DIALÓG

Na otázky a podnety čitateľov časopisu LES&Letokruhy odpovedá

Prof. Ing. Július NOVOTNÝ, CSc., generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva SR.

 

Úlohou generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva nie je len zabezpečovanie koncepčných a strategických úloh MP SR v lesnom hospodárstve a drevárskom priemysle, úloh ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, či sledovanie a implementovanie lesníckych odporúčaní a úloh z úrovne EÚ, či OSN do slovenských podmienok. Rovnako dôležité je však aj vidie a pozna, čo trápi slovenských lesníkov, slovenských správcov a majiteľov lesného majetku, alebo aj radových občanov, ktorí majú bežné životné radosti a starosti súvisiace s lesom, s lesníctvom či poľovníctvom, s vlastníctvom pozemkov, či s dôsledkami činností lesníckej a poľovníckej komunity. Sledujem reakcie občanov Slovenska na lesnícke témy v tlači, alebo v elektronických médiách. Preto je celkom prirodzené, že si všímam aj reakcie čitateľov časopisu Les&Letokruhy na dianie v lesníckom sektore, ale aj ich otázky, ktoré súvisia s témami, ktoré lesnícku komunitu traumatizujú. Väčšina reakcií je úprimná so snahou rieši problém, čas má skôr charakter žlčovitosti, či zlomyseľnosti, niektoré reakcie sú naivné, iné zasa veľmi pragmatické a profesionálne. Všetky však majú jedno spoločné - „upozorňujú na určitý problém“ a očakávajú, že niekto kompetentný si ten problém všimne a bude ho rieši.

 

Preto som sa dohodol so šéfredaktorom časopisu Les&Letokruhy, že v tomto časopise sa pokúsime zareagova na niekoľko významných tém, ktoré sa odrážajú vo Vašich otázkach, či v reakciách adresovaných redakcii, alebo prezentovaných cez „blog“.

 

Pochopiteľne, nie je možné reagova na každú otázku. Nehľadiac na to, že mnohé sú vzájomne protichodné. Chcem však zauja stanovisko k principiálnym problémom, ktoré sa vo vašich komentároch najčastejšie objavujú.
V tomto čísle by som rád venoval pozornos nasledovným témam:

 

Quo vadis LESNÍCKA KOMUNITA?

 

Prezentovali ste napríklad takéto názory, či otázky:

* Zdá sa mi, že kalamitu dnes všetci potrebujú, aby prežili. Lesníci potrebujú ma zajtra na výplatu... Nehľadia na to, čo bude o 30 rokov. Pritom postup a priority spracovania smrekových kalamít sa musia osobitne stanovi, keď je podkôrny hmyz ešte v „základnom stave“ a keď je jeho stav zvýšený alebo kalamitný. Tento osobitný prístup v praxi na Slovensku chýba /ak si odmyslíme STN 48 2711, ktorá sa v praxi málo alebo vôbec nerešpektuje/. Dôležité je i načasovanie spracovania kalamity...

* Musíme si prizna, že ako lesníci veľmi spolu nedržíme. Sme roztrieštení do rôznych skupín a väčšina vidí všetko len v krátkodobom horizonte. A to, že je to tak, je tiež výsledkom lesníckej komory...

 

Odpoveda na otázku, kam kráča slovenská lesnícka komunita nie je jednoduché. Ale je mimoriadne dôležitá práve v terajšom období, keď sa pripravuje veľké zlučovanie rezortov, ktoré postihne aj lesníctvo. Myslím si, že konštatovanie čitateľa „lesníci veľmi spolu nedržia“ je pre našu komunitu veľmi charakteristické. Otázku, prečo je tomu tak si na svojej pozícii kladiem denne, najmä keď vidím, akí súdržní a úspešní dokážu by napríklad poľnohospodári, či ochrancovia prírody, či iné komunity,; ktoré s lesníctvom súažia o miesto na slnku. Kde je teda problém?

