných úradov a dozerá na výkon ich činnosti. Obvodný lesný úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych veciach samostatne. Krajský lesný úrad v Žiline v roku 2009 vykonal štátny dozor v smrečinách v oblasti Kysúc v obvode Lesného hospodárskeho celku Čadca s celkovou výmerou lesných pozemkov 29 220 ha. V rámci štátneho dozoru bolo v tomto obvode lesov hodnotených 294 jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) s výmerou 2 825 ha. Z uvedeného počtu hodnotených JPRL boli porušenia zákonných ustanovení zistené v 53 JPRL. Nižšie uvádzané skúsenosti zo štátneho dozoru nevyplývajú len z poznania štátneho dozoru vykonaného Krajským lesným úradom v Žiline v roku 2009, ale i dozorov z predchádzajúcich období a skúseností jednotlivých obvodných lesných úradov v  Žilinskom kraji.

 

Legislatívny rámec a ochrana smrečín

 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 2 vymedzuje právomoc štátnych orgánov kona iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ďalej ustanovuje, že každý môže kona, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno núti, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Uvedené ustanovenia možno vyjadri  známymi zásadami práva – všetko je dovolené, čo zákonom nie je výslovne zakázané a osoby uplatňujúce štátnu moc môžu kona iba to, čo im  zákon vymedzuje.

 

V kontexte vyššie uvedeného základný rámec pre vykonávanie štátneho dozoru zo strany krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov je zakotvený v ustanovení § 62 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch). Štátny dozor je tu definovaný ako oprávnenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti sledova, zisova a kontrolova, ako sa dodržiava tento zákon a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe.

 

Pri  výkone štátneho dozoru štátny orgán konfrontuje  u dozorom dotknutej osoby  stav zistený v „teréne“ s ďalšími skutočnosami a jednotlivými ustanoveniami upravujúcimi jej práva a povinnosti pri hospodárení v lesoch. Vo väzbe na problematiku súvisiacu s ochranou smrečín sú to predovšetkým ustanovenia zákona o lesoch a jeho vykonávacích vyhlášok. V tejto súvislosti upozorňujeme  predovšetkým na vyhlášku č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa. V súvislosti so zalesňovaním plôch po ažbách vo väzbe na použitý reprodukčný materiál je to zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov. Pri hodnotení stavu lesa vo vzahu k zákonným zásadám ochrany lesov Krajský lesný úrad v Žiline spolupracuje a využíva odbornú pomoc orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. Okrem vyššie uvedených legislatívnych predpisov je celý rad ďalších, ktoré priamo nie sú konfrontované pri vykonávaní štátneho dozoru, ale významne môžu ovplyvňova obhospodarovanie lesných pozemkov, napr. zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

 

Aké sú zistenia a skúsenosti štátneho dozoru s ochranou smrečín?

 

V súvislosti s názvom nášho príspevku sa v ďalšom zameriame na skúsenosti štátneho dozoru, ktoré poukazujú na problémy v ochrane lesov. Nebudeme uvádza pozitíva, ktoré boli v súvislosti s ochranou lesa u hodnotených obhospodarovateľov zistené vo väčšom rozsahu ako porušenia zákona. Analýza nedostatkov,  uvedomenie si ich podstaty a príčin, neposledne motivácia k ich odstraňovaniu môže prispie k cieľu, ktorým je zlepšenie zdravotného stavu lesných  porastov a to nie len tých, s prevahou zastúpenia dreviny smrek.

 

§ 23 ods. 5, 6 § 28 ods. 1 písm. c) zákona o lesoch – obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykona náhodnú ažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov a prednostne odstraňova z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu by zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov, okrem území s piatym stupňom ochrany. Ak je náhodná ažba v rozsahu na ktorej vykonanie do šiestich mesiacoch od jej vzniku obhospodarovateľ lesa nemá sily a prostriedky, vypracuje návrh harmonogramu na jej vykonanie.

 

Z pohľadu štátneho dozoru ide o povinnosti, pre ochranu smrekových lesných porastov v súvislosti s ich aktuálnymi problémami za najvýznamnejšie, ktoré obhospodarovatelia lesov pri ochrane smrečín porušujú najčastejšie, resp. ich plnenie je z pohľadu ochrany lesa nedostatočné, čo sa v konečnom dôsledku negatívne prejavuje na premnožení podkôrnikov. Predovšetkým sa jedná o neskoré vykonanie náhodnej ažby stromov naletených podkôrnym hmyzom (aktívnych chrobačiarov), chorých a poškodených stromov, ktoré môžu by potenciálne zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodcov.

