Aká je globálna predstava o smerovaní lesníctva na roky 2010-2014?

V najbližších dňoch prebehnú na Slovensku voľby do NR SR. Podľa ich výsledkov sa budú konštituova zákonodarne a vládnuce štruktúry štátu. Exekutíva predloží „Programové vyhlásenie vlády“, ktoré bude obsahova hlavné úlohy do roku 2014. Aj v oblasti lesníctva.

V uvedenej súvislosti v príspevku charakterizujeme súčasnú hospodársku situáciu vo svete, EÚ a na Slovensku. Pozornos venujeme strategickým zámerom rozvoja spoločnosti v EÚ a na Slovensku. V nadväznosti na to charakterizujeme situáciu v lesnom hospodárstve na Slovensku. Uvádzame hlavné problémy tohto odvetvia a strategické zámery jeho rozvoja do budúcnosti. Príspevok vyúsuje do globálnej predstavy smerovania lesníctva na Slovensku do roku 2014, čo by malo slúži ako jeden z podkladov na zostavenie „Programového vyhlásenia vlády SR“ z hľadiska lesného hospodárstva ako významného odvetvia na Slovensku.

 

 

Situácia vo svete a v EÚ - Stratégia Európa 2020

 

Situácia vo svete sa v ostatných rokoch významne zmenila. Nie náhodou sa hovorí o „prelomovom období“. Je tu globálna finančná a hospodárska kríza. Táto, podľa oficiálnych dokumentov EÚ je v takej miere, že to ešte naša generácia nezažila. V EÚ sa minulý rok zaznamenal pokles hrubého domáce produktu (HDP) o 4 %, priemyselná výroba sa znížila na úroveň roka 1990, nezamestnaných je 23 mil. ľudí, čo je 10 % aktívneho obyvateľstva. Kríza
šokovala milióny občanov a odhalila niektoré zo základných nedostatkov hospodárstva.

 

Európska komisia 3. marca 2010 vydala oznámenie, kde sa konštatuje, že treba prija novú stratégiu do roku 2020, ktorá zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Základom stratégie majú by tri vzájomne sa doplňujúce priority:

 

• Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii.

• Udržateľný rast. podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využije zdroje.

• Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnos.

 

Realizáciou týchto priorít sa má do roku 2020 dosiahnu:

 

• miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20-64 rokov 75 %,

• úroveň investícií do výskumu a vývoja 3 % HDP ,

• zníženie skleníkových plynov, zvýšenie obnoviteľných zdrojov energie na jej konečnej spotrebe, zvýšenie energetickej účinnosti – všetko najmenej po 20 %,

• o 20 miliónov menej ľudí by malo by ohrozených chudobou.
Pokrok v prioritných oblastiach sa navrhuje dosiahnu zlepšením:

• rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácií tak, aby došlo k vytvoreniu produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta,

• výsledkov systémov vzdelávania a vstupu mladých ľudí na trh práce,

• zavádzania vysoko rýchlostného internetu - ktorý prinesie jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky,

• využívania energie z obnoviteľných zdrojov, aplikácie nízko uhlíkového hospodárstva, dopravy a energetickej účinnosti,

• podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky,

• trhov práce, zručnosti ľudí počas celého života, zosúladenia ponuky a dopytu na trhu pre, vrátane pracovnej mobility,

• sociálnej a územnej súdržnosti, aby všetci ľudia mali dôstojný život.

 

Ďalej sa v stratégii konštatuje, že treba posilni hospodárske riadenie. Na úrovni EÚ sa majú prija integrované usmernenia zahrňujúce priority a ciele. Členským štátom EÚ stanoví odporúčania zohľadňujúce ich konkrétnu situáciu.

 

 

Situácia na Slovensku - lesníctvo v rámci Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti

 

Slovensko sa po roku 1990 postupne pretransformovalo z plánovaného hospodárstva na trhovo orientované s rámcami európskej i svetovej globalizácie. Stalo sa súčasou EÚ. S touto radikálnou zmenou prijal náš nový politický a ekonomický systém nielen výhody trhovej ekonomiky, ale aj jej možné riziká.

 

Globálna finančná a hospodárska kríza postihla aj nás. Napriek prijatým opatreniam ďalej pretrváva. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížil HDP v roku 2009 zhruba o 5 %. Ekonomický pád sa okamžite prejavil na raste nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce podľa posledných informácií predstavuje až 375 tis., resp. 13,9 %.

