ČO NÁS ZAUJALO? Ušetríme až 50 percent nákladov! /zalesňovanie holín/

Slovenskí výskumníci prichádzajú s novinkou v zalesňovaní kalamitných holín. 

 

Tím odborníkov z Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene na čele s Ing. Annou Tučekovou, PhD. majú k dispozícii prvé povzbudzujúce výsledky testovania zdokonalených progresívnych metód zalesňovania kalamitných holín. Podľa predbežných prepočtov dokážu ušetri lesníkom v praxi až približne 50 percent nákladov!

 

Ak je reč o zdokonalení, patrí sa najskôr uvies, kým a čím sa nechali slovenskí lesnícki výskumníci inšpirova. Novú technológiu obnovy lesa sejbou „do vegetačných buniek“, ktorá má zabezpeči nielen vhodné fyzikálne a chemické podmienky, ale aj vhodný hydrotermálny režim pre rozvoj klíčnych rastlín a semenáčikov navrhol a má ju patentovanú v Českej republike tamojší odborník Ing. J. Štreit.

 

A aký je postup pri jej aplikácii? Podľa slov Ing. Tučekovej sa najskôr do materskej zeminy ručne (prípadne mechanizovane) vyhåbi jamka s håbkou 10 centimetrov a priemerom použitej bunky – teda približne 8 centimetrov. Na dno jamky sa ručne nasype zhruba 5 cm organickej hmoty – výsevového substrátu. Na výsevový substrát, ručne zhutnený je vysievané semeno, ktoré sa prekryje zásypkou (substrát s prímesou prevlhčeného perlitu). Na túto organickú hmotu je potom umiestnená „vegetačná bunka“, ktorá sa zahrnie a utesní okolitou vrstvou minerálnej zeminy. Vegetačná bunka je z plastového materiálu, kruhového prierezu (priemer 8 cm, výška 15 cm). „V súčasnosti existujú návrhy zmeni plastový kryt na ekologický materiál, rozkladajúci sa v prvých dvoch rokoch po aplikácii. V prípade potreby je možné chráni výsevy najmä veľkých semien (listnáčov) pred hlodavcami aplikáciou drôtených krytov upravených na vrchnú čas plastového kužela. Taktiež pri celoplošnej aplikácii chemických postrekov proti burine je možnos vyklíčené semenáčiky chráni odnímateľným plastovým krytom,“ hovorí Ing. Tučeková.

Česká technológia so slovenským originálnym vkladom

Jej tím overoval použitie technológie výsevov do vegetačných buniek na kalamitných plochách TANAP-u po ničivej kalamite z novembra 2004 prvýkrát na jar 2005 na kalamitnej holine, na jar 2006 na holine po kalamite a požiari a na jar 2007 na kalamitnej, zaburinenej holine po požiari. Ďalšie skúsenosti s touto metódou nadobudol v rokoch 2006 – 2008 pri rekonštrukcii kalamitných porastov na Kysuciach a Orave. „Výsev do vegetačných buniek sme na holinách kombinovali s výsadbou krytokorenného sadbového materiálu. Pokus s výsevmi bol založený na použití nasledujúcich drevín - borovica, smrekovec, javor, smrek a peletizované semeno brezy.

 

Pri výseve sme metódu Ing. Štreita doplnili o použitie hydrogelu a pôdneho kondicionéra BactoFil B s obsahom pôdnych baktérií radu Azotobakter. Výsadbu krytokorenných semenáčikov typu Jiffy sme zrealizovali drevinami borovica, smrekovec, javor, jaseň a voľným výsevom peletizovaného a nepeletizovaného semena brezy. Použitie pôdnych baktérií, ktoré sa vo forme použitého pôdneho kondicionéru dostanú priamo ku korienkom semenáčikov a sadeníc, je v tejto novej technológií naším špecifickým vkladom, takpovediac novinkou zo Slovenska.

 

Vychádzali sme z poznatku, že po rozpade smrekových monokultúr v dôsledku kalamít je pH v pôde tak nízke, že sa v nej výrazne znižuje výskyt pôdnych mikroorganizmov. Pri pH v rozpätí 3,7 až 4,2 nie sú schopné pôdne mikroorganizmy existova vôbec. Pritom majú osobitný význam pri obohacovaní pôdneho prostredia spôsobom, ktorý vytvára optimálne rastové podmienky pre rastliny.

 

Rozkladajú organické časti stromov, ihličie, dokážu prispie k pridržaniu vlahy v pôde a zvyšujú jej biologickú aktivitu. Veľmi dôležité je, že umožňujú vlásočnicovému koreňovému systému lepšie vstrebáva živiny z pôdy. Inšpirovali nás v tomto smere skúsenosti poľnohospodárov, ktorí aplikujú pôdne baktérie, rozkladajúce zvyšky po zbere poľnohospodárskych plodín a vytvárajúce tak žiaduce ekologické hnojivo,“ vysvetľuje Ing. Tučeková prínos slovenských lesníckych výskumníkov a dodáva, že „na konci každej vegetačnej periódy sme uskutočnili na vyklíčených semenáčikoch podrobné hodnotenie nadzemnej časti a koreňového systému. Po odbere vzorníkov sme analyzovali zdravotný stav a prípadné poškodenie semenáčikov, pričom sme porovnávali ich rastové parametre so vzorníkmi okolitých najbližších výsadieb (voľnokorenných aj krytokorenných).