Opakovane bolo zisované zanedbávanie spracovávania roztrúsenej kalamity a zameranie kapacít na spracovávanie len sústredenej kalamity, s poukazovaním na ekonomickú efektívnos. S hodnotením dodržiavania predmetného ustanovenia súvisia aj zistenia o nedostatočnej alebo absentujúcej asanácii napadnutých spílených stromov a porastových zvyškov (mechanicky, chemicky). V prípade 5. stupňa ochrany sa nedostatočne využíva ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch vo väzbe na ustanovenie § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa, teda vypracovanie návrhu opatrení príslušným odborným lesným hospodárom v ochranných pásmach a realizácia týchto opatrení organizáciou ochrany prírody, ktorá za ich vykonanie pri dôslednom dodržaní stanoveného postupu nesie aj právnu zodpovednos.

 

Nedodržiavanie režimu ochrany lesa podľa vyššie uvedených ustanovení v synergii s ďalšími príčinami, ktoré vedú k oslabeniu smrečín, často ústi do značného rozmachu vývoja podkôrneho hmyzu. Riešenia týchto situácii sa sústreďujú na vykonávanie náhodných ažieb v lehote do šiestich mesiacov, resp. v lehotách podľa harmonogramov náhodných ažieb, čo len málo súvisí s ochranou lesa proti biotickému škodlivému činiteľovi, ale je len riešením dôsledkov jeho pôsobenia. V predmetnej súvislosti uvádzame, že boli zistené aj viaceré prípady, keď vykonanie náhodnej ažby bolo realizované s viac ako jednoročným odstupom od začiatku pôsobenia škodlivého činiteľa.

 

Ďalšie analyzované ustanovenia zákona o lesoch svojim významom v ochrane smrečín nedosahujú dôležitos vyššie uvedených, v niektorých prípadoch však môžu ochranu smrečín ovplyvňova významnejšie, resp. spôsobova situáciu súvisiacu s nedodržaním režimu ochrany, resp. naopak vytvára predpoklady pre stabilitu a odolnos lesných ekosystémov.

 

§ 23 ods. 3 zákona o lesoch - vykonávateľ ažby je povinný po ukončení ažby narušenú lesnú pôdu, lesný porast a priľahlé stromy ošetri takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu.

 

Uvedené ustanovenie je v praxi doposiaľ uplatňované minimálne, a tak predovšetkým ažbou poškodené koreňové nábehy a bazálne časti kmeňov ostávajúcich stromov sa stávajú náchylné pre infikovanie drevokaznými a parazitickými hubami, nakoľko zväčša nedochádza k včasnému ošetreniu rán vhodnými ochrannými prostriedkami.

 

§ 28 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch – obhospodarovateľ lesa je povinný vykonáva preventívne opatrenia s cieľom predchádza poškodeniu lesa a vykonáva ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä vykonáva preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov.

 

V ostatnom období rezonuje aj v odbornej verejnosti rozdielny názor na povinnos vykonávania prečistiek a prebierok. V tejto súvislosti evidujeme  značný nárast lesných porastov, v ktorých nebola výchova lesa zo strany obhospodarovateľa lesa vykonaná (predovšetkým v porastoch s vekom do 50 rokov). Uvedené sa jednoznačne prejavuje na stave dotknutých lesných porastov u ktorých dochádza k tendencii nevyváženého hrúbkového a výškového prírastku (zlý štíhlostný koeficient), zhoršovaniu priestorovej a druhovej štruktúry a ohrozeniu ich statickej stability a odolnosti. Takýto stav však považujeme za nie v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, a to aj vo väzbe na ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a, b, c) vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa.

Prečistky a prebierky do 50 rokov sú súčasou preventívnych opatrení na ochranu lesa, ktorými možno efektívne ovplyvňova ich budúcu štruktúru a stabilitu, a preto je náležité zo strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vyžadova ich vykonávanie v podmienkach, v ktorých sú nevyhnutné na zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. V praxi je často mylne a izolovane poukazované len na znenie § 21 zákona o lesoch, ktorý pojednáva o výchove lesa, nakoľko  zákon v tejto časti nestanovuje povinnos vykonávania výchovy lesa.