 

Uvedená skutočnos v značnej miere ovplyvnila aj závery uvedené v „Dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti“ zverejnené v roku 2008. V súčasnosti vláda SR predložila na verejnú diskusiu „Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti“, kde sa navrhujú aj opatrenia na prekonanie súčasnej krízovej situácie. So zreteľom na to, že ide o rozsiahly materiál vyberieme z kapitoly „Zabezpečenie udržateľného a bezpečného rozvoja“ len časti, ktoré sa dotýkajú nášho rezortu, najmä lesníctva.

 

Ako strategický cieľ pre budúci vývoj poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva stratégia definuje alternatívu, ktorá umožní plné produkčné, ekonomické a sociálne využitie potenciálu krajiny – najmä pôdny a lesný kryt, zdroje vody – a využívanie najlepších dostupných technológií (ovzdušie, odpady) v záujme environmentálne udržateľného rozvoja, zabezpečujúceho tvorbu verejných statkov a rozvoj najmä vidieckych oblastí. Konštatuje sa, že posilnenie úlohy poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ale aj iných hospodárskych činností v ochrane a udržiavaní prírodných zdrojov, kultúrnych hodnôt krajiny a tvorbe iných verejných statkov je podmienkou naplnenia strategického cieľa.

 

Vzhľadom na rôznu mieru naliehavosti konkrétnych opatrení v jednotlivých hospodárskych činnostiach za strategicky prvoradé, a to aj vo vzahu k záväzkom vyplývajúcim zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, možno považova priority a opatrenia vo vodnom hospodárstve (napr. odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd). Ide najmä o zachovanie nenahraditeľnej funkcie vody v krajine, starostlivos o zdroje vody (zdroje a ich kvalita) a ich racionálne využívanie aj s akcentom na prípravu podmienok ich budúceho možného využitia ako obchodovateľnej komodity. To predpokladá uplatnenie integrovaného manažmentu riadenia povodí vo vzahu k vodnému hospodárstvu a životnému prostrediu. Tieto náročné úlohy sa však nedajú splni bez výrazného prispenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

 

K tomu by dopomohlo aj zvýšenie spoločenského dohľadu nad účelným využitím pôdy, ktoré musí by podriadené dlhodobým základným záujmom krajiny a jej obyvateľov. Osobitnú pozornos treba venova optimalizácii priestorovej štruktúry lesných ekosystémov v krajine, ich manažmentu z hľadiska efektívnej produkcie – drevná biomasa sa stáva strategickou surovinou 21. storočia – a plnenia mimoprodukčných funkcií lesa.

 

V podmienkach otvoreného vnútorného trhu a svetovej liberalizácie obchodu za ďalšiu prioritu v naznačených súvislostiach stratégia pokladá posilnenie konkurencieschopnosti domácich výrobcov.

 

Skvalitnenie týchto hospodárskych činností stratégia chápe ako ďalšiu prioritu smerujúcu k rozvoju životaschopného vidieka a vidieckej ekonomiky, čo spolu s priemyslom spracovania potravín, dreva, výroby energií (voda, biomasa, odpady), službami a inými hospodárskymi aktivitami a pri deľbe práce s urbárnizovaným zázemím vidieckeho priestoru umožňuje utvára ekonomicky a environmentálne akceptovateľnú kostru vidieckej ekonomiky a rozvoj infraštruktúry územia. Podmienkou udržateľnosti takéhoto vývoja je, že štát bude garantova určité istoty vytváraním vhodných kľúčových podmienok na takýto typ podnikania, ako aj podporou rozvoja technológií uplatňovaných v týchto činnostiach, osobitne pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov.

 

Tieto činnosti majú nezastupiteľnú úlohu pri udržaní sociálnej kohézie a zamestnanosti na vidieku, čo je zvl᚝ významné v čase hospodárskej recesie. Aj keď podiel týchto hospodárskych činností na celkovej zamestnanosti je nízky, ich schopnos vytvára zamestnanos je často väčšia než v mnohých iných odvetviach, čo sa prejavuje v multiplikačných efektoch vytvorených pracovných miest aj v nadväzujúcich sektoroch. V malých vidieckych obciach a zaostávajúcich regiónoch je to najvýznamnejším akcelerátorom zamestnanosti.

 

Budúci ekonomický rast Slovenska a rozvoj jeho regiónov bude závisie najmä od dostupnosti surovín, energetických zdrojov, vody, potravín a procesov zlepšujúcich životné prostredie. Kľúčovým problémom v najbližších 5 – 10 rokoch v oblasti energetiky bude riešenie energetickej bezpečnosti, diverzifikácia energetických zdrojov, využitie domácich surovín a obnoviteľných zdrojov energie a energetické úspory. 

