O ČOM SA /NE/HOVORÍ? Màtvy les, dobrý les? /problém podkôrnikovej kalamity

Od víchrice z novembra 2004 sa toho o kalamitnom premnožení podkôrnika smrekového v smrekových porastoch v súvislosti s ochranou prírody na Slovensku popísalo dos. A zdalo by sa, že viac sa už napísa nedá. Napriek tomu sa o to pokúsim. Pretože som presvedčený, že chránené územia v 5. stupni ochrany, zákon o ochrane prírody a ani príslušné európske smernice nie sú „posvätnými kravami“. 

Vzhľadom na politickú vhodnos témy pre súčasných majiteľov médií sa táto v určitých periódach stávala denným chlebíčkom mnohých novinárov. Až tak, že niektoré zo slovných spojení používaných úzkymi skupinami odborníkov sa v laickej verejnosti natrvalo usalašili. Začnem teda od slovných spojení, ktoré odzneli v rámci ochrany prírody a ktoré doslova zľudoveli...

Chránené územia a bezzásahovos

 

Podľa niektorých mimovládnych organizácií (MVO) i niektorých vedeckých inštitúcií na Slovensku je takzvaná bezzásahovos v chránených územiach zákonne zakotvená. Pozrime sa, kde je pravda?

 

Smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (Smernica o biotopoch) pojem bezzásahovos v súvislosti s územiami NATURA 2000 v skutočnosti neuvádza. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (zákon o OP) tento pojem takisto nepozná. Smernica o biotopoch uvádza iba pojem „priaznivý stav biotopov“. V článku 3 ods. 1 smernice je uvedené, že „sústava NATURA 2000...umožní zachova ...priaznivý stav biotopov a biotopov druhov z hľadiska ich ochrany...“. Slovenský zákon o OP uvádza v § 5 ods. 5, že „vlastník...je povinný...zabezpečova priaznivý stav časti krajiny.“

 

Zákon o OP v § 16 ods. 1 uvádza tzv. zakázané činnosti, medzi ktoré patrí podľa jeho písm. b) zasahovanie do lesného porastu a poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu. Tento zákaz platí na území s 5. stupňom ochrany. Orgán ochrany prírody však z tohto zákazu udeli výnimku môže – v odôvodnených prípadoch. Z uvedeného vyplýva, že tzv. bezzásahovos v legislatíve platnej na území Slovenskej republiky oporu nemá. A teda, keďže v súvislosti s kalamitným premnožením podkôrnika smrekového orgány ochrany prírody viazané žiadnou v zákone ukotvenou bezzásahovosou neboli, výnimky zo zakázaných činností v 5. stupni ochrany udeľova mohli.

 

Predmetom ochrany v chránených územiach je ochrana prírodných procesov

 

Chránené územia v Slovenskej republike sú rozčlenené do niekoľkých kategórií (prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený areál, národný park, chránená krajinná oblas, chránený krajinný prvok a chránené vtáčie územie). Každá z týchto kategórií má v zákone definovaný aj predmet ochrany. Ochrana prírodných procesov sa tam však zasa - nenachádza.

 

Predmetom ochrany v chránených územiach na Slovensku sú obyčajne spoločenstvá organizmov nachádzajúce sa vo vysokých štádiách sukcesie, teda čo najblížšie klimaxu. Z tohto uhla pohľadu sú našimi najcennejšími územiami pralesy – NPR Apálim počnúc a pralesom Nefcerka (NPR Kôprová dolina) končiac. Pralesy sú konečnými štádiami sukcesných radov, teda spoločenstvami v štádiu klimaxu a na Slovensku ich máme približne 70. V tomto sme európskou „veľmocou“.

 

Onedlho budeme ma o dva pralesy menej. Nefcerke a Križnému už zvoní umieráčik – práve dôsledky kauzy Tichá a Kôprová dolina (T+K) budú príčinou ich zániku.

 

Prales Nefcerka v Kôprovej doline a prales Križné v Tichej doline budú, ak sa nestane zázrak, zožraté podkôrnikmi. Zaniknú v dôsledku ponechania pomerne malého vetrového polomu z roku 2004 na dnách dolín na namnoženie podkôrnikov (roky 2005 a 2006) a v dôsledku nevykonávania fytosanitárnych opatrení v ešte stojacich lesoch pozdåž oboch dolín (2007-2009). Orgán ochrany prírody neudelil požadované výnimky aj z dôvodu konania Európskej komisie č.4717/2006 voči Slovenskej republike v danej veci. Európska komisia viedla toto konanie na podnet MVO VLK a nakoniec ho v apríli 2009 zastavila. Prirodzené procesy na polome - prepytujem vzácnej smrekovej plantáže - v T+K sme ochránili, pralesy už nie. Vieme si predstavi reklamu, akú nám zánik týchto pralesov vyrobí – pred vlastným obyvateľstvom i zahraničím. Bude ešte dlho dáva svedectvo, ironicky povedané, o našej odbornosti, rozhľade, predvídavosti, angažovanosti a najmä - kultúrnosti.

