OCHRANA LESA: Škody zverou... alebo, aký je ich vývoj?

 

Po prechodnom poklese škôd, ktorý dosiahol minimum v roku 1999, poškodenie lesa zverou postupne narastá a v roku 2008 dosiahlo úroveň spred dvadsiatich rokov. 

V rokoch 1995 až 2008 sa škody prežúvavou raticovou zverou každoročne vykazovali jednotnou metodikou na rozlohe asi 75 percent lesnej porastovej pôdy Slovenska. Poškodenie zverou sa v priemere ročne vyskytovalo na redukovanej ploche 931 ha, z čoho 745 ha pripadlo na mladé a 186 ha staršie lesné porasty. Celkové škody vyčíslené za toto štrnásročné obdobie 3,5 milióna € predstavujú minimum, pretože ocenenie poškodenia sa nerobí dôsledne, najmä z dôvodu nízkej pravdepodobnosti kompenzácie škody v prenajatých revíroch.

 

Po prechodnom poklese škôd, ktorý dosiahol minimum v roku 1999, poškodenie lesa zverou postupne narastá a v roku 2008 dosiahlo úroveň spred dvadsiatich rokov. Súvisí to najmä s nárastom početných stavov jelenej a srnčej zveri vo voľných revíroch, ale aj so zakladaním nových zverníc pre chov raticovej zveri, ktorá je tu často neodborne obhospodarovaná. Ochrana lesa proti zveri sa ročne realizovala na výmere asi 20 tisíc ha a náklady na jej realizáciu boli 1,32 milióna €. Najviac využívanou metódou ochrany lesných drevín boli repelenty.  

 

Právny základ náhrady škôd spôsobených zverou na lesných porastoch má u nás dlhú, už vyše storočnú históriu. Hlavné zásady o náhrade škôd a preventívnych opatreniach uvedené v zákone č. XX z roku 1883 sa premietli aj do neskorších poľovníckych predpisov ( č. 225/1947 a č. 23/1962) a v podstate sú platné až do súčasnosti. Aj nový zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. ustanovuje povinnos náhrady škody (§1 písm. h), ale v § 69 písm. c sa zároveň uvádza, že užívateľ revíru nezodpovedá za poškodenie tých lesných porastov, ktoré neboli chránené oplôtkami, mechanicky alebo repelentmi. V ostatných desaročiach sa lesné porasty každoročne chránia technickými spôsobmi asi na ploche 17 - 20 tisíc ha. Ďalšie zverou ohrozené lesné porasty zostávajú z ekonomických a environmentálnych príčin nechránené. Sú to predovšetkým porasty ohrozené obhryzom a lúpaním, ktorých individuálna ochrana je veľmi pracná a drahá. V zmysle nového zákona o poľovníctve, prípadné poškodenie týchto porastov bude musie znáša vlastník alebo užívateľ lesa bez možnosti náhrady vzniknutej škody.

 

Najväčšie škody spôsobuje jelenia, lokálne aj muflónia, dančia a srnčia zver

 

Škody spôsobené zverou na lesných porastoch sa každoročne vyhodnocujú od roku 1960. Počas tohto obdobia sa viackrát zmenili právne predpisy, spôsob evidovania, zisovania, vyhodnocovania a oceňovania škôd. Po roku 1990 došlo k dvom zmenám v metodike hodnotenia škôd, v rokoch 1993 a 1995. Od roku 1995 bol v platnosti metodický postup vypracovaný na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene a publikovaný v dvoch nezmenených vydaniach (Finďo, Petráš, Paulenka 1995, 1998). V súčasnosti platná, v roku 2007 aktualizovaná verzia metodiky je dos odlišná od predchádzajúcich, najmä čo sa týka ocenenia vzniknutej škody. Jej plné znenie je uvedené v publikácii autorov Finďo, Petráš (2007) alebo dostupné aj na internetovej stránke Lesníckej ochranárskej služby (http://www.los.sk/zver.html). Prvý raz sa škody zverou podľa tohto nového postupu hodnotili v roku 2008. Na uvedenej internetovej stránke je tiež možné stiahnu si platnú verziu štatistického hlásenia L 115. Majitelia a užívatelia lesov môžu zasiela hlásenie o škodách zverou na osobitnú emailovú adresu zriadenú na NLC LVÚ Zvolen skodyzverou@nlcsk.org

