ROZHOVOR: Témy, ktoré dlhodobo trápia lesníctvo...

Hovoríme s prof. Júliusom Novotným, generálnym riaditeľom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

O V čísle 1-2/2009 nášho časopisu ste sa vyjadrili, že „nás čaká radikálne riešenie závažných problémov“. Pomenúvate pä hlavných úloh. Avšak úprimne, tieto úlohy svojou náročnosou ďaleko presahujú obdobie „životnosti“ generálnych riaditeľov sekcie lesníckej ministerstva pôdohospodárstva v posledných rokoch. Aj napriek tomu ste vyjadrili presvedčenie, že ide o tak významné strategické úlohy, ktoré treba zača rieši ihneď, pretože predstavujú limitujúci faktor rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.

 

- Na úvod tohto rozhovoru by som rád krátko zareagoval na Vaše konštatovanie, že úlohy ktoré som definoval v januárovom čísle tohto časopisu ďaleko presahujú obdobie „životnosti“ generálnych riaditeľov sekcie lesníckej ministerstva pôdohospodárstva v posledných rokoch. Isteže, formálne je to pravda, lebo výmena generálnych riaditeľov na lesníckej sekcii je ozaj veľmi častá. V princípe to však nie je až taký vážny problém. Totiž, generálny riaditeľ by mal ažiskové problémy lesného hospodárstva rieši bez ohľadu na to, či na generálskej stoličke bude potenciálne sedie desa dní alebo desa rokov. Ja som sa v riadiacich funkciách, ktoré som doteraz vykonával, nikdy nezamýšľal nad otázkou ako dlho budem vo funkcii. Vždy som riešil ažiskové problémy z pohľadu dôležitosti a akútnosti a nie z pohľadu času, ktorý „možno“ mám k dispozícii. Preto som po nástupe na post generálneho riaditeľa definoval pä dôležitých úloh, ktoré sme si na sekcii lesníckej vytýčili ako prioritné. Nie je podstatné, či sa ich riešenie uzavrie počas môjho „generálovania“. Podstatné je, aby sa problém vyriešil. Je jasné, že témy, ktoré som otvoril trápia lesníctvo už dávnejšie. Škoda, že sa s ich riešením nezačalo o niekoľko rokov skôr. Totiž riešenie akýchkoľvek problémov v krízovom období je niekoľkonásobne ažšie než v období normálu, či konjunktúry. Ja mám tú smolu, že som generálnym riaditeľom v období globálnej hospodárskej krízy a musím rieši ažiskové problémy v najažších podmienkach za posledných 20 rokov. Napriek tomu som presvedčený, že sa riešeniu ažiskových problémov musím venova a snaži sa o ich vyriešenie aj keď s niekoľkonásobne väčšou námahou než za normálnych okolností.

 

O Jednou z najdôležitejších takýchto úloh je nevyhnutnos nového efektívnejšieho modelu financovania lesného hospodárstva. Ide konkrétne o prípravu nového pružnejšieho modelu projektového a dotačného financovania lesníckych činností a jeho urýchlené zavedenie do praxe. A ešte konkrétnejšie, hovoríme o zriadení osobitného podporného fondu v lesnom hospodárstve. Takýto návrh malo ministerstvo predloži vláde do septembra tohto roku. V akom stave riešenia je táto mimoriadne dôležitá úloha?

 

- Efektívne a pružné financovanie je rozhodujúcim „hnacím motorom“ každého odvetvia. V lesníctve to však platí dvojnásobne, pretože aj keď pracujeme s dlhou výrobnou dobou, nedostatok financií v správnom čase a na požadovanom mieste môže spôsobi škody obrovského rozsahu, či negatívne procesy, ktoré sa už nedajú napravi. Mám teraz na mysli najmä podkôrnikové kalamity v smrečinách a ich dôsledky. Pri krízových situáciách, aké sa v súčasnosti vyskytujú v smrekových spoločenstvách je iluzórne očakáva pozitívne dopady vykonaných opatrení, bez efektívneho a pružného financovania. Ak sa obranné a revitalizačné opatrenia v smrečinách nerobia včas a dostatočne intenzívne, pretože finančné prostriedky nie sú dostatočné, alebo prídu k subjektu, ktorý má opatrenia realizova so značným oneskorením, spôsobuje to viac škody než úžitku. Súčasný model financovania lesného hospodárstva nie je ideálny. Financie sú štruktúrované najmä do projektového financovania cez fondy EÚ alebo cez štátnu pomoc. V krízových situáciách, keď treba zasahova operatívne, sú obidva tieto mechanizmy časovo náročné a veľmi komplikované. Ak je pri operačných programoch EÚ čas od prípravy výzvy cez jej vyhlásenie, vyhodnotenie, zazmluvnenie až po prvú realizáciu žiadosti o platbu v lesnom hospodárstve dlhší ako dva roky, je iluzórne sa domnieva, že napríklad lykožrút smrekový „počká s kalamitným premnožením“, kým lesnícky subjekt dostane peniaze na ochranu lesa cez projekt v rámci Programu rozvoja vidieka.