 

Kalamity podkôrnika smrekového sú súčasou prirodzeného vývoja našich smrečín

 

Podkôrnik smrekový je na území Slovenska pôvodný druh a svojím spôsobom života je viazaný na smrek obyčajný. Smrek je tu takisto pôvodný a pred príchodom človeka tvoril niekoľko kategórií pralesov, kde bol jednou z kostrových drevín, alebo drevinou monopolnou. Lesné porasty na našom území prešli za posledných 6 tisíc rokov kľukatým vývojom. Jedným z ekologicky nie najvhodnejších riešení bolo rozšírenie hospodárskych smrečín do oblasti výskytu zmiešaných lesov bukovo-jedľovo-smrekových a dokonca až do oblasti jednorodých bučín. Na útechu nám môže slúži, že Česi a Nemci sú na tom omnoho horšie, pretože si smrek posunuli až do oblasti výskytu duba.

 

Problémom súčasnosti je, že podkôrnik smrekový nám tu ako prirodzená súčas smrekových porastov z čias pralesov síce zostal, ale pôvodné ekologické podmienky pre existenciu smrekových porastov nám už nezostali. Za posledných asi 100 rokov sa zmenili a to podstatne. Súčasná priemyselná civilizácia negatívne vplýva na lesné porasty kyslými dažďami, okyslením pôdnych roztokov, zhoršením prístupnosti rastlinných živín, zvýšením priemernej teploty vzduchu, vyšším počtom horúcich dní, predåžením období bez zrážok a zvýšením intenzity vetrov. Popísané vplyvy zvyšujú stres drevín a oslabujú ich prirodzenú obranyschopnos. Súčasná podkôrniková kalamita smrekových lesov nie je jav prirodzený, pretože je dôsledkom celého radu príčin, ktoré sú umelé (spôsobené človekom).

 

Pôsobenie podkôrnika smrekového v pôvodných smrekových pralesoch Slovenska spočívalo v tom, že chrobák napádal a usmrcoval stromy, ktoré sa v konkurencii okolitých nepresadili, alebo už boli vo veku 300-400 rokov a teda na konci svojho životného cyklu. Z výsledkov peľových analýz tohto interglaciálu a z lesníckych výskumov súčasných pralesov mierneho pásma sa dá usudzova, že proces odumierania pralesa bol v našich ekologických podmienkach vždy maloplošným (niekoľko desiatok árov). Veľkoplošný rozpad ihličnatých porastov je typický iba pre ekologické podmienky severskej tajgy. Tam je však dôsledkom chladu a zamokrenosti. V takýchto podmienkach sa humus nerozkladá, hromadí sa a nakoniec znemožní uchytávanie semenáčikov drevín. Jestvujúci porast preto odumrie na starobu a pridružené choroby (aj na podkôrnikov) a jeho sucháre niekedy zlikviduje požiar. Po zaniknutom lese nastupuje fáza chladnej stepi a obdobie rozkladu humusu. Až potom nasleduje prípravný les osiky a brezy. Ihličnatá tajga preniká do prípravného lesa až omnoho neskôr. Popísaný cyklus severskej tajgy sa nazýva veľkým vývojovým cyklom lesa.

 

Vývojový cyklus pralesov mierneho pásma sa nazýva malý vývojový cyklus. Ten v prípade našich smrekových pralesov trval 300-400 rokov. Tento cyklus sa dial za nepretržite prebiehajúceho rozkladu humusu a za priebežného uchytávania sa semenáčikov smreka. Fáza obnovy následného cyklu teda prebiehala súbežne so štádiom rozpadu cyklu predchádzajúceho. To znamená, že následný cyklus sa rozbiehal ešte počas končiaceho sa cyklu. Z popisu je zrejmé, že malý vývojový cyklus lesa bežal bez fázy prípravného lesa.

 

Ekologickou výhodou malého vývojového cyklu pralesa bolo, že (až na malé výnimky) v ňom pri striedaní cyklov nedochádzalo k prerušeniu kontinuity pravého lesného prostredia a pravé lesné druhy v ňom väčšinou neboli nútené vymiera. V dôsledku toho, teda v dôsledku kontinuity tisícov medzidruhových väzieb prejdených sitom prirodzeného vývoja naprieč cyklami, si prales udržoval ekologickú stabilitu, ktorá inými spoločenstvami v rovnakých ekologických podmienkach dosiaľ prekonaná nebola. Toto sa o veľkom vývojovom cykle severskej tajgy a jej ekologickej stabilite poveda nedá.

