ANKETA

Čo by mala podľa vás spravi nová vláda pre lesné hospodárstvo ako prvé?

 

* Ing. Štefan Čurilla, prednosta Obvodného lesného úradu v Spišskej Novej Vsi:

 

- Na úvod som sa zamyslel nad položenou otázkou a dal som si hneď aj odpoveď: Prečo práve kladieme túto otázku? Podľa mňa je úlohou každej vlády či minulej, terajšej, alebo novej sa zaobera prioritnými otázkami, ktoré trápia občanov tohto štátu a nie odklada a čaka s riešeniami stále po voľbách. Takto sme sa nejako naučili všetci, celá spoločnos, občania aj politici ži a berieme tento fakt už ako samozrejmos. Ďalej, keďže uznávam aj princípy slušnosti, sa pokúsim zodpovedne, výstižne odpoveda na položenú otázku.

 

Ako pracovníka štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva na základe dlhoročných praktických a odborných skúsenosti aj z integrácie orgánov štátnej správy z roku 1996, má v prvom rade zaujíma otázka spájania rezortov z dôvodu toho, že celkové postavenie štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva bude závisie od jej miesta na slnku, od jej kvality, stupňa odbornosti, efektivity a pružnosti, etiky a nestrannosti, no predovšetkým si dovolím zdôrazni od jej profesionality a politickej nezávislosti. Toto sú princípy budovania štátnej správy zakotvené aj v zákone o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto by nová vláda mala ma na zreteli aj pri procese zlučovania rezortov.

 

Podľa toho aká bude naša budúca štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva, aj podľa jej schopnosti a sily bude možné aj vo vláde presadzova záujmy lesného hospodárstva, ktoré je potrebné rieši, či už ide o štátny alebo neštátny sektor lesného hospodárstva pretože lesy obidvoch sektorov sú pre Slovensko rovnako dôležité. Ak nová vláda neoslabí postavenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a naopak dobuduje a posilní ich postavenie, lebo je to nevyhnutné, ak treba dozera na hospodárenie v lesoch i vzhľadom na plnenie ich celospoločenskej funkcie i na poskytovanie poradenskej činnosti s nasmerovaním k tomuto plneniu celospoločenských funkcii lesa, potom určite by sa mohli dorieši pod jej záštitou aj teraz rezonujúce otázky vo verejnosti. Mám na myslí konflikty medzi štátnou správou lesného hospodárstva a životným prostredím, medzi lesníkmi a ochranármi, teda otázka prijatia nového zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý by mal jasne stanovi zásady vyhlasovania chránených území, čo si neviem predstavi bez súhlasu vlastníkov pozemkov a následne bez limitu ich rozsahu z hľadiska verejných financií a rozvoja vidieka. V záujme plnenia celospoločenských funkcii lesa je nevyhnutné vytvori právne predpoklady na ich financovanie z verejných zdrojov najlepšie systémom priamych platieb na jednotku plochy lesa.

 

Z poznatkov získaných z pracovných stretnutí vlastníkov, správcov, obhospodárovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, ako aj z vykonávaných dozorov v lese podľa zákona o lesoch nevyhnutne vyplýva potreba nového zákona o pozemkových spoločenstvách. Nejde ani tak o porušovanie zásad hospodárenia v lesoch, ako o vnútorné pomery v pozemkových spoločenstvách, mám na myslí riešenie sporov medzi podielnikmi, finančné a ekonomické problémy subjektov, riešenie vlastníckych pomerov podielnikov a vlastníkov pozemkov a podobne. Na potrebu "prísnejšieho" štátneho dozoru v lesoch upozorňujú aj samotní obhospodarovatelia lesov. Mnohí z nich si totiž už uvedomujú, že ak táto oblas podnikania nebude riadne regulovaná, môže to ma dopad nielen na stav lesov Slovenska, ale aj na rovnos podnikateľského prostredia. Zanedbávanie starostlivosti o les tu nemôže by výhodou (napríklad nerobí ochranu, ušetrí a cenami dreva ide nižšie). Ide o ďalší významný aspekt štátnej správy dnešného lesného hospodárstva. Hospodárske využívanie lesov naráža na komplex záujmov. História ako aj prax v mnohých vyspelých krajinách Európy potvrdzujú práve v trhovom prostredí nevyhnutnos samostatnej štátnej správy lesov, ktorej zameraním nie je len ich ochrana, ale aj ich racionálne využívanie. Dôležitý je fakt, že subjekty hospodáriace v lese vyžadujú kvalitnú silnú štátnu správu nielen ako poradenský orgán, ale aj ako záruku ochrany pred takými obhospodarovateľmi, ktorí nedôsledným prístupom k hospodáreniu na svojom majetku ohrozujú aj lesy okolité.