 

O Mnoho lesníckych subjektov s nostalgiou spomína na Fond zveľaďovania lesa, ktorý dokázal efektívne a rýchlo finančne podporova lesnícke činnosti tam, kde to bolo najnutnejšie...

 

- Preto sme prišli s ideou pripravi Podporný fond pre lesné hospodárstvo. Vízia Fondu, vrátane jeho štatútu bola pripravená v lete 2009. Na rokovanie vlády SR sme ju však v septembri 2009 nepredložili, ale požiadali sme vládu o predåženie termínu do mája 2010 a to z jednoduchého dôvodu. Predmetný návrh sme dopracovali až do podoby zákona o „Fonde“, ktorý sme dali na pripomienkovanie rozhodujúcim lesníckym subjektom. Pri tomto pripomienkovaní sa objavila celá škála rozporných názorov na zdroje fondu, jeho fungovanie, kontrolne mechanizmy, participáciu štátnych a súkromných zdrojov fondu a podobne. To nás priviedlo k záveru, že potrebujeme uskutočni niekoľko diskusných fór do jari 2010, na ktorých si celá lesnícka komunita musí vyjasni všetky svoje predstav o tomto fonde. Na základe takejto diskusie sa definitívne upraví zákon o fonde a predloží sa na medzirezortné pripomienkové konanie. Diskusiu o tomto strategickom lesníckom dokumente považujem za kľúčovú. Bolo by totiž lesníckou tragédiou posunú na rokovanie vlády SR a následne do Národnej rady SR zákon o fonde, ktorý by nemal podporu väčšiny lesníckej komunity. To by mohlo znamena, že dôležitý nástroj na podporu lesníctva, ktorý všetci túžobne očakávajú by sa stal „nežiadaným dieaom“. Tomu treba za každú cenu predís. Preto sme sa rozhodli radšej o niekoľko mesiacov predåži termín predloženia zákona, ale ís potom do ďalších možno aj konfliktných stretov v medzirezortnom pripomienkovom konaní so silnou podporou celej lesníckej komunity, osobitne s podporou neštátnych vlastníkov lesov. Väčšina ľudí ma pozná ako realistu, preto si dovolím vyslovi osobné presvedčenie, že slovenské lesníctvo sa na budúci rok dožije svojho túžobne očakávaného podporného fondu.

Fond na podporu LH je však iba jeden, aj keď mimoriadne dôležitý, nástroj zefektívneného financovanie. Samotné zefektívnenie sa bude týka aj štátnej pomoci, ktorú chceme stabilizova ako systémové opatrenie, to znamená trvalá a nie náhodná položka v rozpočte ministerstva. Rovnako dôležitou súčasou zefektívňovania financovania LH je tlak na zásadné skracovanie časových relácií pri financovaní lesného hospodárstva z Operačných programov EÚ (v tomto prípade z Programu rozvoja vidieka), tak aby čas medzi vyhlásením výzvy a prvou platbou bol kratší než pol roka. Viem, opä môžete poveda, že sú to ambiciózne ciele, ale len keď si postavíme latku takto vysoko dokážeme pohnú lesné hospodárstvo dopredu. V opačnom prípade to bude umieranie za živa a lesníctvo nebude dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie, ale „spomalený film“ predstavujúci konzervatívny historický relikt zvaný „lesníctvo“.

 

O Jednou z prioritných cieľov, ktoré ste pomenovali na začiatku tohto roka je zmierňovanie negatívnych dopadov globálnej hospodárskej krízy na naše lesné hospodárstvo. Je to mimoriadne vážny problém, veď od reazca lesného hospodárstva, drevárskeho a celulózového priemyslu je ekonomicky závislých takmer 100 tisíc obyvateľov! Pritom treba otvorene poveda, že svetová finančná a hospodárska kríza len odhalila chyby v smerovaní slovenského drevárskeho priemyslu po roku 1990, čo negatívne ovplyvňuje efektívnejšie využívanie dreva ako domácej suroviny. Dá sa teda vôbec dnes úspešne ovplyvňova taký fenomén, akým je svetová hospodárska kríza? Zvl᚝ vo vidieckych regiónoch, kde aj bez krízy prevládala minimálna ponuka pracovných miest? 

