Aké sú praktické skúsenosti lesníkov s NATURA 2000 v NAPANT-e?

... alebo na tému NATURA 2000 a ekonomika vidieka pri porovnaní Slovenska s Rakúskom a Nórskom /nečlenom EÚ/

Úlohou Natury 2000 je zachova a zlepšova stav biodiverzity (rôznorodosti) druhovej, vnútrodruhovej a prírodných spoločenstiev. Príručka k Nature 2000 rozlišuje intenzívnu stratégiu tam, kde sa prírodné hodnoty nezachovali v dostatočnej miere (západná a južná Európa). Ide o súbor revitalizačných opatrení, často spojený s výkupom pozemkov a zriaďovaním rezervácii s prísnym režimom ochrany.

 

Takýto postup možno realizova iba na menších výmerach územia, je finančne náročnejší a na záujmovom území obmedzuje rozvoj vidieka. Extenzívna stratégia by sa mala uplatňova všade tam, kde sa prírodné hodnoty zachovali a kde doterajší systém hospodárenia nespôsobil devastáciu týchto hodnôt (severná a východná Európa). V záujme dosiahnutia vytýčených cieľov sa vyhlasujú chránené územia s veľkou rozlohou a s ponechaním doterajších spôsobov hospodárenia, lebo často obohacujú biodiverzitu. V tomto prípade je možný rozvoj vidieka, ale pochopiteľne so zreteľom na zachovanie prírodných hodnôt.

 

Spoločné korene s rakúskou lesníckou školou 

 

Hornaté podmienky Slovenska a rakúska lesnícka škola hospodárenia v lesoch boli hlavným dôvodom, že sa u nás zachovali prírodné hodnoty, ktoré sú dnes najčastejšie predmetom ochrany Natury 2000. Hornatá krajina je aj naším spoločným ohnivkom, ktoré nás spája s Rakúskom a Nórskom, ktoré sú v tomto príspevku použité ako porovnávané krajiny Európy, z ktorých prvá je členským štátom EÚ a druhá v EÚ nie je. S Rakúskom nás spája aj obdobie spoločného historického vývoja, ktorého súčasou bola aj uvedená rakúska lesnícka škola, ako prvá, ktorá sa snažila o trvalú a vyrovnanú udržateľnos hospodárenia a ktorá ako prvá sa vyznačuje písanými a praktizovanými prvkami ochrany prírody. Ak si chceme predstavi, ako by to u nás vyzeralo bez obdobia socializmu, tak si treba predstavi rakúsku krajinu, rakúske osídlenie a urbanizáciu, ale aj modely hospodárenia, včítane hospodársko-právnych foriem, uplatnenie vlastníckych vzahov, prístupov k ochrane prírody v Rakúsku a podobne. Samozrejme, že by boli u nás určité národné špecifiká, ale základ by bol podobný.

 

Aj v Rakúsku je hornatá krajina a jej prírodné zdroje s nárastom počtu obyvateľov podobne ako na Slovensku a v Nórsku nútili postupne osídľova aj dovtedy neprístupné horské oblasti. Prevládajúcim záujmom bol trvalo osídli krajinu, tým ju dotvára, ale aj trvalo čerpa prírodné zdroje v zmysle zásad trvalej udržateľnosti. Týmto vznikol systém hospodárskeho súžitia človeka s krajinou a súčasne aj najekologickejší spôsob prežitia ľudí na planéte Zem, to znamená prostredníctvom starostlivosti o prírodu a súčasne maximálneho využívania prírodných trvalo obnoviteľných zdrojov (vodná a veterná energia, poľnohospodárska pôda a jej produkty, drevo, ryby, divina, med a podobne). V tomto systéme využívania obnoviteľných prírodných zdrojov je málo miesta pre deštrukčné prírodné procesy (napríklad erózia pôdy), rastlinné druhy (buriny) a živočíšne druhy (veľké šelmy), ktoré tomuto bránia. Konkrétne, súčasná početnos medveďov v celom Rakúsku je asi 20 medveďov, pričom spoločnos nemá záujem o zvyšovanie ich početnosti, pretože sažujú a obmedzujú využívanie časti uvedených prírodných zdrojov. Toto je azda jediný nedostatok rakúskeho, ale aj nórskeho modelu z pohľadu zachovania biodiverzity.

