DIALÓG s generálnym riaditeľom Vojenských lesov a majetkov

S novým generálnym riaditeľom š.p. Vojenské lesy a majekty SR 
Ing. Jánom Juricom na tému: … aby nám spoločnos verila.

Lesnícke motto nemá. Avšak v práci v lese a pre les od každého, vrátane seba, vyžaduje, aby si plnil svoje povinnosti a urobil vždy ešte aj niečo navyše. Tridsadeväročný rodák zo Sabinova sice nepochádza z lesníckej rodiny, ale jeho vzah k prírode a lesu ho bez váhania nasmeroval na Strednú lesnícku školu v Prešove. Po jej absolvovaní začínal v lesníckej prevádzke na pozícii lesníka na Lesnej správe Sabinov, Odštepný závod Prešov. V štátnom podniku Lesy SR pôsobil devä rokov a popri zamestnaní študoval v rokoch 1994 – 2000 na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene, ktorú úspešne zakončil získaním titulu lesný inžinier. Medzitým v roku 1997 skúsil úradnícky chlebíček na katastrálnom úrade v Starej ¼ubovni, kde doteraz žije aj s rodinou, ale po troch mesiacoch pochopil, že jeho miesto je v odbore, ktorý vyštudoval. Od septembra 1997 je teda zamestnancom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR. V jeho štruktúre za tých dvanás rokov prešiel viacerými pozíciami. Bol lesníkom na LS Podolínec v Ihľanoch, neskôr polesným na LS Spišská Belá, referentom a potom vedúcim útvaru lesnej výroby na OZ Kežmarok. Od septembra 2004 do konca januára 2007 zastával funkciu riaditeľa tohoto závodu. Dva roky pracoval ako vedúci Oddelenia informačných technológií. V auguste 2009 bol poverený a od 8. októbra minulého roka je vymenovaný za generálneho riaditeľa š.p. Vojenské lesy a majetky SR. Ing. Ján JURICA.

 

O Tí, ktorí vás poznajú vedia, že ste lokálpatriot a že rodina je pre vás na prvom mieste. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli prija ponuku a sta sa generálnym riaditeľom podniku, ktorý sídli v Pliešovciach, takže na rodinku a rodný kraj vám ostáva podstatne menej času?

 

„Myslím si, že každý človek sa v živote niekoľkokrát ocitne v situácii, kedy musí prehodnoti svoje postoje a musí prevzia na seba určitý diel zodpovednosti. V jednej z takýchto situácií som sa ocitol aj ja a zareagoval som. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale vo svojom živote som už niekoľkokrát stál pred podobnými vážnymi krokmi a v tomto prípade som takýto krok mohol urobi aj preto, že dobre poznám podnik, ľudí, ktorí v ňom pracujú a myslím si, že viem, čo je v ňom potrebné urobi. Zároveň si uvedomujem, že bude náročné pre mňa aj pre mojich spolupracovníkov a kolegov zmeni niektoré návyky a pohľady. Že to bude chcie čas a trpezlivos.“

 

O Keď niekto nastupuje na tak zodpovednú pozíciu ako vy, zvyknú sa ho pýta, s akými cieľmi. Vy ste už povedali, že podnik, ktorý teraz riadite a ľudí, ktorí v ňom pracujú, za roky pôsobenia veľmi dobre poznáte. Môžete už teda nie všeobecne, ale naopak veľmi konkrétne špecifikova, s akými predstavami a zámermi ste sa posadili do kresla generálneho riaditeľa? 

 

„Sila lesníckej firmy sa odvíja od toho, aký objem finančných prostriedkov je schopná vloži do pestovania a ochrany lesa. A o to nám prioritne pôjde - vráti spä do lesa čo najviac z toho, čo sme z lesa získali. Nesústredíme sa len na pestovanie a ochranu lesa, ale aj na opravu a údržbu lesných ciest a budov, ktoré používame. Preto sa budeme snaži niektorými opatreniami dosiahnu zníženie režijných nákladov, aby sme dokázali vytvori väčší balík prostriedkov na dosiahnutie prioritného cieľa. V súčasnosti sa u nás vzhľadom na krízu veľa hovorí o zachovaní zamestnanosti a my chceme práve produktívnym použitím finančných prostriedkov v pestovnej činnosti da v regiónoch s minimom pracovných príležitostí prácu tisícom ľuďom, ktorí by inak museli za ňou cestova alebo by ostali odkázaní na sociálne dávky.“

 

O Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s rezortom pôdohospodárstva zvažuje možnos aktívneho zapojenia dlhodobo nezamestnaných do aktivačných prác v lese v rámci štátnych lesníckych podnikov, ktorí by sa venovali zalesňovaniu, vyžínaniu, uhadzovaniu haluziny a podobne. Vláda chce nastavi model financovania týchto prác tak, aby sa tým podarilo aspoň čiastočne rieši problém rastúcej nezamestnanosti. Čo si myslíte o tomto čiastkovom riešení? 