Lesníctvo je vzdelaná komunita, s bohatou históriou a tradíciami. Žiaľ, je to aj komunita s veľmi konzervatívnym prístupom k riešeniu svojich problémov. Dlhodobo máme problémy s vlastnou identitou. Nevieme si vyjasni odpovede na otázky, čo je pre lesníctvo dobre a čo zlé, kto je pre lesníctvo spojenec a kto nepriateľ, kto sú skutoční lídri lesníckej komunity a kto sú len pseudo lídri a podobne. Najhoršie je však to, že sme zabudli na princíp Svätoplukových prútov, to znamená, že iba v jednote je sila. Nesvornos, nenávis, ignorancia a neprofesionalita sú oveľa častejšie než súdržnos, bratstvo, profesionalita a vytrvalos v boji za záujmy lesníctva. Lesníci najradšej bojujú vo vnútri medzi sebou. A práve preto je lesníctvo pre svojich konkurentov a nepriateľov ľahkou korisou. Neustále prehry a život v obrannej pozícii vyvoláva v lesníkoch ešte väčšiu frustráciu a ešte väčšiu separáciu a ešte silnejšiu nesvornos.

Ak chceme zastavi tento úpadok, ak chceme znovu pozdvihnú lesnícky stav na úroveň, ktorá mu historický patrí, musíme zanecha žabo-myšie vojny, zabudnú na malicherné spory a zača sa chova pragmaticky s odvahou tigra a dravosou žraloka. Inak prehráme svoj existenčný boj a staneme sa ľahkou korisou pre konkurenciu. Toto si musí lesníctvo uvedomi najmä teraz, keď je pred historicky najnebezpečnejšou etapou svojej existencie. Mám na mysli spájanie ministerstiev, ktoré sa lesného hospodárstva bytostne dotkne. Máme s tým historické skúsenosti, ktoré nás ešte viac frustrujú.

Takmer pred dvadsiatimi rokmi sme prehrali boj o vlastný rezort. Zanikol náš skutočný domovský rezort Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SR. Prešli sme do ministerstva pôdohospodárstva, kde sa lesníctvo stalo jedným z menej dôležitých komponentov tohto ministerstva, čo sa dlhodobo prejavuje na celkovom zlom stave nášho odvetvia. Z tejto rany sa lesníctvo dodnes nespamätalo, a už pred nami stojí ďalšie ešte kritickejšie obdobie. Spojením Ministerstva pôdohospodárstva SR s Ministerstvom životného prostredia SR a pridaním Regionálneho rozvoja vznikne nové mega-ministerstvo. Do pomyselnej ministerskej arény tak vstúpia ďalší mimoriadne silní konkurenti (ochrana prírody, vodné hospodárstvo, regionálny rozvoj, ochrana ovzdušia atd.). Ak sa lesníctvo rýchlo nezjednotí, nevytvorí si pragmatickú taktiku presadzovania vlastných záujmov, bude odsúdené k zániku. Takýto smutný koniec si myslím neželá žiadny z lesníkov. Ani ten najzatrpknutejší.

„Neustále prehry a život v obrannej pozícii vyvoláva v lesníkoch ešte väčšiu flustráciu a nesvornos. Ak sa lesníctvo rýchlo nezjednotí, nevytvorí si pragmatickú taktiku presadzovania vlastných záujmov, bude odsúdené k zániku.... Je to aktuálne práve v čase spájania sa ministerstiev...“

 

Verím však tomu, že lesníctvo napriek ažkej skepse, ktorá ho trápi má v sebe ešte dostatok vnútornej energie, aby sa v kritických situáciách zmobilizovalo, zjednotilo a obhájilo si svoju historicky danú dôležitos. Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR urobí všetko pre to, aby vybojovala pre lesníctvo čo najlepšiu pozíciu. Nevyhnutne však v tomto pozičnom boji potrebuje masovú podporu jednotnej lesníckej komunity.

 

PROBLEMY ODBORNÝCH LESNÝCH HOSPODÁROV

 

Prezentovali ste napríklad takéto názory, či otázky:

* Určite je potrebné, aby lesní odborní hospodári na Slovensku mali svoje osobitné oficiálne združenie, či komoru, ktorá bude reprezentova celý tento stav, ich názory a problematiku. Bude nezávislé a na základe reálnej praxe, problematiky a skúseností ľudí bude ovplyvňova i tvorbu legislatívy. Nepovažujete to za dobrý nápad?

* My, OLH, sme pre majiteľa lesa len príažou, nákladovou položkou a navyše sa staráme, aby tie náklady mal ešte vyššie. Mám na mysli LHP. Nemali by sme by nezávislí? Teda tiež platení štátom? Potom by mala štátna správa právo na moju kontrolu a tak často používané slovo sankcie.  Napríklad v severských krajinách je lesný  hospodár zamestnancom štátnej správy. Tým má štát zabezpečenú aj kontrolu aj evidenciu a vlastník tam slovo kontrola nepozná. Sú radi, že tam majú lesníkov, ktorí im pomáhajú a neberú ich ako nutné zlo, ktoré treba živi.