 

Keďže všetko zo všetkým súvisí, so spomínanými prioritami potom treba rieši následne, ale čo najskôr daňovú nejednoznačnos pri výške daní za lesné pozemky, novelizova pozemkové zákony, aby sme urýchlili pozemkové úpravy a uzavrie procesy reštitúcii z vydávania pozemkov vlastníkom.

 

* Ing. Ján Švančara, š.p. Lesy Slovenskej republiky:

 

- Na jednoduché otázky obyčajne existujú veľmi ažké a komplikované odpovede. Nahromadené problémy v celej spoločnosti, komplikovaná až antagonistická legislatíva v protipóle s nízkou vymožiteľnosou práva, nedávajú dobrý základ pre zvládnutie problematiky jednotlivých rezortov. Čaka na zlepšenie celospoločenskej klímy a až potom rieši rezortné nedostatky by asi tiež nebolo múdre.

 

Prvoradou úlohou novej vlády teda nebude jedna úloha, ale celý komplex nedoriešených problémov, kde na prvom mieste stojí nevyhnutnos jednoznačne deklarova objednávku spoločnosti na odborné obhospodarovanie lesov v nadväznosti na zmenu legislatívy, a to do takej miery, aby celá zodpovednos, kompetencie a právomoci v obhospodarovaní lesa prešli na jeden rezort a jediného lesného hospodára. Delenie povinností, zodpovednosti a samotného výkonu najmä v ochrane lesa neprinieslo lesnému hospodárstvu i samotnému lesu úžitok, naopak, zdegradovalo lesného hospodára na úradníka, ktorý bez súhlasných stanovísk iných rezortov nemôže plni ustanovenia vyplývajúce z platnej legislatívy v lesnom hospodárstve, ba ani predpis samotného lesného hospodárskeho plánu.

 

Nemenej dôležitou úlohou je zabezpečenie podnikania v pravom zmysle. Legislatívne ošetrenie /zákonná úprava/ transparentného predaja všetkých komodít prostredníctvom zverejnenia cez internet, zákonná povinnos zverejni vyhodnotenie a uprednostni najvýhodnejšieho odberateľa by v spojitosti s uplatňovaním takéhoto režimu aj pri výbere dodávateľov prác zabezpečila veľmi razantné zlepšenie ekonomickej situácie v celom rezorte.

 

S predchádzajúcou úlohou úzko súvisí aj tzv. dotačná politika. Nie som kompetentný hodnoti prerozdeľovanie štátnych prostriedkov ani čerpanie, prípadne prideľovanie prostriedkov z fondov EÚ. Čo je však z podnikateľského pohľadu neopomenuteľné, je dôsledná úhrada za vykonávané činnosti. Tu má lesné hospodárstvo obrovské rezervy a malo by by snahou budúcej vlády vyrovna účty za obhospodarovanie stratových neštátnych neodovzdaných lesov, za obhospodarovanie vodných tokov, ale najmä za zabezpečenie plnenia celospoločenských funkcií lesov. To, že doteraz nie sú ohodnotené neznamená, že nemajú žiadnu cenu.