 

- Globálna hospodárska kríza má mimoriadne vážne dopady na lesné hospodárstvo. Neplatí to iba na Slovensku, ale aj v celej Európe, či v zámorí. Ak analyzujeme dôvody, prečo na lesníctvo dolieha kríza tak aživo, zisujeme dva podstatné fakty. Po prvé – lesníctvo má málo diverzifikovanú ponuku svojich reálnych tovarov a služieb. Takže lesnícka ekonomika je veľmi zraniteľná, pretože viac než 80 percent príjmov v lesníctve je závislých na cene guľatiny. Po druhé – v európskom lesníctve dlhodobo prebieha chronická kríza, súvisiaca s neriešením respektíve odkladaním globálnej transformácie lesníckeho sektoru. Z toho rezultuje jednoduchý záver. Kým flexibilnejšie a nemej zraniteľné odvetvia bojujú s dôsledkami globálnej finančnej krízy, lesníctvo je špecifické, lebo prežíva dve krízy v jednom a to chronickú lesnícku krízu a globálnu ekonomickú krízu. Ich synergické pôsobenie devastuje odvetvie lesného hospodárstva a vytvára v ňom vážne problémy. Charakteristické sú ekonomické dopady krízy – pokles príjmov, negatívny trend výnosov, sociálna nestabilita, útlm investícií, zastavenie rozvojových programov a podobne. Významné však budú aj biologické a ekologické dopady krízy – minimalizácia lesníckych činností, zastavenie činností v ochrane lesa, zastavenie ažbových činností, či už výchovnej alebo rubnej ažby, minimalizácia ažieb náhodných. Toto všetko prinesie lesnému hospodárstvu vleklú recesiu a v konečnom dôsledku ešte viac vyhrotí dopady chronickej krízy v lesníctve.

Situáciu v Európe možno charakterizova ako mimoriadne vážnu. Svedčí o tom aj fakt, že posledné dve porady generálnych riaditeľov zodpovedných za lesníctvo v členských krajinách EÚ na jar a jeseň 2009 sa zaoberali výhradne témou „dopady krízy na lesné hospodárstvo“. Odborná lesnícka komunita v krajinách EU konštatuje, že ak lesníctvo členských krajín nenájde mechanizmus na akceleráciu nových štrukturálnych zmien v lesníckom priemysle zameraných najmä na služby poskytované spoločnosti lesnými ekosystémami, ekoturistikou, bioenergetikou, biopalivami, biochemikáliami a podobne, bude jeden zo základných cieľov európskeho lesníctva, to znamená trvalo udržateľná ekonomická životaschopnos lesníctva vážne ohrozená. To môže následne negatívne ovplyvni aj samotný hlavný princíp európskeho lesníctva , čiže trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe.

Slovenské lesníctvo v roku 2009 naformulovalo opatrenia na zmiernenie dopadu globálnej finančnej krízy. Opatrenia boli definované pre úroveň vlády SR, príslušných rezortov, ale aj pre úroveň štátnych a neštátnych subjektov obhospodarujúcich lesy. Tento bol prezentovaný tak na národnej úrovni za účasti predsedu vlády SR a niektorých ministrov, ale aj na úrovni porady generálnych riaditeľov krajín EÚ zodpovedných za lesníctvo. Dokument ponúka niekoľko strategických opatrení na zmiernenie dopadov krízy. Riešenie vidí najmä v nasledovných opatreniach:

V mobilizácii všetkých dostupných podporných a projektových finančných zdrojov pre financovanie najviac utlmovaných lesníckych činnosti ako sú pestovanie lesa, ochrana lesa a podobne (najmä maximalizácia využívania finančných zdrojov štátnej pomoci a štrukturálnych fondov EU – Program rozvoja vidieka).

Dôležitá je štátna podpora pri vyššom využívaní dreva ako ekologickej a trvalo obnoviteľnej suroviny v energetike, stavebníctve a v komunálnej sfére – energetická štiepka, sociálne drevené domy, drevené krovy bytových domov, železničné podvaly, jednoduché drevené konštrukcie v komunálnej sfére a podobne (systémová podpora diverzifikácie tovarov a služieb v lesnom hospodárstve).

V rámci sociálnych podpôr a finančných stimulov je dôležité preferovanie podpory udržania zamestnanosti pred podporou na vytváranie nových pracovných miest.

Súčasne treba vytvára efektívny mechanizmus na financovanie verejnoprospešných funkcií lesa (ekosystémových služieb) poskytovaných obyvateľstvu lesníctvom.

Samozrejme, realizácia uvedených ažiskových opatrení v praxi je mimoriadne zložitá a nepostupuje ani tak rýchlo, ako by lesníctvo potrebovalo. Najvýraznejší progres je vo využívaní štrukturálnych fondov. Do tejto sféry sa nám podarilo v roku 2009 nasmerova takmer 85 miliónov EUR cez projekty zamerané na lesníctvo v Programe rozvoja vidieka, najmä cez opatrenie 1.4.a 2.1.

