* ČO NÁS ZAUJALO? Keď vláda vzala podnikanie do vlastných rúk...

... a vznikol veľkolepý lesnícky program! 

Keď sa po roku 1989 začalo budovanie nového ekonomického systému v Česku a na Slovensku, som sa často vracal k literatúre, ktorá aj dnes môže poskytnú mnoho inšpiratívnych a zaujímavých myšlienok. Touto literatúrou je správa pána profesora JUDr. Dr. Ing. Františka Papánka z jeho študijného pobytu v roku 1946 v USA.

 

Striedanie konjunktúr a depresií v ekonomike jednotlivých krajín je častým javom. Aj lesníctvo a drevárstvo USA, tak ako lesníctvo a drevárstvo na Slovensku v súčasnosti, prežívalo ako každé výrobné odvetvie v kapitalistickej krajine rytmické výkyvy hospodárstva, predstavované striedaním období hospodárskych konjunktúr s obdobiami depresií a kríz.

 

Jedna z takýchto kríz sa objavila v USA už v 19. storočí. S rozvojom a posilnením kapitalizmu mohutneli hospodárske úkazy konjunktúr a depresií. Napríklad roky 1900 – 1910 boli obdobím drevárskej konjunktúry, ktorú vystriedala depresia v rokoch 1910 – 1916. Ceny dreva boli napríklad v USA za prvej svetovej vojny regulované rovnako tak, ako za druhej svetovej vojny. Len čo bola cenová kontrola zrušená, ceny dreva sa zrazu viac ako zdvojnásobili. Nikdy predtým v dejinách amerického drevárstva ceny dreva tak rýchlo nestúpli ako medzi rokmi 1919 a 1920. Podobne stúpli aj ceny reziva. Avšak už rok 1921 priniesol prudký zvrat, ktorý však tiež nemal dlhé trvanie. Drevársky trh sa potom vyvíjal priaznivo až do roku 1929, kedy vznikla svetová hospodárska kríza.

 

Depresia v rokoch 1930 – 1934 nemala obdobu v dejinách USA

 

Kruto postihla všetky výrobné odvetvia a rozšírila sa do celého sveta. Ceny dreva v tom čase klesli na polovicu a na pílach ležali veľké zásoby reziva, ktoré predstavovali objem dvojročnej produkcie. Drevársky priemysel napríklad prepustil 150 tisíc robotníkov. Stavebníctvo zaznamenalo viac než dvojtretinový prepad v porovnaní s obdobím z pred troch rokov. Hospodárska kríza sa však naďalej prehlbovala až do najhlbšieho prepadu v rokoch 1932 – 1933. Vtedy bolo v USA 12 – 15 miliónov nezamestnaných, národný dôchodok klesol v roku 1933 na 57 % národného dôchodku v roku 1929 a namiesto 6 miliárd čistého kapitálu, ktorý bol vytvorený v roku 1929, nastal v roku 1932 kapitálový deficit 4 miliárd dolárov. 

Plánovité budovanie amerického lesného hospodárstva

 

Za tejto zúfalej situácie sa stalo v USA niečo veľmi neamerického. Katastrofálny úpadok amerického hospodárstva bol tak očividný, že Američania nečakali až súkromné podnikanie roztočí kolesá výroby, ale federálna vláda prevzala podnikanie do vlastných rúk. V lesníctve viedol tento krok k veľkorysému a plánovitému budovaniu amerického lesného hospodárstva, aké dovtedy nebolo v USA známe. Iniciatíva prišla od vtedy novozvoleného prezidenta USA F. D. Roosevelta. Necelý mesiac po tom ako nastúpil do úradu parlament odsúhlasil zákony, ktoré umožnili realizova veľkolepý lesnícky program, poskytujúci núdzovú prácu nezamestnaným mladým mužom. Takto sa začala éra slávnych táborov CCC (Civil Conservation Corps – Civilné udržiavacie zbory).

 

Akcia bola naplánovaná štyrmi federálnymi ministerstvami. Ministerstvo práce vyberalo mladých nezamestnaných mužov podľa veku, potrebných prác a iných sociálnych ukazovateľov. Ministerstvo obrany poskytlo mužom výstroj a oblečenie a umiestnilo ich do táborov, kde sa im staralo o stravovanie, o hygienu, lekárske ošetrenie atď. Ministerstvo vnútra a pôdohospodárstva poskytlo pracovné príležitosti, vypracovali plány na zamestnanie mladých mužov a dozerali na plnenie úloh.