 

* Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov SR:

 

- Nemyslím si, že vláda má robi niečo pre lesné hospodárstvo. Vláda SR má predovšetkým záväzok voči spoločnosti a prírodnému bohatstvu akým les nesporne je. Nám lesníkom nepomôže neustále sažovanie sa a naahovanie dlane. To je po dvoch decéniách už jasné. Podľa môjho názoru je potrebné prednies vláde konkrétne návrhy, ako problematiku lesníctva, či regionálneho alebo celoslovenského rieši. Vláda SR nebude ma ani teraz ani v blízkej budúcnosti zvyšné finančné zdroje na riešenie našich veľmi vážnych problémov., ktoré sú zároveň problémami aj spoločnosti. My, lesníci, a predovšetkým les a príroda sme však v nevýhode, pretože tieto problémy nie sú v kratučkej perspektíve bežného človeka z jeho pohľadu merateľné a jeho existencie nevyhnutné. Jedna cesta pre lesníkov je sa pomalým spôsobom napoji na finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, ale žiadosami o priamu finančnú dotáciu, ale postupným zaažovaním príjmov štátu z daňových odvodov.

 

Konkrétne mám na mysli riešenie daňových odvodov všetkých lesníckych a drevospracujúcich podnikov a firiem pôsobiacich v lesnom hospodárstve, kde by určité percento z daňových odvodov /napríklad DPH/ by štát poukázal na fond, z ktorého by mohli lesníci čerpa finančné zdroje na základe predložených a schválených projektov.

 

Druhou cestou je možnos dosiahnu na finančné zdroje EÚ cez priame platby na hektár lesa, ako je tomu napríklad u kolegov poľnohospodárov, ktorí na základe splnenia legislatívnych podmienok dostanú každý rok priamu platbu na hektár obhospodarovanej plochy.

 

Ďalšou z možných ciest je umožni lesníkom zníži náklady v prvovýrobe úpravami alebo zmenami platnej legislatívy v rámci jednotlivých rezortov, napríklad úpravou legislatívy o cestnej premávke – zvýšením povolenej hmotnosti nákladných vozidiel, prepravujúcich drevnú hmotu. Samozrejme za podmienky, že im umožňuje ich technický stav, respektíve osvedčenie. Okrem toho sa dajú zníži spotrebné dane za minerálne oleje a palivá a podobne.

 

To je len pár možností. Určite je nutné dvere otvára. Avšak podmienkou riešenia problémov v lesníctve je stabilita vzájomných väzieb. Na takomto princípe funguje príroda a len takto a dlhodobo môžeme existova.

 

* Ing. Róbert Zlocha, Krajský lesný úrad Banská Bystrica:

 

- Pri hľadaní odpovede na Vašu otázku som dospel k záveru, že by úplne postačovalo, keby nová vláda po voľbách ako prvé pre lesníctvo a lesné hospodárstvo urobila to, čo predchádzajúca vláda nesplnila.

 

Pozorujúc kroky jednotlivých vlád pri plnení svojich programových vyhlásení v časti lesníctvo-lesné hospodárstvo som však dospel k ďalšiemu záveru, že na Slovensku je uvedené doporučenie prakticky nerealizovateľné. Stačí si pozrie programové vyhlásenie vlády SR z augusta 2003, ktoré pre lesné hospodárstvo postavilo také priority a úlohy, s ktorými sa určite stotožnila nielen široká lesnícka, ale aj laická verejnos. Aká je však realita pri vyhodnotení plnenia týchto priorít? Prakticky žiadna z úloh, a to ani z legislatívnej oblasti, nebola splnená. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodujúce nie je to, čo by vláda mala urobi pre lesné hospodárstvo ako prvé, ale to, aké priority si má postavi a ako ich bude plni.

 

Napriek tomu, čo som povedal, som presvedčený, že aj pre ďalšiu vládu by mala by jednou z rozhodujúcich priorít problematika financovania verejnoprospešných funkcií lesov a zosúladenie legislatívnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.