 

Od roku 1995 sa škody zverou evidovali v rezortnom štatistickom hlásení L115 osobitne pre mladé a staršie lesné porasty. Za mladé sa pokladali iniciálne štádiá lesa do veku asi 10-15 rokov, staršie zahrňovali rastové fázy žrďoviny a tenké kmeňoviny. V mladých porastoch prevažoval odhryz, menej vytåkanie a obhryz. Škody sa evidovali podľa rastového štádia lesa a určitého typu poškodenia (odhryz, obhryz a podobne), dovedna pre všetky druhy zveri. Najväčšiu škodu lesnému hospodárstvu spôsobuje jelenia, lokálne aj muflónia, danielia a srnčia zver, čo vyplýva z rozšírenia, početnosti a charakteru škodlivej činnosti týchto druhov. Pomiestne sa tiež vyskytujú škody od zajaca, bobra, losa a zubra. Škodu zapríčinenú celoročne chránenými druhmi zveri kompenzuje štát.

 

Zver priemerne ročne poškodila 646 ha (450 – 800 ha) a zničila 99 ha (47 – 197 ha) redukovanej plochy mladých lesných porastov. Poškodená plocha bola každoročne niekoľkokrát väčšia než zničená (index 3,2 až 16,8), pričom sa tento rozdiel počas hodnoteného obdobia zväčšoval. Celkovú výšku škôd na mladých porastoch vo finančnom vyjadrení rozhodujúcou mierou ovplyvnilo ocenenie zničených porastov, preto trend vývoja obidvoch ukazovateľov mal podobný priebeh. Ocenenie škody bolo najmenšie v roku 1999, potom postupne narastalo.

 

Priemerná redukovaná plocha poškodených starších porastov bola 186 ha (92 – 705 ha), po prechodnom poklese v rokoch 1995 – 1999 postupne narastala a v roku 2007 dosiahla až 7,7 násobok minima. Plocha poškodených a zničených mladých porastov spolu (593 – 890 ha, priemer 745 ha) bola v každom roku hodnoteného obdobia väčšia než starších.

Minimálne škody v roku 1999, maximálne v roku 2008

 

Celkové škody vo finančnom vyjadrení boli minimálne v roku 1999 (142 tis. €), potom mierne narastali, výraznejšie však po roku 2006 a maximum dosiahli v roku 2008 (468 tis. €). Na celkovej výške škôd sa väčšou mierou podieľali mladé porasty, ale v rokoch 2007 a 2008 bolo ocenenie škody v starších porastoch už výrazne vyššie.

 

Vyššie uvedený trend vývoja škôd za sledované 14-ročné obdobie možno charakterizova nasledovne. V rokoch 1995 až 1999 mali škody v plošnom aj finančnom vyjadrení klesajúcu tendenciu a minimum dosiahli v roku 1999. V tomto období boli škody na mladých porastoch každoročne väčšie než na starších. Po prelomovom roku 1999 sa situácia zásadne zmenila z dvoch hľadísk. V prvom rade škody zverou začali narasta, pričom tento trend pretrváva do súčasnosti. Okrem toho sa výrazne začal zvyšova podiel poškodených starších lesných porastov na celkovom finančnom vyjadrení škôd, čo sa nakoniec v rokoch 2007 až 2008 prejavilo v tom, že ocenenie poškodenia starších porastov bolo väčšie než mladých. 

Kde hľada príčiny?