 

Nórsko nie je v EÚ, pretože sa riadi vlastným sedliackym rozumom

 

Nórsko je vo svete známe svojím ekologickým cítením a prepracovaným systémom hospodárskeho súžitia človeka s prírodnou krajinou. Imidž poľnohospodárskej krajiny sa darí dosahova aj napriek tomu, že ide o priemyselný štát. Dosahuje sa podporou vidieka a napomáha mu pretrvávajúci záujem Nórov o život na vidieku. Skutočnos, že Nórsko nie je členským štátom EÚ, nie je dôsledkom neochoty bohatého štátu prispieva do spoločnej európskej kasy, ale vyplýva z obáv o zachovanie práv a záujmov malého národa, ktoré môžu by prehlasované záujmami veľkých národov.

 

Druhý dôvod súvisí s témou tohto príspevku: Nóri chcú konzumova predovšetkým vlastné vyprodukované potraviny. Na prvý pohľad to môže vyznie nacionalisticky, či ako lokalpatriotizmus, alebo možno nedostatok ekonomického myslenia. V skutočnosti je za tým skrytý nórsky sedliacky rozum, ktorý na najvyššej úrovni reprezentuje spoluvládnuca farmárska strana. Napriek tomu má aj nórsky vidiek svoje problémy. Sú však neporovnateľne menšie, aké by ich mal, keby pristúpil na voľný trh EÚ, poľnohospodárske kvóty, dotačný systém a podobne. Pri súčasných pravidlách EÚ a tvrdých nórskych prírodných podmienkach by to určite znamenalo stratu neopakovateľnosti nórskej krajiny s malebnými farmami, ktoré sú ako perly rozosiate v krajine a vo všeobecnosti podporujú biodiverzitu. Napokon náklady vynaložené do pôdohospodárstva sú dobrou investíciou, lebo sa štátu vracajú zachovaním hospodárskych subjektov a teda príjmami z daní, v naturálnej podobe cez potravinovú bezpečnos a najmä zdravie národa a prírody a tým aj finančne najmä prostredníctvom ziskov z turistiky.

 

Nórska filozofia prístupu k ochrane prírody a krajiny je postavená na podobných základoch ako rakúska, ale je ešte dôslednejšia. Princíp trvalej udržateľnosti a maximálneho využívania prírodných zdrojov je tu uplatňovaný ešte výraznejšie. A to aj napriek tomu, že štát na tieto zdroje nie je vôbec odkázaný. Jeden príklad za všetky: v Nórsku sa stále a takmer bez výnimky stavajú iba drevené domy, ktoré harmonizujú s krajinou.

 

V prevádzke národných parkov, alebo prírodných rezervácii sa Nóri správajú pragmaticky. Farmár, turista, či poľovník nie je vnímaný ako nežiadúci element, ale je súčasou prírodných ekosystémov. Veľká sloboda obyvateľov je zrejme príčinou, že títo v sebe nesú veľkú zodpovednos k prírode. Tak ako sa vo všeobecnosti v Nórsku nekradne, je aj degradácia prírodných hodnôt neznámy pojem. V Nórsku tiež do národného programu využívania prírodných zdrojov nezapadajú veľké šelmy a tak v prípade vlkov, keď ich evidovali asi 20 kusov v celej 6-krát väčšej krajine než je Slovensko, tak ich Nóri po rozhodnutí v parlamente zredukovali na polovicu. Medveďov tu evidujú asi 50 kusov, rys je lovná zver a rosomáky - škodníky, ktoré sa začnú špecializova na zabíjanie sobov lovia pracovníci štátnej ochrany prírody! Problém veľkých šeliem nejde skåbi napríklad s nórskym národným programom, ktorého gestorom bol nórsky lesnícky výskumný ústav.

 

Program spočíval v tom, že farmári hospodáriaci na málo bonitnej pôde mali upusti od chovu oviec a hovädzieho dobytka pre mäso a prejs na chov losej zveri. Týmto spôsobom bez potreby neekologických investícií (maštale) a bez neekologických krmív pestovaných pomocou pesticídov je možné získa viac zdravšej losej diviny na jednotku plochy než baraniny a hovädzieho mäsa. Losia zver nekoncentruje odpad (maštaľný hnoj a močovku), dokáže zužitkova aj menejhodnotné krmivá a zúrodňuje pôdu. Chov losej zveri je teda neporovnateľne ekologickejší aj ekonomickejší, akurát do neho nezapadajú veľké šelmy a nekalé praktiky (napríklad pytliactvo). Napokon, lov losej zveri sa zaobíde v porovnaní s domácimi zvieratami bez stresovania počas prepravy na bitúnky a pobytu na bitúnkoch, ktoré sú tiež neekologickými a "strašnými" stavbami, pretože slúžia na zabíjanie zvierat.