 

* Ing. Ján Štefánik, štátny podnik Lesy SR:

 

- Už som dostatočne vytriezvel z predvolebných sľubov politikov. Žiaľ, v tomto rozpoložení sa nenachádzam len sám, ale čo sa rozprávam s ľuďmi pôsobiacimi v lesníctve, takto zmýšľajúcich je väčšina. Nikto nerozumie, čo sa s týmto rezortom mieni robi. Všetci sa zhodujú v tom, že je to cielená likvidácia lesníctva a tým, žiaľ, aj lesov na Slovensku.

 

Politici, zvl᚝ pred voľbami akoby sa báli aktivistov, o to viac, ke´d podporujú racovníci úelovo informovaní a myslím si, že v tejto problematike aj zneužití. Nerád by som týchto vedcov urážal, ale väčšina z nich sa úzko špecializuje na určitú oblas a nepozná komplexne problematiku lesov. Najhoršie je rozhodova o vidieku, pretože lesy to je vidiek aj s jeho obyvateľmi z Bratislavy. Nikto neberie ohľad na fakt, že každý meter štvorcový lesa má svojho vlastníka a ten má aj vlastnícke práva a takým je aj občan spomínaného vidieka pri štátnom vlastníctve.

 

Nikto z politikov, ktorí sú pod tlakom „ochrancov prírody“ neodváži poveda, že lesy spravovali storočia lesníci a naše lesy boli v kondícii, že nám ich celá Európa závidela. Doteraz jasne nepovedali, aby tieto lesy spravovali lesníci naďalej v záujme ochrany životného prostredia občanov. Tak ako o tom hovorí Ústava SR. Veda a vedecké inštitúcie v lesníctve musia jasne pomenova, čo je v tomto procese vedecké a čo tam nepatrí. Nedá sa donekonečna čaka a ustupova, že to niekto urobí za nás.

 

Potom na základe týchto objektívnych argumentov by mala kona vláda a poslanci, ktorým dali občania mandát a nie pod tlakom samozvanej skupiny akýchsi nenahraditeľných odborníkov. To by mala urobi nová vláda ako prvé.

 

* Ing. Milan Golis, riaditeľ Lesného podniku mesta Zvolen, s.r.o.:

 

- Nová vláda by mala po voľbách urobi pre lesníctvo viac a ani by nezáležalo na tom, čo by malo by ako prvé. Osobne si myslím, že by ako prvé mala urobi to, čo určite nebude schopná urobi, teda nájs potrebnú politickú vôľuna vyriešenie dlhodobo odsúvaných, neriešených a nevyriešených tém. Práve prepotrebná politická vôľa vždy z nejakého dôvodu nie je. Zvl᚝, ak by vyriešenie problému malo negatívny dopad na štátny rozpočet. No a taký balík nahromadených problémov všetci ovládame naspamä a už ani nezáleží na tom, v akom poradí by sa riešili.

 

Mohlo by to by vytvorenie legislatívnych predpokladov na podporu verejnoprospešných funkcií lesov z verejných zdrojov medzi vlastníkmi lesov a ochranou prírody, situácia pozemkových spoločenstiev a pozemkových úprav, riešenie práv vlastníkov lesov voči prevádzkovateľom líniových stavieb, stimulovanie rozvoja priemyselných kapacít na spracovanie výberových sortimentov listnatého dreva v tuzemsku, podpora rozvoja biotechnológií a podobne. Nič z toho neurobila vláda stredopravá, stredoľavá a neverím, že by niečo dokázala hoci pravoľavá...

