DISKUSNÉ FÓRUM Podkôrnik smrekový ako trvalý problém...

V zimnom období podkôrnik smrekový chránený vrstvou kôry zdanlivo odpočíva. V skutočnosti robí všetko preto, aby s príchodom vegetačnej se-zóny mohol odštartova rojenie a pokračova v invázii na porasty. Ide o pravidelne sa opakujúci cyklus, ktorý by nás nemal prekvapi nepriprave-ných, tak ako to občas vyvedie zima cestárom...

Všeobecne sa vie, že výskyt tohto podkôrnika má stále rastúcu tendenciu. Tú sa zatiaľ nepodarilo zastavi. Na webovej stránke www.lesmedium sk konštatujú lesníci zo štátneho podniku Lesy SR, že v roku 2009 ho do kontrolných lapačov odchytili asi o pätinu viac než v roku 2008. Konkrétne uvádzajú, že v roku 2007 odchytili v priemere na jeden lapač 21 tisíc kusov, v roku 2008 už 34 tisíc kusov a v roku 2009 až 40 tisíc kusov. Ide o relatívne exaktné údaje, ktoré pre odborníkov z ochrany lesa môžu ma významnú výpovednú hodnotu. Bolo by chy-bou, keby mali slúži len na potvrdenie všeobecne známej a nespochybniteľnej skutočnosti, že výskyt lykožrúta naďalej graduje.

 

Lesnícka prax má v systéme integrovanej ochrany lesa viacero čiastkových metód, ktorými môže účinne zasahova proti lykožrútovi, avšak každá z nich má aj svoje obmedzenia (najmä z hľadiska pohotovosti, operatívnosti, nákladnosti, ekologickej akceptovateľnosti, či perso-nálneho zabezpečenia). Okrem týchto obmedzení jej nie zriedka zväzujú ruky aj neodborné a zavádzajúce aktivity zvonku. Pri riešení kalamitného výskytu môžu by obmedzenia ešte výraznejšie. 

Počas troch rokov sa populácia strojnásobila!

 

Vráme sa však k spomínaným uvedeným údajom získaným z aplikácie feromónových lapa-čov. Publikované údaje potvrdzujú, že v priebehu troch rokov sa početnos populácie lyko-žrúta strojnásobila, ale aj to, že sa strojnásobil odchyt pripadajúci na jeden lapač. Feromónové lapače monitorujúce výskyt lykožrúta poskytujú, okrem iného, údaje o dynamike vývoja po-pulácie, jej denzite a podobne., ale aj o potrebe nasadenia ďalších ochranných opatrení. Ak na základe týchto údajov nebudú nasledova aj v rámci samotnej feromónovej metódy adekvátne opatrenia, mohlo by to vyvola zdanie, že táto, i keď len pomocná metóda, nemôže ma žiad-ny praktický efekt. Zatiaľ dokazuje len to, že slúži na účinný a presvedčivý monitoring.

 

Pokiaľ ide o jej aplikáciu a nasadenie na hromadný odchyt, trpí doslova podvýživou. Okol-nosti vyžadujú kona a použi všetky dostupné prostriedky tak a v takom rozsahu, aby pri-niesli konečný efekt. Nevynímajúc insekticídy. Pre priamu ochranu metódou feromónových lapačov (bariér a podobne) ide o pokyn „zhusti“ ich nasadenie a doslova zvýši počet ich pozícií. Konkrétne hodnoty zvyšujúceho sa priemerného úlovku na lapač naznačujú aj to, s akým zvýšením počtu lapačov by sa malo uvažova. Poznatky z obhliadky niektorých loka-lít, v ktorých sa používa aj feromónová metóda naznačujú, že počty nasadených lapačov aj v dobre obhospodarovaných lokalitách sú skôr na úrovni monitoringu. 
Aj nezasvätený čitateľ vidí jednoznačný vzah medzi početnosou populácie a počtom odchy-tených lykožrútov. Toto je bezpochyby zaujímavý a nie celkom docenený parameter feromó-nových lapačov. Ako sa dá táto vlastnos využi? Samozrejme, že prax potrebuje teraz okamžité riešenia. S ich aplikáciou treba okamžite zača. Niet odkladu.

 

Napriek tomu, lykožrút tu zostane s nami aj v budúcnosti. Zostane rovnako naliehavým problémom aj na budúcu sezónu. Treba pokračova aj vo vývoji toho, čo je najbližšie k doriešeniu a čo posunie lesnícku prax do výhodnejšej pozície. Nemožno však unáhlene a neuvážene ponúka nové prostriedky a postupy bez toho, aby sme mohli súčasne da záruky, že nedôjde ešte k väčším následným škodám. Úspech sa rodí pomaly a vyžaduje si systémový prístup.