 

Situácia v lesníctve na Slovensku - strategické a koncepčné zámery rozvoja 

 

V dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy (akútna kríza) znížil sa dopyt po dreve, poklesli ceny jeho sortimentov až o 20 %. Situáciu ďalej skomplikovalo premnoženie podkôrneho hmyzu. Náhodná ažba v dôsledku podkôrneho hmyzu v roku v roku 2008 predstavovala 2 827 tis. m3 a v roku 2009 už 3 191 tis. m3. Jej objem sa naďalej zvyšuje. Možno poveda, že lesné hospodárstvo v roku 2009 prežilo najmä preto, že sa prekročili únosné ažby dreva, že sa takmer zastavil rozvoj tohto odvetvia. Podľa predbežných informácii napríklad na opravy a údržby sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili náklady takmer o polovicu.

 

Vklady do pestovnej činnosti poklesli taktiež približne o polovicu, atď. Došlo aj k zníženiu osobných, či režijných nákladov. Tu dosiahnutá úspora však v žiadnom prípade nemohla pokry zníženie príjmov v dôsledku poklesu ceny dreva. Takto realizované úsporné opatrenia budú ma negatívne dôsledky z hľadiska trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Sú v rozpore so všetkými v ďalšom uvedenými strategickými a koncepčnými materiálmi, ktoré schválilo MP SR, resp. vláda SR a NR SR.

 

Treba uvies, že okrem uvedenej akútnej krízy dominantným a dlhodobo pretrvávajúcim problémom v lesníctve je základný rozpor medzi súkromnými a verejnými záujmami vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na jednej strane a štátu na strane druhej. Možno poveda, že štát sa začal na lesné hospodárstvo díva výlučne ako na jedno z hospodárskych (výrobných) odvetví, ktoré si musí zabezpeči svoju existenciu výrobou hmotných statkov, a preto nie je dôvod na poskytovanie finančnej intervencie (štátna podpora LH na výkony vo verejnom záujme v roku 2008 dosiahla v stálych cenách len 4,6 % roku 1990, minimálna bola v roku 2005 vo výške 3 %). Na druhej strane stúpli požiadavky verejnosti na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesa a ochranu prírody (výmera lesov ochranných a osobitného určenia narástla na 31,7 %, čisto drevoprodukčný typ lesov tvorí len 6,5 % z ich celkovej výmery, obmedzenia ochrany prírody (vrátane vtáčích území) sú až na 57,1 % výmery lesov – najviac zo všetkých štátov v Európe.

 

Zabezpečovanie týchto mimoprodukčných funkcií a služieb si vyžaduje značné finančné náklady, respektíve v dôsledku obmedzenia bežného hospodárenia, najmä v chránených územiach, vzniká subjektom obhospodarujúcim lesy veľká finančná ujma, ktorú nikto nehradí alebo ak, tak nedostatočne. Lesné hospodárstvo je teda aj environmentálnym odvetvím, ktoré zabezpečuje verejnoprospešné služby ako trpenú archu, čo je v rozpore s proklamovaným trhovým hospodárstvom. Podľa nášho názoru toto je hlavný dôvod, prečo naše odvetvie na Slovensku od roku 1990 prežíva dlhotrvajúcu (chronickú) krízu, či úpadok.

 

Strategický cieľ ako aj priority lesníctva vychádzajú zo základných lesnícko-politických dokumentov spracovaných a schválených v rokoch 2006-2008: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007-2013-čas lesné hospodárstvo (vypracované a schválené 2006), Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007-2013 (2007), Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007), Akčný plán Národného lesníckeho programu (2008), Prognózy vízie vývoja slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka (2007), Stratégia rozvoja lesníctva (2008). Uvedené strategické a koncepčné dokumenty sa zhrnuli do publikácie Vízia, prognóza a stratégia rozvoja lesníctva na Slovensku (Lesnícka štúdia 61, 2009). So zreteľom na súčasná krízovú situáciu sa v prvom polroku 2009 vypracovala Analýza a kvantifikácia dopadov svetovej finančnej a hospodárskej krízy v lesníctve SR a návrh opatrení na jej riešenie. Posledne, v prvom štvrroku 2010 sa vypracoval Krízový manažment v lesnom hospodárstve. Ide o moderné lesnícko-politické dokumenty, ktoré majú európsku dimenziu a sú kompatibilné s politikou EÚ.

