O ČOM SA /NE/HOVORÍ? Prezenty nahradili peniaze
Dlhoročný lesník si posažoval na nekalé praktiky v obchodovaní s drevom.
V lesníctve pracuje takmer dvadsa rokov. Prešiel rôznymi pracovnými pozíciami vo viacerých lesníckych subjektoch. Do jeho kompetencií patrilo a patrí mimo iného aj rokovanie s obchodnými partnermi, dohadovanie podmienok kontraktov a zabezpečenie realizácie zazmluvnených zákaziek. Zažil všakovaké situácie vo vzahu ku kolegom i pracovníkom externých spoločností. Z vlastnej praxe i z počutia od ľudí z brandže si na obchodovanie s drevom utvoril vlastný názor. Chce hovori o tom, čomu sa zvykne hovori verejné tajomstvo, ktoré veľmi dobre poznajú minimálne všetci tí, ktorí priamo prichádzajú do styku s drevom od jeho vyaženia a priblíženia v poraste, cez manipuláciu na odvoznom mieste alebo expedičnom sklade, nakládku, odvoz a prebratie obchodným partnerom. Rozhovor s ním zverejňujeme ako vážny dôvod na zamyslenie všetkých tých, ktorí môžu ovplyvni tento proces. Nezverejňujeme však jeho meno, pretože chce ďalej pracova v odvetví, ktorému rozumie a na ktorom mu profesne i ľudsky záleží. A záleží mu i na tom, aby fungovalo štandardne, bez nekalých praktík, deformácií, odborného a morálneho úpadku.
„Žiaľ, obchodovaniu s drevom, napriek tomu aký má význam pre lesníctvo, pretože vytvára rozhodujúci zisk, sa vo všeobecnosti nevenuje dostatočná pozornos na všetkých úrovniach vykonávania lesníckych činností. Zaoberajú sa ním len ľudia na určitých úrovniach riadenia – riaditelia, odbytári. Práve tí sú spolu s výdajcami dreva v lese alebo na skladoch dreva vystavovaní tlaku rôznych nekalých praktík. Netvrdím, že im podľahnú všetci. Drevo je však komodita, za ktorou sú veľké peniaze. Sú za každým kubíkom dreva. No a práve peniazmi sa snažia záujemcovia o drevo získa si obmedzený počet ľudí, ktorí o ňom rozhodujú. Pritom ešte pred pár rokmi sa o to isté snažili predovšetkým budovaním si „kamarátskych“ vzahov s prispením prezentov typu káva, prípadne fľaška a podobne. Takto to už ale dávno nefunguje. Aj teraz sa tomuto snaženiu hovorí „káva“, ale ide väčšinou o peniaze. Čas kolegov si už peniaze za drevo priamo, či nepriamo vyžaduje.“
O Akými spôsobmi, respektíve akou formou je takto uvedená skupina lesníkov pokúšaná a v niektorých prípadoch aj korumpovaná?
„Zvykne sa ponúknu provízia za každý dodaný kubík. Tá sa vypláca zvyčajne na ruku v hotovosti. Pravdepodobne sú aj iné možnosti, ako sa dostanú tieto peniaze k svojmu adresátovi.“
O Lenže drevo je tovar, ktorý môže by zneužitý na sebaobohatenie už v lese, pri jeho vydávaní. Je to tak?
„Určite. Drevo vydáva lesník, nie riaditeľ alebo odbytár. Takže aj lesníci sú vystavení pokusom o korupciu. Viete, ono je to tak, že niektorí záujmemcovia o drevo, si „ošetria“ jeho kúpu na úrovni lesníka, niektorí na vyšších úrovniach. Takže s korumpovaním sa môžete stretnú v priereze celého spektra odhora dole a naopak. V takomto prostredí je potom veľkým problémom vybudova si seriózne a korektné obchodné vzahy. Avšak stále sa to ešte dá. Obchodníci s drevom pokiaľ viem, stále uprednostňujú tam, kde je to možné, seriózne a štandardné vzahy. Na druhej strane, mnohí sa radšej prispôsobili situácii, aby nestratili to, čo ich živí. Ale ešte raz zdôrazňujem, mnohí našastie, keď nemusia, neuchyľujú sa k nekorektným metódam.“
O akých prípadoch uplácania pracovníkov lesníckych subjektov ste počuli a akých pozícií sa týkali?