Slovensko – a súvislosti plné paradoxov!

 

Aby sme mohli vyvodi nejaké závery v súvislosti s NAPANT-om, je potrebné pripomenú si minulos jeho vzniku. Bolo to za socializmu v roku 1978, keď neštátne vlastníctvo v štáte predstavovalo menej než 2 percentá a krajina sa borila s nízkou produktivitou práce, čo bolo hlavným dôvodom nedostatku pracovných síl v lesnom hospodárstve. Za takýchto podmienok bol veľkoryso vyhlásený národný park s veľkou rozlohou zhruba 81 tisíc ha (teraz okolo 73 tisíc ha) a aj v 3. stupni ochrany sa z dôvodu nedostatku investičných prostriedkov a pracovných síl len minimálne hospodárilo. Už pri vzniku NAPANTU-u sa vedelo, že systém hospodárenia s "dvomi kohútmi na jednom dvore", čiže podnikom štátnych lesov a správou NAPANTU-u na tom istom území bude problematický model. Napokon, ono sa to aj potvrdilo. Po roku 1989 v dôsledku prinavrátenia vlastníckych práv pribudol "tretí kohút", ktorým sú súkromní vlastníci lesov so svojim 38 -percentným podielom rozlohy tohto národného parku.

 

Hoci so vstupom do EÚ sa veľa zmenilo, aj tak to najdôležitejšie, to znamená hospodársko-právna forma Správy NAPANT zostala nezmenená: rozpočtová organizácia bez právnej subjektivity a s úplnou závislosou na deficitný štátny rozpočet.

 

V zmysle príručky NATURA 2000 by sa mal národný park veľkej rozlohy a so zachovanými prírodnými hodnotami riadi extenzívnou stratégiou ochrany biodiverzity, ktorá umožňuje rozvoj vidieka. Snahou "ochranárskych" zoskupení, ale aj niektorých štátnych inštitúcií je presadzova intenzívnu stratégiu ochrany prírody s bezzásahovosou, hoci to v zmysle NATURA 2000 a doterajších skúseností nie je potrebné pre udržanie biodiverzity. Ba dokonca niekedy je to až kontraproduktívne. Pretože jeden premnožený druh výraznou mierou negatívne ovplyvňuje početnosti iných a dokonca aj chránených druhov, čiže hrozí zánik biotopov. Tieto snahy aktivizujú prevažne dogmatici a laickí ochranári-extrémisti prostredníctvom jednostranného výkladu zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Ten spočíva v tom, že povyšuje ochranu prírodných procesov nad ochranu druhov a biotopov. Súčasne sa zanedbávajú ustanovenia zákona 326/2005 o lesoch, ktoré riešia ochranu biotopov formou pravidelnej a aktívnej starostlivosti Navyše na intenzívnu stratégiu ochrany prírody a krajiny náš štát nemá peniaze. Pritom veľká čas NP sa nachádza na súkromných pozemkoch. Obmedzovaním využívania prírodných trvalo obnoviteľných zdrojov sa znemožňuje rozvoj vidieka a v dôsledku toho ani prosperita celého národa. Ak chápeme človeka ako súčas prírodných ekosystémov, tak takýto postup je aj neprirodzený vlastnej prírode a teda je to v komplexnom chápaní menej ekologické riešenie.

 

V roku 2008 bola síce zavedená cestou PPA možnos žiada ujmu v prípade bezzásahovosti v 5. stupni ochrany, ale táto je vyplácaná s ročným omeškaním. Každoročne treba podstúpi byrokratickú tortúru, hoci nedošlo k žiadnej zmene vstupných údajov a výška náhrady je pre vlastníkov nedostatočná (napríklad len jedna štvrtina v porovnaní s Rakúskom!). V konečnom dôsledku vidíme dopady takéhoto konania v súvislosti s premnožením lykožrútov, to znamená 5. stupeň ochrany nie je stabilizujúcim prvkom v krajine, ako by sa od neho očakávalo, ale je liahňou nákazy, odkiaľ sa táto šíri do ostatných aj súkromných lesov s nižším stupňom ochrany. A tým dochádza k poškodeniu krásnej krajiny, ale aj majetku vlastníka a tým aj celého národa !