 

Lesníctvo na Slovensku má teda spracovaný celý rad prognostických, strategických, či koncepčných materiálov. Problém je v ich realizácii. V prvom rade ide o ich premietnutie, či konkretizáciu do strednodobých a krátkodobých plánov. Potom samozrejme v ich vlastnej realizácii. Ako strednodobé plány by sme mohli označi programové vyhlásenia vlády SR a ich plnenie. Pozrime sa preto bližšie ako sa splnilo posledné vyhlásenie vlády SR z roku 2006 a vyvoďme z neho závery, či návrh opatrení..

 

Programové vyhlásenie vlády SR - august 2006

Programové úlohy

 

Strategickým cieľom vlády SR v oblasti LH v zmysle jej „Programového vyhlásenia z augusta 2006“ bolo uplatňovanie a podporovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov. Vláda SR sa zaviazala, že pri plnení tohto strategického cieľa bude vychádza z medzinárodných záväzkov, ku ktorým SR pristúpila ako členská krajina EÚ, OECD a OSN. Konkrétne, že prijme novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu SR v súlade s Akčným plánom EÚ pre lesy vo väzbe k Národnému programu rozvoja vidieka SR. Ďalej, že zabezpečí, aby sa neprivatizoval lesný majetok vo vlastníctve štátu, zosúladí všeobecne záväzné právne predpisy ovplyvňujúce trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch – zákon o lesoch, zákon o poľovníctve a zákon o ochrane prírody a krajiny. Taktiež, že vytvorí legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv. Nakoniec, že vytvorí podmienky na dôslednú kontrolu ažby dreva a hospodárenia v lesoch a ochranu lesnej pôdy, ako najväčšieho prírodného bohatstva SR, usporiadanie pozemkového vlastníctva.

 

 

Plnenie programových úloh

 

Zabezpečilo sa vypracovanie prognostických, strategických a koncepčných dokumentov, čo sme uviedli v predchádzajúcej kapitole. 
Uplatňovanie princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sa zabezpečovalo aj prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov. V roku 2005 sa prijal nový zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Z praxe však vyplynula požiadavka tento zákon novelizova a preto sa v roku 2007 prijal zákon č. 360/2007 Z. z. Zároveň sa vypracovali vykonávacie predpisy: vyhláška č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ažby dreva, označovaní ažby dreva a dokladoch o pôvode dreva, č. 397/2006 Z. z. o lesnej stráži, č. 441/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške odbornej spôsobilosti na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu a o vydávaní a odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti a technickej spôsobilosti na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu. Prijal sa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj vyhláška č. 344/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.

 

Urobili sa opatrenia, aby nedošlo k privatizácii lesného majetku vo vlastníctve štátu. Naďalej je v platnosti zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Neprivatizovanie lesného majetku vo vlastníctve štátu vyplýva aj z § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V roku 2009 MP SR prijalo metodický pokyn č. 834/2009-720, ktorým sa upravuje postup správcov pri zámenách lesného majetku vo vlastníctve štátu a ostatného majetku vo vlastníctve štátu a metodický pokyn č. 804/2009-700, ktorým sa upravuje postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu pri jeho nájme.

 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR predložilo v roku 2008 na rokovanie vlády SR Správu o transformácii vlastníckych a užívacích vzahov k lesným pozemkom. Vláda SR túto správu a navrhovaný postup schválila uznesením č. 473/2008. Usporiadanie pozemkového vlastníctva sa taktiež rieši prostredníctvom registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) a prostredníctvom pozemkových úprav.

 

Aby došlo k zosúladeniu všeobecne záväzných právnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch – zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny a vytvoreniu legislatívnych, technických a finančných predpokladov na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv sa novelizoval zákon o lesoch. V platnosti zostali inštitúty zákona o lesoch, ktoré sa zaoberajú náhradou škody na lesnom majetku a náhradou za obmedzenie vlastníckych práv. Problematiku náhrady ujmy rieši taktiež zákon. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa vytvorili podmienky na hradenie ujmy z prostriedkov EÚ prostredníctvom Programu rozvoja vidieka SR (PRV SR) na roky 2007 až 2013. Vláda SR prijala nariadenie č. 146/2008 o podmienkach poskytovania podpory v územiach európskeho významu na lesnom pozemku a č. 152/2008 o podmienkach poskytovania lesnícko-environmentálnych platieb, ktoré upravujú podmienky poskytnutia podpory a spôsob jej uplatňovania.