 

Tento fakt môže súvisie s nárastom stavov jelenej zveri, ale aj s rozširovaním jej chovu vo zverniciach, kde v dôsledku neodborného hospodárenia často dochádza k úplnej devastácii lesných porastov obhryzom a lúpaním kôry. Zvernice sa často zakladajú na nevhodných stanovištiach, napríklad v bučinách, kde zver nenachodí dostatok obživy. Okrem toho je potrebné zdôrazni, že nesprávnym prikrmovaním enormne narastá poškodenie kôry stromov v okolí prikrmovacích zariadení. V ostatných rokoch sa stalo samozrejmosou prikrmova zver napréklad čistou kukuricou alebo kukuričným šrotom, čo je z hľadiska poškodenia lesa najnevhodnejší spôsob podávania doplnkovej výživy. Chýbajúcu vlákninu zver potom nahrádza predovšetkým intenzívnou konzumáciou kôry.

 

Informácie o rozsahu a metódach ochrany lesa proti zveri boli k dispozícii len od roku 1997, pretože v rokoch 1995 a 1996 sa tieto údaje v rezortnom štatistickom tlačive L 115 nevykazovali. Na Slovensku sa každoročne chránilo asi 20 tisíc ha lesných porastov. Podstatná čas vynaložených nákladov smerovala do ochrany mladých lesných porastov proti zimnému odhryzu. Individuálna ochrana repelentmi patrí k najrozšírenejším metódam po roku 1995. V menšom rozsahu sa využívala individuálna mechanická ochrana a oplôtky. Ochrana kmeňov proti obhryzu a lúpaniu sa robila prevažne mechanicky, najmä využívaním suchého obväzu, sieoviny polynet, ale aj náterom repelentov. Náklady vynaložené na ochranu lesa kopírovali priebeh škôd, do roku 1999 mali klesajúcu tendenciu, neskôr sa postupne zvyšovali a v roku 2008 dosiahli maximum (2 422 tis. €).

 

V súčasnosti viac než kedykoľvek predtým je potrebné realizova ochranu tam, kde je to skutočne potrebné. Zdôrazňujeme to preto, lebo ochrana lesa proti zveri sa často robila neúčelne, napríklad v lokalitách, kde to nebolo potrebné. Neodborná aplikácia repelentov spôsobila viac škody než úžitku. V uplynulých desaročiach sme v mnohých publikáciách a vystúpeniach na odborných podujatiach referovali o ohrození lesných drevín a porastov prežúvavou zverou. Tieto poznatky majú praktický význam v tom, že uľahčujú výber lesných porastov určených na ochranu, kde vynaloženie finančných prostriedkov bude skutočne efektívne.

 

K problematike ohrozenia lesa zverou, hodnoteniu a oceňovaniu škôd, ktoré spôsobuje, sme v rokoch 2006-2007 zorganizovali vzdelávací kurz na NLC vo Zvolene pre odborných lesných hospodárov, ktorého výstupom je tiež publikácia „Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu zverou“, vydaná v roku 2007, ako spoločné dielo autorov Ing. Slavomíra Finďu, CSc. a doc. Ing. Rudolfa Petráša, CSc. Knižka v rozsahu 186 strán, vrátane desiatich strán farebných príloh, početných grafov, mapiek, podrobne pojednáva o biológii a ekológii 11 druhov bylinožravej zveri, ktorá môže škodi v lesnom hospodárstve. Pri každom druhu sú uvedené informácie o rozšírení a početnosti, biotope, spôsobe života so zameraním na rozmnožovanie, hustotu populácie, veľkos obývaného územia, koncentrácie, migrácie, potravné zvyky a škodlivos. Ďalšie kapitoly pojednávajú o histórii škôd spôsobovaných zverou, ohrození lesných drevín (porastov) a zásadách ochrany lesa proti poškodzovaniu prežúvavou zverou. V plnom znení je uvedený, v súčasnosti platný metodický postup pre výpočet náhrad za poškodenie lesných porastov zverou. Publikáciu je možné získa na adrese: Ing. Slavomír Finďo, CSc., Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen alebo na emailovej adrese skodyzverou@nlcsk.org

 

Ing. Slavomír Finďo, CSc., Ing. Miriam Maľová
Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen