Z LESNÍCKEJ PREVÁDZKY Ako von zo začarovaného kruhu? /diskusia/
Napísa Vám do redakcie mi napadlo po čítaní diskusie na vašej webovej stránke www.lesmedium.sk v rubrike „ Fórum o lese“. Je to fakt zaujímavé čítanie a myslím si, že väčšina diskutérov trefne udiera klinec po hlavičke. A s ktorými problémami sa osobne stretávam priamo v lesnej prevádzke? Ak dovolíte, rád sa s Vami o niektoré podelím...
Chcem sa najskôr vyjadri k „ Rozhodnutiu MP č. 3707/2009-710“. Pravdupovediac, týmto zhoršovaniu zdravotného stavu smrečín nezabránime. Netreba nám pripomína naše povinnosti (OLH) citovaním paragrafov zo zákona a následne nás zaviera do kancelárií a vypåňa nič nehovoriace a neriešiace tabuľky. Kým ich vyplním, tak v čase vegetácie, keď si aj lykožrút robí svoju „ robotu“, je situácia iná. My, ktorí sme denne v lese, priamo v prevádzke a máme to všetko deň čo deň na očiach, by sme to chceli rieši inak, konkrétne a hmatateľne. A ako? Jednoducho, treba na to peniaze.
Dávnejšie pred vydaním spomínaného „Rozhodnutia...“ na podnet starostu Demänovskej Doliny sa vlastníci lesov v tejto lokalite a ich OLH dohodli na stretnutí v októbri.2009, kde by sa mala zača rieši situácia, čo ďalej v boji s lykožrútom. Vzorom bola situácia na Šumave. Tam Juhočeský hajtman vyhlásil údajne výnimočný stav kvôli premnoženiu lykožrúta. Okrem spomenutých priamo zainteresovaných boli na naše stretnutie pozvaní aj zástupcovia ministerstiev pôdohospodárstva, životného prostredia, LOS Banská Štiavnica, krajský a okresný úrad životného prostredia, „priatelia“ od „ochranárov“ VLK, niekto od médií. Prišiel jedine pán z ministerstva životného prostredia. Čo treba kvitova, že aj napriek zlému počasiu, prišiel aj Ing. Vlčák z Gemerského regionálneho združenia lesov. Jeho bolo zaujímavé počúva. Nechcite, aby som písal o reakciách a sklamaní vlastníkov lesov na to, že neprišli práve tí, ktorí sú kompetentní a neraz v ich rukách sú rozhodovacie právomoci a ktorí môžu poradi a pomôc. Je známe, že Liptov má jedny z najažších prírodných podmienok , strmé a dlhé svahy, ažko prístupné lokality. Vieme, ako je to aj s lesnou cestnou sieou. Mnohokrát je nutné necha vyaženú hmotu pri pni a práve na jej odkôrnenie chceli vlastníci získa nejaké peniaze. Veď hádam každý vie, že hygiena v lese je to, čo nedovolí premnoženiu podkôrnikom. Dnes už aj tak chytáme zajaca v poli. Za tento stav je niekto zodpovedný. My sme sa predsa nepretàčali pred kamerami a nenadávali na lesníkov, ktorí chcú všetko vyaži. Vinníci sú predsa známi. Kde sú dnes poschovávaní, nikto ich nejde bra na zodpovednos? No a kto si to dnes odskáče? No predsa odborný lesný hospodár!
Najlepšie drevo - odkôrnené drevo. Lenže, kde na to vzia?
Na uvedenom stretnutí odzneli aj názory, že o pomoci pre štátne lesy sa rokuje vo vláde, ale súkromný vlastník, ktorý platí dane a teda prispieva aj štátnym lesom, sa pomoci akosi nedovolá. Vypracovali sme aj projekty na pomoc z európskych fondov v rámci Opatrenia 2.1, ale či to prejde, to je vo hviezdach. A keď projekty prejdú a peniaze aj budú, otázka je, kedy? Aká doba prejde? Lykožrút nečaká. Rozpisova sa o byrokracii, ktorá človeka čaká pri žiadaní o zásah v 4. a 5. stupni ochrany, hádam nemá ani význam. Pomaly v každej doline je nejaká rezervácia , z ktorej sa lykožrút rozmnožuje. No pokoj bude asi len potom, keď už tam nezostane nič. Naozaj je jednoduché vyda nejaké tlačivo a oháňa sa zákonom. Lenže aj keď nasadíte pracovné skupiny na likvidáciu kalamity, dodržíte harmonogram a spracujete kalamitu, hmotu je treba aj preda. Avšak myslíte si, že je to tak jednoduché? A je tu aj ďalší problém. Lesy v okolí Liptovského Hrádku tiež dostávajú zabra. Prečo? No je tam veľká píla a zrejme tí, ktorí sem vozia drevo z odľahlejších lokalít sem pošlú aj chrobáčika. Oni sa ho zbavia, ale je tu - na skládke! A naše lesy sú v jej blízkosti (Jánska dolina, Závažná Poruba, Iľanovo) A sme zasa pri hygiene. Keby bolo odkôrnené...Veru, keby...