 

Pokiaľ ide o ujmy z obmedzenia obhospodarovania lesov v dôsledku líniových stavieb na lesných pozemkoch, do novely zákona o lesoch publikovanej v zbierke zákonov pod číslom 360/2007 Z. z. sa zapracovalo ustanovenie, podľa ktorého prevádzkovatelia líniových stavieb, ktoré sa vybudovali na lesných pozemkoch do 31. augusta 2007, sú povinní usporiada právne pomery k nim do 1. júla 2012..

 

Kontrolu ažby dreva a hospodárenia v lesoch a ochranu lesnej pôdy, ako najväčšieho prírodného bohatstva SR, usporiadanie pozemkového vlastníctva zabezpečovali orgány štátnej správy (najmä orgány štátnej správy LH) v zmysle prijatých a už v podstate uvedených legislatívnych predpisov.

 

 

Nedoriešené problémy a námety na riešenie

 

Konkurencieschopnos a trvalú udržateľnos lesného hospodárstva vo vidieckom priestore, vrátane zabezpečovania ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov v značnej miere narušovala nepriaznivá situácia v zdravotnom stave lesov, najmä premnoženie podkôrneho hmyzu v smrečinách. Situáciu v LH, ďalej mimoriadne skomplikovala finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla koncom roka 2008.

 

Aj keď sa na riešenie týchto problémov prijali zásadné opatrenia na úrovni vlády /schválila Správu o zdravotnom stave lesov SR a prijala opatrenia na odstránenie negatívnych vplyvov lykožrútovej kalamity/, nepriaznivá situácia bude aj naďalej pretrváva. Z týchto dôvodov je nevyhnutné znovu akcentova ako priority: Zabezpečenie, prípadne zvýšenie konkurencieschopnosti LH a Zvýšenie účinnos ochranných a obranných opatrení v lesných porastoch ohrozených škodlivými činiteľmi. Ďalšími prioritami aj naďalej budú: Podpora ekologického obhospodarovania lesov, Zlepšovanie kvality života obyvateľstva lesníckymi službami, Posilňovanie kooperácie, koordinácie a komunikácie.

 

Z pretrvávajúcich problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú zvyšovanie konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti LH je neukončený proces reštitúcií a odovzdávania lesov ich vlastníkom. Preto treba revidova a novelizova pozemkové zákony ( zákon č. 229/1991 Zb., č. 181/ 19905 Z. z., č. 80 Z. z. ..).

 

Nedosiahol sa zámer Zruši, prípadne upravi daň z lesných pozemkov. Návrhy v tomto smere MP SR viac krát predložilo. Negatívne stanovisko mali obce a mestá (Združenie miest a obcí Slovenska), ktoré sú príjemcom tejto dane. Dôvody lesníckej komunity sú relevantné. Odpor je v dôsledku toho, že ak sa dane z pozemkov zrušia, alebo znížia prejaví sa to v znížení príjmov v rozpočtoch obcí. Problematika je naďalej aktuálna, najmä za súčasnej krízovej finančnej situácie subjektov ktoré obhospodarujú lesy, čo sme bližšie charakterizovali v predchádzajúcom bode.

 

Nedostatočne, respektíve nerealizovala sa úloha z Programového vyhlásenia vlády SR Zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch – zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny. Ide o pretrvávajúci problém od roku 2002 (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Uvedený rozpor v legislatíve je jeden z dôvodov súčasnej kalamitnej situácie v smrekových porastoch na Slovensku. Preto zosúladenie citovaných právnych predpisov treba urýchlene rieši.

 

Ani úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR: Vytvorenie legislatívnych, technických a finančných predpokladov na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv sa nepodarilo zrealizova tak ako by to bolo žiaduce. LH naďalej zabezpečuje verejnoprospešné služby ako trpenú archu. Ako sa už uviedlo nepodarilo sa rieši daňové zaaženie vo vzahu k obciam, novelizáciu zákona č.70/1998 Z. z. o energetike. Nedostatočne sú riešené náhrady za vyňatie, obmedzenie využívania lesných pozemkov a lesných porastov, osobitný režim hospodárenia, ale aj zabezpečenie zásad ochrany lesných pozemkov v zmysle ustanovení lesníckej legislatívy. Ide o zákony o: vodách, pozemných komunikáciách, telekomunikáciách, ochrane a využití nerastného bohatstva, civilnej ochrane obyvateľstva, zdravotnej starostlivosti, dráhach atď.

 

Riešenie uvedených úloh je naďalej veľmi aktuálne, možno poveda z hľadiska ďalšieho rozvoja rozhodujúce. Ak sa nebudú služby LH, ktoré toto odvetvie zabezpečuje vo verejnom záujme implementova do trhového mechanizmu reči o jeho polyfunkčnom poslaní budú ma len proklamatívny charakter. Nepôjdeme cestou lesnícky vyspelých štátov EÚ, ale nastane ďalšia marginalizácia tohto odvetvia.