 

CCC tábory zväčša zakladali pre 200 mužov, ktorých vek sa pohyboval od 18 do 25 rokov, najviac však do 28 rokov. Ubytovanie, stravovanie a ošatenie týchto mužov znášala vláda USA z vlastných zdrojov a platila im v tom čase okrem toho 30 dolárov mesačne. Pracovný čas bol 6 hodín denne a 5 dní v týždni. Pobyt v tábore trval 6 mesiacov. Už v prvom roku existencie tejto inštitúcie – v roku 1933 bol počet táborov CCC v USA takmer 1 500 a pracovalo v nich vyše 300 tisíc mladých mužov. Úspech akcie bol taký veľký, že v roku 1936 sa tento počet takmer zdvojnásobil. Normálne sa však pohyboval tento počet okolo 350 000 osôb ročne. Do konca roku 1938 vykonali tieto pracovné sily veľký kus práce: postavili 2 500 protipožiarnych veží, vybudovali 153 000 km ciest , venovali 4 milióny pracovných dní na boj proti lesným požiarom, ničili škodlivý hmyz a parazitov na ploche približne 4 milióny ha a vysadili 1, 25 miliardy sadeníc lesných drevín. Až druhá svetová vojna ukončila túto akciu. Avšak lesníci USA ešte dlho spomínali s povzdychom na tieto časy.

 

New Deal

 

Užitočné je uvies, že Franklin Delano Roosvelt bol demokratom. V čase, keď Roosevelt zložil prezidentskú prísahu, bol bankový a úverový systém USA ochromený a preto administratíva pristúpila k miernej devalvácii dolára, aby sa ceny komodít začali dvíha a znížilo sa bremeno dlžníkov. Nové vládne agentúry zriadili inštitúcie, ktoré poskytovali úvery priemyslu a poľnohospodárstvu. Federálna depozitná poisovňa poisovala vklady sporiteľov až do výšky 5 tisíc amerických dolárov a predaj cenných papierov na burze bol prísne regulovaný. 
Prezident F. D. Roosevelt priniesol program obnovy ekonomiky známy ako Nový údel (New Deal). „Jediné, z čoho musíme ma strach, je strach sám,“ vyhlásil Roosvelt vo svojom inauguračnom prejave. Treba poznamena, že Nový údel zavádzal určité typy sociálnej a ekonomickej reformy, známej mnohým Európanom už viac než jednu generáciu. Navyše predstavoval vyvrcholenie dlhodobého trendu, ktorý sa zriekal kapitalizmu typu "Laissez-faire". Laissez-faire je skratka francúzskeho hesla laissez-faire, laissez-passer, prípadne laissez-faire, laissez-aller (nechajte robi [čo chce], nechajte beža), čo má znamena „nechajte podnikaniu voľný priebeh“. Prvýkrát uvedené heslo použili v 18. storočí fyziokrati v zmysle zákazu vládnej interferencie do súkromných obchodných aktivít, v súčasnosti sa používa ako synonymum ekonomiky striktne voľného trhu. Veľkú úlohu v popularizácii tohto termínu zohral Adam Smith ako priekopník teórie voľného trhu a kapitalizmu.

Podarilo sa to, čo predtým trvalo celé generácie

 

Skutočným prínosom Nového údelu bola rýchlos, s akou dosiahol to, čo predtým trvalo celé generácie. Návrhy mnohých reforiem vznikali narýchlo a ich realizácia nebola dostatočne zabezpečená. Niektoré si dokonca protirečili. Počas celej éry Nového údelu neutíchali kritické hlasy ani verejné diskusie, v spoločnosti nastalo náhle oživenie záujmu o politiku.

Natíska sa tak veľa otázok a riešení: počet nezamestnaných mladých ľudí v Slovenskej republike rastie a v lese robi nechcú. Rast nezamestnaných mladých ľudí stúpa vždy najmä po skončení školského roka a končiacich prázdninách. Pritom pre každého človeka a nielen mladého znamená práca pocit istoty a sebarealizácie. Popri raste nezamestnanosti rastú rovnako aj zásoby nepredaného dreva. Okrem toho je tu príležitos pochopi, že lesy plnia aj významnú celospoločenskú a neprodukčnú funkciu.

Ing. Alexander Čarný