* Zakázal by som činnos odborných lesných odborných hospodárov, ktorí robia súbežne aj v štátnych lesoch aj v neštátnych subjektoch. Vedia o tom ich nadriadení v Lesoch SR? Čo keď napríklad sadenice, ktoré majú vysadi v štátnych lesoch predajú neštátnym subjektom? Okrem toho by som odobral osvedčenie OLH tým, ktorí sú na dôchodku. Veď aj my mladší chceme ži a uživi rodiny. Podliezajú cenu za hektár a tým ostatných podrážajú. To už nehovorím o kvalite ich práce... Pýtam sa, je to možné?

 

Téma „odborný lesný hospodár“ rezonuje v lesníckej komunite v poslednom období veľmi intenzívne a aj podľa reakcií čitateľov je jasné, že lesníctvo by malo zača širokú diskusiu o ďalšom smerovaní inštitútu odborného lesného hospodára.

Myslím si, že väčšina lesníkov by sa zhodla na názore, že les vzhľadom na svoj charakter a dlhovekos potrebuje dôsledné odborné obhospodarovanie. Odborný lesný hospodár je inštitút, ktorý vznikol v konkrétnej historickej situácii, kedy sa lesný majetok navracal pôvodným vlastníkom a bolo nutné zabezpeči jeho odborné obhospodarovanie. Od tej doby uplynulo už dvadsa rokov a veľa vecí sa zmenilo. Dnes je preto celkom logické, že súčasní odborní lesní hospodári kladú celý rad vážnych otázok súvisiacich s ich profesiou.

Evidentne majú pocit, že doba si vyžaduje zásadnejšie reformy v systéme OLH, aby sa inštitút OLH nestal karikatúrou pôvodnej správnej myšlienky. Z pohľadu generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva si myslím, že inštitút OLH je zatiaľ stále potrebný. Avšak jeho modernizácia, zefektívnenie, či pragmatická modifikácia existujúcej legislatívy je evidentne nutná. Preto považujem za vhodné zača v lesníckej komunite širokú diskusiu na tému, ako ďalej s OLH, ktorá by mohla vyústi do novely platnej legislatívy.

Myslím si, že naša sekcia MP SR by uvítala, keby sa tejto vysoko odbornej témy ujala Slovenská lesnícka komora ako odborná stavovská organizácia. Mohla by tak vytvori širokú diskusnú platformu pre lesníkov a vlastníkov lesov, a to nielen pre OLH. Výsledok takejto diskusie v podobe iniciatívneho návrhu na zmenu legislatívy by Slovenská lesnícka komora predložila sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR na posúdenie a následnú realizáciu. 

 

  FINANCOVANIE LESNÉHO HOSPODÁRSTVA NA SLOVENSKU

 

Prezentovali ste napríklad takéto názory, či otázky:

* Pamätám sa, keď sme práce vykonávali len vlastnými zamestnancami a všetky peniaze išli do lesa. Vtedy nebolo možné použi peniaze  inak, len na určené výkony. Išlo o čerpanie financií zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa na opatrenia v horských smrečinách. Bola to vynikajúca už neexistujúca vec. Neuvažuje sa s obnovením podobného samostatného lesníckeho zdroja?

* Do hnojenia a vápnenia zdravotne postihnutých porastov išli milióny korún. Pýtam sa, s akým výsledkom? Nebolo by lepšie, keby aspoň čas týchto peňazí si našla cestu do hygieny lesa, na asanáciu napadnutej hmoty hmyzom, na lesné cesty, čiže na sprístupnenia porastov?

* Z programu rozvoja vidieka môžu dosta financie len tie subjekty, ktoré sú ohrozené smrekovou kalamitou. Avšak pod rúškom kalamity sa rabujú porasty a ešte niektoré subjekty na to dostanú aj financie zo spomínaného programu. Ako vysvetli urbárom, že keď budú robi poriadne, urýchlene spracujú ohniská kalamity, tak nič nedostanú a susedný urbár, ktorý nič nerobí peniaze dostane? Pamätám si, ešte dávno, keď som robil v štátnych lesoch, že prišlo oznámenie z lesného závodu, že lesná správa bola vyhlásená za ohrozenú kalamitou. I keď to nebola vôbec pravda. Po konzultácii s hlavným inžinierom nám vysvetlili, že keď takto budeme vykazova ažbu, tak lesný závod dostane viac dotácií na túto činnos. A ak sa mi to nepáči, tak môžem v robote skonči...