 

§ 20 ods. 2, 6 zákona o lesoch – obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy. Lesný porast vzniknutý po obnove lesa je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpeči do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty na zalesnenie.

 

Nedostatky pretrvávajú v niektorých oblastiach, kde napriek upozorneniam je v obnovnej skladbe stále preferovaný smrek pred ostatnými drevinami. Vyskytujú sa aj zistenia o neznalosti prírodných podmienok stanoviša, keď napriek dobrým podmienkam pre dosiahnutie dostatočného podielu prirodzeného zmladenia smreka je vykonávaná jeho umelá výsadba (čím neúmerne stúpa jeho  podiel v obnovnej skladbe). Čoraz častejšie je zisovaný trend poklesu pestovnej činnosti, najmä absencia starostlivosti o nárasty a kultúry (ochrana proti burine, zveri, prestrihávky). V oblastiach, kde má smrek svoje optimum sa zanedbávaním starostlivosti o zachovanie druhovej štruktúry, aj dobre založená druhovo zmiešaná kultúra mení časom na rovnorodú smrečinu.

Vo väčšine prípadov je popisovaný stav v období vykonávania prvej prerezávky už nezvratný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazni, že vo vzahu k rozsahu spracovávaným náhodným ažbám sa pri zakladaní lesa na kalamitných plochách zväčša jedná o veľké  výmery holín, t.j. plochy so značne zmenenou mikroklímou. Vyššie uvedené dáva predpoklad na nedostatky v  dosahovaní  kritérií pre zabezpečenie lesných porastov podľa § 26 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa.

Zalesňovanie  veľkých plôch po realizovaných náhodných ažbách v krátkom časovom intervale vytvára predpoklady pre vznik lesných porastov s málo diferencovaným vertikálnym členením. V odôvodnených prípadoch možno na žiados obhospodarovateľa lesa urči osobitný harmonogram obnovy lesa na holine tak, aby sa  dosiahla diferencovaná štruktúra, vyššia biologická diverzita a ekologická stabilita budúcich lesných porastov.

 

§ 39 ods. 6 zákona o lesoch – dielec je základnou jednotkou na zisovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 ha. Dielec je spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov.

 

Jedným zo závažných problémov v uplatňovaní komplexnej a ucelenej ochrany lesa sa javí existencia viacerých odborných lesných hospodárov v dielci, resp. vykonávanie činnosti odborného lesného hospodára len na časti dielca. Z vyššie uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva, že dielec je základnou plánovacou, evidenčnou a kontrolnou jednotkou v lese, ktorého hranice sú v teréne vyznačené. O hospodárení v dielci (pojem hospodárenie so spoločnou vecou zahrňuje aj užívanie spoločnej veci) rozhodujú spoluvlastníci režimom podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo predpokladá dohodu spoluvlastníkov alebo ak sa táto nedosiahne, rozhoduje o hospodárení v dielci majoritná väčšina.

Odborné obhospodarovanie zahrňuje aj zabezpečenie odborného lesného hospodára (§ 36 zákona o lesoch). Podľa § 48 ods. 1 zákona o lesoch hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 citovaného ustanovenia alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu. Odborný lesný hospodár podľa citovanej dikcie zákona vykonáva svoju činnos na území celého dielca. Spoluvlastníci, ktorých vlastnícky podiel z výmery dielca tvorí menšinu, sú v zmysle uvedeného povinní akceptova rozhodnutie spoluvlastníkov s väčšinovým podielom výmery dielca. Za dielec vedie odborný lesný hospodár len jednu evidenciu. Odborný lesný hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie všetkých vlastníkov v dielci. Pokiaľ v dielci vykonávajú činnos viacerí odborní lesní hospodári to znamená, že obhospodarovatelia lesa nezabezpečili jeho hospodárenie v súlade s § 36 v kontexte s ustanovením § 39 ods. 6 zákona o lesoch.

Pokiaľ odborný lesný hospodár nevykonáva v dielci činnos na základe dohody všetkých spoluvlastníkov alebo na základe rozhodnutia väčšiny je jeho činnos právne spochybniteľná. Rovnako nie je v súlade s uvedenými predpismi  vedenie lesnej hospodárskej evidencie, keďže táto je vedená len na časti dielca, prípadne len na časti lesného porastu. Vo väčšine uvádzaných prípadov odborný lesný hospodár obmedzuje svoju pôsobnos na územie vymedzené parcelou EKN, ktorej hranica v teréne nie je identifikovaná. Predmetným územným členením pôsobnosti odborného lesného hospodára nemôže odborný lesný hospodár plnohodnotne zabezpeči plnenie povinností podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona o lesoch.