 

„Myslím si, že v tejto situácii bude veľmi ažké nájs v zdrojoch štátu dostatok prostriedkov na tento účel. Nedávno som sa zúčastnil konferencie s názvom Drevo, les a financovanie, na ktorej bola reč aj o zámere vytvori podporný fond z peňazí lesníckych subjektov, spravovaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré dohliadne na efektívne rozdelenie týchto finančných prostriedkov do oblastí, kde ich les potrebuje najviac. Takže pre les budeme musie my sami, lesníci, vytvori dostatok zdrojov efektívnym hospodárením a prerozdeľovaním získaných prostriedkov.“

 

O V tejto súvislosti sa chcem vráti k vašim zámerom a opýta sa, či budete vôbec schopní vo VLM SR vytvori v čase krízy dostatočný finančný balík na to, aby ste mohli zabezpeči všetky úlohy v pestovnej činnosti v súlade s potrebami lesa a predpismi lesných hospodárskych plánov? 

 

„V pláne na rok 2010, pri započítaní cien dreva, za aké sme predávali v roku 2009, teda bez ich navýšenia, by sme mali ma vďaka tržbonosnej činnosti dostatok financií na zabezpečenie nákladov v pestovnej činnosti. Ešte do konca roka 2009 sme sa snažili zrealizova niekoľko nevyhnutných organizačných zmien, aby sme usporili dostatok postriedkov práve na financovanie pestovnej činnosti. Budem konkrétny. V roku 2009 sme vynaložili na pestovnú činnos 1,772 mil. €, v roku 2010 plánujeme zvýši tento ukazovateľ na 1,870 mil. €. Uvedomujeme si, že naplnenie tohto plánu bude podmienené aj splnením tržbonosných ukazovateľov, čo nezávisí len od nás. Ale každopádne sa budeme snaži da lesu, čo mu patrí. No a samozrejme da ľudom prácu, o čom som už hovoril.“

 

O Aké organizačné zmeny ste už zrealizovali?

 

„V roku 2009 sa uskutočnili dve, k 1. januáru 2010 prebehla ďalšia. Ich cieľom bolo dopracova sa na začiatku roka 2010 k celkovému počtu 220 kmeňových zamestnancov v rámci VLM. Tento počet považujeme za optimálny. Koncom minulého roka sme riešili napríklad prenájom závodných jedální, kuchýň a poľnohospodárskych prevádzok takým spôsobom, aby noví nájomcovia akceptovali podmienku prednostného zamestnania našich bývalých pracovníkov. Riadili sme sa tým, že dôležité je da ľuďom v procese nevyhnutných zmien alternatívu. Niektorým našim zamestancom sme v rámci diverzifikácie výroby našli pracovné príležitosti vo výrobe štiepaného dreva, vo výkupe a predaji dreva a podobne.“

 

O Hovorili ste o tom, že v pláne hospodárenia na rok 2010 nerátate so zvýšením cien dreva. Z čoho vychádzate pri takto nastavenom pláne?

 

„Veľmi pozorne sledujeme vývoj cien na stredoeurópskom trhu. Domnievame sa, že v roku 2010 ceny dreva budú rás, ale zďaleka nie tak dramaticky ako v rokoch 2006 a 2007. Na európskom trhu je pritom diametrálne odlišná situácia v porovnaní napríklad s Čínou alebo Ruskom. Dopad krízy nie je v týchto krajinách taký bolestný z dôvodu, že majú nižšiu spotrebu ako vytvorenú hodnotu. U nás sa preto musíme maximálne snaži znižova náklady. Pohybova sa v nich doslova na hranici možností podniku a zároveň motivova zamestnancov, aby pri dosahovaní vyšších tržieb maximálne efektívne zhodnocovali drevnú hmotu.“

 

O Máte nastavené a zfunkčnené kontrolné mechanizmy, ktoré ustrážia dodržiavanie úspory nákladov a lepšie zhodnocovanie dreva pri jeho predaji? 

