O ČOM SA HOVORÍ? Na tému nový zákon o poľovníctve

Zhovárame sa s Ing. Tiborom Lebockým, prezidentom Slovenského poľovníckeho zväzu a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Od 1. septembra tohto roku nadobudol účinnos nový zákon o poľovníctve. Jeho dlhý a neraz komplikovaný vývoj sme podrobne sledovali od augusta 2007, kedy vypracovalo návrh tohto zákona Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Snahou bolo nadviaza na bohaté poľovnícke tradície a pozitíva poľovníctva na Slovensku, aby nový zákon reagoval na rozdrobenos vlastníctva k pozemkom, zjednodušil by uznávanie poľovných revírov a schvaľovanie zmlúv o postúpení práva poľovníctva a eliminoval by komerčné vzahy k poľovníctvu.

 

O V našom rozhovore z jari minulého roku ste vyjadrili presvedčenie, že zlí proroci, ktorí s úškrnom šíria informácie o neschopnosti súčasnej koalície konsenzuálne vyrieši problémy s poľovníckou legislatívou si budú musie čoskoro prizna, že sa mýlili. Takže, naplnila sa táto vaša vízia?

 

- Áno, po 47 rokoch máme konečne na Slovensku nový zákon o poľovníctve. Pre niekoho vízia, pre iného cieľ, či proste úloha sa 1. septembrom 2009 stala realitou. Dal by som však všetko čo viem za polovicu toho, čo neviem o tom, prečo bol vlastne tento zákon doteraz považovaný za politicky a spoločensky tak citlivý, že bol dlhodobo neriešený a alibisticky odsúvaný. Je možno pravdou, že neštandardne dlhý legislatívny proces aj počas tohto volebného obdobia, nech bol spôsobený kýmkoľvek a čímkoľvek, sa už začínal odbornou verejnosou vníma ako cielená snaha zákon zablokova, no v konečnom dôsledku možno poveda, že všetky prestoje a časové odsuny len prispeli k jeho vylepšeniu.

 

O Pretože náš časopis je určený predovšetkým lesníkom a vlastníkom lesov, zamerajme sa na súvislosti okolo nájomných zmlúv na revíry. V novoročnom vydaní nášho časopisu ste sa k tejto téme vyjadrili jasne: Poľovník má dve možnosti - by vlastníkom revíru alebo vlastníka revíru považova za svojho partnera. Aký mechanizmus rozhodovania teraz po novom funguje? Nový zákon na rozdiel od starého presne stanovuje, komu možno postúpi užívanie poľovného revíru. Môžete to konkretizova?

 

- V každom prípade je potrebné upozorni na skutočnos, že na základe prechodných ustanovení zákona bude na Slovensku ešte určitú dobu plati duálny režim. Správne konania začaté pred 1.septembrom 2009 sa totiž musia ukonči podľa doterajšieho právneho predpisu, teda podľa starého zákona o poľovníctve č.23/1962 Zb. v znení platnom k 31.8.2009. Túto skutočnos, vychádzajúcu z princípu zákazu retroaktivity využili mnohí „chytráci“ a pred nadobudnutím účinnosti nového zákona z rôznych, často aj iracionálnych dôvodov iniciovali konania, ktoré neboli nevyhnutné, respektíve ich predmet nebol časovo objektívne aktuálny. Štátna správa poľovníctva na príslušných úrovniach to teda v tejto fáze nebude ma jednoduchšie, skôr naopak. Pre rozhodovanie zásadného významu - uznanie poľovného revíru, zmena hraníc poľovného revíru, užívanie poľovného revíru - zákon využíva inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Tento inštitút bez právnej subjektivity garantuje v špecifických podmienkach značne diverzifikovaného majetkového portfólia poľovných pozemkov na Slovensku právne akceptovateľný prienik vlastníckych práv a verejnoprospešného charakteru obhospodarovania voľne žijúcej zveri ako významného kultúrneho a prírodného dedičstva a obnoviteľnej časti prírodného a teda aj životného prostredia nás všetkých. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvoláva najmenej jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery pozemkov, a zhromaždenie je uznášania schopné, ak je prítomná najmenej dvojtretinová väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Priebeh takéhoto zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Ak sa vlastník, alebo vlastníci rozhodnú, že užívanie poľovného revíru postúpia a nebudú poľovný revír užíva sami, alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie môžu to urobi len v prospech fyzickej osoby, ktorá vlastní viac ako 50 percent výmery poľovných pozemkov začlenených do príslušného poľovného revíru, fyzickej osobe, podnikateľovi, alebo právnickej osobe registrovanej na územní Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíry vykonáva poľnohospodársku činnos alebo lesnícku činnos najmenej na 50-tich percentách výmery poľovného revíru, právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, zameranej na vedeckú alebo pedagogickú činnos v odbore poľovníctva, alebo poľovníckej organizácii, to znamená neziskovej organizácii, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, držiteľov poľovných lístkov, ale aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva.