 

§ 51 ods. 1 – s cieľom vytvorenia podmienok na racionálne a efektívne spoločné hospodárenie v lesoch štát podporuje združovanie vlastníkov neštátnych lesov, najmä vlastníkov lesov s malou výmerou.

 

Pretrvávajúca rozdrobenos vlastníckych vzahov k lesným pozemkom a neochota vlastníkov združova sa pre zabezpečenie spoločného hospodárenia v dielci, prípadne do väčších celkov sa negatívne prejavuje v spôsobe obhospodarovania lesov. V rámci Žilinského kraja sú oblasti kde v dielci sa nachádza niekoľko desiatok ba i stoviek vlastníkov – obhospodarovateľov, pričom mnohí z nich majú bydlisko v inom regióne. Spornými sú vlastnícke hranice, v teréne mnohokrát neidentifikovateľné. Vlastníci nie sú stotožnení s hranicami dielcov, ktoré sú v teréne vyznačené, nakoľko v prevažnej miere ani hranice dielca nekopírujú vlastnícke hranice.  Je potom bežné, že v takýchto prípadoch nie je efektívna komunikácia medzi vlastníkmi, flexibilita a rýchlos rozhodovania, ktorá je v prípade náhodných ažieb tak potrebná. V prípade pridruženia spomínaného pôsobenia viacerých odborných lesných hospodárov v dielci, je obhospodarovanie takýchto lesov  veľmi problematické.

V tejto súvislosti je potrebné ešte uvies, že aj keď zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vo svojej tretej časti (§ 21 až § 24) boli prijaté opatrenia proti drobeniu pozemkov predovšetkým pri dedičských konaniach,  sú tieto ustanovenia v praxi často obchádzané s dôsledkami ďalšieho drobenia vlastníctva k lesným pozemkom.

 

§ 1 ods. 2 písm. a zákona o lesoch – účelom zákona o lesoch je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií.

 

Vplyvom nadmerného pôsobenia biotických škodlivých činiteľov, fenoménu „hynutia smrečín“ a zanedbaním dôslednej ochrany lesa vznikajú rozsahom veľké plochy s už uschnutými lesnými porastmi. V praxi vzniká problém, ako rieši následný stav po uschnutí lesného porastu, predovšetkým ak obhospodarovateľ lesa z akéhokoľvek dôvodu (napr. z ekonomického hľadiska) sa rozhodne ponecha uschnutú drevnú hmotu na pni. Potrebné je rieši otázky v súvislosti s evidovaním ažby, holiny a jej zalesnenia. Lesné pozemky s takýmito porastmi neplnia prvoradý účel zákona o lesoch, ktorým je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného prostredia na plnenie ich nenahraditeľných funkcií.

Lesný porast po uschnutí nespåňa kritéria lesného porastu podľa § 2 písm. b) zákona o lesoch, pretože nie je súborom rastúcich drevín na lesných pozemkoch. Obhospodarovateľ lesa môže ponecha uschnutý lesný porast bez zásahu za predpokladu, že už nemôže by zdrojom šírenia škodlivého činiteľa. Súčasne prijme opatrenia na odstránenie následkov pôsobenia škodlivého činiteľa, t.j. napr. opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb - napr. zákaz alebo obmedzenie využívania lesov verejnosou podľa § 30 ods. 4 zákona o lesoch, príprava plochy na zalesnenie a následné zabezpečenie mladého lesného porastu.

Odborný lesný hospodár v lesnej hospodárskej evidencii na predmetnej ploche zaeviduje náhodnú ažbu (podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, nakoľko náhodnou ažbou sú aj opatrenia na odstránenie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov, v tejto súvislosti viď aj ustanovenie § 41 vyhl. č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa) a následne zaeviduje aj plochu na zalesnenie, pričom v časti poznámka v porastovej evidencii ažieb a v porastovej evidencii zalesnenia uvedie „suché drevo ponechané na pni“, alebo v prípade spílenia uhynutých stromov „drevo ponechané pri pni“. Zdôrazňujeme, že holina na takejto ploche musí by evidovaná najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku situácie spôsobenej škodlivým činiteľom alebo podľa harmonogramu schváleného príslušným obvodným lesným úradom.