 

Lesné hospodárstvo na Slovensku dlhodobo - od zániku Fondu zveľaďovania lesa - zápasí s vážnymi komplikáciami pri podpornom financovaní lesníckych aktivít. Čo sa má v lesníctve podporova a v akom finančnom objeme je zakotvené v Národnom lesníckom programe, ktorý schválila Vláda SR a prerokovala Národná rada SR. Rovnako sú z úrovne Ministerstva financií SR definované nástroje financovania – štátny rozpočet najmä cez štátnu pomoc a operačné programy EÚ, v tomto prípade najmä „Program rozvoja vidieka“.

Napriek tomu Slovensku dlhodobo chýbajú finančné zdroje na podporu dôležitých lesníckych aktivít a čo chýba ešte viac je flexibilný systém financovania, čiže taký systém, ktorý zabezpečí, aby sa peniaze dostávali rýchlo tam, kde treba rieši vážne problémy lesného hospodárstva. Práve malá flexibilita existujúcich finančných mechanizmov je hlavnou brzdou riešenia vážnych problémov v lesníctve. Spomeniem napríklad pri riešení problému hynutia smrečín. Jednoducho, slovenským lesníkom - aj podľa reakcie čitateľov - chýba taký nástroj ako bol „Fond zveľaďovania lesa“. Fond zanikol pred takmer ôsmimi rokmi. Vraj v dôsledku rušenia všetkých fondov v predvstupovom období do EÚ. Pritom je zaujímavé, že Environmentálny fond zostal. Nahradi ho mali štandardné mechanizmy EÚ, to znamená štátna pomoc a programové financovanie.

 

Chýba taký nástroj, ako bol „Fond zveľaďovania lesa“. Zanikol vraj z dôvodu rušenia všetkých fondov v predvstupovom období do EÚ. Pritom je zaujímavé, že Environmentálny fond zostal... Dnes sa analyzuje možnos využitia „Envirofondu“ aj pre lesníctvo.“

 

Trvalo však takmer šes rokov, kým lesníctvo prvý krát - v roku 2008 - získalo takýmto spôsobom významnejší objem finančných prostriedkov. Aj to len vďaka nadmernému úsiliu sekcie lesníckej MP SR a Národného lesníckeho centra, ktoré presviedčali až vládu SR o katastrofálnej situácii v smrečinách a nutnosti finančnej podpory pre lesné hospodárstvo. Po silnom tlaku sekcie lesníckej MPSR na vedenie MP SR sa situácia v objeme financií pre lesníctvo výrazne zlepšila od roku 2008 a to najmä vďaka pochopeniu a podpore vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ktorý chápal lesníctvo a vážil si prácu lesníkov. Tak sa stalo, že lesníctvo na Slovensku z Programu rozvoja vidieka a zo štátnej pomoci za posledné dva roky dostalo takmer 4 miliardy Sk (129 mil. eur). Toto je významná finančná podpora pre lesníctvo. Pritom takmer tri štvrtiny týchto prostriedkov idú do neštátnych lesov. Všetky uvedené finančné prostriedky sú použité ako projektové financie. Takže tieto finančné prostriedky idú do aktivít, ktoré si nadefinujú v projektoch vlastníci a správcovia lesného majetku. Vlastníci a správcovia lesov si môžu smerovanie projektov určova sami, podľa aktivít definovaných v operačnom programe rozvoj vidieka, ako je napríklad – pestovaná činnos, ochrana lesa, budovanie protipožiarnych ciest a nádrží, nákup strojov a lesnej techniky, environmentálne platby a podobne.

 

Z uvedeného by sa mohlo zda, že lesníctvo môže by s týmto systémom spokojné. Má to však niekoľko háčikov:

 

1. Zásadným nedostatkom je fakt, že ide o financovanie projektové a nie dotačné, čiže na financie nemá nárok každý subjekt. Znamená to, že projekty sú bodované podľa vopred oznámených kritérií. A iba tie, ktoré splnia požadovaný počet bodov sú úspešné. Spravodlivejšie by bolo, keby išlo o systémové dotačné financovanie, napríklad na plochu, na ktoré by mal nárok každý subjekt podľa výmery svojich lesov, tak ako je to v poľnohospodárstve. Poľnohospodárstvo má v EÚ spoločnú poľnohospodársku politiku, čo je základný predpoklad pre systémové dotácie. Žiaľ, pre lesníctvo nemá EÚ spoločnú politiku. Preto systémová dotácia nie je možná.