„Týkali sa hlavne vedúcich a majstrov expedičných skladov, radových lesníkov pri výdaji dreva a v neštátnom sektore aj riaditeľov, odbytárov a odborných lesných hospodárov lesníckych sujektov. Neviem sa zodpovedne vyjadri k tomuto problému v štátnych lesoch, pretože som v štátnom podniku pracoval len veľmi krátko a osobne som so štátnymi lesmi neobchodoval, ale domnievam sa, že tam súvisí táto problematika so silným uplatňovaním politického vplyvu. Skrátka, prostredie o ktorom hovoríme, je zdeformované. Ale nemusí to tak by. Pôsobil som naposledy v súkromnom subjekte, kde sme si v rámci pracovného kolektívu na začiatku povedali, že odmietneme akékoľvek pokusy o zvýhodňovanie niektorých obchodných partnerov a poskytnutie úplaty za toto zvýhodňovanie. Že nám všetkým spoločne musí ís o to, aby sa darilo celej firme a potom sa bude dari každému jednotlivcovi v nej. Preto sme išli cestou vytvárania dobrých vzahov so spoľahlivými obchodnými partnermi, ktorí boli radi, že naša spolupráca takto fungovala. Išlo buď priamo o spracovateľov dreva, alebo často aj o obchodníkov s drevom z radov kolegov – lesníkov. Teda odborníkov, ktorí chceli normálne podnika a existova v prostredí štandardného obchodu s drevom. Osobne som spolupracoval, až na pár výnimiek, ktoré som oľutoval, len s takýmito ľuďmi. Z ich rozprávania však viem, že tam, kde sa nedalo inak, používali aj nekorektné metódy, vychádzajúce z toho, že drevo je špecifický tovar, ktorý nie je jasne zadefinovaný ako napríklad komodita zabalená a uložená v regále predajne potravín. Drevo je subjektívne zaraďované do sortimentov a čo sa týka jeho množstva, každý lesník ho zmeria inak. Toto je ten priestor pre manipulovanie lesníkov obchodníkmi, ale aj priestor pre ovplyvňovanie preberačov dreva vo veľkých spracovateľských firmách. Z počutia od podnikateľov v tomto sektore viem, že aj tam sa dejú nekorektné veci vo veľkom a koordinovane. Podrobnosti samozrejme nepoznám, ale pointa spočíva v tom, že jedna firma profituje v takýchto prípadoch na úkor inej.“
O Takže ide o rozbehnutú mašinériu, v ktorej jednotliví účastníci podľa dohodnutej miery profitujú a aby tento profit nestratili, tak sa navzájom kryjú. A všetci sú spokojní, veď každý v reazci niečo z obchodu s drevom, zdeformovaného korupciou pre seba má...
„Nemyslím si, že všetky články tohto reazca o sebe vedia. Ide len o to, ako si to na jednotlivých úrovniach zaobchádzania s drevnou hmotou subjekt na špičke ľadovca pre seba zariadi.“
O Ako sa dá podľa vášho názoru v týchto podmienkach obchod s drevom znormalizova, alebo lepšie povedané štandardizova? Vylúči z neho tých, ktorí si zvykli používa nekorektné a nežiaduce metódy? Zabráni korumpovateľnosti samotných lesníkov. Je to v týchto podmienkach vôbec ešte možné?
„Myslím, že je to možné. Demokratická spoločnos predsa vytvára možnosti kontroly tohto procesu zdola. Umožňuje ztransparentni vzahy. Dosta ich na bázu korektnosti. Už samotný lesník má predsa možnos a právo vyžadova transparentné a korektné vzahy s odberateľom dreva a so svojím nadriadeným v štruktúre firmy, v ktorej pracuje. Takú istú možnos a právo majú aj ľudia na ďalších, vyšších úrovniach reazca zhodnocovania dreva. Samozrejme, zároveň musia by odbúrané politické zásahy do trhového prostredia a neodborný diktát zhora.“
O Nepomohol by tomuto očistnému a ozdravnému procesu inštitút, ktorý už fungoval a následne bol zákonodarcami zrušený, kedy agenti koordinovane s políciou účinne pomáhali odhaľova jednotlivé súčasti korupčného prostredia?
„Iste, aj to je jedna z možností, ako tento vážny problém rieši. Ide ale o spôsob, ktorý sa nedá uplatni celoplošne po celom Slovensku Jedinou efektívnou cestou je vyžadovanie transparentných obchodných vzahov na všetkých úrovniach, ktoré sú do procesu obchodovania s drevom nejakým spôsobom zapojené.“
O Hovorili ste o tom, že - obrazne povedané – schody treba zača zameta zdola. Teda od lesníkov. Logické by však bolo zača s upratovaním od tých horných schodíkov, nie? Lesníci si po prečítaní vašich slov určite povedia, že oni sú príliš malí páni na to, aby ovplyvnili zmenu celého prostredia. Predsa len, nebolo by efektívnejšie prija nejaké systémové riešenie v zákonodarných orgánoch a orgánoch výkonnej moci?
„Súhlasím s tým, že ak najväčší hráči na trhu s drevom nebudú podlieha politickým a iným vplyvom, respektíve nebudú sa na ne spolieha a využíva ich vo svoj prospech, potom aj ďalší účastníci na nižších úrovniach budú môc presta kalkulova a kona nečestne, na úkor iných.“
O Nedá mi neopýta sa, či si po tom všetkom, čo ste povedali myslíte, že medzi lesníkmi prevažujú tí slušní, ktorí doteraz nepodľahli pokušeniam a nestali sa súčasou nečestných praktík?
„ažko mi je odpoveda na túto otázku. Obzvláš preto, že vnímam tento problém vo svojom bezprostrednom okolí v jeho takpovediac miernejšej podobe. Nepohybujem sa totiž v kruhoch, v ktorých ide o veľké peniaze. Každopádne vnímam, a nielen ja, deformáciu prostredia ako určitý štandard, na ktorý si človek zvykne a chápe ho nesprávne tak, že malé podvody vlastne ani podvodmi nie sú. Výsledkom tohto morálneho stavu je v podstate chaos, v ktorom je ažké nájs nejaké pravidlá alebo hodnoty. Každý sa s ním vysporiadava ako vie a ten prah únosnosti má každý z nás nastavený niekde inde vo svojom svedomí.“
O Nepredstavuje táto situácia návrat do čias relatívne nedávno minulých, keď sebemenšia príležitos robila z človeka zlodeja a ľudia žili v mylnej filozofii, založenej na známom: čo si neukradneš, nemáš?
„Asi sa zhodneme na tom, že v Slovákoch stále prežíva akýsi Jánošíkovský zbojnícky syndróm, ktorý ich láka ľahko sa dosta k peniazom. Obchod s drevom by však nemal by na ňom postavený. Užitočnejšie pre nás všetkých bude, ak ho postavíme na tom, že obchodník s drevom sa posnaží ma viac relevantných informácií ako producent dreva a poskytne mu na základe tohto poznania prospešnú službu so zabezpečením celého procesu a finančným ručením, za ktorú si vypýta peniaze v podobe primeranej marže.“
O Nenapomohlo by minimalizovaniu miery korupcie a eliminovaniu škodlivých politických a skupinových vplyvov, keby sa štát prestal snaži podnika na lesnom majetku a prenajal by ho neštátnym subjektom?
„Určite by došlo k oslabeniu politických vplyvov na fungovanie lesníckeho a drevárskeho sektora a celé prostredie by bolo viac o trhových princípoch, ekonomickej efektivite a hospodárskej súaži. V podnikateľskom prostredí by zdravé nad chorým prevážilo, i keď v plnej miere sa nepodarí uchráni podnikanie pred politikou nikdy, taký naivný asi nikto nie je. Ale obmedzenie vplyvu politiky je osobitne dôležité, pretože politika pôsobí na vzahy aj deformačne bez akejkoľvek kontroly zdola. Bežní ľudia si na politikov netrúfajú a firmy, ak chcú preži a ma zákazky, radšej sa im prispôsobia. A snažia sa by medzi politicky vyvolenými. Avšak toto je začarovaný kruh, zlá cesta. Vhodnejšou je cesta štandardne fungujúceho trhu, otvoreného korektnej súaži, bez zásahov zvonku, z prostredia mimo predmetu podnikania. Iba tak sa podarí vyčisti to, čo je zanešvárené.“
Zhováral sa: Jozef Marko