Na zaevidovanej holine plynú lehoty na obnovu lesa na holine a zabezpečenie lesného porastu vzniknutého po obnove lesa podľa § 20 ods. 4 a 6 zákona o lesoch. Genéza vzniku takýchto plôch je predmetom osobitného posúdenia príslušného obvodného lesného úradu predovšetkým vo väzbe na ustanovenia § 28 zákona o lesoch.

 

§ 50 ods. 6 – správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.

 

Štátne organizácie lesného hospodárstva doposiaľ využívajú zhruba 150-tisíc hektárov lesov neodovzdaných pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti neustále vznikajú konflikty medzi domnelými vlastníkmi a správcom neodovzdaného lesného majetku, čo vo väčšine prípadov nepriaznivo vplýva na jeho obhospodarovanie (bránenie v spracovaní náhodnej ažby, trestné oznámenia, súdne žaloby).

 

Závery – a z toho vyplývajúce výzvy

 

Vykonávanie štátneho dozoru v podmienkach Žilinského kraja je vzhľadom na rozmanitos prírodných podmienok, množstvo rozdielnych pohľadov, záujmov a vplyvov veľkého počtu osôb s právnym vzahom k lesným pozemkom nepochybne náročnou činnosou.

Ochrana smrečín sa stáva celospoločenským problémom a výzvou pre všetkých vlastníkov lesov,  lesníkov a ochrancov prírody. Súčasná situácia v smrečinách vyžaduje zodpovedný prístup k tomuto problému, spočívajúci v systematickej lesníckej práci zameranej na ochranu lesa, dôslednej odbornej činnosti odborných lesných hospodárov, dôrazné, nekompromisné, odborne a právne erudované vysvetľovanie a obhajovanie racionálnych lesníckych riešení zameraných na ochranu smrečín.

Postup je zložitý, avšak nevyhnutný predovšetkým  v situáciách, keď  zo strany osôb, ktoré nie sú právne zodpovedné za stav ochrany lesov a realizáciu ochranných opatrení v smrečinách, je pôsobené tak, že na mnohých lokalitách ochranu smrečín komplikujú až negujú. V kontexte uvedeného je nevyhnutné vykonáva lesnícku osvetu s cieľom vysvetli situáciu a získa podporu verejnej mienky pre racionálne a zodpovedné pôsobenie v ochrane smrekových lesov. Je potrebné poukáza na príklad tých obhospodarovateľov lesa, ktorí aj v zložitých podmienkach zodpovedným lesníckym prístupom vedia zabezpeči primeranú ochranu smrečín a neporušujú zákonom stanovené povinnosti.

Operatívne možnosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva  pri ochrane smrečín, ktoré neobsahujú globálne riešenia veci,  spočívajú v ukladaní opatrení na odstránenie nedostatkov v zákonom stanovenej ochrane lesa a sankcií zodpovedným osobám.

Pravdaže, nepochybne sú tu aj ďalšie aspekty, ktoré by napomohli nielen k účinnejšej ochrane smrečín ale vôbec k trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesných pozemkov. Je to predovšetkým zosúladenie legislatívy na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody, dokončenie procesu odovzdania lesných pozemkov, prijatie nového zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý by zohľadňoval situáciu v existujúcich pozemkových spoločenstvách a umožňoval združovanie za účelom spoločného obhospodarovania, zamedzi neustálemu drobeniu lesných pozemkov, resp. urýchli riešenie extrémnej rozdrobenosti lesných pozemkov (pozemkové úpravy), zjednoduši administratívne náročné uplatňovanie odbornej správy lesov a v neposlednom rade aj smerovanie hospodárskej úpravy lesa tak, aby lesnému hospodárskemu plánu ako nástroju štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch sa stanovil zodpovedajúci význam a dôležitos.

Predovšetkým je pri tvorbe lesných plánov potrebné prakticky  vyrieši akceptáciu vlastníckych hraníc pri rozdelení lesa. Lesný hospodársky plán by mal ašpirova na pozíciu nástroja komplexnej starostlivosti o lesný ekosystém, ktorý nebude spochybňovaný správcami niektorých záujmov v lesoch a nebude potreba jeho ďalšieho posudzovania z pohľadu možných negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Ing. Peter Bunčák, Ing. Augustín Chovaňák, Ing. Marián Futák
Krajský lesný úrad Žilina