 

Posledným okruhom Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré sa netýkajú len lesníctva, ale aj iných odvetví je: Rozvoj vedy, výskumu, vzdelávania, poradenstva, prenosu vedeckých poznatkov inovačného charakteru do praxe, rozvoj nových technológií v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, spracovanie prognóz a spracovanie alternatívnych scenárov zapojenia lesníctva do spoločnej politiky EÚ.

 

Ani v tejto oblasti nemôžeme by spokojní s úrovňou splnenia úloh (okrem spracovania už uvedených prognostických a koncepčných materiálov). Rezortná vedeckovýskumná základňa sa v porovnaní s rokom 1990 zredukovala na tretinu. Proces krátenia finančných prostriedkov na rezortný výskum ďalej pokračuje (v roku 2010 o 12 %). Vláda SR síce v roku 2007 prijala zásadný dokument „Dlhodobý zámer štátnej vednej politiky do roku 2015“, ale úlohy tu uvedené sa neplnia. Tak napríklad neotvorilo sa riešenie nových štátnych programov výskumu a vývoja, hoci sa to výslovne uvádza v uvedenom dokumente. Závažné nedostatky sú v zadávaní výskumných úloh, ich riešení, vzájomnej koordinácii, v realizácii výsledkov výskumu do praxe, atď.

 

Riešenie vidíme v postupnom preorientovaní hospodárskej politiky na Slovensku. Táto by sa mala viac orientova na lepšie využívanie domácich surovín a obnoviteľných zdrojov.

 

 

Návrh smerovanie lesníctva na roky 2010-2014

 

V nadväznosti na vykonanú analýzu, pretrvávajúce problémy a strategické zámery lesníctva na Slovensku predkladáme návrh globálnej predstavy o smerovaní tohto odvetvia na roky 2010-2014.

 

Zvyšovanie účinnosti ochranných a obranných opatrení v lesoch ohrozených škodlivými činiteľmi s osobitným dôrazom na horské lesy a smrekové ekosystémy.

 

Zabezpeči realizáciu účinných opatrení na záchranu ohrozených horských lesov, najmä smrekových biotopov – ich revitalizáciu a obnovu tak, aby sa znížili negatívne ekologické, sociálne, ale aj ekonomické dopady, najmä na horské a podhorské regióny, v ktorých sa nachádzajú najosídlenejšie vidiecke oblasti na Slovensku.

 

S ohľadom na tesný vzah medzi klimatickou zmenou a zhoršovaním zdravotného stavu niektorých lesných drevín a porastov bude nevyhnutnou ažiskovou úlohou aj príprava a realizácia opatrení súvisiacich s adaptáciou lesov ku klimatickej zmene (vypracovanie a realizácia politiky a adaptačných stratégií) tak, aby sa zabezpečila optimalizácia manažmentu lesných ekosystémov v krajine.

 

 

Zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti

lesníctva

 

Treba posilni finančné mechanizmy a realizova efektívne opatrenia na zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva najmä s cieľom zvyšovania príspevku lesov do rozvoja vidieka (zvyšovanie zamestnanosti a príjmov obyvateľstva) a zmiernenia dopadov globálnej ekonomickej krízy na subjekty LH a spracovania dreva:

 

- Naštartova ekonomickú transformáciu LH s cieľom zmeni jeho ekonomickú štruktúru tak, aby sa z poskytovateľa iba drevnej suroviny, stalo tiež významným dodávateľom platených verejnoprospešných služieb pre spoločnos; t. j. rozvíja špecifické formy podnikania a finančné mechanizmy v lesníctve zamerané na poskytovanie environmentálnych služieb, cestovný ruch, produkciu biomasy ako alternatívneho obnoviteľného zdroja energie a ďalšie.

- Vytvára vhodné podmienky na čerpanie fondov EÚ najmä poskytovaním nízkoúročených, resp. bezúročných preklenovacích úverov (soft loans) na spolufinancovanie opatrení v rámci PRV SR 2010-2014; rozšíri využívanie financovania ekologicky orientovaných lesníckych opatrení z environmentálneho fondu.