 

Prales obývali rôzne ekologické skupiny organizmov. Niektoré z nich boli schopné ži aj mimo neho (napríklad medveď hnedý). Iné zasa mimo neho ži nedokázali (napríklad veverica). To sú tzv. lesné druhy. Medzi lesnými druhmi organizmov je možné od seba odlíši druhy ekotonov a druhy pravého lesného jadra, takzvané pravé lesné druhy. V našich podmienkach tvoria túto ekologickú skupinu najmä bezstavovce. Najzraniteľnejšou skupinou pravých lesných druhov sú pomaly sa pohybujúce bezstavovce. V prípade malého vývojového cyklu síce sú tieto organizmy schopné vyplni prípadnú dieru v kryte pralesa aj o veľkosti niekoľkých hektárov, lenže až povedzme za 40-60 rokov. V prípade veľkého vývojového cyklu vnúteného v súčasnom období našim smrečinám bezzásahovosou budú kalamitné plochy osídlené ekologickou skupinou pomaly sa pohybujúcich pravých lesných druhov bezstavovcov až za niekoľko tisíc rokov. Ak budú ma vôbec odkiaľ. V dôsledku podkôrnikovej kalamity totiž u nás hynú aj pralesy, ktoré by mohli by zdrojom takéhoto genofondu (Nefcerka, Krížne, Kotlov žľab, Pilsko, Babia hora, Fabova hoľa, atakďalej).

 

Toto je skutočná tvár prirodzenosti vývoja v našich smrečinách ponechaním chránených území svojmu osudu zoči-voči podkôrnikovej kalamite za posledných 16 rokov. V dôsledku tiežochrany prírody strácame pre našu biotu práve tú najvzácnejšiu ekologickú skupinu organizmov, pomaly sa pohybujúce pravé lesné druhy. A strácame ich pravdepodobne definitívne. Ešteže vieme, komu sa za toto všetko môžeme poďakova.

 

Príroda si s kalamitou podkôrnika smrekového poradí sama

 

Príroda si so súčasnou kalamitou podkôrnika smrekového na Slovensku vzhľadom človekom zapríčinené nepriaznivé ekologické podmienky pre existenciu smrekových porastov poradí jedine celoplošným rozpadom týchto porastov.

 

I màtvy smrekový les je les

 

Lesníka zaujíma les najmä z hľadiska produkcie dreva. Ekológa les zaujíma najmä z hľadiska spoločenstva rastlín a živočíchov, ktoré v ňom žijú.

Smrekový les v dôsledku súčasnej podkôrnikovej kalamity odumiera na veľkých plochách v priebehu 1-2 rokov po napadnutí. Ihličie na stromoch uschne a zakrátko opadá. V priebehu ďalších 2-3 rokov na suchých stromoch vetry a sneh olámu aj uschnuté bočné konáre. Takže po 4-6 rokoch ostanú z bývalého živého lesa trča už len holé kmene stromov. Do 10 rokov po začiatku kalamity sa väčšina týchto kmeňov zlomí. Odlomené kmene padajú rôznymi smermi. Až 90 percent odlomených kmeňov ostane zakliesnených do seba navzájom, zeme sa pritom nedotýkajúc. Z toho vyplýva, že hnitie dreva týchto kmeňov prebieha len veľmi pomaly a je prerušované častými periódami sucha. 
Kalamitisko je v tejto fáze vývoja náchylné na vznietenie. Takýto požiar je v každom prípade pre územie ekologickou katastrofou a to sa stáva na 2-3 roky ekologicky polopúšou.

 

Intenzita oslnenia povrchu pôdy alebo prízemnej vrstvy bylín či semenáčikov zmladenia kalamitiska je síce nižšia než v prípade rúbane, lenže stále je mnohonásobne vyššia než v živom lese. Na intenzite oslnenia závisí aj teplota povrchov, teplota vzduchu, obsah vody v pôde, v dreve a vo vzduchu. V porovnaní so živým lesom je kalamitisko počas slnečného dňa svetlejšie, teplejšie a suchšie.

 

V porovnaní s kalamitiskom je živý les tmavší, vlhkejší a chladnejší. Okrem toho tu vietor takmer nikdy nefúka. Prostrediu pre organizmy charakterizovanému uvedenými fyzikálnymi veličinami sa hovorí porastová mikroklíma. Rozdiel medzi mikroklímou živého lesa a mikroklímou màtveho lesa alebo kalamitiska je taký veľký, že po odumretí živého lesa v ňom postupne hynie väčšina lesných druhov a najmä pravých lesných druhov organizmov. Na ich miesto sa sahujú druhy rúbaní a lúk, teda druhy stepné.

 

Z pohľadu ekológa màtvy smrekový les už teda nie je les, ale step. Ekologické podmienky stepi trvajú v kalamitisku až dovtedy, kým nový porast drevín nedosiahne výšku 5 metrov a nezapojí sa. Ponecháva živé smrekové lesy ako potravu pre podkôrnika pod zámienkou, že aj màtvy les je les, je nezmysel ekologický i nezmysel z hľadiska ochrany prírody. Stepi máme v našej kultúrnej krajine prebytok, netreba ju umelo vyrába organizovaným hynutím smrečín. 

Mgr. Jozef Vojtek