 

Treba si uvedomi, že zo strohých veľkoplošných údajov vyplýva aj to, že existujú mnohé ohniská s extrémnym výskytom, ktorý ďaleko prevyšuje uvedený priemerný odchyt. Nemožno ich ignorova a dostupné prostriedky odborne zdôvodnené treba radikálne nasadi, vrátane cieleného postreku insekticídov. Spôsob, ako ho odborne a ekologicky akceptovateľne realizova, má lesníctvo dávno prepracovaný. Najvážnejšou, i keď veľmi ažkou a zložitou úlohou je dosiahnutý účinok, zredukovanie premnoženej populácie udrža a postara sa o to, aby opä nenaštartovala gradáciu. Tu často chýbajú aj exaktné údaje o následnom stave populácie škodcu i porastu, ktoré by presvedčili o úspešnosti zásahu aj tých, ktorí sústavne spochybňujú schopnos lesníctva vysporiada sa s kauzou lykožrút.

Vyvarujme sa neoverených biologických foriem likvidácie  

 

Pokiaľ ide o blízku budúcnos, už nie raz sme zdôrazňovali, že by sme sa mali vyvarova neoverených a nedopracovaných tzv. nádejných biologických foriem likvidácie lykožrúta. Lykožrúta nezlikvidujeme nikdy. Nie je to v silách a ani v záujme človeka, ani prírody. Kon-štatova, že napríklad infikovaním entomopatogénnou hubou pomocou otvorených feromó-nových lapačov ho oslabíme a usmrtíme, v dobe, keď ide do tuhého, je prinajmenšom ne-miestne a zavádzajúce. To môže by takým výkrikom do prázdna, ako exaktne nedopracova-ný relatívne rozsiahly postrek preparátom na jeho báze v uplynulej sezóne. Také počiny ne-môžu ís do stratena. Pritom o následných dôsledkoch v konkrétnej lokalite niet adekvátnych podkladov.

 

Ktoré „alternatívy“ prichádzajú v najbližšej budúcnosti do úvahy? Treba jasne poveda, že zatiaľ ich niet. Na ochranu proti lykožrútovi síce budú v blízkej budúcnosti k dispozícii „no-vé“, ale samostatne nepoužiteľné metódy, ktoré budú skôr zahrnuté do integrovaného systému ochrany ako jeho prvky, ktoré môžu významnou mierou zlepši výsledky existujúcich zása-hov a najmä ich stabilizova. V predchádzajúcich príspevkoch sme ich už avizovali a v súčasnosti sa už zaznamenal aj určitý posun k ich realizácii.

 

V sezóne 2009 sa vykonali niektoré experimentálne práce ako ďalší krôčik k ich zreálneniu. Predregistračný experiment realizovaný LVÚ Zvolen s antiatraktantami opodstatňuje úsilie o zlepšenie ochrany porastových stien proti náletu lykožrúta. Bez súčasného odchytu odpude-ných lykožrútov feromónovými lapačmi by využitie týchto účinkov nemalo zmysel. Naopak, v tomto systéme sú odchyty lykožrúta ďaleko vyššie, čo posúva účinnos samotných feromó-nových lapačov na kvantitatívne inú úroveň. Výsledky potvrdzujú prakticky využiteľný do-sah. Otázkou však bude, podobne ako v ostatných obdobných prípadoch, kvalifikovaná ob-sluha a riešenie nákladov.

 

V sezóne 2010 by sa mohli vykona veľkoprevádzkové experimenty s týmto systémom, ktorý by sa opieral o doterajšie exaktné pokusy výskumu a vývoja tejto v praxi realizovateľnej apli-kačnej metódy.

 

V sezóne 2009 sa realizovali aj terénne pokusy so spomínanou entomopatogénnou hubou B. bassiana pomocou feromónových lapačov. V praxi už existuje nová modifikácia bariérového štrbinového lapača na toto požitie. Ten v prijateľnom rozsahu zabezpečuje podmienky pre dlhodobejšie zachovanie infekčnosti mikrobiálneho prípravku i dostatočnú kontamináciu časti lykožrútov a ich návrat do lokality, ako selektívnych vektorov infekcie. Ešte jednoduchším spôsobom sa dá tento preparát aplikova pomocou bariérového krížového lapača so strieškou. V oboch prípadoch nepôjde o infikovanie všetkých odchytených lykožrútov, ale len časti úlovku. Doterajšie experimenty dovoľujú uvažova o tejto metóde opä nie ako o samostatnej, ale ako o pomocnej v rámci systému antiatraktanty – feromóny – entomopato-gény, pričom jej hlavným prínosom by malo by oslabenie populácie lykožrúta a postupná stabilizácia výsledku. Bude zaujímavé odskúša z tohto hľadiska uvedený postup následne aj v lokalitách, v ktorých by sa použili insekticídy. Zdanlivo nelogický zámer, ale z hľadiska potreby stabilizova výsledok, môže ís prinajmenšom o celkom užitočný prieskum.

 

Hospodárska kríza je do určitej miery synergizujúcim faktorom krízy, kto-rú v ochrane lesa spôsobuje podkôrnik smrekový. Nedostatok finančných prostriedkov nedáva veľké šance na jej úspešné zvládnutie. Sústredi sa asi treba na zásadné odborné zvládnutie dostupných metód, vyhnú sa formál-nym zásahom, aby sa námaha lesníkov i vynaložených prostriedkov nemi-nula cieľom.

RNDr. Štefan Varkonda, CSc.