Je skutočne nutné si uvedomi, že lesné hospodárstvo poskytuje zamestnanie viac než 30 tisíc zamestnancom a živnostníkom na vidieku a od suroviny produkovanej lesným hospodárstvom je závislých ďalších vyše 70 tisíc pracovných miest v drevárskom, papierensko-celulózovom priemysle a v súvisiacich obslužných činnostiach. Je preto jednoznačné, že lesnícko-drevársko-celulózarenský komplex je spolu s poľnohospodársko-potravinárskym komplexom bezkonkurenčne najväčším zamestnávateľom na vidieku a preto je nutné k týmto dvom komplexom pristupova nadštandardne a vytvára pre ich činnos potrebné finančné podporné mechanizmy nielen na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR, ale aj na úrovni Ministerstva sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a v neposlednom rade aj na úrovni samotného Ministerstva financií SR. Veď práve v medzisektorovej kooperácii je najviac rezerv, ktoré bránia efektívnejšiemu postupu protikrízových opatrení v lesníctve a súvisiacich odvetviach.

 

O Medzi hlavné úlohy v roku 2009 ste vybrali zosúladenie legislatívy pre lesníctvo a ochranu prírody na lesnom pôdnom fonde. Je to téma, ktorá nás zbytočne traumatizuje už od roku 2002, kedy bol prijatý zákon o ochrane prírody a krajiny... Pohli sa veci v tomto smere dopredu?

 

- Toto je skutočne téma ktorá dlhodobo traumatizuje celú lesnícku komunitu. Žiaľ, musím konštatova, že napriek intenzívnej snahe Ministerstva pôdohospodárstva SR a osobitné samotného ministra ako aj pracovníkov sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva sa dodnes nepodarilo presvedči Ministerstvo životného prostredia, aby chcelo participova s lesníkmi na zosúladení obidvoch právnych predpisov, teda zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajina. Na začiatku roka 2009 vyzerala situácia optimisticky, pretože vláda zaviazala MŽP SR, aby toto ministerstvo pripravilo a predložilo nový zákon o ochrane prírody a krajiny na legislatívny proces v roku 2009, čo by bol priestor pre zosúladenie obidvoch zákonov. Žiaľ, vláda SR na požiadanie Ministerstva životného prostredia SR presunula túto úlohu z jesene 2009 na druhý polrok roku 2010. Čo v podstate znamená že predloženie tohto zákona sa presunulo až do ďalšieho volebného obdobia. Nuž, a to nedáva lesníctvu, ale predovšetkým vlastníkom a obhospodarovateľom lesov veľa optimizmu, že sa konečne podarí vyrieši dlhotrvajúci konfliktný stav spôsobený dvojkoľajnou legislatívou na lesnom pôdnom fonde. Tento problém pretrváva od roku 2002, pričom túto diskrepanciu sa nepodarilo odstráni ani keď na postoch obidvoch ministrov boli nominanti rovnakej politickej strany, alebo rôznych politických strán. Zdá sa preto, že jediným riešením ako tento problém konečne vyrieši by bol spoločný rezort, v ktorom bude pod jednou strechou aj lesníctvo aj ochrana prírody.

 

O Medzi dlhodobo riešené, respektíve neriešené problémy patrí obmedzovanie činnosti a majetková ujma vznikajúca vlastníkom a správcom lesného majetku. Darí sa v tejto problematike dosahova pozitívnejší obrat?

 