Vlastníkov lesov hnevá práve pomoc štátnym lesom. Súkromný vlastník si na všetko musí zarobi sám aj pri súčasnom speňažení dreva. Lenže aj jeho lesy využíva verejnosou tak, ako štátne. Zo zákona musí niekedy znáša aj to, čo sa mu nepáči. Koľkokrát si musí vypoču nadávky od pánov chatárov, že kvôli ažbe dreva sa so svojim „ bavoráčikom“ nemôže dosta na svoju chatku. Zber lesných plodov je tiež bez obmedzenia. Skúste partii 5-6 chlapov zabráni „rafaniu“ čučoriedok. Lebo aj postavenie lesnej stráže je diskutabilné. Čo sám zmôžem v dnešnej dobe, keď neviete, kto, kedy a akú zbraň na vás vytiahne? Kto z kompetentných sa pristavil pri predavačoch lesných plodov okolo ciest, ktorí sú tam celú sezónu? Asi nikto, keď sú tam stále. Aj tieto otázky sa na uvedenom stretnutí chceli rieši. Žiaľ, dopadlo to tak, ako to dopadlo.
Odborný lesný hospodár je ponechaný na milos a nemilos vlastníka
Zhruba pred dvomi rokmi som do redakcie písal o byrokracii, ktorá v lesníctve trvá dodnes a vlastne podobnými opatreniami a rozhodnutiami sa ešte rozširuje. Mám na mysli to, čo vždy začiatkom roka čaká každého OLH. A teraz o samotnom postavení OLH. Dotknem sa len postavenia OLH u neštátnych subjektov. Tu je OLH vystavený na milos a nemilos vlastníka lesa. Začiatkom 90-tych rokov bol u nás znovu zavedený inštitút OLH zo zákona. V roku 1994 sa začalo so skúškami pre nových OLH. Ja som sa toho zúčastnil v roku 1995. V tomto období bola stanovená odplata vo výške 10 korún pre hospodárske lesy a 5 korún pre ochranné lesy. Ak sa dobre pamätám, tak to začal plati štát, ale potom z toho akosi zišlo.
Ak OLH má vykonáva svoju prácu v zmysle zákona aj v neštátnom sektore a nemal by by rukojemníkom v rukách vlastníka a by nezávislý, tak by ho mal naozaj primerane plati štát. Potom hovorme aj o sankciách a rôznych postihoch. Prešlo 15 rokov, bol vydaný nový zákon o lesoch, v ktorom je rozsiahla kapitola o OLH, o jeho povinnostiach, o právach nehovorím , lebo o nich sa nedá. Veď akéže práva má OLH ? No ale o odplate sa už nikde nič nehovorí. Počas tých 15 rokov, rátajte o koľko sa zdvihla priemerná mzda a o koľko sa „ zdvihla“ taxa za výkon OLH. Zo skúseností zo svojho okolia viem, že v súčasnosti, ak si OLH vymôže od majiteľa lesa v priemere aspoň 10 korún za hektár lesa, tak je dobrý. A teraz poďme trochu ráta. V slovenských korunách to bude ľahšie. Zo zákona som živnostník. Môžem sa stara maximálne o 2 tisíc ha lesa. Subjekt má 1700 ha, z toho 450 ha je rezervácia.