 

* Ing. Marián Guniš, prednosta Obvodného lesného úradu v Ružomberku:

 

- Keďže pracujem v štátnej správe, vyjadrím sa len k tejto oblasti: Po prvé, je potrebné zosúladi legislatívu lesného hospodárstva, poľovníctva s ochranou životného prostredia. Lesné ekosystémy a s nimi súvisiace problémy /aj v ochrane životného prostredia/ vráti naspä lesníkom, ktorí tieto ekosystémy vytvorili a vytvárajú. Odstráni legislatívnu dvojkoľajnos a zosúladi lesnícke a poľovnícke činnosti s ochranárskymi potrebami jedným zákonom a urči len jeden úsek štátnej správy, ktorý bude ma lesné ekosystémy a všetko, čo s tým súvisí na starosti.

 

Po druhé, legislatívne uzákoni pravidlá ekonomického vyčíslenia všetkých mimo produkčných funkcií lesa a okamžite ich zavies do praxe.

 

Po tretie, obnovi fond zveľaďovania lesa, prípadne spoji s časou environmentálneho fondu. Z tohto fondu by sa platili náhrady za obmedzenia využívania lesa. Zároveň by sa preplácali zalesňovacie a pestovateľské výkony u obhospodarovateľov lesa, ktorí by vlastnými silami neboli tieto činnosti schopní vykonáva.

 

* Ing. Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u:

- Nová vláda by mala zapracova do svojho programového vyhlásenia opatrenia na zmiernenie dlhodobo podfinancovania slovenského lesníctva. Minimálne by to malo by zavedenie plošných platieb na hektár funkčného lesa za poskytovanie verejnoprospešných funkcií a odobratie práva obciam svojvoľne naklada s výškou dane z lesných pozemkov, alebo ju zruši. Taktiež by nová vláda mala jednoznačne deklarova dodržiavanie práv vlastníkov lesov, hlavne pri príprave vyhlasovania chránených území a pri ich prevádzkovaní.

 

* Ing. Blažej Možucha, riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica:

 

- Neviem, či ako prvé, druhé, či ako posledné. Len aby urobila. Pred všetkými doterajšími voľbami sme sa napočúvali sľubov. A výsledok? Od desiatich k piatim. A možno riešenie by bolo celkom jednoduché: až 99 percent úspechu pre fungovanie každej firmy, rezortu, či spoločnosti je ľudský faktor. Aj v lesníctve. To podstatné už bolo zadefinované, napísané, povedané. Len realizácia biedna. Dôsledky neodborného rozhodovania v lesnom hospodárstve budú znáša ešte naši pravnuci. Zatiaľ ešte, našastie, les plní všetky svoje funkcie. Kedy začne by neskoro? Keď nebude dostatok pitnej vody, čistého vzduchu, ale ďalej ani radšej nepokračujem. Správame sa ekonomicky a trhovo. Naozaj? Kto vyčíslil a kedy zaplatí za 1 m3 čistého vzduchu, čírej čistej vody, atakďalej, lesohospodárom, ktorí sa o to zasluhujú? Náhrada ujmy za rôzne obmedzenia pri obhospodarovaní lesov sa doteraz objektíve nedoriešila. Ale vrátim sa na začiatok. Za všetkým hľadaj človeka.

 

* Ing. Tibor Lebocký, lesník a poslanec Národnej rady SR:

 

- Parlament schválil na 45. schôdzi 20. januára 2010 v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopåňa zákon č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov /tzv. kompetenčný zákon/, ktorý nadobúda účinnos 1. júla 2010. Tento zákon bol prijatý s cieľom racionalizácie štátnej správy a podľa jeho ustanovení zlúčením MP SR a MŽP SR prechádzajú doterajšie kompetencie MŽP SR na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.

 

Verím, že v procese integrácie a pri tvorbe organizačnej štruktúry nového ministerstva nová vláda zabezpečí pragmatickú rovnováhu pre objektívne posudzovanie oprávnených záujmov lesného hospodárstva a ochrany prírody tak, aby trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch Slovenska vychádzajúce z overených výsledkov vyspelej lesníckej vedy a výskumu garantovalo zachovanie obnoviteľných prírodných zdrojov pre nasledujúce generácie aj bez neustálych šarvátok medzi profesionálmi a dobrovoľnými aktivistami.