 

Podobných nelogických postupov, ktoré si odporujú je veľa: napríklad súhlas štátnej ochrany prírody a "ochranárov" s rozvojom lyžiarskeho strediska a súčasne snaha o vyhlásenie jadrovej zóny tam, kde by mala by manažmentová zóna s aktívnou ochranou. Obmedzenie poľnohospodárskych alebo i poľovníckych aktivít za účelom údajnej ochrany biotopov a druhov, ktoré sú až tak kontraproduktívne, že vedú k zániku týchto biotopov a tým aj k ohrozeniu druhov.


Rakúsko – aktívna ochrana v národnom parku

 

Kalkalpen je národným parkom na severozápade Rakúska. Založili ho v roku 1997 na výmere zhruba 21 tisíc ha , čo znamená asi jednu štvrtinu územia NAPANT-u. Až 88 percent výmery územia sú štátne pozemky a tie prevažne aj tvoria tzv. jadrovú zónu (5.stupeň ochrany), 11 percent sú súkromné pozemky a 1 percento obecné. V strede jadrovej zóny sa napríklad nachádza letná farma, kde sa pasie dobytok, vyrába a predáva syr. Správe NP táto aktivita neprekáža, ba práve opačne - zvyšuje biodiverzitu, ale aj atraktivitu parku, čoho dôkazom sú fotografie návštevníkov s kravičkami ilustrované temer v každom reklamnom prospekte. Národný park riadi štátna spoločnosou s r.o. ide teda o podnikateľský subjekt s právnou subjektivitou. Hospodári s rozpočtom 6 miliónov eur, z toho jedna tretina predstavuje vlastné tržby, ďalšiu tretinu spoločnos získa od spolkovej vlády (VÚC) a poslednú tretinu od štátu. Spoločnos s r.o. je jediným správcom štátnych pozemkov a s rakúskou štátnou lesnou akciovou spoločnosou (EBF) iba spolupracuje v rámci služieb. Vlastné tržby pozostávajú najmä z predaja dreva v rámci aktívneho boja s lykožrútmi v manažmentovej zóne (3. stupeň ochrany), ale aj z poplatkov za parkovanie a podobne. Aktívna ochrana v manažmentovej zóne je dôležitá aj z toho dôvodu, že bráni postupu "lykožrútovej nákazy", či iných chorôb z jadrovej zóny na súkromné pozemky. Tým chráni NP pred uplatňovaním si nárokov súkromných vlastníkov za škodu spôsobenú národnému parku.

 

Práva a záväzky vlastníkov súkromných pozemkov sú zmluvne ošetrené, napríklad aj v podobe 60 bodov, pričom v zmluvnom vzahu musí by aj možnos odstúpenia od zmluvy, ak by sa zmluvný vzah prejavil ako jednostranne nevýhodný. Náhrada ujmy za bezzásahovos predstavuje 200 Eur/ha/rok. V ochrane prírody a krajiny uplatňujú aj aktívnu ochranu. A to aj s podporou fondou EÚ. Konkrétne v roku 2002 spustili projekt LIVE na podporu lesných kúr a súčasne prevenciu v boji s lykožrútmi v manažmentovej zóne územia NP.

 

Rovnoveké, monokultúrne smrekové porasty prerúbali a podsadili ostatnými stanovištne vhodnými drevinami, aby v predstihu začali so znížením zastúpenia smreka a vytvorili vhodné podmienky (priaznivejší mozaikový biotop) pre lesné kultúry. Prakticky to znamenalo, že v porastoch so zásobou asi 400m3/ha po odkôrnení ponechali asi 50 m3 "màtveho dreva" a zvyšok spoločnosou predala. V manažmentovej zóne sa napríklad nachádza asi 5 ha holina po vetrovej kalamite a napadnutí lykožrútmi, kde na spracovanie tejto hmoty použili harvestery a lanovky. Holinu nemusia 20 (!) rokov zalesňova a prirodzené zmladenie pionierských drevín pokladajú za rovnocenné s hospodárskymi drevinami. Manažmentová zóna NP je sprístupnená sieou zvážnic a to aj v strmých terénoch nad 60 %.