Myslím si, že v štátnych lesoch sú z toho 2 lesnícke obvody, plus nad nimi OLH, ja som na všetko sám. Vlastník sa bude s vami bavi o odplate za 1 250 ha, (za rezerváciu nie) ale zarátaných máte zo zákona 1700 ha. Dohodnete sa na 12 500 korunách. Musíte sa dohodnú aj to, že teda budete robi všetko, teda aj náplň lesníka, čiže naozaj všetko. Ak vám prihodia 5000 korún, ste dobrý. Pohybujeme sa pri cene 17 500 korún hrubého. Môžem počíta aj za celú výmeru 1 700 ha, aj tak sa nedostanem nad 24 000 korún. Opakujem, robím to na živnos, teda odvody musím z toho odráta. Ak chcem ís s dobou, treba mi telefón, počítač, do neho príslušný program. Príde mi kontrola, vytiahne na vás GPS prístroj, kde má mapu, nahratý LHP, zameria odevidovanú holinu cez satelit a povie vám, že to, čo máte zakreslené v grafickej evidencii je zle. Samozrejme – nasleduje pokuta. Pritom sa tam celý deň zvàtam s pásmom - a celá robota je nanič. Kde mám na to zobra? Dnes sa peši nedá robi, treba aj dopravný prostriedok. V novele zákona o lesoch mi pribudla povinnos každých 5 rokov si zaplati preškolenie v NLC vo Zvolene. Tiež nie malá položka z mojich peňazí. Nevychádza mi to, preto si zoženiem ešte nejaký subjekt. Lenže som prekročil zákonom stanovenú výmeru a tento zákon mi prikazuje, že si mám zamestna lesníka na každých aj započatých 1000 ha, dokonca na dobu neurčitú. Ja, na ktorého čakajú hrozby sankcií na každom kroku a nemám, ako živnostník zabezpečenú trvalú prácu, si mám ešte uviaza na krk niekoho s rodinou, ktorú musím živi, na dobu neurčitú? Zamyslel sa niekto nad týmto nezmyslom?
Oných 2000 ha na jedného OLH je dos cez hlavu, na to, aké má povinnosti. A je to naozaj dos, ak robotu treba vykona poriadne. S tým súhlasím, ale vlastník lesa sa na mňa mnohokrát pozerá ako na parazita, ktorého mu nanútil zo zákona štát, tak nech mu ho aj zaplatí tak, ako zaplatí aj obnovu LHP. Možno mi poviete, žiadaj peniaze na OLH cez PPA, no oni mi povedia, tak si to vybav, hotovo...
Nestačí sa vyhráža sankciami...
Ako teda von z tohto začarovaného kruhu? Naozaj sa treba nad tým zamyslie a zača to rieši. Práca OLH pri súčasnom ohodnotení sa dá robi len popri zamestnaní, alebo, ako sa to deje, v súkromných lesoch to robia vo veľkej miere dôchodcovia. Týmto sa ich samozrejme nechcem dotknú, len ilustrujem, ako to mnohokrát v skutočnosti je. Potom my, mladší, pílka do ruky a makaj, prerezávok je dos, tak si privyrob a vyžiješ! O čom to je?
Vždy ma vie najviac nahneva, keď sa vám každý vyhráža sankciami. Aj v posledných Letokruhoch, kde v článku „ Smrek už nič nezachráni“ Ing. Ján Jurica v súvislosti s vydaným „Rozhodnutím„ píše, že bez sankcií pre subjekty sa toto minie účinkom. Avšak kto tie sankcie zaplatí? Pán inžinier, v konečnom dôsledku OLH. Ale práci OLH je treba najskôr vytvori príslušné podmienky, hlavne finančné. O ostatnom ani nehovorím. A potom sa nám môžete vyhráža. Vojenské a štátne lesy toto zrejme majú vyriešené, neviem, ale súkromné lesy určite nie. Pritom náplň práce a zodpovednos máme všetci rovnakú. Možno mnohí povedia, nuž, keď sa ti nepáči, tak to nerob. Napokon, aj to je „riešenie“...
Čo sa týka našej legislatívy? Nový zákon o lesoch je z roku 2005. Prešiel aj novelou, bolo k nemu vydaných aj niekoľko vyhlášok, ale z pohľadu OLH jedna z najdôležitejších /má číslo 31/ je ešte z roku 1999 - a je o lesnej hospodárskej evidencii . No čo k tomu doda? V roku 2008 v novembri som sa zúčastnil preškolenia OLH, vtedy sa hovorilo o jej novele,. Dnes je január 2010 - a nič. Písa o tom, že zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny si v mnohom protirečí snáď ani netreba. Stačí, že je tu zodpovedný OLH a tomu predsa dáme sankciu, alebo zoberieme osvedčenie. A je to vybavené. A teraz sa mám riadi ktorým zákonom? Keď jeden sa tvári, že je tomu druhému nadriadený? Je smutné , že na ministerstvách, ktoré sa dotýkajú práve nás, sa ľudia menia , ako na bežiacom páse. Aká je tu potom dlhodobá koncepcia a vízia, keď každý minister má svoju predstavu, kým sa však rozhliadne, tak je odvolaný. Ale to je už o politike.
Aj z diskusie v Letokruhoch je zrejmé, že lesníctvo na Slovensku je na tom zle. A treba sa naozaj zamyslie ako ďalej a to vo všetkých smeroch, pretože situácia je už naozaj vážna. A to nielen v súvislosti s ohrozením smrečín.
Peter Staroň
Partizánska ¼upča