 

„Nemyslím si, že sú potrebné nejaké kontrolné mechanizmy. My ideme cestou vytvorenia dostatočných podmienok na sebarealizáciu každého pracovníka. Za to od každého z nich očakávame stopercentnú robotu. Samozrejme, ak následne zistíme pochybenie, nedodržanie stanovených zásad, nasledujú postihy. Systém riadenia a toku informácií je nastavený tak, že nadriadený dokáže včas identifikova chybu, ktorú urobil jeho podriadený, takže skutočne nepotrebujeme špeciálny kontrolný orgán, ktorý by pôsobil celoplošne v rámci podniku.“

 

O Vaši kolegovia mi na vás pred naším stretnutím prezradili, že pracovný deň nezačínate a nekončíte v kancelárii, ale že ráno a podvečer sadnete najskôr do auta a idete do terénu. Dos nezvyčajný spôsob manažovania firmy, nemyslíte?

 

„Môj spôsob práce je založený na priamom kontakte s lesom, s prácou v lese a s ľuďmi, ktorí ju vykonávajú. Nemyslím si, že lesnícka firma sa dá dobre riadi od stola v kancelárii, kam vám spolupracovníci síce donesú pekné čísla, ale realita môže by úplne iná. Preto považujem za dôležité, aby mal riadiaci pracovník prehľad o firme. Nielen administratívny, ale hlavne fyzický, založený na kontakte s realitou v lese.“

 

O Váš vzah k práci, jej spôsob, sa teda vo vašej novej pracovnej pozícii nezmenil. Zmenil sa ale nejako vzah vašich kolegov k vám? Prekvapilo alebo zaskočilo vás niečo z ich strany v novej situácii, v ktorej ste sa spoločne ocitli?

 

„Jediné, čo ma zaskočilo, že ma kolegovia začali vola pán generálny riaditeľ. Vnímam funkciu, ktorú teraz vykonávam ako dočasnú. Nemyslím si, že by bolo rozumné, keby som ja alebo ktokoľvek iný staval svoju budúcnos na pozícii tohto typu.“

 

O Na čom teda staviate vy svoju budúcnos?

 

„Poslaním každého lesníka a každej lesníckej firmy je dlhodobo zabezpeči základné životné potreby človeka – čistú vodu a čistý vzduch. Tomu by sme mali podriadi vo svojej práci všetko. Uvedomujem si, že niektorí lesníci majú na to iný názor, ale ja som presvedčený o tom, že práve toto je naša priorita. Riadim sa touto filozofiou a mienim sa jej drža aj v budúcnosti.“

 

O Obhospodarovanie lesov v rámci VLM je špecifické v tom, že sa nachádzajú vo vojenských výcvikových priestoroch a tie predstavujú obmedzenia respektíve zákazy pohybu verejnosti. Miestni občania sú na takto zavedené pravidlá citliví, čo ukázali v nedávnej minulosti aj viaceré medializované prejavy nespokojnosti. Ako napríklad riešite požiadavky občanov vo vzaku k palivovému drevu z miestnych zdrojov? Aký iný dopad na lesnícku činnos vo vojenských lesoch má tlak a predstavy verejnosti?

 

„V našich organizačných jednotkách je úlohou riaditeľov odštepných závodov a vedúcich správ lesov okrem iného aj komunikova s miestnymi občanmi a predstaviteľmi samospráv, vychádza im v ústrety - samozrejme v súlade s príslušnou legislatívou. Desiatky rokov bol tento vzah založený na pozícii sily. Uplynulých štyri až pä rokov sa snažíme nájs s občanmi, žijúcimi v miestach a regiónoch nášho pôsobenia spoločnú reč, založenú na pochopení toho, čo robíme a v akých podmienkach. Čo sa týka palivového dreva, snažíme sa uspokoji požiadavky napríklad vydávaním povolení vo Vojenskom obvode Záhorie. Povolenia vstupov do lesov vo vojenských priestoroch vydávajú starostovia obcí. Celé naše snaženie nesmeruje k tomu, aby sme zabránili alebo komplikovali pobyt ľudí v prírode, ale aby sme naučili ľudí pochopi a rešpektova, že je dôležité, aby sa pohybovali po vyznačených cestách a chodníkoch a dodržiavali všetky stanovené pravidlá. Žiaľ, nedarí sa nám to v prípade nedisciplinovaných motorkárov a štvorkolkárov, s ktorými si nevie poradi ani lesná stráž, takže nám ďalej plašia zver a ohrozujú návštevníkov lesa.“

 

O Teraz trochu zoširšia. Záujem o lesnícku profesiu kvôli znižovaniu stavu zamestnancov vo veľkých lesníckych subjektoch a mzdám v dolnej polovici rebríčka odmeňovania profesií neustále klesá. Predovšetkým sa to týka záujmu o stredné odborné lesnícke vzdelanie. Aký je stav ľudských zdrojov vo VLM? Prijímate mladých lesníkov?