 

* Bc. Magdaléna Macuľová, riaditeľka spoločnosti ZOLKA, s.r.o.:

 

- Lesy a bohatstvo v nich ukryté sú výsledkom storočnej práce našich predkov. Mali by sme k nim správa tak, aby aj naše deti a vnuci mohli obdivova ich krásu. Štátne lesy sú bohatstvom nás všetkých. Zaslúžia si, podľa môjho názoru, osobitný zákon, ktorý by mal obsahova ustanovenia o tom, ako sa má s týmto majetkom zaobchádza. A čo by mala nastávajúca vláda pre to urobi, V prvom rade odstráni klientelizmus a „rodinkárstvo“ z obchodnej politiky štátnych lesov. Veď to, čo sa v lesoch vyaží nemôže slúži len úzkej skupinke ľudí. Keď prosperujú malé urbariáty a mestské lesy a obecné lesy, štátne lesy by ich mali so svojim majetkom vysoko predči. Je nutné zlepši hospodárenie a zača hlavným sortimentom – drevom. Veď vyažené drevo skrýva v sebe nielen zisk, ale predovšetkým dlhoročnú starostlivos o les a jeho zachovanie pre ďalšie zachovanie.

 

* Ing. Ján Mrenica, Lesopartner:

 

- Či sa nám to páči, alebo nepáči, hospodárenie štátnych lesov výrazne ovplyvňuje aj hospodárenie neštátnych lesov. Takže – lesné pozemky nech zostanú nedotknuté naďalej majetkom štátu! Hospodárenie na týchto štátnych lesných pozemkoch je však nutné zveri do rúk podnikateľom. Forma sa určite nájde, či už privatizáciou výrobných činností, alebo prenájmom lesných pozemkov.

 

Nový hospodár na štátnych lesných pozemkoch by štátu platil nájomné, tak ako každý hospodár v neštátnych lesoch platí nájomné vlastníkom pozemkov. Určite by došlo k efektívnejšiemu využívaniu majetku štátu, čo by malo pozitívny dopad aj na hospodárenie v neštátnych lesoch.

 

* Ing. Karol Mútňanský, riaditeå Mestských lesov Kremnica:

 

- Po prvé, odpolitizova vplyv na štátny podnik Lesy SR. Po druhé, zavies systém priamych platieb pre lesné hospodárstvo, tak ako je to u poľnohospodárov. V prípade, že hospodária v zmysle LHP a vykonávajú aj odporúčané výkony, respektíve hospodária v medziach trvalo udržateľného rozvoja, tak ako je to uvedené v požiadavkách certifikačných schém.

 

* Ing. Jozef Marko, publicista a PR-manažér:

 

- Nerobím si ilúzie o tom, že by sa akejkoľvek vláde na Slovensku žiadalo odpolitizova obhospodarovanie lesov a zhodnocovanie drevnej suroviny, ako po tom volajú mnohí lesníci. Nie som ani natoľko naivný, aby som si želal utopickú premenu štátnych úradníkov, ktorým bude za každej vlády vždy bližšia košeľa ako kabát, na akčných, zanietených a dynamických manažérov, schopných prija a realizova účinné riešenia problémov v prospech rozvoja lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Za reálne však považujem, aby budúca vláda jednoduchými nástrojmi umožnila lesníkom systémovo a kontinuálne realizova v obnove a výchove lesných porastov princípy hodnotového hospodárenia v lese. Výsledkom takéhoto hospodárenia je na jednej strane zvýšený ekonomický efekt a na strane druhej pestovanie zdravých, stabilných a odolných lesov, ktoré prijíma laická verejnos pozitívne z estetického aj krajinotvorného hľadiska. Metodika hodnotového hospodárenia je dokonale rozpracovaná a v praxi vyskúšaná. Zatiaľ je na Slovensku však realizovaná len na báze dobrovoľnosti a individuálneho záujmu odborných lesných hospodárov, užívateľov a niekedy dokonca aj majiteľov lesov.