 

O Menia sa aj limity pre výmery poľovných revírov...

 

- V kontexte zásad veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia by sa mohlo zda, že minimálna výmera poľovných revírov je neodôvodneným zásahom do dodržiavania zásady optimalizácie ochrany práv a právom chránených záujmov rozhodujúcich záujmových skupín, najmä vlastníkov poľovných pozemkov a užívateľov poľovných revírov. Úroveň právneho vedomia na Slovensku však zatiaľ negarantuje mnohokrát ani dodržiavanie oveľa bežnejších zásad akou prísna disciplína v dodržiavaní majetkových hraníc v celom civilizovanom svete bezpochyby je. Ako príklad je možné uvies aroganciu štvorkolkárov v najvyšších stupňoch ochrany chránených území, ešte stále vysoký počet úmyselných trestných činov pytliactva, porušovania elementárnych zásad využívania územia a podobne. Preto si myslím, že stanovenie minimálnej výmery poľovných revírov je aj pri uplatňovaní zásad veľkoplošného hospodárenia jedným zo základných predpokladov nielen pre zabezpečenie podmienok na prirodzené potreby zveri, ale predovšetkým pre vytvorenie kontrolovateľných podmienok jej obhospodarovania. Pri tvorbe ustanovení nového zákona o poľovníctve sa niekoľkokrát objavili snahy výrazne zníži minimálne výmery poľovných revírov určené zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, našastie nikdy si nezískali podporu kvalifikovanej väčšiny štátnych úradníkov ani zákonodarcov. Naopak, minimálna výmera poľovného revíru sa zvýšila z 500 na 1 000 hektárov, dnes teda obvodný lesný úrad uzná za poľovný revír len súvislé poľovné plochy, ktoré spåňajú podmienky na prirodzené životné potreby zveri, ktorých hranice musia by v teréne zreteľné podľa zákonom stanovených podmienok a ktoré dosahujú výmeru najmenej 1 000 hektárov v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri alebo 2 000 hektárov v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.

 

O Jednou z hlavných noviniek zákona o poľovníctve, ktorý platí od 1. septembra tohto roku je zriadenie Slovenskej poľovníckej komory. Pretože nie tak dávno boli snahy založi na úrovni štátnych lesov vlastnú profesionálnu poľovnícku organizáciu, pre lesníkov, štátnych rovnako ako aj neštátnych, sa stáva aktuálnou otázka, ako to ovplyvní ich profesionálne postavenie v rámci tejto komory, v ktorej môžu by aj rôzne iné subjekty, ktoré v poľovníckom zväze doteraz by nemohli? Neohrozí to záruky odbornosti poľovníctva?

 

- Práve naopak. Slovenská poľovnícka komora ako organizácia zriadená zo zákona je právnická osoba, ktorá je typicky nadstavbovým inštitútom, v tomto prípade slovenskej poľovníckej samosprávy. Má významné úlohy, práva a povinnosti, vyplývajúce priamo zo zákona. Slovenská poľovnícka komora nie je cieľom, ale prostriedkom na jednotnú organizáciu a riadenie poľovníctva na Slovensku. Jednotlivé ustanovenia zákona, návrh stanov, ale aj ostatných vnútorných predpisov komory - organizačného, rokovacieho, ale i disciplinárneho poriadku - sú zárukou, že všetci držitelia poľovných lístkov, teda aj poľovníci a lesníci z povolania, sa môžu slobodne rozhodnú, ako a kde sa v z pohľadu optimalizácie ich hlavných cieľov a zámerov v rámci organizačnej schémy zaradia. Systém je nastavený tak, aby sa odbornos štátnych aj neštátnych lesníkov, zástupcov poľovníckej vedy a výskumu, predstaviteľov záujmových klubov využil vo vyššej miere než doteraz.