- Tento problém úzko súvisí s predchádzajúcou otázkou. Existujúci zákon o ochrane prírody a krajiny vytvára diskriminačné prostredie pre vlastníkov a užívateľov lesa. Dôvodom je fakt, že pri vyhlasovaní chránených území nikto nerešpektoval vlastnícke práva majiteľov lesov (hlavné chránené územia najmä Národné parky sa vyhlasovali ešte v predchádzajúcom režime – pozn. red). Zákon o ochrane prírody a krajiny prijatý v roku 2002 sa tváril, že tento problém neexistuje. Aby situácia bola ešte zložitejšia, po vstupe Slovenska do EÚ začalo Ministerstvo životného prostredia SR vyhlasova v zmysle tohto zákona aj územia európskeho významu (Natura 2000). Opä sa Ministerstvo životného prostredia SR „zabudlo rozpráva“ o takýchto obmedzeniach s vlastníkmi lesov. Tak sa stalo, že Ministerstvo životného prostredia SR vytvorilo štátnemu rozpočtu SR obrovské finančné záväzky vo forme kompenzácií za obmedzenie užívania súkromných lesov. Na jednej strane MŽP SR deklaruje, že tieto záväzky uznáva, na druhej strane priznáva, že nemá dostatok finančných zdrojov na tieto kompenzácie. Tým dostáva celý tento problém nádych „Kocúrkova“, alebo ak chcete nádych nekonečného príbehu. Niektoré subjekty vlastniace les dostali symbolické kompenzácie za nehospodárenie v najprísnejších stupňoch ochrany prírody. V snahe problém rieši vznikla v roku 2007 spoločná iniciatíva MŽP SR a MP SR v rámci ktorej sa začal hľada rad finančných mechanizmov, prostredníctvom ktorých by sa tento problém vyriešil. Po intenzívnej komunikácii medzi ministerstvami a vlastníkmi lesov sa zdalo, že jedným z najpriechodnejších a vzájomne najakceptovateľnejších opatrení by bola takzvaná „zmluvná ochrana“. Žiaľ, celý proces negociácie sa zastavil v roku 2008 po výmene ministrov na MŽP SR, pričom do dnešného dňa sa tento proces nepodarilo obnovi. Preto sa zdá, že rovnako ako pri zosúladení zákonov o lesoch a o ochrane krajiny a prírody aj tento problém by sa najjednoduchšie dal vyrieši v „spoločnom rezorte“.

 

O V úvode roka 2009 ste medzi prioritne stanovené úlohy na rok 2009 zaradili bezodkladné riešenie problému masívneho rozpadu horských smrečín a kalamity obrovského rozsahu v dôsledku premnoženia podkôrnikov v smrečinách. Práve to je jedna z úloh, ktorá svojou náročnosou presahuje akúkoľvek časovú hranicu niekoľkých rokov. Takže, aká je súčasnos a najbližšie vízie ďalšieho vývoja smrečín na Slovensku?

 

- Áno je to presne tak ako hovoríte. Tento problém je najväčším lesníckym problémom na Slovensku a súčasne je to problém, ktorého riešenie zaberie najmenej jedno decénium.V tejto oblasti sa v roku 2009 podarilo niekoľko podstatných posunov vpred:
- Vďaka podpore vlády SR zakotvenej v uzneseniach z rokov 2007 a 2008 sa v tomto roku vytvoril podporný finančný balík v objeme 70 miliónov EUR na plnenie opatrení zmierňujúcich dopady rozpadu smrečín a lykožrútovej kalamity. Financie idú cez mechanizmus Program rozvoja vidieka opatrenia 2.1. 
- Viac než 250 projektov zameraných na revitalizačné, pestovné a ochranné opatrenia v smrečinách a na budovanie protipožiarnych ciest je od septembra 2009 schválených a zazmluvnených. Zároveň sa v súčasnosti vyhodnocuje ďalšia výzva z opatrenia 2.1. vyhlásená na jeseň tohto roku, ktorá poskytne finančné prostriedky na revitalizáciu, obnovu, ochranu a sprístupňovanie lesov, a to prioritne smrečín na najbližšie 3 roky. Výzva bude vyhodnotená do januára 2010. Očakávame, že tento významný programový mechanizmus EÚ, ktorý do eliminácie hynutia smrečín prinesie finančný impulz na úrovni zhruba 110 miliónov EUR, významným spôsobom pozitívne ovplyvní riešenie problému hynúcich smrečín v najbližších troch rokoch.
- Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva v septembri tomto roku vydala vyhlášku, ktorou zjednotila postup riešenia hynutia smrečín a eliminácie lykožrútovej kalamity v smrečinách na celom Slovensku. Týmto opatrením sa má zjednoti prístup k riešeniu problému v smrečinách.
- Najvážnejším a doteraz neuzavretým opatrením je spoločný postup lesníkov a ochrany prírody pri revitalizácii smrečín v chránených územiach. Zatiaľ existuje v tejto téme jednotný prístup na regionálnej úrovni. Zdá sa však, že bude možný aj širší konsenzus na celoslovenskej úrovni. Svedčia o tom prvé rokovania ministra pôdohospodárstva a ministra životného prostredia o koordinovanom postupe pri riešení spoločných problémov v horských lesoch začlenených do chránených území.
- Podstatným pozitívom je aj vytvorenie funkcie Splnomocnenca vlády SR pre ochranu smrečín a smrekových biotopov, ktorý sa ujal svojej funkcie v máji 2009 a ktorého hlavným poslaním je koordinácia aktivít medzi ministerstvami pri zabezpečovaní opatrení na ochranu smrečín a elimináciu hynutia smrekových ekosystémov.