 

Nová vláda by mala vytvori zdravý a účinný tlak na všetkých zodpovedných v lesnom hospodárstve a na zodpovedajúce legislatívne a organizačné podmienky pre všetkých v lesnom hospodárstve, odhora až dolu, od ministerských úradníkov až po radových lesníkov, aby konečne začali v lesoch hospodári efektívne a maximálne zodpovedne, bez alibizmu a falošnej profesionality.

 

* Ing. Ján Pitoňák, odborný lesný hospodár Mestské lesy Kežmarok:

 

- Predovšetkým by mala nová vláda vytvori štrukturálne, odborné, personálne a mediálne podmienky na to, aby sa lesníctvu na Slovensku vrátila hrdos a dôstojnos, ktoré sú najmä od roku 1995 sústavne degradované. Význam lesného hospodárstva by nemala posudzova len z krátkodobého ekonomického hľadiska. Celospoločenskému a hospodárskemu významu lesníctva by malo zodpoveda jeho vhodné začlenenie v štruktúre výkonných orgánov moci, napríklad v rámci ministerstva prírodných zdrojov ako rovnocenná zložka všetkým ostatným, alebo samostatného ministerstva lesného a vodného hospodárstva.

 

Nová vláda by mala zisti rozsah a trestnú zodpovednos za škody, ktoré vznikli v smrečinách na Slovensku v dôsledku nepovolených výnimiek na spracovanie kalamity v chránených územiach, ktoré sú primárnou príčinou pandemického premnoženia podkôrneho hmyzu. Okrem toho by mala novelizova trestný zákon tak, aby každé nepovolené zrúbanie, či poškodenie stromu samosudca riešil odsúdením páchateľa odňatím slobody na 1-3 roky a to na základe výšky komplexnej škody /hodnotovej i celospoločenskej/. Ďalej by mala vláda odstráni legislatívne a personálne prekážky, ktoré bránia mestám a obciam vlastniacich lesy v chránených územiach, čerpa podpory na lesné pozemky v 5. stupni ochrany. Podobne rieši financovanie rekonštrukcie ciest z fondov EÚ v prospech vlastníka a nie užívateľa. Nová vláda by mala zosúladi výklad vlastníctva lesného majetku miest a obcí v tom zmysle, že nejde o štátne vlastníctvo, pretože v skutočnosti má charakter ako majetok právnických neštátnych a súkromných osôb.

 

Napokon, nová vláda by mala predovšetkým vládnu a neby ovládaná rôznymi nátlakovými skupinami a mala by sa uči z chýb iných, nie vlastných.

 

* Pavol Dendys, pestovateľ Lesnej správy Zákamenne:

 

- Ako lesník, ktorý sa pozerá na lesnícky svet z pohľadu svojej každodennej praktickej činnosti musím konštatova, že pokiaľ v roku 1989 sme mali revolučnú zmenu politického systému, na revolučnú zmenu lesníckeho myslenia v obhospodarovaní lesných porastov smerom k prírode blízkemu ešte len čakáme. Doteraz uplatňovaná teória normálneho lesa vekových tried, výsledkom ktorej sú rovnoveké a prakticky rovnorodé lesné porasty nemôže v pravom slova zmysle naplni význam ekologického obhospodarovania lesov. Toto je už však odborná úloha pre nás lesníkov a zodpovedná vláda môže prispie k jej splneniu nasledovne:

 

Stabilizáciou rozhodujúceho užívateľa lesov na Slovensku – štátneho lesného podniku – spočívajúcou v prijatí dlhodobej /definitívnej!/ stabilizácie základnej zložky organizačnej štruktúry – lesného obvodu. Toto je to, po čom lesnícka prevádzka volá od čias, keď sa zaviedla prax – čo nová vláda, to nová reorganizácia štátneho podniku. Kým naši predchodcovia počas svojej celoživotnej práce zažili jednu, mnohí z nás za oveľa kratšie obdobie ich máme za sebou sedem, osem i viac.