2. Druhým vážnym problémom je pomalos realizácie tohto finančného mechanizmu. Ak je pri operačných programoch EÚ čas od prípravy výzvy cez jej vyhlásenie, vyhodnotenie, zazmluvnenie až po prvú realizáciu žiadosti o platbu, v lesnom hospodárstve dlhší ako jeden rok, je iluzórne sa domnieva že napríklad lykožrút smrekový „počká s kalamitným premnožením“, kým lesnícky subjekt dostane peniaze na ochranu lesa cez projekt v rámci Programu rozvoja vidieka.

3. Ďalším, tiež vážnym problémom je mechanizmus platieb. Program rozvoja vidieka financuje schválené projekty mechanizmom preplácania faktúr. Znamená to, že subjekt, ktorý projekt dostal, najskôr schválenú aktivitu zrealizuje, napríklad výstavbu protipožiarnej cesty, čiže uhradí dodávateľovi faktúry a tie si potom nárokuje na preplatenie u PPA. V princípe to znamená, že subjekt musí ma vlastný obehový kapitál v objeme niekoľko miliónov Euro, alebo ma dostatočne veľký úver v banke. Väčšina lesníckych subjektov nemá dostatok finančných zdrojov, alebo nedostane na takúto aktivitu úver. Preto čas lesníckych subjektov nemá šancu takýto projekt realizova.  Je všeobecný záujem - to platí aj pre poľnohospodárske projekty - presadi buď zálohové platby na uvedené projekty, alebo vytvorenie pôžičkového podporného fondu na MP SR, ktorý by výhodne požičiaval finančné prostriedky na realizáciu projektov v Programe rozvoja vidieka.

 

„Spravodlivejšie by bolo, keby išlo o systémové dotačné financovanie, napríklad na plochu, na ktoré by mal nárok každý subjekt podľa výmery svojich lesov, tak ako je to v poľnohospodárstve...“

 

Takže súčasný model financovania lesného hospodárstva na Slovensku nie je ani zďaleka ideálny. V krízových situáciách, keď treba zasahova operatívne, sú existujúce mechanizmy -  Programové financovanie a Štátna pomoc - časovo náročné a veľmi komplikované. Mnoho lesníckych subjektov jasne deklarovalo, že lesníctvo potrebuje fondový systém financovania, ktorý by dokázal efektívne a rýchlo finančne podporova lesnícke činnosti tam, kde je to najnutnejšie. Preto sekcia lesnícka MP SR prišla na jar 2009 s ideou podporného fond pre lesné hospodárstvo. Tento zámer sa nám podarilo zakotvi aj do uznesenia vlády SR z marca 2009. Na jeseň 2009 už bol pripravený návrh „Fondu“ a jeho štatút. Predmetný návrh bol dopracovaný až do podoby zákona o „Fonde“, ktorý bol poskytnutý na pripomienkovanie rozhodujúcim lesníckym subjektom v štátnom a neštátnom lesníckom sektore.

Pri tomto pripomienkovaní sa objavila celá škála rozporných názorov na zdroje fondu, jeho fungovanie, kontrolne mechanizmy, participáciu štátnych a súkromných zdrojov fondu  a podobne. To nás priviedlo k záveru, že potrebujeme uskutočni niekoľko diskusných fór v prvom polroku 2010, na ktorých si celá lesnícka komunita musí vyjasni všetky svoje predstav o tomto fonde. Súčasne, v súvislosti so zlučovaním ministerstiev MP SR a MŽP SR sa analyzuje aj možnos využitia už existujúceho fondu – Envirofond - aj pre lesníctvo. Na základe tejto analýzy a diskusie s lesníckou komunitou sa definitívne upraví zákon o fonde a predloží na medzirezortné pripomienkové konanie v roku 2010.