 

Po aplikácii pôdneho kondicionéra a hydroabsorbentov sme zároveň analyzovali asimilačné orgány a rozvoj jemných vlásočnicových koreňov. Tie sme porovnali s kontrolnými neošetrenými klasickými výsadbami. Pri vyhodnocovaní vzorníkov sa pozornos sústredila na deformácie koreňových systémov spojené s nedodržaním technologickej disciplíny pri pestovaní v škôlke, ale aj pri samotnej výsadbe.“

 

Takže toľko v krátkosti popis pracovných postupov. Ešte zaujímavejšie ako popis progresívneho výskumu, sú jeho výsledky. Výskumníci po porovnaní trojročných semenáčikov viacerých drevín s výsadbou tých drevín, ktoré sa na okolitých kalamitných holinách vysádzali bežným spôsobom konštatovali nielen nižšie straty na výsevoch, ale aj ich priaznivejší vývoj a celkový adaptačný proces. Semenáčiky vo vegetačných krytoch neprekonávajú totiž po vyklíčení žiadny šok, akému sú napríklad vystavené sadenice po výsadbe a z toho dôvodu priemerné rastové parametre ich nadzemných častí sú významne lepšie (ročný výškový prírastok borovice z výsevu je zhruba 12 cm, pričom po výsadbe borovice v priemere v 1. roku mali 5 cm výškový prírastok a v 2. roku zhruba 9 cm). Vážne deformácie koreňového systému, spôsobené pri výsadbe veľkých poloodrastkov, sú podľa výskumníkov ďalším negatívom výsadby, ktorá sa pri výseve nevyskytuje. Okrem toho zistili, že takto deformovaný koreňový systém je v prvých rokoch po výsadbe napadnutý na poškodených, ohnutých a často prelomených častiach nekrózami a hubami. Negatívne je tým podľa ich názoru ovplyvnená aj stabilita budúcich, takto založených porastov.

Veľký záujem o slovenské skúsenosti zo severských krajín

 

Ing. Tučeková formuluje jasne a zrozumiteľne ďalšie čiastkové závery, zistené slovenskými výskumníkmi z testovania výsevov do vegetačných buniek: „V prípade kvalitného semena, s dobrou energiou klíčivosti, semená všetkých testovaných drevín - s výnimkou menej kvalitného semena jaseňa a javora - vyklíčili s 85 až 100-percentnou úspešnosou. K sejbe musí by použité osivo najvyššej kvality a nevyhnutné je preto pozna jeho klíčivos. Dôsledná musí by aj predsejbová príprava semien, ktoré to vyžadujú. Pri väčších semenách je možné použi na zásypku aj substrát použitý pri sejbe, pri drobných semenách sa osvedčil navlhčený perlit.

 

Pri výseve veľkých semien (bukvica, žaluď) je vhodné použi dve až tri semená na bunku, pri drobných semenách napríklad ihličnanov pä až sedem. Vyklíčené semenáčiky prežívajú bez väčších problémov a poškodení, prevažne v dobrom zdravotnom stave. Počas vegetačného obdobia majú vytvorené priaznivé podmienky bez väčších teplotných a vlahových výkyvov. Niektoré z nich už v priebehu 1. vegetačného obdobia dosahujú výšku plastového krytu. Týka sa to ihličnanov. Listnáče prerastajú nad plastový obal – zhruba 5 až 15 cm). Po 2. roku dosahujú niektoré listnáče výšku 30 až 50 cm – ide o buk, dub, smrekovec, jelšu. Výsledky výskumu doteraz preukazujú, že sa neosvedčuje touto technológiou obnovova v juvenilnom štádiu pomaly rastúca jedľa. Po treom roku semenáčiky jelše dosahujú výšku až 100-120 cm. V piatom roku po výseve sú jelše v priemere vysoké 250 cm, smrekovce 100 cm, borovice 85 cm, buky 80 cm a smreky 35 cm. Sú to výškové parametre porovnateľné s okolitými vysadenými drevinami, ba pri niektorých drevinách aj lepšie.

 

Technológia obnovy „sejba do vegetačných buniek“ sa preukazuje ako jeden z vhodných postupov umelej obnovy lesa, najmä pri nedostatku kvalitného sadbového materiálu. Je možné pri nej využi tiež v hydropóniu vypestované semenáčiky, ktoré sa s dobrými výsledkami adaptujú v prostredí kalamitných holín. O význame použitia pôdneho kondicionéra som už hovorila. Chcem ešte doda, že ako prví sme použili pri výseve a výsadbe ako doplnok aj hydrogely v kombinácii s pôdnymi baktériami. Pri prezentácii našich postupov v zahraničí sme tak osobitne zaujali napríklad našich kolegov v severských krajinách, ktorí o ne okamžite prejavili záujem.“

 

Teraz je dôležité, aby o výsledky práce výskumníkov z NLC Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene, ktoré môžu ma pre lesnícku prevádzku mimoriadny ekonomický význam a pre slovenské lesy v budúcnosti nepopierateľný ekologický prínos, prejavili záujem samotní lesnícki praktici. Napomôc im k tomu môže pripravovaný výskumno-demonštračný objekt na Kysuciach, na ktorom budú môc už v roku 2010 názorne vidie, čo pre obnovu kalamitných plôch jednotlivé postupy a riešenia, popísané v tomto článku znamenajú. Pochopiteľne, celý priebeh budeme sledova a o výsledkoch budeme na stránkach nášho časopisu informova.

Jozef Marko