 

Ďalej by som očakával od novej vlády doriešenie praktického obhospodarovania lesov neznámych a drobných vlastníkov lesa, čo je doteraz zdrojom zhoršenia zdravotného stavu lesa ostatných vlastníkov. Rovnako treba zosúladi záujmy ochrany prírody s nepriaznivým stavom smrečín, reálne nahradi majetkovú ujmu vlastníkovi lesa za obmedzený spôsob v hospodárení s lesom a nakoniec – prija dlho očakávanú vyhlášku o lesnej hospodárskej evidencii k zákonu o lesoch z roku 2005.

 

* Ing. Jozef Vlčák, Gemerské regionálne združenie vlastníkov lesov:

 

- Vláda nemôže robi nič. Veď je len výkonný orgán a robí to, čo jej parlament dá ako úlohy. Hneď po voľbách sa musia vlastníci lesov stretnú s poslancami, ktorých si zvolili a jasne im da úlohy, čo musia požadova v programovom vyhlásení vlády, ktoré budú schvaľova. A vzápätí cez poslanecké návrhy schváli a da do života nové veľmi potrebné zákony pre vlastníkov lesa. Teda nič nové, len potupova tak, ako ich fínski alebo švédski vlastníci lesa. Verím, že vlastníci lesa si vyberú len takých poslancov, ktorí si ich oprávnené požiadavky osvoja a rýchlo ich schvália.

 

Na vládu sa vlastníci lesov a lesníci nemôžu vyhovára. Keď, tak len na svoju neschopnos zvoli si taký parlament, ktorý ich bude počúva.

 

* Ing. Viera Petrášová, CSc., Katedra regionálneho rozvoja Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU v Nitre:

 

- Otázka je ľahká, ale realita by bolo ažká. V prvom rade by sme sa mali vráti k odbornosti a to najmä u ľudí na rozhodujúcich pracovných pozíciách. Malo by ís o ľudí z rôznej úrovne riadenia v lesníctve, ktorí už dokázali, že aj v problematickom období vedia meni odbornú mienku o našej práci a zmeni tiež politiku verejného záujmu o lesníctvo. Na druhej strane títo odborníci /niektorí/ musia rozumie aj politike iných odvetví, postupom pri prijímaní novej legislatívy a ekonomických nástrojov tak, aby dokázali pre lesníctvo získa maximum z toho /nielen financie/, čo môže dosta.

 

V inštitucionálnej oblasti by sa mali zamera na prípravu siete poradenstva pre neštátny sektor, využi taxáciu /odborníkov so širokými poznatkami o lese a krajine/ pre celé lesné hospodárstvo a vidiek v nadväznosti na nové problémy súvisiace s ochranou prírodných zdrojov, na posilnenie pozície organizačných jednotiek /aj legislatívnou cestou/ v štátnom podniku Lesy SR tak, aby tento slúžil najmä na stabilizáciu a pomoc pre celé lesné hospodárstvo. V sociálnej oblasti je treba sa zamera na úlohu lesného hospodárstva v zamestnanosti na vidieku. Naštartova procesy celoživotného vzdelávania lesníkov. Usmerni zamestnávanie “živnostníkov“ v lesníctve a vykonávanie služieb s opakujúcou sa podporou z Fondu zamestnanosti a ESF, a to najmä kvôli sezónnosti prác na vidieku. V ekonomickej a hospodárskej oblasti využi najmä možnosti získa finančné stimuly pre naštartovanie využívania surového dreva v SR s najvyššou možnou mierou pridanej hodnoty.

 

Prečo tak veľa krokov? Do programu vlády treba dosta maximum. Nielen v časti pôdohospodárstvo, ale napríklad aj v časti venovanej politike vidieka, zamestnanosti, vzdelávania, hospodárskej politiky...

 Anketu redakčne spracoval: Ján Fillo