Podporný fond lesného hospodárstva je však iba jeden, aj keď mimoriadne dôležitý, nástroj zefektívneného financovanie. Samotné zefektívnenie sa musí dotknú aj štátnej pomoci, ktorú chceme stabilizova ako systémové opatrenie. Musí by trvalou a nie náhodnou položkou v rozpočte ministerstva. Rovnako dôležitou súčasou zefektívňovania financovania lesného hospodárstva je tlak na zásadné skracovanie časových relácií pri financovaní lesného hospodárstva z operačných programov EÚ  - v tomto prípade z Programu rozvoja vidieka – tak, aby čas medzi vyhlásením výzvy a prvou platbou bol kratší než pol roka. Nutné je aj predfinancovanie projektov, alebo zálohové platby.

Je nevyhnutné vytvori nový efektívnejší systém financovania lesného hospodárstva SR, ktorý by bol principiálne napojený na dve formy strategického financovania - projektové financovanie, najmä zdroje EÚ a operatívne financovanie, ktoré by sa realizovalo prostredníctvom osobitného podporného fondu v lesnom hospodárstve.

Samostatným problémom, ktorý trápi lesníctvo sú platby štátu vlastníkom a správcom lesného majetku za služby, ktoré les a jeho vlastníci poskytujú občanom, čiže spoločnosti zatiaľ bezplatne. Vytvorenie seriózneho systému financovania verejnoprospešných funkcií a súvisiacich služieb, ktoré les vďaka lesníckemu obhospodarovaniu poskytuje pre celú spoločnos, to je hlavným cieľom lesného hospodárstva. V tomto smere však pred lesníctvom stojí ešte veľa prekážok a dlhá tànistá cesta ku konečnému cieľu – platba za environmentálne služby pre spoločnos.

Na horúcu tému: SLOVENSKÁ LESNÍCKA KOMORA
rozhovor

 

O Pán generálny riaditeľ, je známe, že sa zúčastňujete na valných zhromaždeniach Slovenskej  lesníckej komory. Doteraz ste však neboli jej členom. Máme informácie, že sa chcete aktívne zapoji do jej činnos. Čo Vás priviedlo k tejto myšlienke?

 

- Na úvod musím poveda že až do 1.1.2010 som nebol členom Slovenskej lesníckej komora. Budem veľmi úprimný, dôvod prečo som nevstúpil do SLK bol jednoduchý - nič ma nelákalo sta sa členom tejto stavovskej organizácie.

Keď som nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa sekcie lesníckej MPSR a videl som, akú obrovskú výhodu majú moji kolegovia generálni riaditelia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo pri presadzovaní záujmov poľnohospodárov a potravinárov vďaka mimoriadne silnej podpore a pozícii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, pochopil som, akú fatálnu chybu robia slovenskí lesníci, keď nemajú silnú lesnícku komoru.

Krátko po tom som sa z titulu svojej funkcie zúčastnil ostatného Valného zhromaždenia Slovenskej lesníckej komory. Bol som prekvapený  beznádejou, bezradnosou a bezzubosou Slovenskej lesníckej komory. Diskutoval som o týchto faktoch s vedením SLK a požiadal som ich, aby zvolali okrúhli stôl, za účasti rozhodujúcich „hráčov“, aby sme rozdiskutovali tému ako oživi činnos našej komory a ako jej da dynamiku a razanciu. Toto podujatie, ktoré sa uskutočnilo v lete 2009 vo Zvolene však nebolo úspešné. Čas rozhodujúcich organizácií a inštitúcií na podujatie neprišla. Preto som sa rozhodol zvola rovnaký okrúhly stôl, ale už pod mojim gestorstvom. Uskutočnil sa v novembri 2009 opä vo Zvolene. Tento krát  sa na ňom zúčastnili všetci rozhodujúci „hráči“.

Dohodli sme sa na niekoľkých spoločných aktivitách a Slovenská lesnícka komora na týchto aktivitách začala intenzívne pracova. Preto som si povedal, že ak chcem podpori aktivizáciu a rozširovanie členskej základne komory, mal by som ís osobným príkladom. Preto som sa od 1.1.2010 prihlásil za člena Slovenskej lesníckej komory.

O V čom vidíte slabú stránku v doterajšom fungovaní komory a prečo lesnícka komora nemá dostatočnú podporu širokej lesníckej verejnosti?

 

- Tých problémov je niekoľko a určite ich lepšie poznajú a pomenujú funkcionári a členovia komory než ja. Z toho, čo som mal možnos vidie a poču počas mojich kontaktov s lesníckou komorou, mohol by som jej najväčšie problémy zhrnú do nasledovných odrážok:

* Nezaujímavý program pre lesnícku komunitu.