 

V NP poľuje iba personál, aby udržal kmeňové stavy kamzíkov, srnčej a
jelenej zveri. Z veľkých šeliem na celom území NP žije asi jeden až tri rysy a prvého medveďa odfotografovali v roku 2004.

Nórsko – sloboda pohybu a farmárčenie v národnom parku

 

Jotunheimen je národným parkom v juhozápadnom Nórsku. Založili ho v roku 1980. Na jeho území (115 tisíc ha) sa nachádza najväčší európsky ľadovec (Jostedalsbreen), najvyššia kóta Nórska (Galdhøgpiggen 2469 metrov n.m.) a najvyšší nórsky vodopád (Vettifoss 273 m). Atraktivity, akými sú rybárstvo a poľovníctvo prinášajú vysokú návštevnos parku, k čomu slúži veľa turistických zariadení. V údoliach parku bežne hospodária farmári a tiež nie sú vnímaní ako nežiadúci element. Majú iba sprísnený režim v používaní ekologických palív a naplní do traktorov a techniky, čo im štát kompenzuje ku vzájomnej spokojnosti. Turistické chodníky sú vyznačené veľmi nedbalo. Napokon, na to ani nie je dôvod, veď v Nórsku sa môžete slobodne pohybova kdekoľvek v prírode aj v národnom parku. Jediným obmedzením sú farmármi oplotené poľnohospodárske plochy a samotné budovy fariem, kde by ste sa nemali priblíži bližšie než 200 metrov. Tiež je dovolené kúpa sa v riekach a jazerách a klás oheň, mimo obdobia sucha, a samozrejme, vždy tak, aby ste nespôsobili požiar.

 

Nórsko je výnimočné aj v oblasti správy prírodnej rezervácie Grytdalen (1500 ha), ktorá z vlastníctva štátu rozhodnutím parlamentu za odplatu prešla do vlastníctva fyzickej osoby, ktorá sa o ňu stará a zabezpečuje ako jediná stály dozor. Hoci ide o odľahlú lokalitu v Telemarku v južnom Nórsku aj tu sú pozostatky ľudskej činnosti z minulosti v podobe zostatkov letnej farmy, zvyškov drevorubačskej zemlianky a približovacích ciest, hľadania a ažby kovových rúd, či múr vodného tajchu.

 

Rezerváciu zriadili za účelom ochrany konifer (smrek, borovica lesná, borievka a tis). Pretože hlavnou zverou je tu losia zver, ktorá požiera vetvičky najmä borovice a borievky, tak ju každoročne redukujú relatívne vysokým odstrelom 8 až 10 kusov. V rezervácii je povolený voľný pohyb ľudí, lov zveri a rybolov, podľa potreby sa dá klás oheň, budova nutné chodníky a označova ich kamennými mužíkmi. Nedovoľuje sa budova lesné cesty, používa motorový pohon člnov, používa železného koňa, snežný skúter, či trojkolku. Pri poľovačke na drobnú zver sú zakázané olovené broky.

 

Uvediem príklad z ochrany prírody a rozvoja vidieka: majiteľ rezervácie mal záujem premiestni malú zrubovú maštaľ zo stredu rezervácie a zriadi z nej poľovnícku chatu na okraji rezervácie. Štátna ochrana prírody mu to nedovolila so zdôvodnením, že historickú pamiatku treba zachova na pôvodnom mieste a tam ju zrekonštruova na poľovnícku chatku. Podľa nórskeho vnímania je poľovníctvo a lov zveri človekom súčasou prírodných procesov v ekosystémoch rovnako, ako napríklad pôsobenie losa, či jeho predátora vlka.

 

Aké navrhujem riešenia?

 

Po vzore Rakúska a Nórska, aby sme naplnili hodnoty ochrany prírody podľa zásady: "prírodu chráni pre človeka a nie iba pred človekom", čo je vlastne aj podstata NATURA 2000, navrhujem v záujme zlepšenia súčasného stavu realizova nasledovné opatrenia:

 

* Ochranu prírody na území NAPANT-u organizova v zmysle zásad extenzívnej stratégie NATURA 2000 umožňujúcej rozvoj vidieka a zásad aktívnej ochrany biodiverzity.