 

O A vlastná profesionálna poľovnícka organizácia štátnych lesov? 

 

- Žiaľ, po výraznom znížení počtu a výmery režijných poľovných revírov v poslednom období mám dojem, že argumentácia jej nevyhnutnosti už stráca na význame. Muselo by to by strategické rozhodnutie súčasného manažmentu na úrovni vedenia podniku s presným nastavením priorít, lebo niektorí „odborní“ referenti, ktorí, žiaľ, nepochopili ani podstatu nového zákona, nedokážu tento krok zrealizova rovnako ako doteraz nedokázali presvedči predchádzajúci manažment o potrebe transparentnej optimalizácie výmery poľovných revírov na základe nespochybniteľných odborných faktov. 

 

O Menia sa tiež podmienky získania poľovných lístkov...

 

- Za podstatnú zmenu, vyplývajúcu z § 42 zákona, je možné považova poverenie Slovenskej poľovníckej komory vydávaním, predlžovaním platnosti a odnímaním poľovných lístkov. Zákon je účinný od 1.septembra 2009, toto ustanovenie však vstupuje do platnosti až od 1.júna 2010 z prirodzených transpozičných dôvodov, nakoľko ide o presun agendy z orgánov štátnej správy poľovníctva na novovznikajúcu organizáciu.

O Očakávate už potom, čo je nový zákon v platnosti, zo strany určitých záujmových skupín, ktoré zákon ich predstavy nenaplnil, nejaké ďalšie silnejšie tlaky? Predpovedáte novému zákonu dlhoročné a úspešné trvanie?

 

- Zákon je zákon a neznalos zákona nikoho neospravedlňuje, nech je príslušníkom ktorejkoľvek záujmovej skupiny. Neostáva teda nič iné len zákon, a samozrejme aj vykonávaciu vyhlášku k nemu, rešpektova. Je pravdou, že pri niektorých rozhovoroch s predstaviteľmi záujmových skupín som bol veľmi prekvapený nízkym stupňom poznania poľovníckej legislatívy všeobecne, a najmä pri ich kritických reakciách na niektoré ustanovenia nového zákona som zistil, že nepoznajú ani pôvodný, starý zákon! Ale to platí aj pri iných zákonoch, v iných odvetviach, odboroch či rezortoch. ¼udia sú už raz takí, radi sa neraz neskromne pasujú do pozície tých najpovolanejších bez ohľadu na to, či sú schopní garantova požadovanú úroveň odbornosti a aspoň elementárnu úroveň objektivity. Za podstatné však považujem to, že v procese tvorby zákona o poľovníctve bol vytvorený nadštandardne široký priestor pre verejnú diskusiu a pripomienkové konanie a som presvedčený, že absolútna väčšina podstatných rozporov bola konsenzuálne vyriešená. Nenaplnené zostali možno len subjektívne predstavy tých, ktorí sa snažili rieši svoj osobný, miestny alebo mikroregionálny problém zmenou znenia zákona.
Na legislatívnu prax nového zákona mám pragmatický názor, ktorý spočíva v reálnej potrebe permanentne ho vyhodnocova, najmä v súčinnosti so štátnou správou. Tvrdi, že tento právny predpis je určite dokonalý by bolo omylom. Nič nám však nebráni, aby sme nedostatky, ktoré odhalí prax, zhromaždili, vyhodnotili a navrhli zmenu, prípadne doplnenie zákona, prostredníctvom krátkej novely napríklad cestou individuálnej poslaneckej iniciatívy.

 

Za rozhovor ďakuje: Ján Fillo