- Vytvori nový model financovania subjektov hospodáriacich na lesných pozemkoch. V rámci neho zriadi neštátny účelový podporný fond pre LH ako finančný nástroj na podporu činností zameraných na opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi v lesoch; zabezpeči, aby v čase hospodárskeho rastu subjekty hospodáriace v lesoch vytvárali rezervy na prekonanie krízových situácií a zavies systém zliav pri doprave dreva.
Vytvorenie a realizácia jednotnej štátnej politiky a stratégie rozvoja spracovania dreva.

 

Zabezpeči intenzívnu podporu komplexného využívania domácich obnoviteľných surovinových zdrojov, s dôrazom na podporu spracovania dreva ako ekologickej trvalo sa obnovujúcej suroviny do finálnych produktov a s osobitným zreteľom na využitie biomasy v bioenergetike. Treba definova a uplatni motivačné nástroje na zachovanie súčasných pracovných miest, celkové zvýšenie finalizácie ihličnatej a listnatej drevnej suroviny v domácich podmienkach; osobitne podpori najmä tvorbu spracovateľských kapacít pre drevinu buk, ktoré sú minimálne, pričom buk je najviac zastúpená drevina na Slovensku.

 

Okrem uvedeného treba:

 

- Zvyšova povedomie drevospracujúceho priemyslu ako jediného strategického priemyselného odvetvia na spracovanie domácej obnoviteľnej suroviny – dreva.

- Zabezpeči vznik Lesníckej a drevárskej technologickej platformy, ktorá pomocou svojej štruktúry a patričného zastúpenia lesníkov, drevárov a akademickej obce prispeje k tvorbe jednotnej štátnej politiky, stratégii a programu na komplexné využitie domáceho potenciálu na pestovanie a spracovanie drevnej hmoty.

- Zabezpeči transparentné s efektívne hospodárenie s drevnou hmotou, s vyústením do eliminovania cudzích vplyvov na ekonomiku štátnych podnikov.
Vypracovanie nových, resp. novelizácia niektorých s lesníctvom súvisiacich zákonov.

 

Aktuálny zákon o ochrane prírody a krajiny je veľmi komplikovaný, výrazne ovplyvnený mimovládnymi organizáciami a neprimerane preferuje ochranu prírody a krajiny pred ostatnými celospoločenskými potrebami. Preferuje kvantitu ochrany prírody nad jej kvalitou, čím neúmerne zvyšuje nároky na štátny rozpočet. Nerieši kontroverzné vzahy medzi ochranou prírody, vlastníkmi lesov, potrebami a záujmami ostatných rezortov, čo vyvoláva ich nespokojnos. Z uvedených dôvodov treba prija úplne nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý zadefinuje jasné pravidlá vyhlasovania chránených území a spôsobu úhrady majetkovej ujmy pri obmedzení hospodárenia v lesoch.

 

S cieľom stabilizácie vlastníckych a užívacích pomerov k lesným pozemkom a investičnému majetku treba vykona novelizáciu tzv. „pozemkových zákonov“, ktoré už neumožňujú ukončenie procesu reštitúcií a odovzdávania zostávajúcich neštátnych lesov ich pôvodným vlastníkom. V neodovzdaných lesoch treba zabezpeči dôsledné uplatňovanie inštitútu „odbornej správy lesov“. Taktiež nepripusti privatizáciu lesného majetku vo vlastníctve štátu. Definitívne treba vyrieši problém „bielych plôch“ ich presunom do lesných pozemkov, resp. zabezpečením súladu ich stavu s katastrom nehnuteľnosti.

 

Potrebná je tiež novelizácia ďalších s lesníctvom súvisiacich zákonov, s cieľom riešenia náhrad za vyňatie, obmedzenie využívania lesných pozemkov a lesných porastov, osobitný režim hospodárenia, ako aj zabezpečenia zásad ochrany lesných pozemkov. Ide najmä o odstránenie diskriminácie vlastníkov lesov majiteľmi a prevádzkovateľmi líniových stavieb novelizáciou zákona o energetike, ale tiež vykona novelizáciu zákonov o vodách, pozemných komunikáciách, telekomunikáciách, ochrane a využití nerastného bohatstva, zdravotnej starostlivosti, dráhach a ďalších.

 

Treba tiež odstráni svojvôľu samospráv pri stanovovaní výšky dane z nehnuteľností cestou novelizácie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

 

Nové organizačné usporiadanie orgánov štátnej správy lesného

hospodárstva a ochrany prírody

 

V záujme vyriešenia pretrvávajúcich problémov medzi lesníctvom a ochranou prírody v oblasti politiky, legislatívy a financovania z hľadiska potrieb národného hospodárstva je nevyhnutné spojenie štátnej správy LH, ochrany prírody a vodného hospodárstva v rámci MP SR do jedného celku. Významným efektom tohto riešenia bude tiež ušetrenie značného objemu verejných finančných zdrojov a odstránenie duplicity vo výkone štátnej správy.