Problém hynutia smrečín je však v tejto etape najmä problém zastavenia najväčšej kalamity lykožrúta smrekového v novodobých dejinách Slovenska. Je to mimoriadne náročná úloha, s ktorou slovenské lesníctvo bude musie zápasi najbližších 7 až 10 rokov. Neprekvapí teda fakt, že MP SR bude práve do tejto oblasti sústreďova najviac pozornosti, kapacít, ale aj finančných zdrojov.

 

O Nuž, a aby tých problémov nebolo málo, v štátnom podniku Lesy SR vzbåkla začiatkom leta na Jána revolta zamestnancov, ktorá vyvrcholila personálnymi zmenami na najvyšších postoch tohto podniku. Ako hodnotíte odstupom času tieto udalosti? Ak sa ukážu niektoré skutočnosti ako pravdivé, budú vinníci potrestaní? 

 

- Na otázku, ako hodnotím tieto udalosti s odstupom času je odpoveď jednoduchá. Rovnako ako v období, keď sa diali. Názor som nezmenil. Ministerstvo od zamestnancov očakávalo, že problém budú najskôr rieši na úrovni zakladateľa. Rozhodli sa pre iné riešenie, na čo majú demokratické právo. 
Na otázku o postihu zodpovedných je odpoveď jednoduchá. MP SR vyhodnotilo vzniknutú situáciu a vymenilo celé vedenie štátneho podniku. O stíhaní za manažérske pochybenia, ak sa dokážu, nebude rozhodova MP SR, pretože nespokojní zamestnanci tento problém nechceli rieši so zakladateľom. Rozhodli sa, že dajú podnet orgánom činným v trestnom konaní. Čiže, ak sa zodpovedným dokáže vina, o trestoch bude rozhodova súdna moc.

Takže na Vašu otázku sa dá odpoveda stručne a veľmi jednoznačne. Nepovažoval by som však za správne takouto zjednodušenou formou uzavrie problém, ktorý významným spôsobom ovplyvnil a polarizoval lesníctvo v roku 2009 a iste bude dlho rezonova v rôznych lesníckych aj nelesníckych komunitách.

Myslím si, že tento problém si zaslúži hlbšiu analýzu, pretože dôvod nespokojnosti zamestnancov - a to nielen tých, ktorí oficiálne vystúpili proti topmanažmentu - má hlbšie príčinné súvislosti. Preto by som k samotnej situácii v Lesoch SR rád povedal niekoľko postrehov, respektíve analytických záverov z pozície MP SR.

Život prináša so sebou príjemné, ale aj trpké, či konfliktné zážitky. Pre vrcholové manažmenty je typické, že musia rieši najmä komplikované a konfliktné situácie. V takýchto riadiacich procesoch robili manažéri štátneho podniku rozhodnutia, ktoré mohli by užitočné pre podnik, ale niektorí zamestnanci ich mohli zo svojho pohľadu považova za chybné. Dokonca, ak sa manažérskymi rozhodnutiami nevyhovelo osobným záujmom jednotlivých zamestnancov, či sa takýmito rozhodnutiami ohrozili ich súkromné ciele, či záujmy, nebolo ďaleko ku kritike, invektívam, osočovaniu či ku kriminalizácii. Príznaky takýchto javov sa v Lesoch SR š.p dali v poslednom období pozorova. Toto je však len vonkajší prejav oveľa vážnejšieho problémov, ktoré sú hlbšie, ako len jednoduchá ľudská nespokojnos. Hlavným negatívom sú dlhodobo neriešené strategické otázky podniku, ako neschopnos efektívne reštrukturalizova firemnú ekonomiku, neschopnos definitívne nastavi funkčnú organizačnú štruktúru odpovedajúcu výmere obhospodarovaných lesov a objemu výroby a podobne. Problémov je však ešte viac. Za všetko snáď stačí spomenú ten najväčší – Lesy SR š.p. sú od svojho založenia v permanentnej reorganizácii. Zlé východiskové nastavenie firmy v organizačnej, štrukturálnej a ekonomickej oblasti prinieslo pri každej zmene manažmentu snahu o komplexnú reorganizáciu. Pritom ani jedna z týchto reorganizácií sa nedokončila. To vyvolávalo ďalšie zhoršovanie situácie. Výsledkom každej nedokončenej reorganizácie boli obrovské škody na ľudskom potenciály a zbytočné finančné straty. Tieto problémy sa s podnikom Lesy SR ahajú od jej založenia. Vplyv globálnej hospodárskej krízy len odhalil boľavé miesta tohto subjektu a vyhrotil problémy. Všetky uvedené negatíva vyvolávajú celkovú nestabilitu štátneho podniku. V praxi to znamená že Lesy SR, ktoré sú v slabej ekonomickej kondícii, lebo sú viac sociálnym ústavom ako podnikateľským subjektom, dokážu „na oko“ takmer bez problémov prežíva pri konjunktúre cien dreva. Ak však vznikne krízový stav, či dokonca vypukne globálna ekonomická kríza a nastane prepad cien dreva ako hlavnej tržbonosnej komodity podniku, destabilizovaná firma sa dostáva do situácie, kedy začne bojova o holú existenciu. To pochopiteľne so sebou prináša mimoriadne ekonomické, ale aj sociálne napätie, kedy sa veci dovtedy bežné a akceptované stávajú neznesiteľnými a pranierovanými. V tomto sú prapríčiny nespokojnosti zamestnancov Lesov SR, a to nielen tých, ktorí verejne vystúpili proti vedeniu štátneho podniku.