* Správu NAPANT zriadi ako štátnu spoločnos s r.o. (zamestnaneckú s.r.o.) s vymedzením objemu vlastných tržieb, čím sa docieli zodpovednos za vlastné rozhodnutia a vzniknú lepšie možnosti prepojenia s potrebami lesnej prevádzky. V záujme zvýšenia motivácie manažmentu vymedzi čas majetku (napríklad kancelárske priestory, hnuteľný majetok - autá, kancelársku techniku a podobne), ktorý by sa za odplatu stal majetkom navrhovanej spoločnosti s r.o. a slúžil by pôvodnému účelu..

* Odstráni dvojkoľajnos správy štátnych pozemkov na území NAPANT-u tak, aby ich správu mala výlučne iba spoločnos s r.o. uvedená v predchádzajúcom bode, čiže navrhovaný NAPANT, s.r.o.

* Pred pripravovanou zonáciou územia NAPANT-u uzavrie zmluvy o partnerstve so súkromnými vlastníkmi pozemkov. Jadrová zóna (5. stupeň ochrany) by mala prednostne pozostáva zo štátnych pozemkov. Ak vznikne spoločenský záujem pričleni k jadrovej zóne aj súkromné pozemky, tak ponúknu zámenu štátnych pozemkov porovnateľnej hodnoty, alebo včas vypláca náhrady za ujmu vypočítanú na základe znaleckých posudkov.

* Praktický dozor v ochrane prírody na súkromných pozemkoch zabezpeči zapojením vlastníka pozemkov. Celkove skonči s reštrikčnou filozofiou organizácie ochrany národného parku a postupne prejs na filozofiu dôvery a spolupráce a to nielen smerom k vlastníkovi súkromných pozemkov, ale aj k miestnym obyvateľom, poľovníkom a návštevníkom NP.

* Zosúladi kontraproduktívne a teda škodlivé ustanovenia zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny s ustanoveniami zákona č. 326/2005 o lesoch.


Záverečné resumé?

 

Významová podstata slova "socializmus" bola naplnená iba na nízkej úrovni Práve naopak, porovnávané štáty Rakúsko a najmä Nórsko, mali a majú tak vybudovaný sociálny systém o akom snívali komunisti... Rovnako aj v riadení národných parkov a v napåňaní NATURA 2000 v súvislosti s ekonomikou vidieka majú uvedené štáty zavedené transparentné pragmatické pravidlá s minimálnym priestorom pre neodbornos, dogmatizmus a extrémizmus. Problematiku ekológie posudzujú cieľavedome a komplexne, na exaktných základoch. Preto aj cieľom národných stratégii je trvalá udržateľnos a maximálne využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov, čo má priaznivý dopad na ekonomiku vidieka, na štát a najmä na samotnú ekológiu. Slovensko - aj napriek menej priaznivej hospodárskej situácii - týmito zdrojmi plytvá, hospodársky poškodzuje svojmu vidieku a tým aj celému štátu a v dôsledku ochranárskeho extrémizmu nenapåňa ekologické požiadavky vyplývajúce z NATURA 2000. Hoci Slovensko pomerne rýchlo prijali za členský štát EÚ, čomu by mala odpoveda konvengercia právnych noriem a postupov, nie je tomu vždy tak.

 

Prerušením kontinuity hospodárskeho súžitia človeka s prírodou vznikla väčšia duchovno-morálna škoda než materiálna. Myslenie ľudí je poznačené nedôverou k súkromnému vlastníctvu pôdy v spojitosti s ochranou prírody. O vidieku rozhodujú ľudia, ktorí tam nežijú, nepoznajú a niekedy azda aj nechcú pozna jeho problémy.

 

Toto sú hlavné dôvody, že sa ochrana prírody organizuje na Slovensku starými postupmi a s použitím starých základov. V spomínanom návrhu opatrení sú opatrenia, ktoré by mali tento stav odstráni, napríklad zriadením Správy NAPANT-u ako štátnej spoločnosti s r.o. a zároveň odstráni dvojkoľajnos správy štátnych pozemkov na jeho území. Štát by týmto ušetril finančné prostriedky, zlepšilo by sa prepojenie s potrebami súkromného sektoru. Tým by sme podporili ekonomiku vidieka a dovolím si tvrdi, že aj lepšie by sa naplnili požiadavky vyplývajúce z NATURA 2000. Hoci nám chýba rakúska kontinuita a škandinávske tradície hospodárskeho súžitia človeka s prírodou, zača so zmenami, hoc aj neskoro, je vždy lepšie než nezača nikdy.

 

Ing. Stanislav Bystriansky

Svarín – Kráľová Lehota