* Nedostatok finančných zdrojov pre flexibilnú a efektívnu činnos komory.

* Slabá podpora činnosti komory zo strany štátnych organizácií a inštitúcii.

* Nezáujem a zásadné odmietnutie neštátneho lesníckeho sektoru k členstvu v SLK.

Isteže, tých problémov je podstatne viac, ale tieto sú tak závažné, že dostávajú lesnícku komoru na okraj zániku. Ak komora nedokáže tieto riziká identifikova a veľmi rýchlo vyrieši s veľkou pravdepodobnosou zanikne alebo sa bude potáca na okraji lesníckeho záujmu.

 

O Aké kroky považujete za nutné vykona, aby sa zmenilo postavenie lesníckej komory a v končenom dôsledku aj názor na ňu v odbornej lesníckej verejnosti?

 

- Ak chce by Slovenská lesnícka komora skutočne silnou lesníckou stavovskou organizáciou, musí skutočne „čestne“ a „chlapský“ zanalyzova svoje chyby a slabé stránky a následne ich musí by schopná aj odstráni. Rovnako dôležitou úlohou bude vymyslie efektívny systém ako zauja lesnícku verejnos a vytvori v lesníckych srdciach, ale najmä v mysliach lesníkov, jasný pocit spolupatričnosti a nutnosti by v jednej stavovskej organizácii. Slovenská lesnícka komora preto musí urobi niekoľko základných krokov:

* Pripravi a v parlamente presadi návrh takých legislatívnych zmien, ktoré posilnia postavenie SLK a vytvoria jej ideálne podmienky na jej financovanie. Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva  MP SR prisľúbila SLK v tejto oblasti plnú podporu.

* Využi všetky svoje schopnosti, diplomaciu a taktiku, aby SLK pripravila čo najatraktívnejší program aj  pre neštátny lesnícky sektor a tak presvedčila lesníkov z neštátneho lesníckeho sektoru, ale aj vlastníkov neštátnych lesov o výhodnosti a dôležitosti ich členstva v lesníckej komore. Neštátny lesnícky sektor jednoznačne deklaroval, že nevidí prínos pre svoju činnos na pôde SLK, preto k činnosti komory zaujíma negatívne stanovisko. To musí komora zmeni svojim konaním a reálnymi aktivitami.

* Realizova také aktivity a iniciatívy, ktoré zaujmú zamestnancov štátnych organizácií a inštitúcií tak aby sa chceli do činnosti SLK zapoji na princípe dobrovoľnosti. Štátne organizácie a inštitúcie prisľúbili lesníckej komore podporu pri vytváraní takých podmienok vo vnútri svojich organizačných jednotiek, aby umožnili bezproblémové zapojenie sa svojich zamestnancov do činnosti komory na princípe dobrovoľnosti.

Proces zmeny názoru na Slovenskú lesnícku komoru v lesníckej komunite nebude jednoduchý, pretože jej doterajšia história sa nedá len tak „zamies pod koberec“. Osobne by som však vsadil na niečo iné. Vsadil by som na fakt, ktorý je v súčasnosti v lesníctve veľmi charakteristický, to znamená na nesvornos, neznášanlivos, rozpory a boje záujmových skupín vo vnútri lesníctva, ako aj ataky vonkajších „nepriateľov“ lesníctva, ktoré vedú k ohrozovaniu samotnej podstaty lesníckej komunity. Jednoducho povedané  – SLK by mohla zjednoti lesníkov, da im logické smerovanie, ukáza reálne ciele a pomôc lesníckej komunite presadzova svoje záujmy oveľa efektívnejšie než je tomu v súčasnosti a ako tomu bolo za posledných 20 rokov.

 

O Neobávate sa toho, že po prechode nových kompetencií na lesnícku komoru táto nebude maž dostatočné personálne a materiálne prostriedky na to, aby tieto kompetencie zvládla? Je predsa známe, že lesnícka komora v súčasnosti zamestnáva praktický iba jedného človeka, ktorý je vedúcim úradu komory, a to sa zdá  ozaj málo...

 

- Prechod akýchkoľvek kompetencií na SLK sa môže udia iba cez zmenu existujúceho zákona, alebo prostredníctvom prijatia nového zákona. V každom prípade sa aj financovanie prípadných delegovaných kompetencií musí vyrieši v rámci zákona. Na tom bude sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR trva. Túto otázku však zatiaľ považujem iba za hypotetickú.