Už v novembri 2008, keď som nastúpil na Sekciu lesnícku MP SR, sme s vtedajším ministrom Becíkom vyhodnotili ekonomickú a manažérsku situáciu v štátnom podniku Lesy SR ako veľmi zložitú, vyžadujúcu si neodkladné riešenia. Preto pred koncom roka prebehli z podnetu MP SR audity všetkých odštepných závodov s cieľom nastavi ekonomiku Lesov SR tak, aby dokázala odola prichádzajúcej globálne kríze a vážnemu vnútornému pnutiu. Audit diagnostikoval niekoľko vážnych problémov.

Následne po vykonaní auditov a prerokovaní výsledkov s manažérmi štátneho podniku na všetkých úrovniach od GR až po lesné správy vydal minister Becik príkazný list, ktorým uložil vedeniu Lesov SR vykona zásadné opatrenia na ozdravenie firmy.

Na otázku, do akej miery boli Lesy SR schopné sa zhosti týchto úloh dala odpoveď ekonomická situácia v polovici roku 2009, kedy firma vyčerpala všetky svoje finančné rezervy a udržiavala sa v chode iba vďaka drastickej redukcii všetkých nákladov a dostatočne vysokému kontokorentnému úveru. Je smutným konštatovaním, že napriek mnohým parciálnym úspechom Lesov SR nemožno tento štátny podnik ani po desaročnom pôsobení považova za moderný, flexibilný a efektívne fungujúci podnikateľský subjekt!

Takže problémy v Lesoch SR sú oveľa širšie, ako by sa mohlo zda na základe aktivít prezentovaných nespokojnými zamestnancami. Zakladateľ prostredníctvom uložených opatrení vyslal jasný signál, že považuje za absolutne nevyhnutné vytvori v Lesoch SR také podmienky, aby sa manažéri lesov SR od úrovne generálneho riaditeľstva až po úroveň lesnej správy začali správa zodpovedne a prestali sa tvári, že za to, čo sa stane v podniku je zodpovedný iba top manažment v Banskej Bystrici. Spoločnú zodpovednos za chod celého podniku im nikto z pliec nesníme.

Myslím si, že je celkom prirodzené, že zakladateľ sa v tomto období, keď uplynul takmer rok od dátumu uloženia uvedených opatrení, musí opýta viac než stovky manažérov Lesov SR, ako splnili vyššie uvedené strategické úlohy v roku 2009. Ak úlohy nebudú splnené, považujem za korektné, aby zakladateľ žiadal od nového top manažmentu štátneho podniku, aby vyvodil finančné a personálne konzekvencie voči všetkým manažérom bez rozdielu na úroveň riadenia, ktorí uvedené úlohy nezabezpečili.

Čím skôr sa manažéri štátnych lesov na všetkých úrovniach riadenie postarajú o dôsledné splnenie strategických úloh ktoré od nich zakladateľ požadoval, tým rýchlejšia bude stabilizácia štátneho podniku a tým menšie bude riziko vnútorných turbulencií, ktoré destabilizujú podnik a zneisujú klientov od ktorých je tento štátny podnik existenčne závislý.

 

O A už celkom na záver. Ako hodnotíte celkovo lesnícky rok 2009? Čo sa podarilo naplno zvládnu, čo menej a aké priority rozrobené v tomto roku sa presúvajú do roku 2010?

 