 

„Vzhľadom na riešenie problému prezamestnanosti je obrovský nepomer medzi počtom ľudí, ktorí z nášho podniku odišli a medzi počtom ľudí, ktorí boli do neho prijatí. Príležitos pre absolventov lesníckych škôl je však aj v neštátnych lesníckych subjektoch, ktoré obhospodarujú až 40 percent výmery lesného pôdneho fondu Slovenska. Ďalšie príležitosti vytvárajú samotné štátne lesnícke podniky tým, ak majú dostatok finančných zdrojov pre zabezpečovanie všetkých potrebných činností v lese – jeho pestovanie, ochranu, ažbu dreva, opravu a údržbu lesných ciest, atakďalej. Absolventi sa môžu predsa zamestna u dodávateľských firiem alebo si založi firmy vlastné a zača pracova sami. A to je najlepšia škola pre každého lesníka. V nej má každý možnos si vyskúša na vlastnej koži prácu v lese. Potom bude takýto lesník veľmi dobre pripravený na generačnú výmenu v slovenskom lesníctve, ku ktorej v krátkom čase dôjde. Keď vezmeme do úvahy, že za uplynulých pä rokov z nášho podniku odišlo približne niekoľko desiatok pracovníkov a prijali sme za tento čas iba štyroch alebo piatich mladých lesných inžinierov, tak je jasné, že sa budeme musie týmto problémom zaobera. V tomto čase to však nemôže by našou prioritou.“

 

O Budúcnos slovenského lesníctva spočíva v dôslednom dodržiavaní princípov a kritérií trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a v uplatňovaní prírode blízkych postupov v obhospodarovaní lesov. Priekopníkom tohoto snaženia je u nás hnutie Pro Silva Slovakia. Zaujímate sa o jeho aktivity, máte vytypované objekty Pro Silva, skúšate implementova v praxi postupy nákladového hospodárenia v lese, propagovaného lídrom hnutia u nás profesorom Sanigom z LF TU vo Zvolene? 

 

„Pravdupovediac, v súčasnosti, keď musí by našou prioritou v prvom rade zabezpečenie dostatku finančných zdrojov, ktoré chceme použi spôsobom, o ktorom som už hovoril, nám neostáva čas venova sa tejto oblasti systematicky. Na druhej strane, tieto progresívne postupy ani nie je možné uplatňova na celej nami obhospodarovanej výmere lesných porastov, napríklad na viatych pieskoch Záhoria. Iste, viem si predstavi, že po prekonaní tohto zložitého obdobia si vytypujeme vhodné lokality a začneme postupne uplatňova v lesníckej prevádzke stanovené princípy. Opä sa však domnievam, že ak sa máme napríklad venova na časti výmery výberkovému spôsobu hospodárenia, potrebujeme si na to vytvori osobitné fondy, cíti podporu spoločnosti, ktorá si ale stále neuvedomuje, aké je dôležité pre každého občana, aby boli lesy obhospodarované odborným a profesionálnym spôsobom. Stále sme totiž svedkami toho, že lesníci nemôžu naplno a bez obmedzení využi svoje odborné vedomosti a skúsenosti. Že im v tom niekto bráni. Ak tomu tak nebude, potom nás môže niekto kritizova za to, že nehospodárime prírode blízkym spôsobom.“

 

O Pozrime sa spoločne do budúcnosti slovenského lesníctva. Aká podľa vás bude? U susedov v Českej republike je štandardom predaj dreva na pni a štátne lesy súažia vo výkone ažbovej a pestovnej činnosti na územných jednotkách formou komplexných zákaziek. U nás sme pokročili maximálne v outsourcingu. Nezaostávame vo vývoji snahy dosiahnu maximalizovanie efektu hospodárenia v lesoch tak trochu za vyspelými lesníckymi krajinami? 

 

„Slovenskému lesníctvu by prospelo, ak by sa ho podarilo zbavi vplyvov zvonka. Ak budú môc slovenskí lesníci v plnej miere robi to, čo je pre les dôležité a prospešné, posunieme sa vo vývoji ďalej. Ak ste spomenuli situáciu v českom lesníctve treba poveda, že aj tam sú naši kolegovia v štátnych lesoch pod politickými tlakmi, ale tie sa neprejavujú na výsledkoch ich práce tak výrazne ako u nás aj preto, že hospodária v priaznivejších prírodných podmienkach a vo výnosovejších lesoch. Naším vzorom v modeli hospodárenia by mala by Poľská republika. Tam sú štátne lesy reálne odpolitizované, lesníci sú na svojich pozíciách zastabilizovaní a spoločnos im dôveruje. A to potrebujeme zo všetkého najviac – aby aj nám spoločnos verila.“

 

Zhováral sa: Jozef Marko