Koľko ľudí komora zamestnáva? Nuž, to je celkom iná téma. Ak niekto chce reprezentova lesnícku komunitu na Slovensku musí ma k tomu vytvorenú príslušnú infraštruktúru a zázemie, vrátane finančných podmienok. Evidentne tu platí priama úmera, čím menej členov, tým menej peňazí a tým menej výkonných ľudí presadzujúcich záujmy komory. To však platí aj opačne – čím viac členov, tým viac peňazí ..... Takže, aká početná a silná bude exekutíva lesníckej komory záleží od jej počtu. V súčasnosti je to skôr „skupinka nešastných lesníkov“ než „Slovenská lesnícka komora“. To by si mali lesníci veľmi dobre uvedomi a spočíta si výhody a nevýhody takéhoto stavu.

 

O Ako vnímate to, že poľovníctvo na Slovensku prostredníctvom nového zákona o poľovníctve si dokázali vytvori priestor pre povinné členstvo v komore a tým aj širokú členskú základňu. Myslíte si, že toto by mohla by cesta lesníkov? Veď pokus o povinné členstvo v lesníckej komore sme tu už raz mali a tento stroskotal aj na nezáujme samotných lesníkov.

 

- Myslím si, že porovnáva poľovnícku a lesnícku komoru znamená porovnáva neporovnateľné. Poľovníctvo je hobby a obrovský fenomén. Povinné členstvo v Poľovníckej komore nie je dobrovoľné, ale vynútené. Kto chce by poľovníkom a ma poľovnícky lístok musí by v Poľovníckej komore. Inak nemôže teda realizova svoje hobby  - poľovníctvo. To je mimoriadne silný nástroj na zabezpečenie „povinného členstva“.

Obávam sa, že model povinného členstva lesníkov v profesnej komore si neviem reálne predstavi. Samozrejme, existujú aj profesné komory s povinným členstvom, napríklad notárska, lekárnická a podobne, avšak podľa mňa je takýto model použiteľný iba pre veľmi „špecifické“ profesie, kde samotná profesná komunita sa chce povinným členstvom „obrni“ proti deštrukcii, destabilizácii a nežiaducim vonkajším vplyvom. Áno, povinné členstvo v lesníckej komore by mnohé problémy vyriešilo. Problém je však v tom, čo ste naznačili aj vo svojej otázke, to znamená, že pokus o povinné členstvo v SLK tu už bol a skončil sa neslávne.

 

O Myslíte si, že je tu dnes priestor a pôda na to, aby sa zásadne zmenil prístup slovenských lesníkov ku svojej komore? V čom vidíte záruku, že sa to podarí?

 

- ažko poveda, kedy na to bude „priestor“ a „pôda“. To je vyložene vec lesníckej komunity a jej lídrov. Pravda,  ak vôbec nejakých reálnych lídrov lesníctvo má....

Lesníctvo je dnes jednoznačne na dejinnej križovatke. Sme tesne pred spojením dvoch rezortov, v rámci ktorých existujú hlboké konflikty medzi lesníctvom a ochranou prírody. Preto sa lesníci môže rozhodnú – buď bude  lesnícka komunita aj naďalej rozhádaná, flustrovaná, slabá, neakčná a teda bude veľmi ľahkou korisou pre svojich konkurentov a opozíciu. Alebo využije danú príležitos v podobe ponúkanej silnej podpory zo strany sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR a vytvorí si silnú a akcieschopnú profesnú komoru. Takú, ktorá ju bude schopná prezentova a obhajova záujmy lesníkov.

Predpokladám, že každý generálny riaditeľ lesníckej sekcie, ale aj každý minister v novo vytváranom ministerstve pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja by privítal silnú odborne orientovanú lesnícku komoru, ako svojho partnera pri presadzovaní trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na takmer 42 percentách územia Slovenskej republiky.

Takže, myslím si, že je tu dnes priestor a pôda pre vznik silnej Slovenskej lesníckej komory. Zdôrazňujem, podstatné je, aby táto komora bola akcieschopná, aby mala atraktívny program a aby si lesníci našli svojho lídra, ktorého postavia do čela takejto komory. Ten musí by schopný efektívne komunikova so samotnou lesníckou komunitou, ale aj s ministerstvom a politikmi. Tak, aby bolo možné, čo najefektívnejšie presadzova záujmy lesníctva na Slovensku.

Zhováral sa: Ján Fillo