- Osobne považujem lesnícky rok 2009 za jeden z najažších v poslednom decéniu. Určite najviac k tomu prispeli tri faktory – nástup globálnej ekonomickej krízy, mohutný nárast kalamity podkôrneho hmyzu v smrečinách a turbulencie v štátnom podniku Lesy SR. Naproti tomu sa v lesníctve udiali aj mimoriadne pozitívne veci:
- Uskutočnilo sa niekoľko významných konferencií k riešeniu lesníckych problémov za účasti ministra Becíka a ďalších ministrov vlády SR. Pritom na dvoch takýchto podujatiach, a to k biomase a ku kríze v lesníctve a drevospracujúcom priemysle sa zúčastnil aj predseda vlády Róbert Fico. Takýto intenzívny záujem premiéra a ministrov o lesníctvo nemá v histórii slovenského lesníctva obdobu. 
- Lesníctvo si presadilo vo vláde SR pozíciu Splnomocnenca vlády SR pre ochranu smrečín a smrekových biotopov.
- V tomto roku sa prvý raz v histórii podarilo zabezpeči a zazmluvni financovanie lesníckych činností zo štrukturálnych fondov EÚ (Program rozvoja vidieka) v obrovskom finančnom objeme zhruba 85 miliónov EUR.
- Od septembra 2009 začal plati nový zákon o poľovníctve a s ním súvisiaca vyhláška, čo je právny predpis, ktorý sa podarilo presadi po takmer 50 rokoch.
- Od leta sa stal súčasou lesníctva aj drevospracujúci priemysel po delimitácii z Ministerstva hospodárstva SR na Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
- Vďaka iniciatíve ministra pôdohospodárstva pána Chovana a s príchodom nového ministra životného prostredia pána Medveďa sa od 13.novembra 2009 obnovila intenzívna spolupráca medzi obidvoma rezortmi na najvyššej úrovni tak, ako tomu bolo v rokoch 2006 a 2007.

 

O No zaznamenali sme aj neúspechy...

 

- Žiaľ, nedokázali sme presvedči vládu SR, že slovenské lesníctvo potrebuje v krízovej situácii finančnú podporu a to bez ohľadu na vlastnícke práva, štátne aj neštátne lesy, pretože bez tejto podpory nedokáže garantova zamestnanos na vidieku najmä živnostníkov a obslužný personál. Nedokázali sme presvedči vládu SR, aby spustila podporný mechanizmus uprednostňujúci využitie dreva a produktov z neho v aktivitách podporovaných, či financovaných štátom - sociálne domy z dreva, drevené krovy pri zatepľovaní budov, výrobu drevnej štiepky pre energetické účely a podobne. Taktiež sme nedokázali efektívne rokova s MŽP SR o presadzovaní lesníckych požiadaviek pre neustále personálne zmeny na poste ministra tohto rezortu. V neposlednom rade zlou správou pre lesníctvo bolo aj odvolanie pána ministra Becíka, ktorý bol jediným ministrom pôdohospodárstva v doterajšej histórii Slovenska, ktorý ctil zásadu, že poľnohospodárstvo a lesníctvo sú dve rovnocenné odvetvia v rezorte pôdohospodárstva.

 

O Isteže, úspechov a neúspechov by bolo možné vymenova podstatne viac. Nie je však účelom tohto rozhovoru urobi kompletný odpočet aktivít za rok 2009. Na to sú iné príležitosti...

 

- Avšak, ak ešte dovolíte, záverom tohto rozhovoru by som predsa len chcel vyslovi ešte jednu myšlienku. Ak bol lesnícky rok 2009 mimoriadne ažký, predpokladám, že rok 2010 bude ešte ažší. Možno očakáva, že v budúcom roku sa naplno prejavia dopady globálnej hospodárskej krízy, bude to rok výrazne redukovaného štátneho rozpočtu. Všetky jeho položky sú znížené o 20 percent. Bude veľmi zložité udrža pri týchto finančných nastaveniach plnú funkčnos celého lesníckeho sektoru od štátnej správy cez príspevkové organizácie až po štátne a neštátne subjekty obhospodarujúce lesy. Bude si to vyžadova väčšiu súdržnos lesníckeho sektoru. Jeho užšiu prepojenos na nového partnera v rezorte - na drevársky priemysel. Hlavným našim mottom pre budúci rok by mala by súdržnos. Majme všetci na pamäti príbeh o Svätoplukových prútoch. Lebo v ažkej a náročnej situácii prežijú iba najprispôsobivejší a najsilnejší, pričom spojenectvo a svornos dáva výrazne vyššiu šancu na prežitie ažkých období než svár a nesvornos.

A keďže Vianoce a Nový rok nám už klopú na dvere, dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poďakoval všetkým lesníkom, nech sú v akejkoľvek funkcii, od vedúcich lesných obvodov až po generálnych riaditeľov, či profesorov, aby som sa poďakoval majiteľom lesov a obhospodarovateľom neštátnych a štátnych lesov, priateľom a podporovateľom lesníkov a lesníctva za všetko, čo ste pre slovenské lesníctvo v roku 2009 urobili. Želám Vám všetkým príjemné a ničím nerušené požehnané Vianočné sviatky, úspešný Nový rok a veľa odvahy a vytrvalosti pri zveľaďovaní nádherných slovenských lesov v roku 2010!

Za rozhovor ďakuje a rovnaké želanie Prof. Novotnému za redakciu vyslovuje: Ján Fillo