 

Integráciu štátnej správy treba rieši pod gestorstvom LH tak, aby bol jej výkon založený na zabezpečení vyvážaného plnenia ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií lesov; nie iba na priorizácii a presadzovaní ich prírodno-ochrannej funkcie tak, ako je to doposiaľ v prípade štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny.

 

V celoštátnom záujme treba presadi prioritu vlády SR: Štátny program využívanie, ochrana a reprodukcia obnoviteľných zdrojov Slovenska. 
Osobitnú pozornos venova lesným ekosystémom, optimalizácii ich alokácie v krajine, ich manažmentu z hľadiska efektívnej správy majetku, efektívnej produkcie (drevná biomasa ako strategická surovina 21 storočia), ochrane pôdy, retencie vody, ako aj komplexu ich sociálno-kultúrnych funkcií

 

 

Na záver

 

Lesníctvo na Slovensku sa nachádza v prelomovom období. Prežíva hlbokú krízu, ktorá má dvojaký charakter, či dve príčiny. Je to v prvom rade dôsledok nedostatku finančných prostriedkov, ktoré mu plynú v podstate len z predaja dreva. Plnenie verejnoprospešných funkcií realizuje ako trpenú archu, teda bez toho, aby za tieto služby dostávalo finančnú náhradu. Ide o chronickú krízu, ktorá pretrváva dlhé obdobie. Ďalej je tomu tak preto, že lesníctvo, ako aj iné odvetvia v súčasnosti postihla globálna finančná a hospodárska kríza. V dôsledku nej sa znížil dopyt po dreve, poklesli ceny jeho sortimentov až o 20 %. Situáciu ďalej skomplikovalo premnoženie podkôrneho hmyzu. Smrekové porasty hynú v nebývalom rozsahu. Najhoršia situácia je v chránených oblastiach, kde orgány štátnej správy ochrany prírody nepovolili realizova aktívnu ochranu proti podkôrnemu hmyzu.

 

V ostatnom období je ažké hovori o rozvoji lesného hospodárstva na Slovensku. Je tomu tak najmä preto, že v zmenených spoločenských pomeroch štát nedokázal pochopi a prekona špecifickú povahu LH. Táto vyplýva z osobitostí tohto odvetvia v porovnaní s inými. Ide o skutočnos, že:

 

• lesy sú súčasne výrobným prostriedkom, ale aj životným prostredím,

• sú prírodným zdrojom, ale tvoria aj najvýznamnejší prvok ekologickej štruktúry krajiny a zároveň sú zdrojom úžitkových hodnôt,

• sú vo výrobnej sfére a súčasne sú mimo nej, LH patrí tradične do primárneho sektoru výroby, ale jeho ažisko sa presúva do terciárneho sektoru služieb,

• zúčastňuje sa jednak na HDP (produkcia dreva), ale zabezpečuje aj verejnoprospešné služby, ktoré mu nikto neuhrádza, hoci čo do významu viacnásobne prevyšujú produkčnú funkciu,

• význam lesov pre spoločnos síce každý uznáva, ale len verbálne, bez toho, že by sa prikročilo k finančnému krytiu objektívne potrebného funkčne integrovaného obhospodarovania lesov.

Pozitívne výsledky v lesnom hospodárstve možno dosiahnu len ak strategické ciele budú ma časove dlhodobo kontinuálnu realizačnú pôsobnos Ak sa tak nestane hrozí tomuto odvetviu ďalšia marginalizácia. Avšak nielen jemu, ale celej krajine. Ide o to, že budúcnos Slovenska nemôže spočíva len na tom, že sem príde zahraničný kapitál, ale v prvom rade na trvalo udržateľnom využívaní domáceho potenciálu, hlavne obnoviteľných zdrojov, na ich ochrane a zveľadení (rozšírenej reprodukcii).

 

Opodstatnenos tohto konštatovania, jednoznačne potvrdzuje aj súčasná finančná a hospodárska kríza. Z uvedeného dôvodu by malo dôjs k celospoločenskej dohode a ústavnoprávnemu zakotveniu zámeru uvedeného v Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti, že „strategickým cieľom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva je plné produkčné ekonomické a sociálne využitie potenciálu krajiny“. Toto by sa malo taktiež jednoznačne premietnu do Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2010-2014.

 

Prof. Ing. Július Novotný, CSc., Ing. Martin Moravčík, CSc., 

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.